Oplatí sa promovať knihu pre pár ľudí? Celkový počet komentárov: 10
 

     Cez víkend bola v bratislavskom Avione akcia Čítajme spolu, kde dostal priestor aj Mám talent a jeho (napokon) traja autori. Vonku nádherné počasie, konečne voľný deň, takže obecenstvo bolo naozaj „riedke“ a jeden z autorov si povzdychol – „prišiel som, ale asi to nemalo veľmi zmysel.“ Otázkou teda je – oplatí sa nielen začínajúcim spisovateľom promovať knihu hoci aj pred pár potenciálnymi čitateľmi? Stojí za to tá námaha, energia, čas či peniaze? Má to zmysel?

     Autorské čítanie, Večerná čítačka, Stretnutie autorov, Spisovateľská diskusia... podobných akcií a podujatí je množstvo po celom Slovensku. V knižniciach a kníhkupectvách, v domoch kultúry, na verejných priestoroch. Nie vždy prídu desiatky ľudí. Neraz aj na známe a zavedené mená prídu štyria-piati čitatelia, z toho jeden zablúdilec... má sa autor cítiť menejcenne, ponížene? Má to zabaliť a nerobiť to pre hŕstku možných čitateľov?

...má to autor radšej zabaliť?!

     Je zaujímavé, že keď sa spýtate spisovateľa (najmä začínajúceho), čo očakáva, s čím by bol spokojný...veľmi často počuť obmenu vety: „Keď si moja kniha nájde hoci aj zopár čitateľov, budem šťastný/á!“ Tak prečo sú mnohí autori sklamaní a až nahnevaní, keď na ich čítačku príde päť nadšencov?

     Jozef Banáš je príkladom autora, ktorý sa nevzdal, hoci začiatky neboli slávne. Zvedavých bolo naňho pár ľudí, no nedal to na sebe poznať a komunikoval s nimi, akoby tam prišiel iba kvôli nim. Usmieval sa, bol milý, rozprával o svojej knihe a nepovažoval to za stratu času. Na Bibliotéke predviedol číslo, ktoré mu môžu závidieť mnohí spisovatelia – ponevieral sa okolo knižných pultov, políc a ak niekto vzal do ruky jeho knihu, pustil sa s ním do diskusie. Ochotne podpísal, pošpásoval s dámami, vymenil si názory s pánmi. Bolo to zbytočné?

Strata času a energie na jedného čitateľa?

     Dnes si Banáš vyberá, kam pôjde – má toľko pozvánok na autogramiády, diskusie, besedy, že všetko nemá šancu stihnúť. Dokonca sú ochotní zaplatiť mu nocľah, pohostiť ho. Na začiatku to tak rozhodne nebolo a práve v tom je čaro stretnutí s čitateľmi. Hoci ich je spočiatku žalostne málo.

     Je to vlastne súčasť buzz marketingu, ktorý sa pri knihách osvedčil už veľakrát. Je nevyhnutné, aby ľudia hovorili o vašej knihe, príbehu, postavách. O niečom, čo je vo vašej knihe jedinečné, nezvyčajné, vymykajúce sa z priemeru. Vytvoriť správny buzz sa dá viacerými spôsobmi a stretnutia s čitateľmi sú jednou z ciest. Možno príde 10 ľudí, z toho dvaja to spomenú ďalej a ďalší dvaja si kúpia knihu...a ak je dobrá, po prečítaní sa o tom zmienia ďalším kamarátom, známym. Takto sa to nabaľuje ako snehová guľa a ak buzz živíte, neuspokojíte sa, nezleniviete, na konci je väčšinou úsmev a úspech.

     Známy francúzsky lektor a knižný marketér A.Jamot upozorňuje – „Nečakajte, kým vás čitatelia objavia, ale choďte za nimi.“ Neobstoja výhovorky na nedostatok času, peňazí, energie alebo že ste hanblivý, toto nie je vaša parketa. Ako chcete, aby sa o vašich knihách hovorilo, ak o nich nechcete hovoriť ani vy sami? Ako chcete presvedčiť ľudí, aby vás čítali, ak im nepoviete, prečo to majú robiť? Neverte tomu, že ľudia si k tej vašej knižke nájdu cestu aj bez vašej aktivity – to platí len v málo prípadoch.

Ako chcete, aby sa o vašich knihách hovorilo,
ak o nich nechcete hovoriť ani vy sami?

     Najúspešnejší český spisovateľ Michal Viewegh má ročne do 30 čítačiek, okrem toho aj ďalšie rôzne aktivity. „Patrí to k povinnostiam spisovateľa, ktorý by sa nemal vyhýbať ľuďom. Navyše ak tvrdí, že píše práve pre nich.“ Samozrejme, na Viewegha príde veľa ľudí a preto sa mu to oplatí... no tiež mu tento status nespadol z neba priamo do lona.

     Viewegh miluje čítačky, lebo si tak údajne kompenzuje aj svoju sociálnu depriváciu. A radšej, ako preplnené kníhkupectvo, má malé posedenie s pár čitateľmi. „Je to vlastne celkom príjemné odskočenie si od monotónnej práce samotárskeho písania: odvezieme sa s vydavateľom niekam, kde máme hodinovú čítačku, ale potom sedíme päť hodín s ľuďmi v „hospode“ a bavíme sa o živote.“

     Má teda zmysel chodiť na čítačky a rôzne autorské podujatia, aj keď tam spočiatku chodí pár ľudí? Oplatí sa do takejto mravčej práce investovať energiu, čas a prípadne financie?

     Čo vy na to?