IKARIKAR http://www.ikar.sk

Amanda na scéne (Daisy)9.6.2013
 

4
 počet hodnotení: 21
prečítané 1883, Komentáre 119

 
...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Marta Bielska18.10.2014
 

Daisy, akosi pauzuješ. Kedy bude pokračovanie?

Daisy19.10.2014
 

Ja akosi neviem, čo si s dielom počať. Je celé dopísané, dlho odležané a už od konca júna ho majú v rukách v Ikare na hodnotenie, ktoré sa, žiaľ, dodnes nikde neobjavilo ani po tom, čo som sa im dvakrát pripomenula. Mohla by som ho zverejniť aj celé, ale bojím sa, že by som tým Amande zmarila šance na knižné vydanie. Vraj viacerí vydavatelia odmietajú vydávať to, čo bolo už raz celé dostupné na internete. Takže momentálne stojím pred dilemou: Čo teraz? Čakať na hodnotenie? Poslať inam? Zverejniť celé? Neviem.

Marta Bielska19.10.2014
 

Daisy, ak Ti môžem - z môjho pohľadu - poradiť, na nič nečakaj, konaj. 1. Možno by si mohla počkať do konca októbra (tzv. zo slušnosti) a potom sa spýtaj do tretice. Je zvláštne, že vydavateľstvo hodnotí diela tých, ktorí prišli na MT len nedávno, majú trebárs oveľa menej textu atď. My im do toho nevidíme a majú právo sa rozhodnúť ako chcú, ale aspoň by mohli informovať v čom je problém.
2. Dielo nepublikuj celé, ak by si si tým mala spôsobiť akýkoľvek problém.
3. Máš právo ponúkať aj inde. Veď nie si finalistka súťaže, keďže žiadna nebola.

Všetko je na Tebe! Povedz si pre a proti a podľa toho sa rozhodni. Želám Ti múdre rozhodnutie!

Daisy20.10.2014
 

Ja rozumiem, že je oveľa jednoduchšie zhodnotiť kratšie básne či poviedky ako dlhšie ucelené dielo. Tiež rozumiem, že očakávať hodnotenie v priebehu jedného-dvoch mesiacov nie je veľmi reálne. No chcela som dať v prvom rade šancu mamtalentu. Predsa len tu sa Amanda vyvíjala, menila sa do podoby, v ktorej sa nachádza dnes. Tu som sa učila písať na vlastných i cudzích chybách a akosi podvedome dúfam v nejaké \"vysvedčenie\", ako sa mi to podarilo. No tiež si uvedomujem, že nemôžem čakať donekonečna. Amanda možno časom nezostarne, ale ja áno a už sa mi bude ťažšie do nej vžívať a prežívať s ňou všetky radosti a trápenia. A tiež nechcem sklamať čitateľov, ktorí jej príbeh čítali a ktorí sa konca zatiaľ nedočkali. Veď aj ja som predovšetkým čitateľom a chcem vedieť, čo sa s hrdinami románov napokon stalo, preto dúfam, že sa táto komplikovaná situácia už čoskoro vyrieši.

Miroslav3.9.2014
 

Po našej konverzácii mi nedalo a prečítal som si časť z Amandy... Nebudem ho hodnotiť, lebo to nie je moja krvná skupina, ale nedá mi, aby som nedal povestný klobúk z hlavy. Navzdory téme, ktorá ti je blízka a mne dosť vzdialená, i keď nie neznáma si myslím, že tvoj román nie je zlý a dúfam, že nie posledný. Myslel som si, že Daisy je zrelá žena, so skúsenosťami dozrievajúcej spisovateľky. O to milšie prekvapenie, že je to dievča, vykročiace správnou nohou na neľahkú cestu spisovateľskú. Prajem ti veľa dobrých nápadov a ešte raz ďakujem.

Daisy3.9.2014
 

A ja ďakujem za prianie.

Milena20.8.2014
 

Daisy, na rozdiel od mnohých ospevných komentárov, mne pripadá Tvoje dielko tuctové. S denníkmi sa tuším roztrhlo vrece a ešte aj to uvádzanie času... to všetko už bolo. Vôbec by som nevyzdvihovala to, čo tu niektorí píšu, že je to pre všetky vekové kategórie. To by nemalo byť považované za plus. Humorné časti sú dobré, ale miestami mi nepripadá Tvoj slovník ako mladého dievčaťa.

Daisy20.8.2014
 

Kritiku beriem a za komentár ďakujem. Dievčenské denníky sú naozaj na jedno kopyto, neustále sa riešia vzťahy. Keď siahnem po denníku, neočakávam riešenie zložitých problémov, ani fantasy - chcem sa len pobaviť. Takže ak niekto hľadá niečo vážnejšie, čítanie tohto diela mu to neprinesie.
Viem, že som nič svetaborného nevymyslela, ale to mojím cieľom pri písaní ani nebolo. Ak by tuctovosť bola kritérium pre to, či román bude vydaný, väčšina rukopisov by pravdepodobne skončila v koši. Veď koľko kníh je len o tom, že sa priemerné dievča zamiluje do nadprirodzenej bytosti? A koľké z nich majú už v anotácii spomenutú tému čítania myšlienok? Mne napadnú hneď tri. Podobne je to aj s témou anjeli. A predsa sa takéto knihy ocitajú na pultoch kníhkupectiev. Tým sa teraz nechcem veľmi obhajovať, viem, že autor by sa mal snažiť vymyslieť vždy niečo originálne, ale nie každý stvorí nového Harryho Pottera či Hry o život.
Čo sa týka uvádzania času, tak mne nenapadol lepší spôsob ako oddeliť jednotlivé zápisky. Myslím si, že nejaké guličky a hviezdičky by zďaleka neposkytli dostatočné preklenutie a uvádzanie času je pri denníkoch prirodzené a rieši mnohé problémy. A môj slovník - nuž - občas sa v texte vyskytne slang, občas nejaká jemnejšia nadávka. Neviem, čo by som mala zmeniť, aby to pôsobilo \"dievčenskejšie\". Som otvorená nejakým tipom.

Milena5.9.2014
 

Daisy, aj som váhala, ako reagovať na Tvoju odpoveď. Vyslovila som svoj názor na Tvoj denník ako celok. V detailoch sa mi naozaj zdá ako keby nebol písaný mladým dievčaťom. Tým \"slovníkom\" som myslela nie slang či nejaké nadávky, ale prekvapujúco niektoré slová, ktoré používa trebárs stredná generácia a nie mladé dievčatá. Ťažko je radiť, čo zmeniť, aby to pôsobilo \"dievčenskejšie\". To sa jednoducho nedá. Možno keby si to poctivo prečítalo nejaké pätnásťročné dievča a vyškrtlo by Ti tam slová, ktoré v jej veku nepoužívajú. Možno pri klasickom románe by bolo všetko inak.

Raniya17.8.2014
 

Ahoj, Daisy,
je to fakt super. Niektoré hlášky ma fajnovo pobavili, veľmi pekne to opisuješ. Ja mám síce takú úchylku, že hneď hľadám pri takých milých ľuďoch ako je Trisha (dobré meno) nejaký zádrheľ. Zdali sa mi až príliš nadšené tým, že by mali mať novú spolužiačku a priveľmi milé. Ale vravím, že to len mne osobne sa nezdá, lebo väčšinou sa za tým niečo skrýva. :D
Teším sa na pokračko.

Daisy17.8.2014
 

No, keď si to už načala, tak áno. Trisha nie je žiadne neviniatko, aj keď sa tak prezentuje. A jej kamošky sú na tom podobne. Na takom krátkom úseku sa to nedalo z pochopiteľných dôvodov viac rozviť a pre tento príbeh to ani nie je až také podstatné. Ak by však z Amandy napokon vznikla séria kníh, s Trishou by sa mohlo celkom dobre pracovať.

Kristína Ježovičová15.8.2014
 

Daisy, ohromne si ma pobavila. Veľmi dôvtipné dielko. Amanda bola v tetovacom štúdiu, ale hehe... keď som mala sedemnásť... mne a ešte jednej spolužiačke prepichla ucho kamoškina sestra ihlou. Prišla som v ten deň domov a pýtam sa maminy, pretŕčajúc pred ňou ucho : \"Mamiii, čo je na mne novééé?\" a ona mi na to: \"U kaderníčky si nebola, že?\"
To... čo je na mne nové sa zistilo o niečo neskôr... večer... s napuchnutým uchom...
No dobre, až také smiešne to nie je. Ale tvoja Amanda je skvelá. Čítam ťa veľmi rada. Držím Ti palce. Ahoj.

Daisy15.8.2014
 

Fúú, s ihlou? To muselo strašne bolieť. Ja som mala dosť, keď mi to spravili v štúdiu. Samotný akt ani tak nebolel, ale ucho som si dobrý týždeň necítila... hm... no vlastne som si ho cítila až priveľmi.

Kristína Ježovičová15.8.2014
 

Neboleloooo a použila novú zabalenú ihlu, našťastie. Až potom to bolelo, ale zasa... už aj väčšiu bolesť som zažila.
Tak takto sa písať nemá :D toľko bolesti v dvoch vetách:D

Daisy15.8.2014
 

Tak to musela mať veľkú silu a rýchlosť, keď to prepichovala, ale že si sa nebála... Ja si to teda neviem predstaviť. Však ihla je taká tenká a nastreľovačky sú predsa len hrubšie, aby sa tam náušnica potom zmestila. PS: Mne už tie dierky aj stihli zarásť z jednej strany - mám to ja \"šťastie\".

Kristína Ježovičová15.8.2014
 

Adrenalín robí svoje, zrejme. Dievča malo prax. Ona prepichovala uši celej triede. Pokiaľ si dobre spomínam, tak aj sama sebe rozementálovala celé ucho. Keď už hovoríš o tej náušnici! Vtesnať ju do tej dierky nebolo až také jednoduché. Takže to bolo také dvojité prepichnutie.\"Milá spomienka.\" V tomto rozumnejšom veku by som, samozrejme, uprednostnila lekára, alebo nejaké štúdio.

Viktória Drgoncová15.8.2014
 

Amandu som si veľmi obľúbila, stále som chodila na internet a dívala sa, či nepribudla nová kapitola. Budem ti držať palce, bola by som veľmi rada, keby som sa jej dočkala v knižnej podobe. Toto dielo je totiž také skvelé, že sa dá prečítať aj niekoľkokrát po sebe. (Priznám sa, že niekedy dostanem taký záchvat smiechu, až na mňa doma pozerajú ako na blázna.)

Daisy15.8.2014
 

Fíha, ani som netušila, že mám aj iné čitateľky ako tie, čo tu zanechali svoj názor. A keďže som v poslednej dobe od vás dostala také povzbudivé komentáre, rozhodla som sa, že si zaslúžite vedieť, ako dopadla Amanda v Anglicku. Takže som sa dnes po dlhšej dobe prihlásila do adminu a zverejnila pokračovanie.

Daisy15.8.2014
 

Ups, ospravedlňujem sa. Nie si novou čitateľkou, ale to nezmierňuje fakt, že ma komentár potešil.

Viktória Drgoncová15.8.2014
 

Joj, som rada. A vôbec to nevadí, máš priveľa čitateliek na to, aby si si všetkých pamätala. :)

Daisy15.8.2014
 

Nešlo ani tak o zapamätanie. Len si sa teraz podpísala pod celým menom a nie skratkou, a to ma na moment zmiatlo.

Viktória Drgoncová15.8.2014
 

No, hej. Napadlo mi, že ak by sa tu ešte niekto podpisoval Viki, tak sa to nebude takto mýliť. :-)

Daisy15.8.2014
 

A mne napadlo, žiaľ, až po odoslaní komentáru (to mám za to, že som do všetkého taká hŕ-hŕ), že som tu jednu Viki mala :) A tak som sa pre istotu išla dodatočne pozrieť, či to náhodou nebude tá istá. A veruže bola. Hneď som svoju odpoveď poopravila.

Raniya12.8.2014
 

Ach, toto sa tak dobre číta! Vážne som sa bavila! Štýl super, žiadna chybička, vtipné a reálne situácie, všetko tak akurát. Skoda, že nie je aj ďalšia kapitola. Budem držať palce, nech je hodnotenie dobré. :)

Daisy12.8.2014
 

Ďakujem za komentár, potešil. Len neviem, či ma tu všetci príliš nerozmaznávate takými príjemnými komentármi. Aj kritiky trošku treba, nech nestagnujem na jednom mieste. :)

Stella Maris10.8.2014
 

Milá Daisy,

Neviem, či ešte nejaké iné dielo na tejto stránke vzbudzuje toľko asociácií, ale tvoj text mne zas veľmi pripomína Tajný denník Adriana Mola, ktorý považujem za jednu z najzábavnejších kníh, aké som doposiaľ čítala. Rozdiel je len v tom, že Adriana Mola napísala dospelá žena, ale ty si, aspoň podľa profilu, mladá baba, a píšeš ako starý profík :) Voči samotnému textu nemám žiadne výhrady, ale aj ja si myslím, že záver by nemal byť otvorený a už tu môžeš naznačiť, ako sa bude vyvíjať dej v ďalšom pokračovaní (s Denisom, bez neho?. Čo sa týka tvojej obavy, ktorú uvádzaš v komentári, že či si neprešvihla dobu a či tvoj text reflektuje problémy dnešných pätnásťročných tínedžerov, k tomu môžem povedať len toľko, že poznám baby, ktoré v pätnástich čítali Fifty Shades, ale nemyslím si, že to platí pre každú. A ak by si tu predsa len nejakým omylom neuspela, máš výhodu, že môžeš rukopis ponúknuť aj vydavateľstvám, ktoré sa špecializujú na literatúru pre deti a mládež do pätnásť rokov, prípadne osloviť nejaký časopis pre mladších tínedžerov a publikovať to ako seriál. Veď koľko románov sa dopracovalo k svojej knižnej podobe práve týmto spôsobom. Vzhľadom na univerzálnosť tvojho textu máš tých možností podstatne viac. Nech sa ti darí. Stela

Daisy11.8.2014
 

Ahoj, Stella,
tvoj komentár ma potešil, o to viac, že sa objavil po tom, čo som s uverejňovaním Amandy stíchla. Tá je tu momentálne zverejnená približne do polovice. S ďalším uverejňovaním trošku váham hlavne z toho dôvodu, že celý rukopis by už mal byť v rukách kompetentných na hodnotenie, ktoré sa dúfam zobrazí v nasledujúcich dňoch/týždňoch aj na stránke mamtalentu. Je pravda, že záver románu (ako už prezradili v komentároch tí, čo čítali jeho prvú verziu) skončil tak trochu otvorene, ale na druhej strane všetky otázky, ktoré boli v priebehu deja nastolené, boli aj zodpovedané. Posledná veta v románe zároveň naznačovala, o čom by pokračovanie malo byť. Tiež je pravda, že som pre postavy mohla pripraviť aj iný koniec, ale keď oni si nechceli dať povedať... :)

Monča21.7.2014
 

ahoj :) čítala som tvoje dielo a e úžasné :) moje sesterka tu píše tiež tak mi odporučila tvoje dielo :) držím palce :)

Daisy21.7.2014
 

Ďakujem za komentár a aj za odporúčanie tvojej sesternice :) Teším sa, že Amande sa zatiaľ darí zabávať čitateľky.

Kristína Hušeková10.7.2014
 

Toto dielko je fakt pre všetky vekové kategórie. Jednak všetky sme boli kedysi v Amandinom veku a jednak teraz zase máme dcéry v Amandinom veku, takže stále aktuálne:) A niektoré problémy sú večné, napríklad pupáky. Zaujímavé, že tiež som na ne používala zubnú pastu, ako Amanda...

Daisy10.7.2014
 

Zubná pasta je večná :) Snažila som sa popísať bežné problémy tínedžieriek, no bojím sa, že som trošku prešvihla dobu. Mám pocit, že niektoré dnešné tínedžerky sú vyspelejšie a trápia ich už iné problémy. Snáď sa mýlim.

Miriam Mikulková9.7.2014
 

Ahoj Daisy.
Pri próze mám taký zlozvyk, čítať najprv komentáre a podľa reakcií sa púšťam (alebo nepúšťam) do diela. Na ospravedlnenie, je to z časových dôvodov. Našla som tu komentár od Majky Blšákovej (týmto jej ďakujem) a neodolala som.
Veľmi sa mi páči tento denníčkovský štýl. Ty budeš asi tiež veselá kopa ako Majka. Výborné, humorné a nezabudni, že určite pre všetky vekové kategórie. Sa majú tie staré mamy s tým kostolom.:) Namiesto omše by Ťa mohli kľudne čítať. Teda aspoň pre mňa to bol zážitok. Držím palce.:)

Daisy10.7.2014
 

Ďakujem za komentár. Potešil. :) Som rada, že to množstvo času, čo som strávila opravovaním, nevyšlo nazmar.

Felis Catus4.7.2014
 

Daisy,
všimla som si jednu drobnosť: v poslednom odstavci máš \"Nechcela som si ju vziať...\", ale podľa všetkého sa jedná o sveter, teda asi má byť \"ho\".

Inak sa tu nad tvojím dielkom už hodnú chvíľu pochechtávam. Pritom ma tak nejako nostalgicky pichá pri srdci, ach jaj...

Daisy5.7.2014
 

Ďakujem za upozornenie. Naozaj tam má byť \"ho\". Nejako som to musela prehliadnuť pri spätnej kontrole po prepisovaní.

Mária Blšáková2.7.2014
 

Dievča, ja z Teba odpadnem. Pic... už ležím a rehocem sa. :) Tvoja schopnosť písať a rozosmiať je obrovský dar.

Daisy2.7.2014
 

Teším sa, že Amanda vie rozosmiať aj kategóriu čitateľov, ktorú som si ani netrúfala osloviť a zostáva mi už len dúfať, že rovnako oslovím aj niekoho z vydavateľstva. Snáď to čoskoro zistíme.

Avada2.7.2014
 

Ahoj Daisy, práve som dočítala tvoje dielo a veľmi sa mi páčilo, hoci priznávam, že denníky nevyhľadávam. Ale pri čítaní tvojho som si spomenula na staré dobré školské časy :-) Máš naozajstný talent.

Daisy2.7.2014
 

Ďakujem za prečítanie. Viem, že denníkom môžem zaujať len určitú skupinu čitateľov a aj to len po určitú vekovú hranicu. No na začiatok som chcela skúsiť niečo jednoduchšie a denník so svojimi krátkymi zápiskami, kde nemusím riešiť preklenutie situácií a času, bol priam ideálny.

Mária Blšáková2.7.2014
 

Ku vekovej hranici...Ak si ju mala pod 47r, tak posuň vyššie :))))))))))

Kristína Hušeková4.7.2014
 

Pripájam sa k Majke. Myslím, že horná hranica vekového obmedzenia práve padla :)

Daisy5.7.2014
 

Ste milé. :)

Kikuš29.6.2014
 

Máte skutočne talent, Daisy. Celý príbeh som zhltla na posedenie.
Ale mám na Vás jednú otázku. Na pätnástej strane (utorok 4.mája kúpeľňa) v poslednom odseku ste mali v zátvorke napísané niečo, čo mi nesedelo s kontextom vety. Možno to je len moja chýba a zle si to vykladám, ale aj tak je to ten naj... denník aký som čítala... :-)

Daisy29.6.2014
 

Kikuš, môžeš mi tykať, nech sa necítim tak staro. :) Zrejme si mala na mysli vetu:
Nikto (rozumej mamka) by sa o tom nedozvedel.
Amanda tým narážala na svoju mamu. Nechcela, aby sa dozvedela, že blicuje. Za pripomienku, samozrejme, ďakujem a text zrejme upravím, aby bol zrozumiteľnejší.

Alia S.20.6.2014
 

Čítam ťa priebežne.
Fandím ti, aj tvojej hrdinke, a želám, nech sa zadarí osloviť nejaké vydavateľstvo a dostať sa na pulty kníhkupectiev.
Mne sa tento štýl páči, fajn oddychovka, bavím sa. Vieš spraviť aj z obyčajnej situácie zábavu, naozaj ti želám knižné vydanie. :))

Daisy20.6.2014
 

No, Alia S., pochvala od teba je niečo ako výhra v lotérii. Vážne, ďakujem. Cením si to. Snáď raz, keď naberiem odvahu, aj nejaké vydavateľstvo oslovím a Amanda dostane knižnú podobu.

Amadeo20.6.2014
 

Dobré čítanie, máš veľký talent Daisy*****

Daisy20.6.2014
 

Ďakujem za reakciu. :)

Kristína Hušeková18.6.2014
 

Takto som sa už dávno nepobavila, tá pasáž o škrečkovi a Mucovi nemá chybu :)

Daisy20.6.2014
 

Som rada, že ťa Amanda zatiaľ baví. Ak by kedykoľvek začala byť nudná, treba napísať, nech viem, na čom mám ešte popracovať.

Eny16.6.2014
 

Som mrtvá od smiechu, Daisy, Ty to vieš tak dobre podať, že človeku neostáva nič iné ako sa usmievať do monitoru. Každá Tvoja kapitolka mi zlepšuje dnník :D

Daisy16.6.2014
 

Normálne mi je ľúto, že som si nepísala denník na strednej škole. Mohla som mať oveľa viac materiálu do románu.

Eny17.6.2014
 

Pa som mala na základnej a moja pestúnka sa v ňom volala sliepka :D keď mi ho našla a prečítala si ho, tak som mala poriadny prúser, ale stále som sa vedela vyhovoriť, že píšem o sliepke a nie o nej :P nerada spomínam na túto časť svojho života, ale nakoniec som si ten denník ukradla späť a potom spálila v lesíku kúsok od dediny :D tam by si mala dosť materiálu na písanie

Viki15.6.2014
 

Veľmi sa mi tento príbeh páči. Nemám čo vytknúť. :-)

Daisy16.6.2014
 

Ďakujem za komentár. Ak by sa ti čokoľvek nezdalo, aj keby šlo o drobnosť, stačí napísať. Kritiku prijímam.

Kikuš14.6.2014
 

Daisy,máš skelý štýl. Tvoj príbeh je dokonalý a už sa neviem dočkať na pokračovanie. Úplne som sa do tohto príbehu zaľúbila.:-)

Daisy14.6.2014
 

Tak to ma potom teší :)

Mária Blšáková12.6.2014
 

Daisy :)
Ja som to čítala ako kúsok z hotovej knihy. Určite poznáš pocit, keď čítaš a vravíš si... tieto slová by som prehodila, alebo zamenila. U teba by som nezmenila nič. Amanda je také šidlo a keby som napísala, čo všetko sa mi páčilo, prepísala by som do okienka celý text. Nech sa ti naďalej tak darí :)

Daisy13.6.2014
 

Ďakujem, tvoje slová sa čítali naozaj dobre a som rada, že aspoň čitateľovi sa zdá, že slovosledy sú v poriadku. Lebo mne sa z času na čas zdá, že by im nezaškodila menšia úprava. Alebo aj väčšia. :)

Mária Blšáková13.6.2014
 

Je to denník Daisy a Amanda si môže rozprávať slovosledom jej vlastným. Vyznieva to úplne prirodzene a autenticky.

Eny12.6.2014
 

Na konci kapitolky som sa pekne zasmiala :D

Eny7.6.2014
 

Pri tej ofine som sa zasmiala. Ako keby si písala o mne ♥ je to napísané skvelo, klobúk dolu

Daisy8.6.2014
 

Tiež si s vlasmi experimentovala? :) Tie moje si toho museli veľa pretrpieť, kým som sa nad nimi zľutovala a nechala ich na pokoji.

Eny9.6.2014
 

Pamätám si, že keď som mala ale päť rokov, chcela som sa strááášne ostrihať a mama to razantne odmietala, polepila som si ich žuvačkou a potom ma konečne ostrihali

Kristína Hušeková7.6.2014
 

Až dnes som objavila tvoju Amandu a musím povedať, že je to príjemné čítanie. Určite sa vrátim a budem sledovať, ako sa jej darí. A nielen Amande, ale aj tebe :)

Daisy8.6.2014
 

Takýto milý komentár ma vždy poteší. No nebránim sa ani pripomienkam, takže kedykoľvek by sa ti niečo nezdalo, nepáčilo alebo by si sa začala nudiť, stačí napísať. Pomôže mi to pri opravách.

Eny6.6.2014
 

Daisy, tak som tu a čítam Tvoju Amandu, nemám síce pätnásť, ale je to zaujímavé čítanie a veľmi ma to baví. Keďže som nečítala prvú verziu, tak toto je moja premiéra :D a veľké vďaka za pomoc pri Démonovi :D

Daisy6.6.2014
 

Ahoj, je pravda, že mojou cieľovou skupinou je trošku mladšia generácia, no o to ma viac poteší, ak dokáže pobaviť aj starších. PS: Nemáš začo. Rada som pomohla.

Alia S.5.6.2014
 

Ľahké, svieže, oddychové.
Všade vidím chyby aj keď nechcem, a preto ich vidím aj u teba. V podstate sa mi ich nechce opravovať, miestami ani všímať, aj keď ma kolú, lebo ma od nich odpútavaš svojským podaním - čo je veľké pozitívum. Nejdeš do hĺbky, zato s nadhľadom zvládaš servírovať situácie tak, aby som sa bavila. A to ma baví.

Vždy ma zaujímalo, akým jazykom sa hovorí v rodinách, akú máte vy. - Za touto vetou si dala otáznik. Rozhodne si ho zmeň na bodku, pretože sa nepýtaš sama seba: Vždy ma zaujímalo...? Takto stavaná veta, ako si ju zoštylizovala, vyjadruje konštatovanie, nie otázku. OK?

Kurzíva - niektoré vety máš písané ňou. Zle sa to číta, preto by som radšej zmenila.

Konečne niečo stvorené s nadhľadom, značnou mierou poprepletané humorom, očividným i skrytým, slovným i situačným. Máš talent prerozprávať príbeh bez zbytočného pátosu, klišé, fňukania. Páči sa mi tvoj štýl, nápady, fabulácia až mystifikácia.
Nenudíš, zabávaš, prídem zas. :)

Daisy5.6.2014
 

Alia S.,
ďakujem, otáznik som nahradila bodkou. Takéto rady sa mi zídu. Nie vždy si to všimnem a nie vždy viem, že je to chybné. Mám však záujem dielo zlepšovať, takže sa poteším, ak ma nebudeš šetriť.

Mária Blšáková5.6.2014
 

Daisy
Dva týždne bez televízie,nákup plešatého týpka, kopnutie do píšťaly, metlácke tričko... bavila som sa.
Naozaj svieže dielko. Veľmi dobre si mi padla. Píšeš pútavo. Držím palce a pridávam hviezdičky.

Daisy5.6.2014
 

Ďakujem, komentár ma potešil.

Alia S.13.4.2014
 

Daisy, spomenula som si, že si s týmto dielom tu už raz bola, no dej sa mi nevybavil, ani nič. Iba som si spomenula, že som ti vytkla výkričník na konci názvu. A potom si komentár aj našla, tak aspoň viem, že mám pamäťovú kartu v slušnom stave, keď si pamätám rok staré veci.:))
Čo som to len chcela.......... už viem! Pobavila si ma, vcelku svieže dielo, akurát neviem, prečo sme na Slovensku a máme anglicky znejúce meno. Asi pre ten vrelý vzťah otca k cudzine. Aj tak by mi pasovalo našské, nech od začiatku nezaváňa anglikanizmami. Uvidíme, čo z toho vykrešeš, pravdepodobne niečo pre 15-ročných, i tak prídem mrknúť na pokračovanie.

Daisy13.4.2014
 

Ahoj, Alia S., Amandina matka si vzala Angličana a mená potomkov zvolili tak, aby sa ľahko vyslovovali aj v slovenčine, aj v angličtine - preto anglicky znejúce mená. Už som uvažovala aj o slovenských menách, ale akosi mi žiadne nepasovalo k postave :) Na Amandu som si priveľmi zvykla.

Beatrix10.9.2013
 

Ahoj, Daisy. Ako som už povedala v predchádzajúcom komentári, pred niekoľkými rokmi by som tento príbeh bola zhltla s veľkým nadšením a aj teraz sa mi čítal naozaj príjemne a ľahko. Otvorený koniec by ma však v štrnástich zvlášť nenadchol, ale pokiaľ teda plánuješ druhú časť, je to samozrejme v poriadku (ba až veľmi dobré, lebo si hodila peknú návnadu).
Úprimne povedané, nenadchlo ma veľmi, že sa dala dokopy s Denisom. :D Možno to bude aj tým, že sme sa o Denisovi nedozvedeli dokopy nič okrem toho, že úžasne vyzerá a Amanda je z neho mimo. Viem, že to tak často býva v dievčenských románoch, ale napriek tomu mi to prekáža. Mohli toho spolu trochu viac zažiť, aby bolo jasnejšie, prečo sa mu vlastne Amanda páči.
Celkovo som mala pocit (a bol to pozitívny pocit), že príbeh sa ani tak strašne netočí okolo toho, aby sa hlavná hrdinka dala dokopy so svojím objektom záujmu, ale tým pádom trochu chýbalo napätie pri vyvrcholení. Amanda si jednoducho žila svoj život a mala kopu iných problémov (čo je rozhodne dobré), no záver sa sústredil vlastne iba na Denisa, hoci v príbehu sa s ním aktívne veľa nedialo (hoci o ňom hrdinka veľa rozmýšľala).
Napríklad som čakala, že s tým Peťom ešte niečo bude, aj keď možno len priateľské, nie romantické. U neho bola náklonnosť k Amande aspoň vysvetlená tým, že ju nezaujímajú jeho peniaze (či čo to tam bolo) a ich vzťah ma zaujímal viac, než vzťah s Denisom.
Šimon mi trochu pripomínal Riša z Džínsového denníka a miestami som mala pocit, že je tam len preto, aby sa Denis dostal do príbehu. :)
Aby som to zhrnula, niektoré veci si mohla viac rozvinúť, predovšetkým však postavu Denisa. Hlavná hrdinka je podľa mňa najväčším plusom príbehu, bola mi celý čas sympatická a držala som jej palce. Príbeh sa mi čítal dobre, bavil ma až do konca, predovšetkým však kvôli drobným vtipným scénkam, nie preto, že by som sa nevedela dočkať, ako to dopadne s Amandou a jej „vyvoleným“ a z toho dôvodu pre mňa koniec nebol až taký uspokojujúci.

PS - ospravedlňujem sa, ak som poplietla nejaké detaily alebo mená, príbeh som čítala postupne, ako pribúdali časti, tak je možné, že som na niečo už aj zabudla, prípadne si niečo zle pamätám.

Daisy10.9.2013
 

Ahoj, Beatrix,
poskytla si mi niekoľko zaujímavých podnetov na rozmýšľanie, za čo Ti veľmi pekne ďakujem. Potrebovala som nový pohľad na Amandu, lebo ten môj už nestál za veľa :) Je fajn vedieť, že energia, ktorú som vložila do románu, nebola vynaložená úplne zbytočne a že už druhýkrát som na tomto portáli získala niekoľko úžasných postrehov od Vás, čitateliek, a aj vďaka Vám mám chuť pustiť sa do práce a nemilosrdne škrtať, prepisovať a dopĺňať. Možno raz, aj keď slimačím tempom, dôjdem k vytúženému cieľu. :)
PS: Džínsový denník som nečítala, takže neviem posúdiť podobnosť Riša so Šimom, no dúfam, že to nebolo nič veľké. Budem mu musieť dať zrejme viac priestoru, aby sa prejavila tá jeho nanič povaha. :D

Nataly R.8.9.2013
 

Bolo to úplne super!!! :D
Len trošililinku sa mi to zdá ako otvorený koniec. Nemohla by si napísať, ako to nakoniec dopadlo? Myslím že či naozaj odišla alebo ostala s Denisom. Je to len môj názor, nemusíš ho rešpektovať. :)

Daisy8.9.2013
 

Ahoj,
neviem, či ťa moja odpoveď poteší alebo nie, ale pre otvorený koniec som sa rozhodla hlavne z toho dôvodu, že Amanda na scéne by mala mať pokračovanie - aspoň jedno, v ktorom by sa riešili aj veci, čo ťa zaujímajú teraz.
No môžem pouvažovať aj o tom, že by sa to nejako skĺbilo do jednotky. To je však už na dlhšiu úvahu. Každopádne, vďaka za podnet a za to, že si bola s Amandou až do konca. Naozaj ma to teší.
S pozdravom
Daisy

Nataly R.9.9.2013
 

Super nápad! Ak bude mať pokračovanie takú istú \"šťavu\" ako prvý diel, rozhodne so mnou môžeš rátať. :D ;D

Daisy8.9.2013
 

Milé čitateľky,
dostali sme sa na koniec Amandy na scéne. Pokiaľ máte nejaké návrhy, ako ju vylepšiť či niečo odstrániť, prerobiť alebo akokoľvek zmeniť, rada si ich prečítam a na románe ešte popracujem.
S pozdravom
Daisy

Daisy25.8.2013
 

Milé čitateľky,
v Amande na scéne došlo k niekoľkým menším zmenám predovšetkým na 4. strane. Zmeny neovplyvňujú celkový dej, takže pokiaľ ste v čítaní ďalej, nemusíte sa ničoho obávať.

Alexandra Hentz24.8.2013
 

Ahoj Daisy,
Amandu na scéne čítam pomaly- preto som zatiaľ len na piatej kapitole/stránke.
Téma nie je nejako zvlášť prekvapujúca, aj ja som ako „teenka“ obľubovala knižky v denníkovej forme. Pri čítaní som sa pristihla, že myslím na román Angus, bozky a trapasy od Louise Rennison:
1.Najmä kvôli „ozrutnej“ mačke, ktorá sa vyskytovala aj v spomenutej knižke- aj keď tam mala hlavná hrdinka pocit, že jej mačka je skôr agresívny pes než prítulná cica. Myslím, že jej tiež kúpili obojok pre psa.
2.V jeden z kníh dokonca mala odísť na Nový Zéland kvôli otcovej práci a tiež s tým nebola veľmi spokojná a všemožne sa bránila
3.V prvej knihe si oholila obočie (myslím, že hneď na začiatku) a jej izba sa načas stala teráriom, kam sa na ňu rodinný príslušníci chodili pozerať a zadúšali sa od smiechu.
Nechcem povedať, že by kvôli tomu bol tvoj román zlý, to vôbec nie. Veľmi ľahko sa číta- kvôli dobrému rozdeleniu textu, skvelej gramatike, ktorej nemôžem nič vytknúť (ale to asi vieš) a vďaka vtipným komentárom hlavnej hrdinky. Páčila sa mi tá časť „Vyhladovaná napospas vlčici“.
Hovorím, tvoj román má potenciál, ale kvôli „otrepanosti“ témy sa stal pre mňa akýmsi....plochým. Čo je naozaj škoda, lebo písať očividne vieš. Tvoj text má logiku, usporiadanie a čo je dôležité, je uveriteľný a nie je „rozťahaný“. To sú veci, ktoré, podľa mňa, spisovateľ musí mať v sebe. Taký ten vnútorný „ciťák“, kedy je „kecov“ dosť a musí prísť „akcia“.
Dielo čítať neprestanem- najmä kvôli nostalgii za „starými“ časmi a aj kvôli tomu, lebo tajne dúfam, že sa mýlim a príbeh naberie úplne iný smer, ako očakávam :) V tom prípade vezmem moje slová veľmi rada späť :) Uvidíme, nechám sa prekvapiť...ak by mi nejaký nápad „ako to okoreniť“ skrsol v hlave, napíšem ti, možno ti to pomôže.

Ešte pár postrehov na záver:
„pán učiteľ, spite ďalej na hodine“ – na hodine mi príde trochu zbytočné a rušivé
„šoferák“ – to som ešte nepočula, neviem, či to je naschvál, ale mne by sa tam skôr hodil „vodičák“
„Pečiatka do slovníka“- to som tiež nepočula. My sme mali „zrkadielka“ na prvom stupni a „žiacke knižky“ na druhom stupni a potom ospravedlnenky na obyčajnom papieri. Ale možno sa to používa, len u nás (na východe) to nepoznáme :D
„Chcel vidieť preukážku“- ani slovo preukážka mi tam nesedí- skôr preukaz.

So srdečným pozdravom
Alex H.

Daisy24.8.2013
 

PS: Ak nájdeš ešte nejaké podobnosti, napíš mi ich. Takéto knižky som čítala už dávno a nepamätám si, čo všetko v nich bolo, tak nech toho vychytám čo najviac.

Daisy24.8.2013
 

Ďakujem za názor :) Tie podobné časti určite poprerábam, aj keď s tým Anglickom už toho asi veľa nespravím.

Beatrix22.8.2013
 

Ahoj Daisy. Pred niekoľkými rokmi som priam milovala romány písané denníkovou formou (hlavne Džínsový denník a Denník princeznej :)) a tento príbeh by som určite bola zhltla. A baví ma aj teraz, keď mám pubertu definitívne za sebou.
Amanda mi je sympatická a jej kamarátstvo s ostatnými dievčatami je realistické. Páči sa mi, že si nesiahla po tom skvelom americkom klišé najlepšej kamarátky, ktorá vždy počúva, vždy má čas a vždy je ochotná a tie dve sa nikdy nepohádajú.
Stále ma vedelo vytočiť, keď hrdinka celých 358 strán lamentovala, aká je ona škaredá, ale napokon po nej bažil najkrajší chalan školy/mesta/sveta. Preto je pre mňa veľkým plusom príbehu, že to v ňom tak nie je (aspoň zatiaľ).
Úprimne povedané, neviem ako skončí a to sa pri dievčenských románoch často nestáva. Budem teda určite čítať ďalej.
Sem-tam sa vyskytne preklep alebo chybička, ale nie je ich veľa (akurát z poslednej kapitoly si pamätám niečo v zmysle „že nevedia byť po tichšie“ – bez „po“).
Vcelku by som povedala, že tento príbeh síce dieru do sveta neurobí, ale v rámci dievčenských románov je veľmi vydarený (opäť, aspoň čo z tu z neho zatiaľ je).

Daisy22.8.2013
 

Ďakujem za názor. Ak budeš v čítaní pokračovať, poteší ma, ak si preklepy niekde poznačíš, aby som ich mohla hneď opraviť.
Mám však otázočku. Píšeš, že ťa vedelo vytočiť, keď hrdinka lamentovala nad tým, aká je škaredá. Viem, že to bolo písané v súvislosti s tým, že potom získa toho najkrajšieho chalana, ale aj také lamentovanie vie liezť na nervy. Moja otázka teda znie: Nie je Amanda na tom podobne? Pýtam sa, pretože uvažujem o tom, že by som ten začiatok trochu upravila, avšak momentálne sa na to nemôžem pozerať triezvym pohľadom, takže vonkajší pohľad by sa mi hodil.

Beatrix23.8.2013
 

Nepripadalo mi to ako problém. Amanda si o sebe síce nemyslí, že je pekná, ale nikde sa ani netvrdí, že by bola vyslovene škaredá. Napríklad v prvej kapitole hovorí o tom, že jej kamarátky sú krásne a že v porovnaní s nimi si pripadá o ničom. Sťažuje sa na výšku, čo je strašne subjektívna vec, každému sa páči niečo iné. Prípadne si neskôr zohaví obočie a vlasy a podobne. To je v poriadku, takto je to okej, pretože to sú všetko len jej vlastné pocity (prípadne dočasné kozmetické nepodarky) a v štrnástich/pätnástich si tým prechádza veľa dievčat.
V predchádzajúcom komentári som narážala predovšetkým na knihy, v ktorých sa hrdinka celý čas zožiera kvôli vyrážkam, celulitíde, nadváhe (nech za ňu považovuje čokoľvek) a označuje každé pekné dievča za fiflenu, ale buchne sa do prekrásneho kapitána futbalového tímu (ktorý sa do nej samozrejme nesmrteľne zamiluje a všetky fiflenky potom závistlivo zazerajú).
Konkrétnym príkladom na toto je napríklad Džínsový denník (aj keď inak sa mi páčil). :)

A ako som si teraz pozerala prvú kapitolu, narazila som na toto: Je ako chodiaca modelka – modelky zvyknú chodiť, nie je to žiadna kuriozita. :)

Kristína Ježovičová23.8.2013
 

Chybičky krásy, ktoré som si všimla:
- v štvorke: sobota 19:30- v slove ksicht ti chýba t
- v päťke:
Utorok NJ - Máš tam za mesiac, malo by byť o mesiac. Ale zasa, keďže sa jedná o denník, malo by byť v poriadku i za mesiac.
Utorok slovenčina: slovosled vety - Do budúceho týždňa mám prečítať celého Hamleta a do zajtra naučiť sa dve neuveriteľne dlhé básne. Nie som si istá... nemalo by byť do zajtra sa naučiť?

Viem, že si sa mňa nepýtala, ale odpoviem: nebolo by zvláštne, keby sama o sebe tvrdila, že je pekná? To nerobí hádam žiadne dievča. Iste, keby si tam napísala, že v istom kúsku oblečenia sa cíti neuveriteľne sexi a žiaduca, by textu nemalo uškodiť :0)

Daisy23.8.2013
 

Chyby opravené.
Chcela som vykresliť takú bežnú tínedžerku. Myslím si, že každá z nás mala v pätnástke nejaký ten komplex, ktorý sa časom buď vytratil, alebo zostal. Jedna kamoška však raz čítala knihu, kde hrdinka k sebe pristupovala až príliš kriticky, čo jej pri čítaní liezlo neskutočne na nervy. Preto som chcela zistiť, či som to náhodou neprehnala.

Kristína Ježovičová23.8.2013
 

Neprehnala. Myslím, že sa ti to podarilo. To, čo píšeš o tom kritickom pohľade hrdinky na seba samu, mňa vytáčalo v 50 odtieňoch sivej a to má Ana 21 rokov. Hm, ale pravda, tam ma vytáčalo i viac vecí.
Dostala som sa zatiaľ po piatu kapitolu. Ak by sa mi pri ďalšom čítaní niečo nezdalo, určite napíšem.

Adhara19.8.2013
 

Prečítala som len prvé tri kapitoly, lebo podobne ako niektorí komentujúci podo mnou, tento druh literatúry nemusím. Nenadchlo ma klasické dejové klišé – rodičia chcú poslať alebo poslali pubertiačku kdesi ďaleko od jej kamarátov, z čoho ona chytá hysáky, ani klišé dievčaťa, ktoré si nevie nájsť chalana a tiež z toho chytá hysáky. Baby, ktoré nevedia, čo je to skutočný problém, ma iritujú – no cez to všetko je to veľmi dobre napísané. Ľahko sa to číta a je to aj dosť autentická napodobnenina skutočného denníka, cítiť z toho poriadne plieskanie hrdinky hormónmi. :-) Myslím, že pre danú cieľovú skupinu je to dobré čítanie. Dokonca som si v prečítaných častiach nevšimla ani nijaký preklep. Zo spracovania mi vadili možno len – keď už chcem byť naozaj hnidopich – zátvorky v priamej reči. Áno, v knihách občas zátvorky v priamej reči bývajú, ale nemám to rada. Pripadajú mi absurdné. Priama reč je predsa doslovným prepisom, čo niekto povedal – a ako niekto vyslovuje zátvorky? Zrejme ide o nevyslovené myšlienky postavy, no aj tak mi tam nesedia. Vo vnútorných monológoch aj v autorskej reči sú OK. Ale opakujem, v knihách bývajú, evidentne teda nie sú závažným problémom.

Laura =)19.8.2013
 

Páči sa mi konštruktívna kritika. Iste pokračujte v čítaní aj ďalších diel, zišla by sa nám viacerým.

Čo sa týka diela, iste si nájde svoju kategóriu čitateľov... Pre autorku palec hore :) písanie je vždy vďačný koníček

Daisy19.8.2013
 

Ďakujem za reakciu. Uvedomujem si, že je to strašné klišé, a to bude pravdepodobne aj dôvod, prečo moje dielko nedostane knižnú podobu. Avšak neodpustila by som si, keby som to aspoň neskúsila.
Čo sa týka tých zátvoriek v priamej reči - nevedela som, ako tam dostať Amandine myšlienky. Našťastie to tam je asi len raz. Asi. :)
PS: Hnidopichovia mi vôbec neprekážajú. Aj na detailoch záleží.

Daisy18.8.2013
 

Milé čitateľky (pokiaľ vás tu stále mám),
neviem, ako často pridávať nové kapitoly, či vám stačí jedna za týždeň alebo každé dva, tri dni pridať kúsok. Je to na vás. Budem rada, ak sa vyjadríte.

Kristína Ježovičová15.8.2013
 

Taká malá nepodstatnosť: V 3.kapitolke sa jej Denis pýta na priezvisko : \"Drooksová? Máš zvláštne meno.\" Nevolá sa Amanda Brooksová? Alebo jej ho schválne skomolil?:)

PS:Am je zábavná, jej hlody nemajú chybu, pokračujem v čítaní.

Daisy15.8.2013
 

Áno, vo verzii, ktorá tu bola zverejnená pred dvoma rokmi, sa volala Brooksová, ale zistila som, že Amánd Brooksových je na svete veľa (dokonca sa tak volá aj jedna herečka). Radšej som teda pozmenila trochu priezvisko. Teraz existuje už len jedna Amanda Drooksová.

Kenji14.8.2013
 

Ahoj,
už niekoľkokrát som sa pokúšal začítať do tvojho príbehu, ale ďalej ako cez prvú kapitolu som sa nedostal. Problém je na mojej strane, nie je to veľmi kniha pre mňa :D
Ale číta sa to ľahko, napísal by som aj, že je to vtipné, keby ma správanie puberťákov tak nevytáčalo :D
Taká tá poznámková forma v druhej polovici prvej kapitoly, kde sú tie zápisky kratšie bola super.

Je mi ľúto, že sa nezačítam viac, proste to nie je pre mňa, ale nie je to márne :D
Veľa zdaru v ďalšom písaní prajem.

Daisy14.8.2013
 

Kenji, úplne ťa chápem. Mojou cieľovkou sú dievčatá na druhom stupni základnej školy, poprípade dievčatá na strednej škole, pretože tie vie takýto typ literatúry ešte osloviť. Nečakám zázrak, že môj román osloví celé masy ľudí a už vôbec nie mužov. Ale teší ma, že si sa aj tak snažil :)

Laura =)13.8.2013
 

Už som trošku vyrástla z podobných knižiek, ale iste pokračovania vytlačím pre neterku :) Každé písanie, keď si nádje čo i len jedného čitateľa stojí za to :) veľa úspechov :)

Daisy13.8.2013
 

Ďakujem, som zvedavá, či román osloví neterku.

Kristína Ježovičová13.8.2013
 

Ahoj Daisy, zatiaľ som si prečítala len prvú kapitolu, ale určite sa k tomuto dielu vrátim. A... i napriek tomu, že momentálne takúto literatúru nečítam, páči sa mi to. Je to taká príjemná oddychovka. Na základnej a na strednej som čítavala Medzi nami dievčatami, ale toto je podľa mňa omnoho lepšie.

Daisy13.8.2013
 

Ahoj, som ti vďačná za komentár. Viem, že s takouto literatúrou uspejem pravdepodobne len u tínedžeriek, ale budem rada, ak osloví aj niekoho iného. Keď som bola na základnej a vlastne aj na strednej, zbožňovala som denníkovú formu a bolo mi strašne ľúto, že takých kníh nie je oveľa viac.

Zuzka13.8.2013
 

Úžasné dielo , neviem sa dočkať pokračovania .

Daisy13.8.2013
 

Ďakujem, som rada, že dielo si našlo svoje čitateľky. Pokračovanie bude čoskoro.

Nataly R.11.8.2013
 

Pri čítaní Amandiných hlášok som sa doslova zadúšala od smiechu a v tej chvíli som bola rada, že naši nie sú doma. Strašne sa mi Tvoje dielo a Amandine príhody páčia, preto sa neviem dočkať pokračovania. (Ak nejaké bude, v čo dúfam ;D)
Písanie Ti veľmi ide. :)

Daisy11.8.2013
 

Ďakujem za pozitívnu reakciu. Teší ma, že Ťa Amanda dokázala rozosmiať. Veď o tom aj celé dielo je. Chcem, aby sa čitatelia schuti zasmiali, a ak sa mi to podarí, moje poslanie považujem sa splnené.
PS: Dielo je už dlhšiu dobu dopísané, preto nie je problém pridávať kapitoly podľa potreby. Ak sa nájde čo i len jeden človek, ktorého to bude baviť, ďalšiu kapitolu vždy rada pridám.

Nataly R.13.8.2013
 

Ja som rozhodne za. Neviem sa dočkať, budem chodiť kontrolovať a striehnem. ;D

Daisy13.8.2013
 

Striehnutie nie je nutné, ak si pravidelne kontroluješ svoj mail, pretože pri zverejňovaní sa snažím vždy zaškrtnúť políčko \"Odoslať info o novej kapitole zaregistrovaným\", takže ak si pri čítaní klikla na políčko \"Info o článku\", ktoré je hneď vedľa \"Pošli priateľovi\" a \"Vytlačiť\", na mail by si mala dostať vždy upozornenie o tom, že som niečo pridala.
Ale som rada, že to niekoho tak baví.

Nataly R.19.8.2013
 

S mailom mám teraz menší problém, ale čochvíľa bude vyriešený, takže sa už teším. Inak - nesklamala si ma, druhá časť je rovnako dobrá! Aspoň to, čo som zatiaľ prečítala, ;D

Nataly R.19.8.2013
 

Už som to dočítala a keď dozajtra neoslepnem, budem dychtivo očakávať pokračovanie! (Nemyslela som si, že túto časť pridáš tak rýchlo! :D)

Daisy19.8.2013
 

Ak chceš, zajtra môže byť v pohode ďalšie pokračovanie.
PS: Ak sa stane, že ťa bude nejaká pasáž nudiť (alebo ak ťa nejaká už nudila), treba napísať, ktorá to bola, aby Amanda zbytočne nebľabotala a dostala sa k veciam, ktoré sú zaujímavejšie.

Nataly R. 20.8.2013
 

Neviem si ani predstaviť nudnú pasáž. Ale ak sa táto nemožná udalosť stane, dám vedieť. :D

Nataly R.20.8.2013
 

Prečítané, úžasné, neviem sa dočkať.
:D
Ja viem, som úplný maniak.

Daisy20.8.2013
 

Mne maniaci neprekážajú. Som za nich vďačná. :)

Nataly R.20.8.2013
 

To som rada. Tak teraz sa tu zahniezdim a budem trpezlivo čakať. ;)

DARK11.6.2013
 

Daisy, názov kole oči - veta je oznamovacia a za ňou výkričník. Ak zmeníš, nič tým nepokazíš, naopak.

Daisy11.6.2013
 

Dark, ďakujem za radu. Výkričník som odstránila.

Wanderer9.6.2013
 

veľmi osviežujúce! :-) trochu mi tvoj štýl pripomína Meg Cabot a jej Denníky princeznej... teším sa na pokračovanie :-)

Daisy11.6.2013
 

Ďakujem za reakciu.Dúfam,že pokračovania nesklamú.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Daisy

O mne

Som mladé dievča. Nie však také mladé, aby si v obchode s alkoholom odo mňa pýtali občiansky preukaz. Písať som začala zhruba pred štyrmi rokmi, aby som nezabudla na stredoškolské časy, a tak vznikla Amanda na scéne. Román prešiel viacerými zmenami a dostal sa do fázy zrenia. Možno raz získa krásnu obálku a nájde domov na poličkách čitateliek. Dovtedy tu zostáva zverejnená pre Vás aspoň jedna jeho časť.



 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: