IKARIKAR http://www.ikar.sk

Narodení zomrieť (Karin Kissová)9.7.2014
 

3
 počet hodnotení: 6
prečítané 209, Komentáre 34

 
1. kapitola
...:::narodení zomrieť:::... Začiatkom júna som u všetkých svojich spolužiakov spozorovala isté zmeny.
Sedela som na  nepohodlnej sklápacej stoličke, popísanej ťahákmi a vzorcami na písomku z matematiky. Po mojej ľavici ani pravici nikto nestál, ba ani nesedel- úprimne, nemám veľa priateľov.
Tie zmeny, ktorými prechádzali- och, spočiatku som im vôbec nerozumela. No potom, postupom času som si to uvedomila- uvedomila som si, ako veľmi túžim po láske. Ako veľmi si želám, aby za mnou len tak niekto prišiel a povedal, že ma má rád ako v románoch- pretože práve o takejto románovej láske som prehla najviac- viac, ako stroskotanec na púšti po vode, viac ako hocikto na zemeguli.
Neviem s presnosťou povedať, ako to cítili moji spolužiaci, ale... Boli zvláštni. Viete, prvé, čo si všimnete na spolužiakoch v našej triede je, že len čo vôjdete do miestnosti, skúmajú váš zadok. Áno, zadok. Nikdy som z toho nemala dobrý pocit. Cítila som sa hrozne. Kládla som si otázky: Aký je, d...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Karin :) (Autorka)24.8.2014
 

Dobre, ahojte všetci!
Na začiatok chcem poďakovať za komentáre, na niektoré som reagovala podráždene a za to sa ospravedlňujem.
Budem sa snažiť Vaše rady do budúcna dobre využívať, ďakujem!
A kvôli odporúčaniam napísať niečo ľahšie, respektíve slovenské a logickejšie, rozhodla som sa, že Vás skutočne počúvnem a pokúsim sa začať písať niečo iné, z môjho prostredia, z mojej vekovej kategórie a skrátka, vyskúšam to všetko zhrnúť do ucelenejšieho dielka.
(Kúpila som si slovník slovenských výrazov, od teraz doň budem pozerať častejšie ako do zošita z matematiky! ;))
Ale chcela by som najprv dokončiť tento príbeh Narodení zomrieť. V skutočnosti píšem trochu v predstihu a ide mi to celkom rýchlo, a už som skoro na konci, hoci Vás čaká ešte veľa kapitol. :)
(Nerada nechávam veci nedokončené.)
Nečakajte ale nič slávne...
Dúfam len, že som Vás (ani iných čitateľov) ničím neodradila a že ďalšie dielo bude stáť za viac.
Karin ;)

Daisy25.8.2014
 

Určite najskôr dopíš toto dielo a potom sa k nemu vráť, keď budeš mať osemnásť a viac rokov. Uvidíš mnohé z nelogickostí a sama si ich budeš vedieť opraviť. A kto vie? Možno po opravách z toho bude fajn príbeh. A zatiaľ sa drv slovenčinu. Uľahčí ti to písanie. :)

sima23.8.2014
 

Ahoj, Karin,
do tvojho románu som už párkrát nazrela, ale komentár som ešte nepísala, chcela som si uvoriť názor. Čítala som si aj komentáre.
Ja ťa nejdem poúčať o žiadnych gramatických chybách. Aj ja ich robím. A často. Preto takmer stále \"listujem\" v internetovom slovníku. Chcela by som ti skôr dať jednu a radu, pri ktorej vychádzam z vlastnej skúsenosti. Ja som sa rozhodla napísať svoj prvý román, keď som mala 15 a vybrala som si 17ročnú hrdinku. Plná nadšenia som ho posielala do vydavateľstiev a čudovala sa: Prečo ho nevydajú? Veď mne sa tak páčil!
Po čase som to so svojím obľúbeným dielkom vzdala a začala si písať len tak pre seba, tisíce iných vecí. A keď som mala 18, vrátila som sa k svojej srdcovke. A, bože, bolo to ako zlý sen! Ako som mohla s týmto vyjsť von? Obdivovala som ľudí, ktorí to vôbec čítali... Neišlo o gramatiku( aj keď aj tá bola dosť zlá), chyby som videla najmä v premýšľaní svojej hlavnej hrdinky a jej názoroch na svet... Týmto ti chcem poradiť, aby si si vybrala rovnako starú hlavnú postavu ako si ty alebo mladšiu, aby si vedela posúdiť jej konanie. Pretože to je asi jedniné, čo mi trochu kazí dojem z tvojho diela. Niekedy si myslím, že jej konanie/rozmýšľanie nezodpovedá jej veku. Ale priznávam, že nečítam poctivo každú kapitolu, takže sa môžem mýliť. Inak si myslím, že keď doladíš niektoré drobnosti a budeš ďalej písať, tak napíše super príbeh. A určite dávaj svoje príspevky sem, lebo dostaneš najlepšie rady. Priamo od čitateľov.
Prosím, neber to ako kritiku.
Prajem veľa úspechov

Alia S.23.8.2014
 

Karinka, tak som sa začítala od začiatku:

Chýb je v diele veľa. Buď poriadne prekontroluj alebo daj niekomu opraviť.
Mýlneho (mylného), hviezdné(e)ho prachu, bez ujmov na zdraví = bez ujmy na zdraví, brnali = brneli, nevýjdeme = nevyjdeme, traktór je traktor, z ničoho nič sa píše bez pomlčky, pozdejšie je bohemizmus, dve poháre, bez slôv, vôjsť, hraješ sa, následovalo - nielen toto sú dosť oči kolúce chyby. Odpútavajú, dielu neprospievajú. A veľa – normýlnym, mordé oči, panieza, atď. – ich máš vyslovene z rýchlosti písania a žiadnych opráv, lebo by si si musela všimnúť.

Po piatich minútach sme podpísali prímerie – prímerie je zmluva bojujúcich strán a ona s novou spolužiačkou predtým nebojovala. Tým chcem upozorniť na poznanie významu volených slov.

Pred i za pomlčkou sú vždy medzery, dávaš ich iba za ňu.

Červeno-biela dodávka nie je všade na svete znakom prvej pomoci. To sú tie reálie, ktoré som mala na mysli, že ich nemôžeš poznať, keďže vyrastáš niekde inde. Môžeš sa stotožňovať s anglicky znejúcimi menami, ale to, žiaľ, nestačí. Musíš mať zvládnuté podrobnosti krajiny, ktorú zvolíš, aby ti čitateľ veril.
V sanitke si si nesadla vedľa babky v žiadnom prípade. V sanitke sa vezie len zdravotnícky personál, zvlášť ak pacienta oživujú. Kde by si tam asi tak sedela?

Fialové tričko s anglickým nápisom Angels can fly – je zbytočné napísať že s anglickým nápisom, keď si nápis napísala anglicky. Ak by si obliekla tričko s nápisom: „Mačka je zviera“, neupozorníš na to, že je to slovensky.

Aj „so Shakespearovým Hamletom“ je zbytočné, úplne stačí Hamlet. Je to také známe dielo, že všetkým, čo čítajú, je jasné, kto napísal.

Nepreháňaj: mojimi končatinami sa prehnala vlna nespokojnosti, nohy mi zaliala bolesť – znie to neprirodzene.

Privlastňovacie zámená - ak je jasné, o koho sa jedná, netreba ich. Pozrela som sa na svoje topánky a pod.

Von a vonku – pozri si, aký je medzi nimi rozdiel.

Tričko poslúžilo ako vreckovka od mojich zaslzených líc – táto veta tiež nie je v poriadku.

Mesiačik svietil široko-ďaleko jediný – koľko by ich malo svietiť?

Podľa našich nezosynchronizovaných hodiniek bolo trištvrte na tri - ak je na nich rovnako, tak zladené sú.

Veľkými písmenami sa píšu len zaužívané skratky, nepíš ich hocikedy, aký to má význam? DEBBIE zostane aj tak len Debbie, nech už napíšeš tak či tak.

Holé bezfarebné steny – nič nie je bezfarebné, všetko má svoju farbu. Okrem vzduchu.

V 2. kapitole Debbie býva v hosteli, čo je lacná turistická ubytovňa, v 5. kapitole už v štvorehviezdičkovom (aj tu máš chybu) hoteli s luxusným výťahom.

Myslím, že dievčina nemôže mať ani zdanie o výške konta spolužiačkinho otca, ba ani o jeho plate – toto nie. A ak sú naozaj bohatí, majú mať vilu, nie bývať v hoteli. A býva vôbec v hoteli?
2. kapitola – hostel, 5. kapitola – hotel, 5. kapitola: „K Debbie domov sme došli...“ o pár riadkov nižšie sa z jej izby presunuli do kuchyne – čo je to teda za hotel? Asi aj tu si niečo nedomyslela. Raz sme doma, raz v hoteli.

Ráno namiesto do školy odídu do kina - neviem, či ti môžem veriť, lebo stále neviem, v akej anglicky hovoriacej krajine sme, ale predpokladám, že nikde nepremietajú už ráno okolo 9-tej. Môžem sa mýliť, ale zdá sa mi to divné.
Ocitli sa medzi deťmi s rodičmi – v pracovný deň deti majú byť v škôlke a rodičia v práci. Ak by boli s učiteľkami, tak sa jedná o detské predstavenie pre predškolské deti, ale s tými rodičmi...

Popis obchodov, obrazov, áut a pod. – prečo na to tak užasnuto zízajú? Debbie možno áno, lebo sa prisťahovala, ale Pay v meste bývala, dokonca vedela, kam majú ísť, kde obchodný dom stojí, tak prečo toľko prekvapenia?

Karin, pustila si sa do niečoho, čo je nad tvoje sily. Rodičia Debbie si Pay po smrti babky len tak nasťahujú do hotelo-domova bez toho, aby čokoľvek riešili. To dieťa je cudzie, treba ho niekam umiestniť, zariadiť pohreb starej mamy, keďže nikoho nemá okrem Pay. Naozaj nepremýšľaš nad súvislosťami, resp. nevieš o nich, nezamýšľaš sa, čo byť môže a čo absolútne nie.

Večer sa všade povaľujú Lanine (matkine) hrianky, na ktorých sa topí maslo, napriek tomu sa pustia do jedenia špagiet.

A na tretí deň sa jej teta Lana spýta, kedy bude pohreb. Stále má Pay na očiach, okrem doby, keď ju pošle do školy, teda vie, že nemala kedy a ani nemôže vedieť vybaviť pohreb, vie, že je neplnoletá, že nemá peniaze a spýta sa jej takú hlúposť?
To, že Pay nemá na pohreb starej matky a že ju našla pri posteli, neznamená, že stará mama odíde „zneuctená“. Tým ju predsa nik nezbavil cti. Prečítaj si, čo znamená zneuctiť. Aj tu sme pri koreni veci, že nevieš, čo s pohrebom. Keby sme boli na Slovensku, tak by si si ľahšie zistila, lenže zvolila si anglickú krajinu, tak si musíš zistiť, ako sa postupuje v takých prípadoch – ani tam totiž nenechajú nebožtíka len tak niekde v márnici v mrazničke či kde. A tam ako sa zmieňuješ o tom, že by sa mali mŕtvi zhromaždiť na dne kaňonu – poriadna morbidita! Nehnevaj sa, ale miešať takéto niečo s humorom... Okrem toho kaňon je riečne údolie zovreté skalami a nikdy v ňom nezhromažďovali mŕtvych, ani pred Kristom, ani po ňom, ako sa domnievaš, vždy ich pochovávali, prípadne rituálne spálili a pod.

Dozvedám sa, že Pay má 16 – dosť zodpovedná na to, aby sa túlala namiesto sedenia v škole. Navyše, keď jej zomrela babka.
Keď sme pri tom, že má 16: v prvej kapitole si začala tým, že je začiatok júna. Medzitým zomrela stará mama, Pay býva v domo-hoteli u Debbie, ku koncu 6. kapitoly ju jej princ James Waley osloví Bay. Britský systém školstva je taký, že druhý stupeň je od 11 do 16 rokov, nemajú systém zhodný s našim. Takže spolu chodia do triedy od jedenástich! Môžeme ti veriť, že ju za 5 rokov nestačil spoznať ani len tak, aby vedel jej meno? Hlavne, že vie, že jej zomrela stará mama.
Majú teda 16, končia školu, je jún. Prečo k nim pristúpila nová žiačka tesne pred záverom roka? Prečo ju rodičia vytrhli z prostredia, nenechali dokončiť školu, keď zostáva pár dní a sami nemajú kde bývať, lebo sú v hoteli?
Na konci školy 16-roční v 11-tom ročníku štúdia (lebo do školy nastúpili ako 5-roční), za predpokladu, že sme v Británii (môžeme byť v Škótsku, tam končia o rok skôr,myslím, takže už by boli na strednej) musia prejsť skúškou, jej skratka je GSCE. Vôbec ju nespomínaš, namiesto nej písomku z matiky, z ktorej dostala guľu – pochybujem, že v Anglicku takýto slang poznajú. Nie som si istá, čí píšu písomky, či nie náhodou testy, ale to by si mala vedieť presne, mala by si si zistiť, kvôli tomu uvereniu.
Majú tam vôbec niečo také ako telesná výchova? Neviem, pýtam sa.
Niekde som čítala, ale nie som si istá, že u nich končí školský rok v polovici júna. Môžem sa mýliť, iba upozorňujem, že ani toto nemusia mať totožné s nami. Potom na začiatku júna isto nepíšu písomky, ak teda niečo také poznajú, ak nie sú to testy či čo.

Električkovú dopravu majú vo viacerých mestách v Európe a nesnaž sa mi nahovoriť, že vo vyspelých zemiach (všetky anglicky hovoriace v Európe sú vyspelejšie) majú staré električky. To si použila obraz z Bratislavy. Zas rozdiel.
Čitateľ by mal vedieť, kde sa nachádza, aspoň krajinu, ak už nie mesto, kam chodia do školy hrdinky (ZŠ, SŠ) a všetko potrebné, aby si vedel predstaviť súvislosti, nemôžeš ho vodiť tak, aby tápal.

Skrátka, čím ďalej tým viac ma presviedčaš o tom, že len píšeš, ale príliš sa nezamýšľaš čo. Šesť kapitol, ktoré som prečítala, a tak veľa nezrovnalostí, resp. neznalostí! Preto by si mala radšej písať z prostredia, ktoré poznáš.

Karinka, vymysli niečo ľahšie, kde sa nezapletieš do nezmyslov, mnohokrát prameniacich z neznalosti, píš niečo, čomu rozumieš, čo má reálne podklady, čo nezadrháva, nepletie fakty. Mňa tie anglické mená, názvy, potraviny, obchody... všetko, čo si povkladala, nijako neohúrilo, naopak, odradilo. Navyše sklamalo a potvrdilo predpoklad – nemáš základné znalosti reálií. Pár mien a názvov obchodov nestačí na príbeh, nech už ťa anglické mená fascinujú akokoľvek. A ako vidíš, uškodili ti.
Už názov „Narodení zomrieť“ je podľa mňa divný, nič nehovoriaci, nenaznačujúci.
Tie obrázky lebiek s vlasmi v kapitolách majú aký súvis s textom?

Vidím, že ti radia viacerí, takže je naozaj dôvod zamyslieť sa a začať inak.

Máš štrnásť, rozumiem, že nemôžeš všetkému rozumieť. Ale podľa mňa je toto vhodné na poriadne úpravy, opravy, zmenu s poriadnym premýšľaním nad informáciami a detailmi.

Marta B.23.8.2014
 

Karin, v úcte písanému slovu nevybuchnem do \"historického\" smiechu, ako sa to podarilo Tebe. Tvoj pokus o napísanie románu stojí na veľmi plytkých základoch. Mala by si viac čítať, uvažovať nad významom slov a slovných spojení. A hlavne, keď už niečo naťukáš do počítača, tak si to aspoň po sebe prečítaj. Vráť sa k textu viackrát. My, čitatelia, nie sme tu od toho, aby sme Ti hľadali a opravovali gramatické či strojopisné chyby. Ten čas si musíš nájsť Ty. Trénuj, uč sa a potom predlož niečo, čo môžeš pomenovať románom. Nie si na pretekoch, neponáhľaj sa hneď do cieľa. Skús viac času venovať \"tréningu\". Ak si odmyslím všetky tie technické a gramatické chyby Tvojho textu, zostávajú mi tam niektoré obsahové nezmysly, názov, ktorý ma odrádza a obrázok, ktorým by si mohla deti a mládež akurát tak vystrašiť. Radšej by som si od Teba prečítala niekoľko krátkych poviedok alebo básničiek, aby bolo zrejmé, že aj uvažuješ nad tým čo píšeš. Verím, že ma správne pochopíš a že som Ťa ničím neodradila od ďalšej tvorby.

Karin :) (Autorka)23.8.2014
 

Marta B.,
ďakujem za komentár, no k niekoľkým vetám v ňom, respektíve \"postrehom\" sa radšej nebudem vyjadrovať. (Mám na mysli moje spomínané \"nezmysly\" v texte.)
Gramatické chyby som (ako všetci ostatní- skoro v každom komentári) spomínala už niekoľkokrát. Ospravedlňujem sa za to, nie som slovenčinárka- na druhú stranu, to, čo napíšem, si po sebe vždy prečítam. Vždy.
Ohľadom obrázka a názvu- mne sa páči, každý má predsa svoj názor. (Príbeh je, mimochodom, ak ste nepostrehli, určený mladistvým- dospievajúcim, nie malým deťom.)
Nepochopila som hneď prvú vetu vo Vašom komentári: \"Karin, v úcte písanému slovu nevybuchnem do \"historického\" smiechu, ako sa to podarilo Tebe.\" Tak, ja som do smiechu určite nevybuchla, iba keby nejaký čitateľ (možno Vy). Ten začiatok ma tiež asi najviac pobúril. (Nechápte to zle, nechcem na Vás nijako útočiť...) Ak ste použili také silné slová (to s tým nezmyslom), Váš názor na môj príbeh je skutočne... pod psa.
Ale od ďalšej tvorby ma to určite neodradilo, ani od následujúceho pokračovania.
Ako sa hovorí- Koľko ľudí, toľko chutí.
Karin :)

Daisy23.8.2014
 

Nie je historický záchvat smiechu, ako si to napísala v románe, ale keď už tak, tak hysterický. Treba poznať význam slova, ktorý vo vete použiješ. Historický je viažuci sa k histórii, niečim v minulosti významný, dôležitý pre vývin dejín, a teda do kontextu, v ktorom si slovo použila, sa nehodí.
A ešte jedna drobnosť - bolo by fakt strašne dobré, keby si si tie chybičky poopravovala. To, že niekomu občas ujdú čiarky, sa dá pochopiť. Ale aspoň si si mohla naštudovať pravidlá písania priamej reči. Tá mi fakt kole oči. Veď aj doma máš určite nejaké knižky, tak sa do nich mrkni. Podľa mňa je dôležité osvojiť si aspoň základné veci.

Marta B.23.8.2014
 

Daisy ďakujem za doplnenie toho čo som napísala. A Tebe Karin :)(Autorka) ponúknem citát z Tvojho pokusu o román: 2. kapitola, odstavec 7: Radšej nie.“ povedala, na čo som vybuchla do historického záchvatu smiechu, až som v kabelke hľadala svoj astmatický strojček. Chytila ma za plecia a posadila na neďalekú lavičku.“

Ak si ani po upozornení chybu nepostrehla a moju reakciu si nazvala \"pod psa\", tak už naozaj nie je o čom.

Tie deti a mládež som, samozrejme, myslela ako kategóriu. Len neviem, do akej kategórie mám zaradiť Tvoju reakciu. Každý ďalší komentár - čo ako dobre mienený - už považujem za zbytočný.

Karin :) (Autorka)6.9.2014
 

Aha, ďakujem, pretože som naozaj nevedela, o čom je reč. \"Historický\" smiech je preklep, v spomínam ho v kapitolách častejšie a už správne, teda ako histErický...
O:)

Felis Catus23.8.2014
 

Karin,

Marta ti napísala niekoľko dobre mienených rád. Neviem, čo si čakala, keď si sem dala svoje dielo, ale sú to práve kritické komentáre, ktoré ti pomôžu čítať svoje dielo očami čitateľov a uvidieť, kde sa môžeš zlepšovať. Ja chápem, že si ešte mladá a všetko vieš najlepšie, ale z tvojho textu je jasné, že nemáš ešte veľa skúseností. Tie gramatické chyby by som ti aj odpustila, videla som aj horšie, ale krkolomné vety, nesprávne používanie slov, popletené frázy, ako napr. spomínaný \"historický\" smiech, by si naozaj žiadali opravu. Bolo by dobré si to celé prečítať ešte nie raz, ale mnoho ráz, preštylizovávať, vypustiť zbytočnosti, upraviť niekedy dosť nepochopiteľné opisy, atď.

A skúsiť len tak cvične napísať niečo kratšie, poviedku, básničku, tiež nie je zlý nápad. Začínať hneď románom je trochu príliš ambiciózne.

Prajem veľa úspechov.

Karin :) (Autorka)23.8.2014
 

Okay, ja som to nemyslela zle, kritiku beriem, len... poviem pravdu, trochu ma zaskočilo slovo NEZMYSEL, ktoré sa ma vnútorne tak trochu dotklo, aj keď viem, že ste ho nemysleli zle a snažíte sa mi akurát pomôcť.
Vďaka za rady.
Do budúcna: pri písaní budem do počítača čumieť, dokým ma oči nebudú bolieť. :)

Alia S.13.8.2014
 

Karinka, tvoje dielo nečítam, nahliadla som do poslednej, 17. časti, a keďže mi do očí neustále udierali chyby, rozhodla som sa napísať komentár. Daj si na ne veľký pozor, aj ony sú meradlom kvality. Málokto totiž, ak nepozná základy, dokáže stvoriť čítavý príbeh. Verím, že tvoj ním je, ale chyby ho znehodnocujú.

Vypíšem rovno opravy chýb, na ktoré som narazila:
- alkoholom alebo opicou
- zošúverené
- nepovedala som
- slovko
- neskoro (nie pozde)
- takí odporní
- podo mnou
- letmo dotýkala tela, sa vznášala
- hrubým

Nerozumiem: ležala som obklopená krvou, nebola moja.
Tieto vety treba prepísať:
Bola preč ani lusknutie prsta - zamysli sa nad ňou a určite ju zmeň na premyslenejšiu.

Teraz som bola v nemocnici – tak „som“ alebo „bola som“ v nemocnici?

Modlila som sa, aby som nemala amnéziu, stratu pamäti – amnézia a strata pamäti je to isté.

Teplé slzy – určite by som vynechala \"teplé\", studené ich určite nik nemá.

Vzhľadom na tvoj nízky vek je chybovosť pochopiteľná, i tak sa snaž vyvarovať sa jej, prípadne daj niekomu dielo opraviť.

Nemám dôveru, ak zazriem anglicky znejúce mená, ako sa stalo u teba, pretože ak dieťa zvolí cudzokrajné prostredie, tak viem, že nemôže mať o reáliách tej krajiny také vedomosti, aké by malo mať, čiže sa v diele nachádzajú nepresnosti - autor často zabudne, kde sa nachádza, do diela zapletie zvyklosti svojej rodnej krajiny, keďže nemá odkiaľ vedieť o rozdieloch. Niekedy zdanlivo nepatrných, ale podstatných. Už som natrafila aj na to, že autorka rovnako ako ty zvolila anglickú krajinu a zamontovala do príbehu hodinu slovenčiny.
Je lepšie písať s umiestnením deja do krajiny, ktorú poznáš, ako do tej, o ktorej si okrajovo niečo čítala.

Snaž sa písať bez chýb a maj na pamäti všetky detaily bez popletenia si ich s našskými.
Aspoň toľko k dielu. Ak sa mi niekedy bude chcieť začítať do diela, napíšem viac.

Karin :) (Autorka)14.8.2014
 

Chápem, je fakt, že je o niečo ťahšie písať v anglickom, respektíve možno americkom prostredí - jednoducho prostredí zahraničnom -, zvlášť,keď sa tam človek nenarodil a nezažil, aké to tam je. S tým súhlasím určite so všetkými, stáva sa, že sa zamyslím a poviem si: \"Preboha, to musím vymazať. To tam nemôžem dať.\" Veď viete, čo mám na mysli. :)
...Lenže...
Pokračovanie sa bude odvíjať, hmmm... niekde celkom inde. Bude to dosť prekvapivé, ale, prosím, neodsudzujte to. Prostredie, v ktorom sa Pay ocitne som, ako keby, vytvárala sama, čo je pre mňa plus a zároveň nevýhoda. Pokúsim sa ho vykresliť tak, aby sa čo najbližšie približoval realite. :)
Karin

Karin :) (Autorka)13.8.2014
 

Dobrý deň, Alia S.
V prvom rade chcem poďakovať za vypísanie chýb, preštylizujem to. :)
V druhom bode chcem poďakovať (znova) za vernosť, čo sa týka diela, aj keď je pravda, že gramatické chyby, ako ste poznamenali, do celkového dojmu veľmi zasahujú. Priam hrôzostrašne veľmi.
A do tretice: anglické mená. Mám k nim akýsi zvláštny vzťah, neviem prečo, ale páčia sa mi oveľa viac ako slovenské a používam ich tiež radšej. Bohužiaľ, s tým, že nemáte veľkú dôveru v tejto záľube nič nezmôžem- som si istá, že keby som použila slovenské mená a prezývky, príbeh by sa nepáčil MNE. A keby sa mi nepáčila čo i len jedna časť príbehu, ťažko by som sa dokázala stotožniť s tým, čo som napísala... Asi iba toľko. Ďakujem.
Karin ;)

Hvizdák14.8.2014
 

Súhlasím aj s Daisy, aj s Aliou. Ide o to, že ty sa svojim textom prihováraš širšiemu okruhu ľudí, ktorému sa to má páčiť. Problém je ale v tom, že každému sa páči niečo iné a naopak, každému vadí niečo iné.
Príklad, spisovateľ vsadí dej do obdobia slovenského stredoveku. A čo nenájdeme v texte? Chudobného poddaného utierajúceho špinavé sklo okna na svojej drevenici. A teraz máme dva typy čitateľa: 1. si to nevšimne a číta ďalej, 2. si to všimne a povie si: \"Pekná blbosť, ja to nečítam, to nemá význam.\" Chybný detail- sklo na drevenici, je pre neho taký rušivý, že knihu odhadzuje.
Z toho dôvodu je potrebné si všetko, čo chcem do deja vsadiť, kam chcem dej vsadiť... naštudovať. To, čo niekomu nevadí, iného odradí. :)

Daisy14.8.2014
 

Tu skôr ide o to, že väčšina mladých autoriek, ktoré umiestnia dej do amerického prostredia, si nedá námahu, aby si toto prostredie naštudovala. A tak sa napríklad stane, že žiačka prinesie domov vysvedčenie s jednotkami, hoci tam majú áčka a tiež zrejme nemožno hovoriť o klasickom vysvedčení, ako ho tu poznáme. Alebo ako spomenula Alia S., autor do príbehu zamontuje hodinu slovenčiny, hoci to tiež nie je možné. Takže pokiaľ si sa rozhodla, že je americké prostredie pre teba prijateľnejšie, očakáva sa, že si potrebné veci od školského systému cez bežné reálie naštuduješ, aby si sa podobným obrovským chybám vyhla.

Adhara14.8.2014
 

Je pravda, že detaily zahraničného prostredia by mali sedieť s realitou. No čo sa týka konkrétne tohto príkladu so známkami, už som sa s číselnou klasifikáciou žiakov podobne stretla aj v preloženej americkej knihe alebo v seriáli. Niektorí prekladatelia skrátka prekladajú áčko ako jednotku, béčko ako dvojku a tak ďalej. A netýka sa to len známok, viacero vecí som videla v prekladoch nahradených nepresným, no Slovákom bližším ekvivalentom.

Alia S.14.8.2014
 

Už som to videla i ja, s tými jednotkami, to mi zas až tak neprekážalo, kvôli priblíženiu je niekedy možná i drobná nepresnosť, ak sa to dá tak nazvať, pretože sa v podstate jedná o to isté - o najlepšie ocenenie. Ale je fakt, že čím presnejšie info, tým lepšie pre autora. Skôr ma vedia \"nadchnúť\" iné záležitosti - oslovenie: pani učiteľka, a pritom sa v zmienených zemiach takto neoslovujú, prípadne tá hodina slovenského jazyka i podobné záležitosti, rôzne situácie, dokonca i jedlá. Zväčša sa stretávam s palacinkami a šiškami na raňajky, čo je v pohode, ale pamätám si, že niekto použil úplne netypické jedlo, ktoré v Anglicku vôbec nepoznajú, len v tomto momente si nedokážem spomenúť, čo to bolo. Buď kapustnica alebo niečo podobné, naozaj typické pre typického Slováka nie typického Angličana. A o tom to je - ak písať o cudzine, tak mať dobre naštudovaný každý detail: systém školstva, oslovenie, možnsoť zíksať vodičský (vieme, že niekde je vek 21, nie 18, lebo aj s tým som sa stretla), zvyky, jedlá, fungovanie verejnej správy... je toho veľa.
Len nerozumiem, prečo cudzina hlavne tu na portáli, ktorý propaguje pôvodnú tvorbu.
Sú výnimky - ak niekto píše z prostredia kozmických či morských výskumov, tak rozhodne nemôže zasadiť dej na Slovensko, keďže tu také stanice nemáme, preto treba vždy veľmi citlivo voliť prostredie.

Daisy14.8.2014
 

Je to možné. Už som sa stretla s tým, že prekladateľ zamenil originálne znenie za také, čo bolo bližšie čitateľovi. Išlo síce len o značku omáčky, ale s niečim podobným som sa stretla aj pri liekoch, ktoré prispôsobujú tým našim. Takže uznávam, že som možno neuviedla ten najlepší príklad, ale snáď svojmu účelu i napriek tomu poslúži.

Karin :) (Autorka)14.8.2014
 

Poslúžil... :D

Kristína Hušeková6.8.2014
 

Príjemné čítanie, dobrý štýl a hravá ľahkosť, s akou plynie dej.Len tak ďalej, som presvedčená, že si nájdeš svojich čitateľov.

Karin :) (Autorka)5.8.2014
 

Takže,
ďakujem za rady, niektoré gramatické chybičky som už opravila, priebežne sa budem snažiť opravovať ich všetky. Ináč som veľmi rada, že Vás môj príbeh zaujal! :)Teší ma aj počet zhliadnutí- zatiaľ 68!
ĎAKUJEM! ;)
Karin

EvaKe3.8.2014
 

Ahoj Karin,
i keď je pravda, rovnako ako tu už niektorí vyššie poznamenali, že je ešte stále čo zlepšovať, aj napr. čo sa gramatiky týka (ale veď nejaká tá chybička sa nám všetkým občas podarí, no nie? :)
Príbeh je pekný, máš skvelý humor, na mnohým hláškach som sa zasmiala :)
Som zároveň veľmi rada a teší ma, že je nás tu v takomto veku viac! :)
Držím Ti aj naďalej palce a čo najviac čitateľov, si šikovná!

Eva

Daisy3.8.2014
 

Karin,
tvoje písanie má niečo do seba, sršíš humorom, čo mám v literatúre rada, ale ešte máš pred sebou dlhú cestu. Trochu mi prekážala estetická stránka textu. Obrovské medzery medzi riadkami sa mi zdajú nezmyselné a zbytočne naťahujú dĺžku textu. Problém ti robí aj priama reč. Napríklad:
„Hlavné je nezabiť sa,\" povedala som, \"Ostatné už bude ľahšie.\"
Správne sa to píše buď:
„Hlavné je nezabiť sa,\" povedala som. „Ostatné už bude ľahšie.\"
alebo
„Hlavné je nezabiť sa,\" povedala som, „ostatné už bude ľahšie.\"
„Skvelé, mami.\" predbehla ma Debbie.
Správne: „Skvelé, mami,\" predbehla ma Debbie.
Takýchto chýb sa nachádza v texte neúrekom. Treba si písanie priamej reči poriadne preštudovať a za text si sadnúť a všetko poopravovať. Máš len 14 rokov a záľubu v písaní, preto bude lepšie, ak vstrebeš do seba čo najviac informácií. Uľahčí ti to písanie v budúcnosti.
A v texte sa vyskytujú aj iné preklepy typu:
„Ja viem,\"
Aspoň dúfam, že ide o preklep a nie nevedomosť, lebo podobných viet som tam našla tiež viac.
pól deviatej - nie je pól deviatej, maximálne tak severný a južný pól. Správne je o pol deviatej.
Takže tvoje písanie by som zhrnula asi takto: pozitívne hodnotím humor, ktorý je najsilnejšou stránkou príbehu a negatívne písanie priamej reči a preklepy, ktoré sa dajú, našťastie, ľahko opraviť.







nie je to chyba autora3.8.2014
 

- medzery v texte sú chybou systému, všetky posledne pridané príspevky asi za posledné 3 dni ich majú. Dúfajme, že sa chybou zaoberajú a príde náprava. :)

Daisy3.8.2014
 

Okay, beriem medzery späť. O chybe systému som nevedela.

Júlia Florková 2.8.2014
 

Ahoj Karin. Tvoje písanie ma veľmi zaujalo a tiež mi pripomenulo moje prvé pokusy o dlhší ucelený príbeh,ktoré som písala keď som bola približne v tvojom veku. prečítala som si aj komentáre a vďaka tomu som pochopila výraz \"nezrozumiteľne nepohodlná stolička\" K tomu si dovolím jednu radu, čo mi dala raz moja španielska lektorka a síce: Všetko čo máš v hlave daj na papier. Tebe sa niečo môže zdať jasné a samozrejmé, ale čitateľ si to môže vysvetliť celkom inak, alebo ostane zmätený tak ako teraz ja. Nabudúce skús do textu zakomponovať aj to vysvetlenie a vyhneš sa podobným situáciám :) Inak ťa veľmi chválim, príbeh ma upútal a len čo budem mať trochu času vrhnem sa na pokračovanie. Zbieraj skúsenosti a prajem ti čoraz viac čitateľov.

littlegirlinabigworld20.7.2014
 

Ahoj, Karin. Na to, že máš len 14 rokov, píšeš veľmi dobre a zároveň aj téma, ktorú si sa rozhodla v tomto príbehu spracovať je nezvyčajne vyspelá pre tvoj vek. Želám ti, aby si ju v ďalších častiach zvládla spracovať čo najlepšie. Všimla som si vo všetkých kapitolách nejaké tie preklepy a chybičky, napr. spisovateľ King sa myslím volá Stephen a nie Stephan (nie som si 100% istá), okamzik je zasa cechizmus. Poslednú poznámku nasmerujem k nadmernému používaniu slovesa byť a všetkých jeho tvarov, najmä ale v minulom čase. V mnohých prípadoch sa dá jeho použitie obísť prostredníctvom iných slovies, treba to len natrénovať.

Hvizdáčisko21.7.2014
 

Stephen King, tak ako pises :)

Karin :) (Autorka)22.7.2014
 

Stephen- aj mne sa zdalo, mám doma knihu... :3 Ale ďakujem littlegirlinabigworld za komentár a rady... :D

Karin :)15.7.2014
 

Dobrý deň,
ďakujem za komentár, svoj \"humor\" som začala vnímať až teraz... :D
Chcela by som odpovedať, čo sa týka mojej \"nezrozumiteľne nepohodlnej stoličky\". Vtip je v tom, že v škole by mali byť teoreticky stoličky, na ktorých sedíme pohodlné, lenže ja na nej sedím ako na ihlách, kvôli chalanovi, ktorý sa mi \"páči\"- rada by som to spomenula takto. Snáď je to ako vysvetlenie postačujúce.
Čo sa týka mojej gramatiky, v škole mávam dvojky, no nemôžem povedať, že by mi akosi nešla. Viete, preklepy sa stávajú, keď človek píše rýchlo a snaží sa to dostať von... To isté platí aj ohľadom meno novej kamarátky hlavnej hrdinky Pay- jej celé meno znie Debborah, ale skrátene ju nazývam DEbbie.
Ďakujem.
Karin :)

Daisy17.7.2014
 

Ahoj, jasné, zopár preklepov sa vždy nájde, no ja ich väčšinou autorovi vypíšem, aby ich ľahšie v texte našiel a opravil. Veď aj kvôli tomu tu sme. Neustále sa učiť, zdokonaľovať a získavať spätnú väzbu, aby sme mohli ponúknuť čo najlepšie dielo. Tentoraz som tam našla len jeden preklep(prechádať) a potom už len menšie chyby, ktoré si raz-dva opravíš: obe máme rady; babka Mária (zase dĺžeň, ale nie sme na Slovensku); sčasti a nie z časti v kontexte danej vety v druhej kapitole. Všimla som si zlé písanie priamej reči, to by si si mala ešte preštudovať. K príbehu sa zatiaľ nedokážem veľmi vyjadriť, ale som zvedavá, čo dievčatá nájdu za dverami.

Karin :) (Autorka)17.7.2014
 

Super, úprimne, som rada, že si moje dielo aspoň niekto prečíta a vyjadrí sa. Ďakujem, naozaj si cením každý komentár, aj keby bol boh-vie-ako-negatívny, skutočne sa z toho teším. ;)
Preklepy opravím len čo budem mať viac času. Čo sa týka priamej reči- väčšinou píšem podľa predlôh v iných knihách, takže je fakt, že si to budem musieť prezrieť podrobnejšie.
A čo dievčatá nájdu za dverami?
Ja už tuším, ale nechajme sa prekvapiť...

Daisy14.7.2014
 

Ahoj, Karin,
prečítala som si prvú kapitolu a veľmi sa mi páčil tvoj humor. Na to, že máš štrnásť, to nebolo vôbec zlé. Len treba na sebe ešte pracovať, preštudovať si tipy na písanie a neustále sa zdokonaľovať. Pre lepšie čítanie odporúčam zmeniť písmo, nech nie je tučné a text zarovnať. Pôsobí to estetickejšie. Pri čítaní som si robila poznámky, takže tu ich uvádzam:
- zvláštny výraz: nezrozumiteľne nepohodlná sklápacia stolička - aká je to nezrozumiteľne nepohodlná stolička?
- na začiatku hrdinka spomína, že si začala u svojich spolužiakov všímať isté zmeny, ale nikde ich nerozoberáš. Keď sa ku nim v treťom odseku dostaneš, hovoríš o hrdinke a nie o jej spolužiakoch.
- treba si dávať pozor na časy vo vetách, aby sa nestriedalo rozprávanie v minulosti so súčasnosťou. \"Väčšinu dievčat sa v mojom veku už dávno maľuje, ja som sa väčšmi zaoberala knihami...\" Mimochodom, na začiatku je preklep - väčšina, nie väčšinu. A bolo ich tu viac: popravdepovde, hrdníku, \"...na vlastné oči,\" (tam asi mala byť bodka alebo otáznik), Nerozdiel...
- \"Sedela som tri-štyri rady za ním.\" Myslím, že ak sa dievčaťu páči nejaký chalan, dobre vie, v ktorom rade sedí.
- Meno Adrián s dĺžňom je slovenské. Pokiaľ si v americkom prostredí, pozor na dĺžne v menách.
- Dobbie či Debbie? Treba si ujasniť mená.
Tak to je všetko k prvej kapitole. Ešte sa sem asi vrátim. Niektoré hlášky sa mi fakt páčili.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Karin Kissová

O mne

Ahoj!
Volám sa Karin a mám štrnásť rokov. Vo voľnom čase píšem, kreslím, počúvam hudbu a čítam.
Budem rada, keď sa so mnou podelíte o svoje názory na moje príbehy a zhodnotíte ich očami čitateľov.
Enjoy! :)

Moje naj
Demi Lovato- Nightingale

Demi Lovato- Nightingale <3

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: