IKARIKAR http://www.ikar.sk

5 najhorších romancových klišé Celkový počet komentárov: 3
 

Isteže, každý žáner má svoje pravidlá a nie je nič zlé na tom, ak ich autor rešpektuje. Napokon, kŕčovitá snaha o originalitu za každú cenu je často skôr chybou a čitateľ predsa pri kúpe knihy predsa niečo očakáva a radno mu želanie splniť. Na druhej strane, rovnako škodlivé je, ak sa spisovatelia spoľahnú výhradne na osvedčené, vyjazdené koľaje a na vlastný štýl a autorský prínos prakticky rezignujú. V tej chvíli sa z pravidla žánru stáva klišé, ktoré veľakrát voľne prechádza až do frašky.

Keďže aktuálne sú veľmi obľúbené romance určené pre mladšiu generáciu, tzv. young adult, knižná kritička Hayley Knightenová zostavila zoznam najotrepanejších klišé v tomto žánri. Schválne, či podľa vás trafila klinec po hlavičke:

 

5. Nadprirodzený zlý chlapec s výzorom modela

Dievčaťu povie, aby ho nechala na pokoji, upozorní ju, že je nebezpečný, ibaže je tak neodolateľne sexi, že slečna sa ho aj tak drží ako kliešť. Chápem, že spisovateľky láka písať o nádherných chlapcoch, akých si nikdy žiadne dievča neprisvojí, lenže v knihách ma to už na smrť unavuje a privítala by som väčšiu rozmanitosť.

Možno by nebol od veci príbeh o nadprirodzenom chlapovi, ktorý neprišiel rovno z predvádzacieho móla, prípadne o nadprirodzenej bytosti, ktorá ani nie je sexi. Páni, teraz už by som si pokojne prečítala aj romancu o írskom škriatkovi, len aby sa zmenil rytmus knihy: „Bejby, teraz na lásku nemám čas. Musím nájsť hrniec zlata.“ Alebo dobre, nech je nádherný, ale musíme si to prečítať na každej druhej strane? A musí to byť vždy zlý chlapec? A prečo tí úžasní chalani po všetkých bitkách a ďalšej namáhavej práci tak úžasne voňajú? Pričuchli si niekedy spisovateľky k normálnemu chlapovi?

 

4. Milostné trojuholníky

Edward alebo Jacob? Adam alebo Warren? Peeta alebo Gale? Kristepane, toľko milostných trojuholníkov! Mnohé z nich dokonca ani nie sú naozajstné milostné trojuholníky. Bežne nám núkajú zamilovaný párik a potom sa objaví ďalší chalan, ktorý je posadnutý hrdinkou napriek tomu, že ho jasne odmietla. Mätie ma, že väčšinou sa mi viac hodí ten odmietnutý chalan. Nie pre hrdinku, ale pre mňa. Bella, nechceš Jacoba? V poriadku. Pošli ho za mnou.

Nechápte ma zle. Rozumiem tomu. Ktoré dievča by nechcelo, aby sa oň ruvali dvaja nadprirodzení nádherní borci? Žiadne, to je jasné. Len by som nenamietala, keby to autorky trochu pomenili. Nečítala som veľa kníh o chalanovi, ktorý sa musí rozhodnúť medzi dvoma dievčatami napísaných z pohľadu jednej z nich.

 

3. Písanie v prvej osobe

Na písaní v prvej osobe nie je nič zlé... ak sa to hodí k príbehu. Problém je v tom, že pri young adult sa to stalo normou. Existuje množstvo kníh tohto žánru, ktorým by oveľa viac pristalo rozprávanie v tretej osobe. Množstvo zaujímavých príbehov, ktoré by mohli vyrozprávať nezaujatí pozorovatelia. Prípadne romány, ktoré sa točia okolo nejakého konfliktu, sa dajú vyrozprávať z viacerých uhlov pohľadu. Nech priateľka nemusí hrdinke rozprávať, čo sa jej stalo. Ukážte nám, ako to priateľka prežíva!

 

2. Trilógie

Na trilógiách je veľa dobrého. Veľmi sa mi páči, že je v nich viac priestoru na vývoj postáv a knižného sveta, keďže počas trilógie sa toho môže stáť viac. Zároveň m

ám rada pocit, keď sa nedočkavo teším na ďalší diel. Trilógia, či akákoľvek iná séria však funguje len vtedy, keď každá z kníh vyrozpráva celý príbeh.

Prečítala som množstvo trilógií, pri ktorých sa pri čítaní prvého dielu človek cíti ako pri sledovaní upútavky na ďalšie diely. Prípadne sa stáva, že prvá kniha je úžasná, ale ďalšie diely len verklíkujú pôvodnú zápletku a neprinášajú nič nové. Chcem vidieť viac samostatných titulov. Iste, takých je množstvo, ale v prípade romancí pre mladých sa hľadajú ťažko. Čím viac trilógií vidím, tým silnejší mám pocit, že tento žáner sa namiesto rozprávania skvelých príbehov sústreďuje hlavne na budovanie kultu.

 

1. Vydýchla som, hoci som ani nevedela, že zadržiavam dych

To je nepochybne najotravnejšia replika vôbec. Asi najviac sa tohto klišé dopúšťala Jennifer Armetrout v Ónyxe, ktorá je ho schopná zopakovať aj viackrát v jednej kapitole.

 

Čestne však treba povedať, že tohto klišé sa dopúšťa aj množstvo iných spisovateliek. Prečo všetky tie dievčatá netušia, že zadržiavajú dych? A prečo k tomu v tých knihách nikto nič nepovie? Ak tie hrdinky zabúdajú dýchať, nemali by si na zápästie pre istotu napísať pripomienku? Nadýchni. Vydýchni. To je predsa vážny problém. Ak bude takto zabúdať dýchať, môže omdlieť a nikdy sa nedozviem, o ktorom z dvojice úžasných chalanov bude rozprávať v tretej časti.

 

Počkajte...

 

 

 

 



Komentáre

L.V.25.7.2018
 

Myslím že p. Knightenová to vystihla skvelo. Ale zároveň si myslím aj to, že niektoré tieto klišé sa dajú strpieť ak je zvyšok knihy dobrý. Denník princeznej je dobrým príkladom. Prvé tri knihy boli skvelé, no v štvorke sa takmer nič nedialo, len hrdinka si stále kládla otázku: Povedal mi že ma miluje, no čo ak ma miluje len ako kamarátku a nie ako svoje dievča? Veď raz povedal že miluje svojho psa! Osobne si myslím že je to dosť strelené. A osmička bola ešte horšia. No napriek tomu si myslím že to bola skvelá séria a to pre ostatné knihy ktoré boli vynikajúce. To k bodu 2(Aj keď to nie je trilógia). A potom ešte tam je bod 1 (to s tou vôňou. A keď už sme pri nej, chcem podotknúť že to bolo dosť vtipné.)No, a to je asi všetko.

Ján Pintér17.6.2015
 



Pri honbe na klišé-kacírov a ostatnú bezfarebnú masu by to najradšej dnešní literárni puritáni tak isto ako ich inkviziční predchodcovia pred storočiami: okamžite vyplieniť i s koreňmi. Klišé je však iba jednou kapitolou z množstva jej rovnocenných, chcelo by toho viac, pokračovanie, avšak o niečo voľnejšie, bez onej rigoróznej príchuti... a s podpisom autora i keď takmer celý jeho príspevok je vlastne citátom.
Zaiste na tejto stránke nie je možné rozoberať tému príliž zoširoka, takže východiskom ostáva niekedy iba pohľad z lietadla:
FRAZEOLOGICKÁ TERMINOLÓGIA, SAV : Klišé - Ustálený slovný obrat (z franc. cliché = tlačiarenský štočok), ktorý stereotypným a mechanickým používaním stratil svoju údernosť a do istej miery aj pôvodný význam. Najčastejšie sa vyskytuje v publicistickom štýle, ale aj v hovorovom jazyku, korešpondencii a pod., napr. hodina pravdy, dieťa šťasteny, drrvivá väčšina, pálčivá otázka, hlboké nedorozumenie, dostať sa na šikmú plochu.


Lýdia J.13.6.2015
 

Skvelý názor. Ale prečo vychádzajú knihy pod Zlatou pečaťou? Kristepane, veď toto ani ja nedokážem prečítať do konca. A to je už čo povedať.:))

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: