IKARIKAR http://www.ikar.sk

Ten mladík a To dievča (Tereza Krajčová)9.1.2017
 

3
 počet hodnotení: 11
prečítané 116, Komentáre 33

 

20. kapitola - 23. kapitola


20.


 


Ona


 


*A tak som sa mladý a namočený v šialenstve zamiloval do melanchólie.*


 


Zobudil ju hluk hromu, ktorý udrel neďaleko.


Strhla sa a na odozvu sa okolo nej jeho ruky obmotali pevnejšie. Niečo zamrmlal, primkol sa k nej tesnejšie, ale nezobudil sa. Zvykla si na to, že je jeho štítom proti nočným prízrakom. A bola ním rada. Zľahka sa usmiala pri jeho prehĺbenom dýchaní, ale nechcelo sa jej odísť za ním do ríše spánku.


Okno bolo otvorené, vďaka čomu mala pocit, že neprší len niekde vonku, ale že sú súčasťou toho prírodného divadla tiež. Líca jej hladil chladný vzduch a vôňa bubnujúcich kvapiek sa vznášala okolo nich. Miestami ju oslepil záblesk letnej búrky a po ňom jej príjemne zovrelo vnútro z hrmenia. Stromy sa húpali a vŕzgali ako lesné monštrá uväznené v zemi, ktoré odpovedali na volanie prírody a chceli sa vyslobodiť.


A v pozadí toho všetkého, za tichou oponou, šepkali jej hlasy. Už znovu boli tiché vďaka tabletkám.


Prehrala svoj boj s nimi – nešla by ani na liečenie a nepovedala o svojom zhoršenom stave ani jemu. Prehrala ten boj ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

p.balam24.2.2017
 

Temný koniec sa síce dal tušiť, ale ... No dobre, smrťou aj tak nič nekončí, len sa niečo niekam vracia, že ?
Teším sa na tvoje ďalšie diela ...Verím že budú rovnako skvelé ...

Tereza Krajčová3.3.2017
 

Ďakujem :)

p.balam21.2.2017
 

Opäť pochvala a to si už pri kapitole 27. Stále veľké dobrodružstvo mysle. Opäť aj u mňa prečítané na jeden dúšok :).
Len stále nechápem ten nízky priemer hodnotenia, lebo komentáre sú iba pochvalné a určite od ich autorov, dostávaš vysoké počet *. Po takej dlhej dobe by bolo teda vhodné aby sa tu ozval aj niekto, kto má výhrady a dáva nízke hodnotenia. Veď aj dobre mienená kritika pomáha.

Tereza23.2.2017
 

Máš pravdu, avšak ked sa ten niekto ozvať nechce, čo s tým.
Ďakujem pekne. :)

Roark21.2.2017
 

Ahoj, Tereza. Stále udržiavaš moju pozornosť. Vidno, že rozmýšľaš nad každým slovom, hráš sa s každou vetou. Je to text plný krásy, vnútorného napätia, text, ktorý vedie k zamysleniu. A je to príbeh, s pomalým dejom, so smerovaním, pre mňa osobne plnokrvný príbeh.

Vidím, že si niečo urobila s formou, hoci som to myslela inak (normálne odseky, kde nie je každá veta v novom riadku). Aj odstránenie centrovania však textu pomohlo, respektíve jeho čítaniu. Bodky si nechala. Do názvov nepatria, otvor si hociktorú knihu.

V posledných kapitolách som si všimla, že pričasto končíš vety slovesom. Viem, prečo takto zdôrazňuješ, ale nie je to potrebné až v takej miere. Vyznieva to pateticky. Mám na mysli vety, v ktorých je viac slovies, pričom jedno je v neurčitku, ako napríklad túto: Odpustil mu – odpustil životu všetko, čo mu vzal, pretože viac mu dať nemohol. /pretože mu viac nemohol dať/ pretože mu nemohol viac dať/

O tomto niečo viem: *Odrazu zistili, že prežiť sa dá každá minúta, keď ich podvedomie začne odpočítavať. A bolo to únavné, preciťovať tak naplno, keď predtým cítili tak málo.* Výstižné, presné, pár slovami — nepochybne píšeš veľmi dobre.

Tereza23.2.2017
 

Roark, každá veta nie je v novom riadku. Odseky tam sú - potom, čo som text prestala centovať, by to bez nich bolo príliš natiahnuté. Možno stále menej, než by si si priala, ale je ich tam toľko, koľko mám pocit, že ich byť má. :)
Slovesá som si sama nevšimla, alebo som ich nevnímala, už budem. Snád. Zrovna táto veta mne osobne v nejakej inej podobe však akosi nesedí.
Na bodky som úprimne zabudla, zrejme zvyk. Máš pravdu.
Ďakujem. :)

Roark21.2.2017
 

... pretože mu nemohol dať viac

Max18.2.2017
 

Ahoj Tereza,
Prečítané na jeden šup! Ako vždy! Kompletne od začiatku. Môj rodný jazyk nie je slovenský ba ani slovanský, ale jazyk, ktorým píšeš , ma nadchýna každým prečítaním. Používaš také krásne slová a spojenia , až mi srdce stíska. Zaujímavé pre mňa je to, že v príbehu nenachádzam dynamiku, akciu, náhle zvraty a napriek tomu nie je nudný. Text rýpe v duši čitateľa a vždy tam nájde niečo, čo bolo dávno zabudnuté, potlačené, prekryté novšími trápeniami. Brilantné. Sledujem a držím palce.Čitateľ.

Tereza19.2.2017
 

Ďakujem pekne Max. :)
Mám za to, že najväčšie a najsilnejšie zvraty sa dejú v nás samotných. Možno môj rukopis a moje diela nebudú v dobe plnej akčných kníh, stručných viet a šokujúcich zvratov niečo, čo by veľa čitateľov hľadalo. Mne však stačia tí, čo si ku mne svoju cestu nájdu.

p.balam10.2.2017
 

Stále si držíš rukopis, invenciu ... Páči sa mi tá tma v svetle a svetlo v tme. Je to ako Mobiova páska, kráčaš, pozeráš stále po jednom povrchu a zrazu sa ocitáš na opačnej strane a vidíš svet z opačného pohľadu ...
Držíme ti tu asi viacerí palce, nech ti to vydrží. A ak dakedy vydáš hoci aj malú knihu, kúpim si ju radšej ako 100 bestsellerov.

Tereza14.2.2017
 

To je veľký kompliment. Ďakujem :)

Mona9.2.2017
 

Vau.. pohladila si mi dušu. Mám mnoho prečítanèho, ale tvoje dielo má hĺbku. Od textov očakávam, že vo mne niečo zanechajú a tebe sa to podarilo. Krásne spracovanè, určite budeš mať mnoho čitateľov. Máš skutočný talent a krásnu slovnú zásobu. Zhlta som na jeden šup a miestami zadržiavala dych, čo sa mi teda často nestáva. Klobúk dole, teším sa na ďaľšie kapitoli ;)..

Tereza14.2.2017
 

Tiež mám rada, ked vo mne texty niečo zanechajú. Inak mi príde zbytočné ich čítať. Takže pokiaľ sa mi to podarilo, teší ma to. Díky, Mona. :)

Roark6.2.2017
 

Priam majstrovský text! Prečítané na jeden dúšok. Ďakujem za zážitok. Vety vo mne znejú aj po dočítaní a obrysy príbehu sa miešajú s tým mojím. Kusy mňa vo svete niekoho iného...

Roark6.2.2017
 

PS: Máš preklep v priamej reči v 11. kapitole... Preč čím si ušiel ty? Ďalej, nedávaj bodku za názov. Aj Ona/On vyzerá lepšie bez bodky. A zváž to centrovanie textu. Text je nabitý dobrými myšlienkami, ale určite nemusí byť každá jedna v novom riadku. Pozorný čitateľ ich bude vnímať aj v odsekoch. Máš peknú slovenčinu. Určite aj dušu.

Tereza6.2.2017
 

Roark, ďakujem pekne. Takéto komentáre by autor určite mohol čítať stále.
Chybka opravená, ďakujem aj za upozornenie. S bodkami a centrovaním ťa ale asi sklamem. Tento príbeh je to neposlušné dieťa, čo si všetko určilo samé. Celú svoju podobu - aj túto. Už si ho neviem bez toho predstaviť, prepáč.
Moju dušu kompliment potešil. Možno za to nabudúce iný príbeh napíše bez bodiek :)

Roark7.2.2017
 

Aj neposlušné dieťa môže časom prísť na to, že prijatím niektorých všeobecne platných pravidiel, nestratí nič zo svojej originality. (Moja vlastná skúsenosť.)

Ponúkaš ťažší, hĺbavý a v dnešnej povrchnej dobe aj neobvyklý text. Vieš vystihnúť detail prežívania, svojím výberom slov a ich zoskupením máš dar okamžite vyvolať v čitateľovi rôzne asociácie, poézia Tvojej tvorby je ako pohladenie. Nepotrebuješ ornamenty! Tou neobvyklou formou zbytočne trieštiš sústredenie čitateľa na obsah. Ja som si musela Tvoj text dať v počítači do režimu čítačky, tak ma to rušilo. A je to zas len moja vlastná skúsenosť, keď sa mi takáto nejaká podobná spätná väzba dostala od jednej redaktorky, ktorej som doniesla svoj text. Nazrela doň, na malú chvíľu sa začítala a… vrátila mi ho so slovami, že ak ho nedám do normálnej podoby, odmieta ho čítať, hoci obsah sa jej pozdáva. Normálne som sa odula, že ja som umelec a iné nezmysly… Lenže mi záležalo na jej názore, a tak som sa chtiac-nechtiac pustila do formálnych úprav. Prekvapivo na mňa samu vlastný text pôsobil omnoho lepšie a nič nestratil zo svojej neobvyklosti. Menej je viac. Vždy, všade a vo všetkom.

Vôbec nejde o to, či ma sklameš a či Ti prepáčim. Nejde o mňa. Rozhodnutie je, samozrejme, na Tebe.

Ešte jedna maličkosť. Táto veta v 11-tej kapitole je pre mňa jasnejšia po (malej úprave). Zabudol, ako sa usmieva (usmievať) a jeho pery to zabudli tiež. V Tvojom podaní veta pôsobí, akoby nevedel, že sa práve usmieva, on pritom zabudol na spôsob, ako sa to robí.

Veľmi často si ľudia myslia, že ak niekto neprejavuje svoje emócie mimikou, gestami, krikom, plačom apod, že žiadne emócie nemá. Pritom nimi môže byť naplnený až po okraj.

Tereza9.2.2017
 

Nakoniec ale... za skúšku človek nič nedá, že áno. Tak skúsim zmeniť aspoň to centrovanie, možno si zvyknem aj ja, aj dielko.

Tereza9.2.2017
 

Roark, dakujem za radu - beriem ju v úvahu. Dielko už som párkrát skúšala centrovať normálne, ale vždy ma to pri ňom rušilo. Chápem, že to iní môžu mať opačne, a pokiaľ bude treba zmeniť to, pokúsim sa ho prevychovať. Dovtedy mu ešte dovolím trvať si tvrdohlavo na svojej podobe. Pri žiadnom inom takéto problémy nemám, tak to tomuto jednému zatiaľ odpustím.

Veta upravená - opäť máš pravdu. Občas autor pri tých vetách nemyslí na pohľad čitateľa.

S emociami súhlasím. Nakoniec, ja sama s tým mám trochu problém - s ich neprejavovaním. Respektíve, prejavovaním oveľa menším, než spoločnosť vyžaduje. Preto som pre to mala vždy pochopenie, prišlo mi to prirodzené. Naopak som z niektorých ľudí mala pocit, že prehnaným prejavovaním maskujú povrchnosť tých svojich.

p.balam6.2.2017
 

Súhlasím s Maxom. Aj pre mňa je ti ú-ž-a-s-n-é. Trochu chcem zdôrazniť to \"aj pre mňa\", lebo ten názor nechcem zovšeobecňovať, je to totiž iný text, ako bývajú obvyklé texty a mnohí s takýmto tvrdením nemusia súhlasiť. Skrátka, je to pre mňa taká písaná komorná hudba :) vyžadujúca istú koncentráciu, ale pocit z prečítaného stojí za to ...Vďaka.

Tereza6.2.2017
 

Vždy som mala rada komornú hudbu aj texty. Vždy som bola najradšej súčasťou práve komorného publika. Má to iné čaro. Preto ak práve týmto pre niekoho moje texty sú, veľmi ma to teší.
Ja ďakujem :)

Max4.2.2017
 

Tereza, musím sa priznať, že po prečítaní /8.-11./som sa tak ponoril do vlastných myšlienok, že som úplne zabudol na potrebu komentovať.Nútiš ma rozmýšľať a prehrabávať sa tam, kam by som sa najradšej už nikdy nevracal. Tak je to aj teraz, pri ďalšom pokračovaní /12.-15./
Ú-ž-a-s-n-é! Všetky ostatné slová by boli prázdne. Vždy čítam celé od začiatku, aby som sa dostal do rytmu myšlienok tvojich postáv. Nech ti to takto píše stále.Máš „ťažký“ text. Nie je to detektívka, ani jednoduchá poézia. To je fakt! Na slovenskej literárnej scéne žiaril úžasný spisovateľ, ktorý bol dlhé roky mojím susedom, strýkom, učiteľom, dôverníkom. Písal veľmi „ťažké“ texty. To preto, lebo do každej vety dal myšlienku. Naučil ma , čo je literatúra tohto druhu. Naučil ma prijímať takéto texty. Naučil ma skutočne čítať. Som mu za to vďačný. Ak vydržíš, nájdeš si okruh čitateľov. Nebude to ľahké , ale dá sa to. Ja v to verím. Prajem ti to z celého srdca. Iba čitateľ.

Tereza6.2.2017
 

Max, čitateľ pre autora predsa nikdy nie je \"iba\" čitateľ. Je tak trochu všetkým. :)
Veľmi ma tvoje komentáre tešia - a povzbudzujú. Viem, že moje texty každému nesadnú, že ich každý nepochopí. O to vzácnejšie pre mňa je, ked niekto skutočne áno. Ked sa dotknú u niekoho tých miest, z ktorých zo mňa vychádzali. Občas je dobré vedieť, že ich človek má. Len nie každý si trúfne objaviť ich. Myslím. Preto, ak si nájdem svoj okruh čitateľov, bude mi stačiť - aj keby bol maličký. Pretože budem vedieť, že som práve tých ľudí prilákala. A myslím, že sú to jediní, ktorých prilákať chcem.

p.balam30.1.2017
 

Prečítal som aj 8-11 kapitolu, opäť výborné ...Dojmy som už písal a opísali aj iní, nebudem opakovať. Nech ti ten talent vydrží.

max26.1.2017
 

Tereza, páči sa mi to. Páči sa mi, ako píšeš. Slová, vety. Súhlasím s komentármi. Je to literatúra. Som na MT veľmi krátko a veľa textov som tu zatiaľ neprečítal . Veľmi sa teším , že tvoje dielko som našiel. Domnievam sa, že toto berieš ako huslista etudu, na ktorej si precvičuje vlastný prstoklad. Sonáta len príde.
Aj ja milujem dážď viac ako slnko, nov viac ako spln....a zo všetkého všedného najviac tie jediné prchavé okamihy, ktoré budú nakoniec všetkým, čo tu po nás zostane ...
Páčia sa mi tvoje slová zrkadliace vnútorné pocity, pri čítaní mám husiu kožu, upadám do nostalgie a bezradnosti. Ktosi povedal , že sekretár je len nóbl slovo pre skriňu. Možno. Podstata je však niekde úplne inde. Domnievam sa, že umelecky písané slovo má premietať pocity autora. Ja som len čitateľ. Nepolemizujem nad významom jednotlivých slov a viet. Čítam tvoje slová a premietam si ich do môjho sveta. Dúfam, že budeš pokračovať a napíšeš nám príbeh, kde každá postavička bude mať svoj vlastný vnútorný svet. Nech sa darí.

Tereza26.1.2017
 

Max, ťažko povedať ako príbeh beriem, ale pekné prirovnanie - možno to tak bude. Niektoré útržky nechcú byť viac, ako len útržkami. Niektoré postavy zo svojho príbehu nechcú prezradiť viac, ako práve tie útržky, ktoré im stáli za zapamätanie, ktoré sú pre ne príbehom - a viac nepotrebujú.
V každom kúsku je zároveň kúsok mňa - veci, ktoré sa hromadili, a potom chceli nejakým spôsobom von. Tak sa to všetko spojilo práve do tohto dielka.
Vlastne máš pravdu. Nie je to dielo, ale dielko. Nie je to sonáta, ale etuda. Zrejme zo mňa ešte nejakú chvíľu etudy vychádzať budú, pretože je tých útržkov všemožných postáv a príbehov vo mne príliš veľa, aby som ich do niečoho spojila. Niektoré najskôr musia ísť von... nejak. Niektoré len takto, iné zostanú, aby som ich zakomponovala do sonáty.
Teší ma, že si moje slová premietaš do svojho sveta. To ako čitateľ tiež rada robím. To chvíľkové prekrývanie sveta autora a čitateľa je moje obľúbené.
Ďakujem. :)

p.balam24.1.2017
 

... a to prípadné divné nízke hviezdičkovanie nech ťa nemätie ! ... sú tu zrejme nejaký čudný jedinci, ktorí nenapíšu svoj názor a svoju neschopnosť vnímať nezvyklý text vyjadrujú klikaním nízkeho hodnotenia. Mám dosť rokov a prečítal som dosť dobrých kníh, aby som zodpovedne vyhlásil, že to čo píšeš ( na rozdiel napr. aj od mojich tu daných textov) Literatúra je.

Tereza24.1.2017
 

Nízke hodnotenie bez zdôvodnenia určite zamrzia - človek nad tým asi môže len ľútostivo pokrčiť plecom, pretože dôvod za tým nevie, tak čo iné sa s tým dá (narozdiel od konštruktívnej kritiky). Každopádne nečakám, že tieto útržky každému sadnú alebo ich každý pochopí. Tie nízke hodnotenia, prípadne aj negatívne komentáre, sa však dajú prehliadnuť, pokiaľ tu je vždy aspoň ten jeden človek, ktorému to niečo dá.
Ďakujem pekne. :)

p.balam24.1.2017
 

Nie som tu dlho na MT. Zatiaľ som ale iba pri čítaní tvojho textu a básni Mareka Sopka mal pocit, že čítam Literatúru. Sprvu som chcel trochu namietať voči tomu centrickému usporiadaniu textu, ale myslím že to je zámer. Venuješ totiž pozornosť každej vete ako riadku básne, tak som to aspoň tak dedukoval. Skvelé ...

p.balam23.1.2017
 

Veľmi zvláštne ... ako popis horiaceho žeravého kúska obalu prskavky, ktorý sa pomaly posúva po drôtiku a mení tie nalepené chladné kamienky pred ich zánikom na hviezdy krátkej prítomnosti... tma, svetlo, tma ...a čakanie na nové svetlo.

Zvláštny, originálny text...

Tereza24.1.2017
 

Zvláštny, originálny komentár.
Mám pocit, že si ten text pochopil.
Ďakujem.

Zuzana19.1.2017
 

ahoj, mrazivé, ale podarilo sa ti pekne opísať náladu tej prázdnoty.Som zvedavá aj na protipól tejto pochmúrnosti. Budem sa tešiť na niečo pozitívne a optimistické. Čitateľka

Tereza24.1.2017
 

Ďakujem, Zuzana. :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Tereza Krajčová

O mne

Vždy som milovala dážd viac než slnko, nov viac než deň... a zo všetkého najviac tie prchavé okamihy, ktoré sú nakoniec všetkým, čo zostane.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: