IKARIKAR http://www.ikar.sk

3 - (Záver) Časom príde láska (Martina H.)4.5.2015
 

3
 počet hodnotení: 13
prečítané 419, Komentáre 12

 
Kapitola 25
                                                     Kapitola 25
 
 
 Zobudila sa na druhý deň. Prudko otvorila oči a posadila sa na posteli.
„Och.. už ste hore? Dúfam, že som vás nezobudila.“ Slúžka s obavami pristúpila k oknu a oprášila roztiahnuté závesy.
 Spálňu zalialo príjemné slnečné svetlo. „Ako dlho som spala... „ zamračila sa. „... Čo bolo v tom čaji?“
Ula sa zatvárila previnilo. „Len trocha byliniek na upokojenie. Dala mi ich kuchárka a dúfala, že sa vám po nich ľahšie zaspí.“
„Zrejme nás počul celý dom..“ povedala  so smútkom, keď si vybavila ako sa s Adamom pohádali.„A pán gróf...??“
Ula viditeľne znervóznela. „Viete pani.. on sa ešte nevrátil domov.“
Zovrelo jej srdce. „A neviete kam šiel?“
Pokrútila hlavou. „Nie pani.. je mi ľúto.“
Hana potlačila ston. Prepadli juobavy o Adama. Kde strávil celú noc?
Túžila sa zvaliť do perín, no žalúdok jej hlasno pripomenul, že od včera nič nejedla.
„Pripravím vám raňajky pani?“
Hoci ju kváril hlad, chuť do jedla veľmi nemala. No nemalo zmysel hladovať. „Áno. Ďakujem...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Petra15.6.2015
 

Waw !!!
Čítam veľa kníh v podobnom duchu a táto autorka ničím nezaostáva za známymi spisovateľkami. A na to hovorím len - Konečne... už ma nebavilo hľadať len tvorbu písanú v súčasnosti. Historické romány sú môj život a odvtedy, čo som čítala túto pani alebo slečnu, mám nádej že raz svetlo sveta uzrie aj kvalitný historický román zo Slovenska.

Romana Antálková15.6.2015
 

Autorka nesklamala. Dej, napätie, zápletka a záver, nesklamú žiadnu romantickú dušičku, akou som i ja. Nič by som nemenila.
Výborné!

Anna Malá15.6.2015
 

S týmto tvrdením môžem len súhlasiť. Pozorne som čakala a prečítala každú jednu kapitolu a záver ma nesklamal. Mne sa dielo veľmi páčilo. Už teraz čakám, či autorka nepridá niečo nové.

Alia S.9.6.2015
 

Martina, keďže som si všimla, že máš problém pomocou výstižných pojmov popísať situáciu, nedalo mi, dnes som sa začítala do 30. kapitoly.
Ak chceš, poopravuj a poupravuj celé dielo, ak nie, nechaj tak. Pozri ale, čoho všetkého si sa na malom kúsku dopustila:

- privlastňovacie zámená nie vždy sú treba, dávaš ich miestami zbytočne (zo svojho väzenia...)
- netreba ani neurčité zámená, ich užívanie dielu v ničom nepomáha (začula akýsi zvuk...)
- príslovka na husto sa píše spolu
- krmelec je nespisovné, je to bohemizmus, u nás je spisovné kŕmidlo (hoci krmelec viac vystihuje to, čo si pod ním vieme predstaviť - uskladnenie sena na kŕmenie divej zveri, je nespisovné). Myslím, že ani dostáť svojmu slovu u nás nie je spisovné, že sa má písať dodržať slovo ale to si musíš pozrieť.
- čiarky ti tiež robia problém
- v tom začula zvuk = vtom, keďže „v tom“ má iný význam
- tu som, v tom domci – „v tom domci“ by si použila, ak by si priamo niekomu ukazovala, napr.: „pozri, tam, v tom domci, som sa narodila“. Pre tento prípad je vhodnejšie: tu som, v domci.
- postavila sa ku dverách = postavila sa k dverám
- nenechá sa tak ľahko odhodiť – zle zvolené spojenie. Nik ju predsa nikam neodhodil. Správne je: nenechať sa odbiť (ak si mala na mysli toto zaužívané spojenie), no pre tvoju scénu i tak nevhodné. Nenechať sa odbiť znamená nedovoliť, aby človek bol odmietnutý, no hrdinku nik neodmietol, neodbil, nezamietol jej stanovisko a pod.
- pricválal k domci = k domcu
- ku dverám = k dverám
- z hlasným buchotom = s
- z oka sa jej vykotúľala slza – pár viet predtým máš, že jej vyhŕkli slzy, teda plače, tak aký má význam jedna vykotúľaná slza pomedzi plač?
- podobne máš: Našiel ju! O pár viet: Prišiel po ňu!
- z vonka = zvonka
- museli do nich kopať všetkých, čo im prišlo pod ruku = všetkým, čo
- Adam musel odstraňovať – odstrániť
- nato si ju mierne odtiahol:
1. na to a nato je rozdiel, v tvojom prípade platí „na to“
2. odtiahnuť nie je zvratné sloveso, takže bez „si“
- Adam ju podvedome prikrčil k zemi:
1. ak niečo niekto robí podvedome, znamená to, že si neuvedomuje, čo robí, že koná bez vlastnej vôle, napríklad pri tréme žmolí roh saka apod., no on jej aj prikázal, aby sa nehýbala. Čiže cielene, nie podvedome.
2. on ju nie prikrčil, keďže „prikrčiť sa“ sa viaže skôr k osobe, o ktorej sa hovorí, napr.: „ prikrčil sa popod dvere“ a pod., teda nie iného ale seba. Skôr by som volila: prinútil ju ľahnúť si, čupnúť si a pod.
- vstal a vystrel sa v plnej výške – dá sa vystrieť inak? Okrem toho, že „v plnej výške“ preplácame faktúry, poistné, hradíme nájomné, a pod., „vystrel sa v plnej výške“ znie čudne, keď už, tak vystrel sa do výšky, ale i tak je „do výšky“ navyše, stačí, že sa vystrel (= narovnal, dal do priamej polohy)
- vyhrabala sa na kolená – vyhrabať sa znamená dostať sa nahor, odniekiaľ niekam, prípadne vyhrabať spod niečoho, a „vyhrabať sa na kolená“ sa určite dá povedať literárnejšie, ak z ležiacej polohy pokľakla
- „zostať za mnou,“ zašepkal. = zostaň – pozornejšie si kontroluj po sebe
- „pokúsila sa vymaniť z jeho zovretia, no ledačo stisk zosilnel“ – úprimne, toto ma pobavilo. „Ledačo“ je totiž nesúci človek, lajdák, prípadne ledačo ako neurčité zámeno zastupuje všeličo. Tak vidíš, aké dôležité je poznať presný význam každého slova, ktoré použiješ.
- „kúsnuť si“ slovenčina nepozná
- „zacítila olovenú pachuť“ – z čoho? vari jedla olovo? Martina, z krvi cítime kovovú, nie olovenú pachuť, keďže krv obsahuje železo, nie olovo.
- koľko Vám zaplatili – vám, vy, ty, tvoju, vašu... vždy s malými písmenami, pokiaľ sa nejedná o list
- blufovať je novodobé slovo, medzi grófov nepatrí
- vyhýbaj sa klišé: išiel jej z toho mráz po chrbte, srdce jej bilo ako splašené.

Text pôsobí vybranejšie bez zbytočných doplnkov. Príklad: vyhŕkli jej slzy z očí – stačí vyhŕkli jej slzy, každý predsa vie, že z inokadiaľ ani nemohli,
pr.: dvere pod ťažkým nátlakom z Adamovej a Dominikovej strany dlho nevydržali – stačí „dvere pod nátlakom nevydržali“, pr.: “ Ublížili ti nejako?“ Postačí: Ublížili ti? (ako píšem vyššie, nejako, nejaký, akýsi... text neskvalitnia)

Poďme si trochu rozobrať situáciu s rozlámaním dvier:
Ak Hana sledovala, ako sa k nej pomaly dostáva viac svetla, znamená to, že dvere muži postupne lámali. Predpokladám, že sme pár storočí nazad, teda že sa jedná o predchodcu súčasných dvier, dvere nie celistvé ale zostrojené z lát. Teda tie laty postupne vylamovali, ak dobre rozumiem tomu, ako si písala. Napokon, pri príchode ozbrojeného votrelca, sa nemajú čím brániť, nemajú jedinú zbraň, sekeru, ani len nôž. Čím teda lámali tie dvere? Mohli naozaj iba holými rukami a nohami? Nie je to divné? Rovnako ako ísť ju hľadať bez zbraní, keďže, ako rozumiem, Adam je gróf a teda môže si dovoliť aj strelnú zbraň, veď čo chudobnejší by si vzal aspoň sekeru a nôž. On dvaja nič.
Ďalšia nepresnosť: z nalámaných dvier muselo byť latiek či úlomkov viac, takže si Hana nemusela spomenúť a vziať len ten jediný kus dreva, čo našla predtým, či haluz, lebo neviem, spomenula si na kus dreva a zdvihla haluz.

Ešte raz si skúsme predstaviť situáciu, kedy vylomia dvere, dostanú sa dnu. Ako si mohol ten, čo sa zjavil oproti nim (Kam im kázal odstúpiť ? Dozadu, dopredu či nabok? Prečo vlastne?), vôbec nevšimnúť, že jeden zo záchrancov z dverí vyšiel, aby sa mohol dostať poza neho? Odkiaľ vlastne ten ozbrojený prišiel, ak nie tou stranou, kde sú dvere, a prečo strieľal? Len tak, aby ho tí dvaja mohli odhaliť a prekvapiť jeho? Veď nevedel, či tiež nemajú zbrane, vieme to len my, čitatelia, a hlavná hrdinka. Predsa každý sa najskôr zakráda a neriskuje a nestrieľa do vzduchu, podľa tvojho textu to tak vyzeralo, lebo ak by oproti nim, teda zo strany dvier prišiel, tak by videl, ako D vybehol z otvoru po rozlámaných dverách. Ale on je z opačnej strany domu, vystrelí, hoci netuší, koľko mužov je dnu, až potom sa postaví pred dvere na dostrel a nechá sa prekvapiť zozadu. Napokon, bol to jej strážca, ako som správne z jednej kapitoly pochopila, mal strážiť a nie nerozmyslene upozorniť na seba, a tým sa vystaviť nebezpečenstvu.

Keď sa vrátiš na začiatok kapitoly, a poriadne si ju prečítaš, zistíš, že už tam sa ti podarila, podľa mňa, nemožná vec: (slová v úvodzovkách sú presné odpisy z tvojho textu):
dvere sa nie pohnúť, „otočila sa k oknu“, sledovala okolie, odstúpila, rozhliadala sa po domci... začula zvuk, „a tak sa znovu vrhla ku škáre v okne“, zvuky sa približovali, kričala „tu som“ úzkou štrbinkou v okne. V čitateľovi si vyvolala dojem, že kone s jazdcami prichádzajú zo strany okennej.
1. Ako ju mohli začuť, keď sa valili za zvuku konských kopýt?
2. Ako mohol Adam presne vedieť, že je v dome a zvolať na ňu?
3. Nastolila si teda dojem, že zvuky šli zo strany, kde bolo okno, počula ich, no keďže medzi oknom a lesom stálo kŕmidlo, nevidela presne, kto prichádza, ale jasne prichádzali z tej strany. Lenže okno bolo oproti dverám a oni zrazu zastali pred dvermi, teda z opačnej strany domu. Pricválali z jednej, zastali na druhej.

Napokon som si prečítala všetky predošlé komentáre a zistila som, že tie „poradné“, ktoré zotreli jednak moje rady a jednak mňa ako osobu, ti v ničom nepomohli. Ak by si ich nepočúvala, mohla si dielo začať naprávať v zárodku.
Síce som sľúbila, že prídem prečítať, ale nič nenapíšem, no stal sa opak – prestala som čítať, prečítala som si iba poslednú, 30. kapitolu, vďaka tej kľučke. A ako vidím, nemýlila som sa, a zas mi na poznanie stačil kúsok - príbeh značne nekvalitný, kazový, s nedomyslenými scénami, a teda nedôveryhodný. Veď ak je jedna kapitola „mizerábl“, identické musia byť predošlé. Asi sa do čítania ani nepustím, asi by ma dvíhalo zo stoličky a nevydržala by som neozvať sa znovu, lenže toľko času nemám, aby som ku každej kapitole napísala viacstranový elaborát.

Ešte stále ma prekvapuje, ako málo stačí čitateľom a ako málo každý vníma, čo číta, keďže si nik nevšimol a nik ťa na nič neupozornil, ani na tie oči kolúce nedostatky, naopak, za množstvo „ozdôb“ ti nasúkali hviezdy.

Martina, mne môže byť jedno, či sa na mňa nahneváš, vykážeš ma ty alebo tvoji „drukovatelia“, no čo mi nie je jedno, ak v kazovosti ostatní jednotlivca podporujú, keďže sami nečítajú pozorne a nemajú potrebné znalosti. Môže mi byť jedno aj čo a ako píšeš, aj ako sa rozhodneš, ale jedno viem: ak nezačneš poriadne na diele pracovať, nevykrešeš z neho viac ako málo dôvtipný text plný chýb, omylov a neznalostí.
Poslúchnuť rady chlácholivé a nezmyslieť sa nad opačnou reakciou je pohodlné, ale deštrukčné.
Už len zaželám veľa trpezlivosti a zdravých úsudkov, poriadne premyslených situácií a čím menej chýb pri prerábaní.

O.10.6.2015
 

Aj ja si beriem veľmi veľa z tvojich komentárov. A poviem pravdu-učím sa na nich. Aj mne si veľmi pomohla, otvorila si mi oči a poučila si ma akou cestou sa treba vydať. Ďakujem a tlieskam.

Slniečko10.6.2015
 

Milá Alia,
je skvelé, že si si našla čas a takto fundovane radíš a ten, kto si tvoje rady vezme k srdcu, veľa získa.
Ja vždy čítam tvoje komentáre, lebo sa z nich dá poučiť.

Alia S.10.6.2015
 

O + Slniečko, potešili ste ma, o to viac, že sa mi v posledných dňoch za snahu dostalo hrubých nadávok, osočovania, označenia za psychicky narušeného človeka, holdujúceho najrozšírenejšej závislosti na A-tekutine :) na Slovensku, ktorý vonkoncom nič nevie o literatúre. Našťastie boli administrátorom odstránené. Niečo zostalo, takže si ľahko zistíte, čo ešte všetko som a ako vyzerám.
Včera som mailom dostala ďalšie poďakovanie - často sa presviedčam, že moje rady nie sú nerozumné, klamlivé a neviem aké, ako sa tu niekto snaží podsúvať.
Komentujem zdanlivo iba z gramatického a pravopisného hľadiska, no pozornému čitateľovi neujde, že tomu nie je tak. Navidomoči vylúpnem pojem a vysvetlím, prečo je nesprávny, v ktorom slove je chyba, prečo písať pomocou príslušných výrazov zvolenej doby, čo spolu s pravidlami písania interpunkčných znamienok, priamej reči a slušnej slovnej zásoby je základ, skryto ponúkam, čo nikomu nemôže ublížiť: zisti si, over, vzdelávaj sa, posuň.

Znovu zopakujem: bez poriadnych základov žiadna stavba dlho nevydrží. Kto zvládne základy, môže sa pohnúť ďalej – zlepšiť v štylizácii, vo výstavbe komunikácie medzi postavami, vo vystihnutí charakteru postáv, aj sám príde na to, prečo si zistiť reálie krajiny, o ktorej mieni písať a nezabudnúť vkladať intelektuálne podnety aj inšpiráciu.

Ak si čitatelia začnú viac všímať, prestanú sa kupovať chybné knižné výrobky.

„Ak mi kniha nikdy nevyjde, naučím sa veľa“ – toto chcem, aby si najmä začiatočníci uvedomovali, keď čítajú kohokoľvek rady s presvedčivou a nezavádzajúcou argumentáciou.
Netvrdím, že každý musí písať podľa mňa, pravda nie je univerzálna, tiež sa neprestajne učím (aj všeobecne) aj z veľmi nepodarených diel.

Nech teda každý podnetný komentár slúži tým, ktorí oň stoja a rozumejú mu.

Ešte raz vďaka.

Martina H.8.6.2015
 

Ďakujem za tvoj postreh, no mala som na mysli guľovú kľučku, ktorú otáčaš zo strany na stranu...

Alia S.8.6.2015
 

Ani guľa sa nedá \"pomykať zo strany na stranu\", naopak, je ešte statickejšia ako kľučka. Takže ňou mohla skúsiť otáčať, ako si správne napísala, no pomykať (= trhnúť, potiahnuť, šklbnúť, posunúť) ňou nemohla vôbec. Napísala by som teda radšej \"pokúšala sa lomcovať (prípadne otáčať)\" - obe slová viac vystihujú podstatu a nemýlia.

Martina H.8.6.2015
 

Díky... chybu som si opravila..

Alia S.10.6.2015
 

:)

Alia S.8.6.2015
 

Neznepokojuj sa, nečítam ťa, dôvod poznáš od začiatku, iba mi udreli do očí prvé slová poslednej pridanej kapitoly, ktoré sú vidno aj bez rozkliknutia diela.
Píšeš totiž: pomykala kľučkou zo strany na stanu - to nie je možné. Z jednej strany na druhú kľučkou nepohneš, môžeš ju iba stlačiť smerom nadol a potom nahor, do pôvodnej polohy, zo strany na stranu to nie je technicky možné. Oprav si text vhodnejšie.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Martina H.

O mne

Som autorka, ktorá miluje romány, či už historické alebo zo súčasnosti a týmto spôsobom sa pokúsim prispieť svojou troškou na knižný trh v tomto žánri...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: