Ako sme sa rozišli (Andy Adiamo)9.3.2015
počet hodnotení: 0
prečítané 235, Komentáre 0
Ako sme sa rozišli
Ako sme sa rozišli
Bolo to také čudné všetko. On vlastne vôbec nevedel, že sa ideme rozísť. Možno to cítil, že niečo nie je v poriadku, ale možno dúfal a veril, že to neskončí rozchodom. Rozchod je jeden z najstresujúcejších faktorov, tak hovoria štatistiky. Po pohreboch príbuzných, vlastnej svadbe a neviem čom ešte. Na treťom, štvrtom mieste bol pôrod. Hm. Ale to je jedno.
Sedel ráno v kuchyni a pil kávu. Prisadla som si k nemu, hoci moje hodinky s tým určite neboli spokojné, totiž podľa toho, ako boli zvyknuté, pravidelne o takomto čase som už štartovala auto do práce. A teraz som si sedela, žiadny motor, žiadne zapínanie bezpečnostného pásu – určite boli z toho vykoľajené. A nech. Ja sama som teraz vykoľajená, tak prečo by na tom mali byť lepšie moje hodinky, nie?
Pozrela som sa mu do tváre. Káva mu dnes evidentne nechutila, mračil sa ako Zeus na Olympe a tak som čakala. Mala som pocit, že chceme povedať to isté, ale prečo by som práve ja mala byť tá zlá? Nech to povie on teda, keď má na to gule. Ja nemám. Logicky.
Chvíľu pozeral do okna, potom...
Ako sme sa rozišli
Bolo to také čudné všetko. On vlastne vôbec nevedel, že sa ideme rozísť. Možno to cítil, že niečo nie je v poriadku, ale možno dúfal a veril, že to neskončí rozchodom. Rozchod je jeden z najstresujúcejších faktorov, tak hovoria štatistiky. Po pohreboch príbuzných, vlastnej svadbe a neviem čom ešte. Na treťom, štvrtom mieste bol pôrod. Hm. Ale to je jedno.
Sedel ráno v kuchyni a pil kávu. Prisadla som si k nemu, hoci moje hodinky s tým určite neboli spokojné, totiž podľa toho, ako boli zvyknuté, pravidelne o takomto čase som už štartovala auto do práce. A teraz som si sedela, žiadny motor, žiadne zapínanie bezpečnostného pásu – určite boli z toho vykoľajené. A nech. Ja sama som teraz vykoľajená, tak prečo by na tom mali byť lepšie moje hodinky, nie?
Pozrela som sa mu do tváre. Káva mu dnes evidentne nechutila, mračil sa ako Zeus na Olympe a tak som čakala. Mala som pocit, že chceme povedať to isté, ale prečo by som práve ja mala byť tá zlá? Nech to povie on teda, keď má na to gule. Ja nemám. Logicky.
Chvíľu pozeral do okna, potom...
hodnotiť: 
