IKARIKAR http://www.ikar.sk

Agore Slnečný 1.časť (Zana Hajk-Patrímvetru)10.10.2015
 

2
 počet hodnotení: 4
prečítané 372, Komentáre 9

 
Kapitola 1
Romantická fantasy v ktorej som sa snažila tak trochu rehabilitovať mágov.
Prvá časť trilógie o čarodejníkovi Agorem a jeho médijke Rose.
 
 
 
 
Tma.
Nenávidím tmu. Ja to tu nevydržím! Pritláčam si dlane na tvár. Nie, nesmiem plakať! Už som preliala dosť sĺz.
Spadla som na kolená.
Ako sa môžem tak ponížiť... som predsa Rosa de´Konvur, jediná dcéra starobylého rodu, nevesta Simona de va Angaj, dediča najbohatšieho rodu v tejto zemi.
Musím vstať! Nenávidím ich! Prečo mi to urobili?
Ach, tá zlá sebaľútosť. Napokon predsa len plačem. Slzy mi voľne stekajú po tvári. Bolia ma ruky, sú samá krv a modrina. Musela som tak vytrvalo búšiť do dverí? Akoby to bolo na niečo dobré!
Ako dlho som tu? Som taká slabá.
Kde si Simon? Kde sú tvoje jasné oči farby neba? Nebo. Chcem uvidieť nebo. A slnko.
Nie, už nikdy ho neuvidím. Ani slnko, ani nebo. Simon je mŕtvy. Musí to tak byť, inak by už prišiel a zachránil ma.
Unavene sa schúlim v kúte svojho väzenia.
Keby už prišiel koniec. – modlím sa v duchu. Ach, keby už čoskoro prišiel!...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Viki18.4.2016
 

Pustila som sa do čítania, že snáď ma to zaujme. Musím povedať, že príbeh je zatiaľ zaujímavý, i keď miestami sa mi zdá, že všetko ide až príliš hladko bez boja, napríklad keď Rosa Jediným Príhovorom Presvedčí Mužov Na Hrade o Svojom Názore. Mňa by teda hentak nepresvedčila. Rosu aj (M)Agoreho (Prepáč, Napadlo ma to hneď ako som to meno uvidela :D ) si neviem predstaviť, pretože si ich opísala príliš všeobecne. Ved vieš, koľko blondakov behá po svete... chcelo by to vystihnúť charakteristické črty, nielen farbu vlasov a očí. Trošku si pozri niekde gramatiku, niekde používaš slová ktoré sa významovo nehodia, čiže je to čudné...
ale celkovo sa mi tvoje dielko páči a vidím v tebe potenciál :) uvidím ešte, ako sa príbeh bude vyvíjať ďalej, no každopádne ti držím palce ;)

F. E. 11.10.2015
 

Apostrof medzi \"de\" a \"Konvur\"?
Pozri si, autorka, ako sa píšu mená cudzieho pôvodu s prefixom a schválne ten \"va\", ktorý nikde nenájdeš.
Zlý začiatok.
K deju: v tme väzenia zistí, že je okolo nej svetlo, ktoré, vraj, vydávajú skaly. Rukami z nich odlúpne kus. Nahmatá ostrú hranu. Udrie sa ňou do hlavy... \"sakra\", \"proste\", \"paralyzovaná\" - viac nepotrebujem. Viem, že autorke chýba cit pre literatúru, odhad situácie, zmysel pre naservírovanie atmosféry, vedomosti. Splieta čarodejnice, fakle, strážnikov, teda stredovek s 20. storočím.

Tomas Frank13.10.2015
 

Ak si si nevsimol, toto nie je historicky roman. Ak sa autorka rozhodla, ze v jej fantasy svete sa niektore mena pisu s de va medzi menom a priezviskom, tak to tak je - kazdy fantasy svet ma pravo na svoju vlastnu historiu. Co sa diela tyka, na rozdiel od teba som ho docital az do konca. Autorka jednoducho sla svojou cestou. Plynutim deja mi trochu pripomina carodeja zememori, ale tu sa podobnost s ostatnymi fantasy dielami konci. Prve kapitoly by si este zasluzili mensie upravy, ale na zaciatok to vobec nie je zle. Som zvedavy na 2. cast.

Zana Hajk-Patrímvetru13.10.2015
 

Román som začala písať ešte na strednej škole, vrátila som sa k nemu po rokoch. Pravda, snažila som sa ho upraviť, ale ten rozdiel stále cítiť. Porozmýšľam ako začiatok ešte zlepšiť. Ďakujem a cením si, že si to prečítal celé.

Zana Hajk-Patrímvetru11.10.2015
 

Začiatky sú vždy ťažké, ale niektoré veci sa časom vysvetlia, napríklad tie svetielkujúce skaly.
Agore je fantasy kniha zasadená do mnou vymysleného fanatsy sveta a nemá spojitosť s konkrétnym storočím. Mená postáv nekorešpondujú s pravopisom žiadneho svetového jazyka.

Ani12.10.2015
 

Ani pri písaní fantasy sa autor nezaobíde bez znalostí. Radšej nech píše o tom, čomu rozumie, ako o tom, v čom má rozsiahle trhliny. Vedomosti sú výhoda, nevedomosti slabina.

Zana Hajk-Patrímvetru12.10.2015
 

To je pravda, akurát nemám pocit, že by mi vedomosti chýbali, zvlášť pri písaní tohto typu literatúry. Poprosím o konkrétnejšie komentáre.

Alia S.13.10.2015
 

Načo? Asi aj ja píšem komentár zbytočne, no napíšem, i keď si vytvoria vlastný svet a neprijímaš pripomienky.
Zabáčať, opozdene, vyšepla, napadlo ma okamžite – sú chyby.
Dcéra rodu je nezmysel, pozri si, čo je rod a či môže byť dcéra (priamy potomok) rodu.
Vytvorila si nefungujúcu štruktúru cudzích mien – je to tvoje dielo, no čitateľ uvíta, ak je podložený znalosťami, nie písaný náhodne. Aj novotvary by mali fungovať a mať zmysel.

Ponúkaš nepremyslené situácie: v úplnej tme videnie špiny na rukách a naopak, kým skala stále svieti, obsah misky hrdinka vidí len vďaka svetlu z úzkeho priezoru vo dverách, aj strážnik si musí svietiť, aby na dievča videl a množstvo iných nezmyslov. Nezabúdaj, čo si pred vetou – dvomi napísala.

Popri čarodejnici, strážcoch, okovách, fakliach ap. nájdeme sakra, paralyzovaná atď.

Všetko sa deje bez hlbšieho premýšľania, cely s väzňami strážnici nechávajú otvorené - že vyzerá ako mŕtva, neobstojí, nie sú stroje, keď sa nezamysleli, prečo je mŕtva, keď ju doviedli živú, neškrabnutú,nezamysleli sa, kde sa jej na čele a inde nabrala krv. Dej, resp. konanie postáv nepodlieha logickým, občas fyzikálnym zákonom. Skúsme situáciu s prázdnou celou: priťahuje hrdinku, otvorí ťažké dvere, zistí, že je prázdna. Ak v nej zrazu panuje čierno čierna tma, tak ju za sebou zavrela. Prečo? Aby nič nevidela a mohla nahmatať „teplé telo“, ktoré tam predtým nebolo, keďže v svetle videla, že je prázdna?
„Hlúpe dievča. Nechalo nezaistené dvere.“ Toto poznamenal strážnik, keď ju našli vnútri, v nezamknutej cele pri väzňovi – zamysli sa, je prirodzené, že sa väzenské cely dajú zaistiť zvnútra proti vniknutiu zvonku?
Hlúpy príbeh, prepáč.

Väzniteľ si dal námahu, aby ju vyzliekol zo svadobných šiat a obliekol iné, strážnici ju znovu a znovu nechávajú motať sa po chodbách, po celách, nechajú odísť. Ona si uvedomuje, že cela je hlboko pod zemou, hoci netuší ako sa dostala tam, kde je, a kde vlastne je.

Muž, zahalený „od hlavy až po päty v plášti“, má husté vlasy, krútiace sa po celej hlave – ako hrdinka vie, vidí pod látku?

Zrazu sa pri nej zjaví vzácna dýka, vykladaná kameňmi, s magickým ohňom. Všetko je príliš rozprávkové, jednoduché, prekážky vytvárané a vzápätí bez námahy či logiky rušené, do cesty sa vplieta to, čo sa chce, náhodne, bez zmyslu.

Hrad postavený „účelne“ a „stroho“? Hrady sú vždy honosné, veľké opevnené feudálne sídla so všetkou výbavou, sama píšeš, že sú v stenách „úchyty“ (nespis.) po zbraniach, maľbách, gobelínoch, neskôr ponúkneš veľkú miestnosť s dlaždicami „prekrásneho vzoru“ – raz skromné, raz veľkolepé, ako práve pasuje.

Opakuješ slová.

Zhrniem: chýbajú hlbšie vedomosti pravopisné, literárne, faktické, i štylistické, chýba zmysel pre vytvorenie charakteru postáv, motiváciu, atmosféry, uvedomenie si, že nič sa nedej iba tak, lebo autor si nevie kreatívnejšie poradiť a nechce sa mu premýšľať zložitejšie. Hlavná postava je nejasná – je čarodejnica či nie? Občas myslí a pôsobí tak, občas vôbec, má pochybnosti o sile čarodejníc a pod.

Aj pre mňa je príbeh nefungujúci a povrchný. Stačili mi dve kapitoly, aby som našla toľkoto nedostatkov.

Prečítaj si pozorne hore pridaný článok „Desať otravných klišé vo fantasy“ a zamysli sa nad podobnosťou.

Chcela som ti poradiť aspoň v niečom, v čom \"lietaš\", nie sa dohadovať. Ber, čo chceš, uprav, čo uznáš za vhodné. Aj do budúcnosti.

Zana Hajk-Patrímvetru13.10.2015
 

Prečo si myslíš, že píšeš zbytočne? Čakala som práve na také komentáre, ako je ten tvoj, takže som potešená. Ďakujem za to, že si si našla čas.
Myslím že niektoré veci som povinná vysvetliť:

1) Pripomienka, že Rosa vidí špinu na rukách v tme: keď si Rosa prezerá ruky, v cele tma už nie je. Práve na základe skutočnosti, že svoje ruky vidí si uvedomuje, že sa deje niečo nezvyčajné - predtým tmavá cela je teraz neobyčajne svetlá. Keďže musím, vysvetlím to na rovinu: vo vezení je spolu s Rosou zatvorený mág svetla, ktorý trpezlivo dohovára skalám, aby k nemu Rosu priviedli. Skalami vezenia prestupuje jeho mágia, ktorú vidí, pretože vidieť mágiu je jej zvláštna schopnosť – čo sa vysvetlí neskôr.

2) Situácia s prázdnou celou: Rosa zostúpi schodiskom do tmy, teda v chodbe je tma a do cely nevidí. Že je cela prázdna sa iba domýšľa, keďže sa z cely nič neozýva. Privrie za sebou dvere, pretože sa chce ukryť – tuší, že za ňou niekto ide. „Hlúpe dievča, nechala nezaistené dvere.“ To strážca nehovorí o Rose, ktorá je v cele, ale o Soleme – strážcovej dcére, ktorá za uväzneným mágom chodieva. Závora na dverách je prirodzene zvonka, Rosa ju otvára, keď vstupuje do cely.

3) Zrazu sa pri nej zjaví dýka... ona sa pri nej len tak nezjaví. Nachystá ju tam Agore - pretože dúfa, že Rosa ho v strachu o vlastný život poraní.

4) Hrad postavený účelne a stroho... kontrast tu poukazuje na to, ako Agore hrad mení a vnáša do neho niečo „magické“.

Článok 10 otravných klišé fantasy som si prečítala hneď na začiatku, a veľmi pozorne. A že je to rozprávka? Čo iné je fantasy, než rozprávka pre veľké deti? Práve preto, že je pre veľkých snažíme sa, aby bola čo najuveriteľnejšia, ale fantasy je stále najmä o snívaní. Mojim cieľom je dať čitateľovi priestor na rozvíjanie vlastnej predstavivosti a umožniť mu „domýšlať sa“.

Beriem na vedomie aj tie pripomienky, ktoré som tu nespomenula. Ešte raz úprimne ďakujem za komentár, bol pre mňa veľmi podnetný.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Zana Hajk-Patrímvetru

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: