IKARIKAR http://www.ikar.sk

Ada Žigová: Nikdy nie je neskoro!
 

     V súvislosti s mojou knižnou prvotinou azda najčastejšie dostávam otázku, prečo som svoju prvú knihu vydala tak neskoro, prečo som debutovala až po päťdesiatke:-).
      Nuž... preto, lebo... lebo som si tu pomyselnú životnú výhybku sama tak prehodila...
      Kedysi pred rokmi som sa v poslednom ročníku štúdia žurnalistiky veľmi ambiciózne chystala „vykročiť“ do televízie a budovať si kariéru redaktorky a moderátorky...
      Napokon to skončilo tak, že som „odkráčala“ na materskú :-). Našťastie som vtedy uspela aj v konkurze na miesto internej ašpirantky na Katedre rozhlasovej a televíznej žurnalistiky a zrejme pod vplyvom svojho aktuálneho druhého stavu som si zvolila za tému svojej budúcej kandidátskej dizertačnej práce tému Vplyv televízneho vysielania na formovanie svetonázoru detí a mládeže. Téma to bola v tom čase (na sklonku socializmu, ale vtedy sme to ešte nevedeli :-)) dostatočne ideologická, aby mi ju schválili, a súčasne dostatočne zaujímavá, aby mala zmysel. A tak som sa s plným nasadením pustila do štúdia pedagogiky a detskej psychológie a priznám sa, že ma to celkom pohltilo. A postupne som sa stala veľmi vnímavou na celý detský svet a intenzívne som ho prežívala so svojou „reprezentatívnou výskumnou vzorkou“ – s vlastnými deťmi.

     V Bratislave sme nemali rodinné zázemie a ani šancu získať vlastný byt, a tak sme sa túlali z provizória do provizória... Ale o čo viacej nedostatkov malo naše materiálne zabezpečenie, o to viacej som sa usilovala deťom všetko kompenzovať v duchovnej oblasti. Dokonca som sa vždy smiala, že som im dopriala aj luxus nevídaný: nielenže sa obidve narodili už promované (s Kristínkou som bola tehotná na riadnych a s Jarkom na doktorských promóciách), ale urobila som si z nich aj rozprávkové bytosti :-). Začala som písať drobné rozprávkové príbehy, v ktorých vždy bolo obsiahnuté niečo, čo sa nám naozaj prihodilo. Niektoré aj vyšli vo vtedajších detských časopisoch, lebo ja som si aspoň takto napĺňala literárne a publicistické ambície. Vo Včielke takmer pred štvťstoročím vyšiel vo veľmi skrátenej verzii aj príbeh O snehuliakovi s horúcim srdcom. Kandidátska práca síce ostala nedokončená, ale dobrák Snehuliak odvtedy ostal akoby virtuálnym členom našej rodiny.

      Po rokoch, keď už moja dcéra bola študentkou na Viedenskej univerzite,
v prekladateľskom seminári zaznamenal úspech nielen jej preklad Snehuliaka do nemčiny, ale aj sama rozprávočka so svojím posolstvom. A tak vlastne moja dcéra Kristínka s bratom Jarkom boli nielen inšpiráciou príbehu samotného, ale aj hlavnými iniciátormi mojej snahy vydať Snehuliaka knižne.

     V tom čase som už bola manažérkou niekoľkých hudobných skupín a z nich najmä skupina Margot a jej speváčka Andrea Zimányiová dostávali pozvania aj na rozličné spoločenské, medzi nimi i literárne podujatia, najmä krsty kníh. A tak som sa zoznámila s dámami z vydavateľstva Ikar a konečne som sa odhodlala ponúknuť na vydanie aj svoju rozprávku.

     Keď mi po čase z Ikaru oznámili, že Snehuliak sa im naozaj páči a že by ho mohli vydať, skoro som od radosti vyskočila z kože... Lenže môj výbuch radosti okamžite aj schladili, lebo vraj na vydanie knihy je to málo textu... Navrhla som leporelo, ale s tým nechceli súhlasiť, lebo na leporelo je ten text vraj zase príliš dobrý... Tak som pozhľadávala aj ďalšie rozprávočky, kedysi publikované... Keď mi potom redaktor z Ikaru oznámil, že už mám 9-tisíc znakov, ale na knihu potrebujem minimálne 54-tisic, tak to som sa riadne urazila, lebo som mala pocit, že mi náročky robia prekážky, aby ma od vydania knihy odradili...! Veď žiadali päťkrát viac, ako som mala...! No potom som sa zaťala, že ja im tú radosť neurobím, že ja sa len tak ľahko nevzdám...! Vstávala som vtedy veľmi skoro, často ešte pred štvrtou, pretože len vtedy bolo v našom muzikantskom byte ticho. Vracala som sa do čarovného obdobia detstva našich detí a spomínala a spomínala a písala a písala...

      Dnes sa na tom už len smejem, ako som frfľala, že nechcú odo mňa príbehy, odkazy, ani myšlienkové posolstvá, že chcú len znaky! Dnes mi je to naozaj smiešne, ako som sa „hecovala“ :-). Ale som rada, že som to nevzdala... veď mať v rukách svoju knihu, to je úžasný pocit. Prajem všetkým vytrvalým!

      Hovorievam, že Snehuliak s horúcim srdcom je také moje oneskorené tretie dieťa:-). A neustále sa oň starám: s pomocou môjho syna, ktorý mi na moje texty skomponoval pesničky i scénickú muziku, pracujem na audiálnej i audiovizuálnej podobe tohto dielka. Dúfam, že sa to podarí...veď vždy sme mali doma heslo: Všetko sa nám podarí, do čoho sa pustíme! :-)


Ada Žigová

     (1957) je širšej verejnosti známa najmä ako manažérka hudobnej skupiny Margot a speváčky Andrey Zimányiovej.

     Ada Žigová doteraz publikovala svoje literárne i žurnalistické práce len sporadicky v časopisoch a v rozhlasovom vysielaní, zbierka rozprávok pre najmenších čitateľov O snehuliakovi s horúcim srdcom, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Ikar, je jej knižným debutom.

 


Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: