Až keď som si pár dní pospal, spomenul som si na Kapucka a Bielu strigu. Kam sa podeli, mi povedal odkaz na stene: Choď na juh ako my, inak zamrzneš. Hneď by som šiel, ale na cestu bolo neskoro. Pozrel som na malú piecku, ktorú som doteraz nikdy nepouži... pokračovanie
 

Bolo to akoby som plávala proti prúdu, príliš omámená na to, aby som mohla rýchlo reagovať a otočiť sa na správnu stranu, a príliš spokojná na to, aby sa mi to vôbec chcelo. Mysľou som ostávala pri Leonardovi a len málo pozornosti som venovala hocičomu in... pokračovanie
 

MOTÁKY SPOD LAVICE... pokračovanie
 

9 Tvárou v tvár   Po Mikiho odchode pocítila skľučujúcu prázdnotu. Objala sa okolo ramien, sčasti preto, že sa s pribúdajúcimi hodinami ochladilo a sčasti kvôli samote, ktorú tak dôverne poznala. S nevôľou sa vracala do domu, lebo sa v ňom tlačil... pokračovanie
 

Silno napol bicepsy a poriadne zatlačil. V Barbariných očiach praskali drobné cievky. Tvár jej očervenela ba až zmodrala. Prepadávala sa hlbšie a hlbšie do priepasti agónie... ... pokračovanie
 

Na parkovisku pred Budatínskym parkom sa mladej trojici vrátil život späť do normálu, čo bolo poslednú dobu najväčšie prianie každého z nich. Po zážitkoch s Rádom veľkého kruhu a Kladivármi sa im zdal najideálnejší večer strávený  pod dekou s papučami na... pokračovanie
 

Práve som sa posunul  na hrot kópie osudu. V pomalom nádychu roztrhnem vesmír.   Už mi to nevadí? Vzdávam to?  Nechám sa unášať  prívalom udalostí.   Myseľ a srdce si vedú svoju vlastnú vojnu, ale tak ako v každej,  ... pokračovanie
 

Práve teraz mi na plecia padol posledný kameň, ktorého tiaž som už neuniesol. Všetky plány sa roztrieštili ako zrkadlo, zachytávajúce odraz môjho pravého ja. Padli, zaľahli popolom z ruín toho zrádneho národa. Zrada je hold sťa nákaza. Eliminujete ju v mi... pokračovanie