Po obede, ktorý si nevychutnal, sa ponáhľal späť do svojej pracovne. Mal zlú náladu, bol unavený a znervózňovalo ho, že nič nešlo presne podľa jeho plánov. Nikolaj a Anton pokazili čo sa dalo, on sa nechal rozptýliť a dovolil, aby poľavil zo svojej kon... pokračovanie
 

  4                  Nebo niekoľko dní po sebe ukazovalo belasú farbu, ponúkalo bezoblačnosť a horúčavu na dlhšie.         Slnečnou krajinou hrkotal koč s jediným, no statným žrebcom tmavohnedej farby. Pán ho ohľaduplne poháňal vpred tak, aby... pokračovanie
 

    Raz nastane čas, keď slnko zhasne, zazrieme v diaľke iné svetlo jasné. Kráčaj s nami, za ruky nás veď. Matka Božia, pros za celý svet. Nekonečná sila ukrytá je v slove, vypros odpustenie pre nás, deti tvoje.   Matka Božia, r... pokračovanie
 

Prečo sa ľudia stále hrajú na niečo, čo nie sú, na čo neboli predurčení, čo im nebolo súdené? ... pokračovanie
 

Džony vošiel späť do svojho útulného bytu, väčšinovo zariadeným do retro štýlu. Elektronika s dreveným dizajnom, ošúchané hodiny s Eiffelovou vežou na čiernom železnom stojane, ako vystrihnuté z Parížskej vlakovej stanice. Na chodbe biela komoda s otáčajú... pokračovanie
 

Džonyho život sa otočil o stoosemdesiat stupňov, prestal vyhľadávať divoké večierky a jednorazové známosti. Cítil potrebu usadiť sa, nájsť svoju druhú polovičku. Niečo ako bola Viktória, alebo Nikol. No také ženy človek nestretáva každý deň a to si uvedom... pokračovanie
 

    Mokrá tráva, nohy bosé v rannej rose. Nebo modré, slávik spevom o pozornosť žobre. Včely preletujú z kvetu na iný kvet, pavúky tkajú medzi steplá trávy pevnú sieť. Pred kým utekáš, vlasy strapaté máš? Zastav sa, začni rozmýšľať, a... pokračovanie
 

21. február 1948, ráno Všetci štyria sme spali až do rána a len môj syn o ničom z toho nevedel. Mal pocit, že zaspal devätnásteho a zobudil sa dneska ráno, lebo bol veľmi unavený, a ja ho v tejto domnienke zamýšľam nechať. Môj otec sa ma ráno, keď s... pokračovanie