IKARIKAR http://www.ikar.sk

Anna a Šarlota (Mária Blšáková)20.2.2013
 

4
 počet hodnotení: 66
prečítané 4327, Komentáre 580

 
Anna a Šarlota
 
                                         
                                             
Odliepam pohľad od zeme a fascinovane pozorujem rozbúrenú hladinu Váhu. Je aspoň o meter vyššie, ako zvyčajne. A to sa ani netopil sneh. Tohto roku nemal aký. Ale to všetko ten poondiatý dážď, ktorý nás mordoval celú druhú polovicu marca. Golier bundy si dvíham ku krku a tuhšie zovriem moju najvernejšiu spoločníčku-francúzsku barlu. Spolu s mojim francúzskym menom, ktoré predstavuje slobodu, vladára či kráľa, zo mňa robia aspoň trochu zaujímavejšiu osobu. Na tvár mi naskakuje prvá grimasa. Studený vietor mi strapatí môj špinavý blond. Trpko sa usmievam. Toľkokrát umyté a predsa špinavé. Ako môj život, moje myšlienky i pocit, ktorý vo mne narastá. Bez toho, aby som príliš špekulovala, robím krok smerom ku vode a potom ďalší. Na smrť nemám najmenší dôvod, teda... o nič väčší, ako ktokoľvek, kto je v depke, no na žitie mám dôvodov ešte oveľa menej. Už sa mi nechce denne pohybovať v otočnej...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ella Lenart16.3.2016
 

Milá Majka,
oneskorene o to srdečnejšie ....blahoželám a teším sa spolu s ostatnými a čakám na info, kde bude autogramiáda :-)

Mária Blšáková16.3.2016
 

Ďakujem, Ella. Táto knižka bude prvá, ktorú pokrstím. Ak si na f. určite tam dám info o tom, kde a kedy. Rada ťa tam uvidím.

janča16.3.2016
 

Veľmi sa teším na Tvoje dve babule. Gratulujem, Majka :-)

Mária Blšáková16.3.2016
 

Ďakujem, Janka. Pri písaní Anny a Šarloty som sa poriadne vyšantila.

Gabriel Ambler - Rasťo13.3.2016
 

Gratulujem, Majka, teším sa s tebou. Už som ti raz písal, že tvoje knihy sú terapia, tak je len dobre, keď sa dostanú k čo najväčšiemu počtu pacientov. Nášmu ubolenému zdravotníctvu to určite pomôže...

Mária Blšáková14.3.2016
 

A terapiou sú i pre mňa :) Celé dni som zavretá ako keby som niekoho zamordovala, tak si aspoň cez písanie precvičím krídelká :) Veľmi pekne ďakujem, Rasťo.

Zana13.3.2016
 

Majka, ty si teda rychlík! Jedna kniha za druhou...super! :)) Veľmi gratulujem a držím palce, nech sú Anna a Šarlota úspešné! :)

Mária Blšáková13.3.2016
 

Zana, to sa ti len zdá. Keď som napísala Hybaj a nedarilo sa mi s ním, jeden blízky človek mi povedal, nech sa nenechám odradiť a keď ma písanie baví, nech pokračujem, veď tie texty nechytia skazu ako vlaňajšie jablká.
Najťažšie je vydať prvú knižku. Fú, ťažšie, ako ju napísať. Tak už naber odvahu i ty a pošli Imigrantov:)
Ďakujem.

Zana13.3.2016
 

Jee, tak to je krasne prirovnanie s tymi jablkami :) Imigrantov uz som poslala do jedneho vydavatelstva, tento tyzden sa mi maju vyjadrit, tak mi hadam svaty Patrick prinesie stastie :) Ak nie, vdaka za povzbudenie. Stella ti krasne napisala, ze teraz uz si regulerna spisovatelka a uz som pisala aj minule, ze si vazim, ze tu s nami amatermi stale travis cas! :) Peknu nedelu ti prajem

Mária Blšáková14.3.2016
 

Držím ti palce, nech príde pozitívna odpoveď.
Od spisovateľky mám strašne ďaleko. To akoby mi dali titul architekta, či staviteľa za to, že sa mi podarilo postaviť celkom peknú vežičku z lega :) Len sa trochu hrám so slovami a krátim si dlhé večery. :)

michaela galambošová13.3.2016
 

Majka, teším sa z teba a držím palce. dúfam, že sa mi podarí prísť na uvítanie do života :-)

Mária Blšáková13.3.2016
 

Ďakujem, Miška. Aj ja sa z teba teším. A zo všetkých, ktorí s takou chuťou tvoria na tejto stránke. Rada ťa uvidím. :)

Kamila12.3.2016
 

Gratulujem! :))

Mária Blšáková13.3.2016
 

Ďakujem :)

Stella Maris12.3.2016
 

Majka, gratulujééém :) Mám obrovskú radosť, že Ema dostane ďalšieho súrodenca a želám mu úspešný štart do života a veľa spokojných čitateľov. Aj keď som Lotu a Annu sledovala tu na MT od samého začiatku až do konca, s radosťou sa k nim vrátim znovu v tlačenej verzii, pretože ich príbeh si knižnú podobu zaslúži.

Mária Blšáková12.3.2016
 

Ďakujem, milá Stella a kupuj perinku, aby si moju A & Š mohla odniesť do krstu :)

Stella Maris12.3.2016
 

:))) A ty už máš perinku nachystanú?

Mária Blšáková12.3.2016
 

Uštrikujem. Veď aj tak tu celé večery šermujem ihlicami :)

Denisa V.12.3.2016
 

Gratulujem, Majka. Emu mám doma. Je výborná a teším sa i na túto.

Mária Blšáková12.3.2016
 

Srdečná vďaka, Deniska. Dúfam, že sa bude páčiť.

Valeria Weibl11.3.2016
 

Waaaaau to je super novinka! Majka, srdečne Ti gratulujem a veľmi sa s Tebou teším. Annu a Šarlotu som si obzvlášť obľúbila, takže o to viac som rada, že si ju budem môcť prečítať v knižnej forme.
No to ma podrž, budem mať ďalšiu Blšákovú v zbierke :)) Pekne sa mi rozrastá, už mám doma aj Stellin Labyrint túžby. Pekne vám to ide, pani spisovateľky ;)

Stella Maris12.3.2016
 

Milá Val, ďakujem za kompliment, :) ale tak ako jedna lastovička leto neurobí, ani jedna kniha ešte neurobí z autora spisovateľa, takže k takémuto osloveniu mám poriadne ďaleko :) (česť výnimkám ako napríklad Harper Lee :) No myslím si, že Majka sa už spisovateľkou cítiť môže a určite nie iba kvôli počtu vydaných kníh, ale najmä preto, že každá z nich je zárukou kvalitného príbehu.

Mária Blšáková11.3.2016
 

:) Ďakujem, Valika. Ja sa stále necítim ako spisovateľka, len nadšenec. Annu a Šarlotu som písala s veľkou láskou, pretože postavy, ktoré v nej žili svoj život naozaj existovali, len som im dopriala krajší osud.

Oľga11.3.2016
 

Panebože Majka, tebe to ide, ako teplé rožky. Čo je dobré.
Teším sa. Maj sa pekne.

Mária Blšáková11.3.2016
 

Milá Oľga. Spomínam si, ako mi pred časom povedala sestra, nech sa obrním, keď chcem na tejto stránke uverejňovať, lebo tu autorom vedia poriadne naložiť :) Alebo nech si dám aspoň pseudonym. Napriek tomu som sa odvážila a veľa sa tu naučila. Z tejto stránky, z prác prispievateľov vzišlo veľa kníh a určite ešte veľa vzíde. Verím, že medzi nimi bude čoskoro i tvoja. Ďakujem.

Marta Bielska6.1.2016
 

Milá Majka, práve som dočítala Tvoj román. Vcelku sa mi páčili zápletky aj záver. Predpokladám, že už vieš ako so svojim dielkom naložíš. Teším sa na jeho knižnú podobu.

Zároveň Ti želám, aby aj tento rok bol pre Teba úspešný. :-)

Mária Blšáková6.1.2016
 

Ahoj, Marti. Neuveríš, ale včera sme ťa so Stellou spomínali, že tu chýbaš.
A & Š práve prerábam a veru, jesto čo.
Aj tebe krásny, úspešný a pokojný Nový rok. Hlavne nech si zdravá.

Valeria Weibl20.12.2015
 

Milá Majka,
ďakujem za ďalší skvelý príbeh. Koniec si pretkala krásnymi myšlienkami a teším sa, že si na žiadnu zo svojich hlavných postáv nezabudla a dopriala im šťastie a lásku. Dúfam, že v nadchádzajúcom roku sa dočkám správy na MT, že Anna a Šarlota vychádzajú knižne. Budem držať palce, aj keď viem, že nemusím, lebo Tvoje príbehy sú predurčené na to, aby zdobili police našich knižníc :)

Mária Blšáková20.12.2015
 

Ahoj Val. Dnes som sa zažrala do opráv. Mám za sebou deväť kapitol a znova si overujem na vlastnej koži, aké je dôležité prejsť si text s odstupom času. Neviem, aký pocit budem mať z tohto rukopisu po úpravách, ale keď bude niečo nové, dám vedieť.
Nedá mi ešte nespomenúť, možno si ani neuvedomujeme, čo máme na tejto stránke. Prečítala som už niekoľko kníh autorov, ktorí tu uverejňovali svoje rukopisy. Niet pochýb, že čoskoro na pultoch pribudnú ďalšie knižky, ktorých zrod som mala tú česť sledovať. Veľmi dúfam, že medzi nimi bude čoskoro i tvoja. Ďakujem za všetky komentáre pod A & Š. Pekné Vianoce.

Gabriel Ambler20.12.2015
 

Hm, na môj vkus trochu až prisladký koniec, osobne by som uprednostil všeobecné šťastie iba naznačiť, ale aj ja mám radšej happyendy, takže súhlasím. Vďaka za pekný príbeh, teším sa na ďalšie. Inak môj obľúbený rozprávkový koniec je: \"Nie, nikdy!\", odvrkla mu, a boli šťastní až do smrti...

Mária Blšáková20.12.2015
 

Skvelý nápad, ale neukradnem ti ho:) Gabriel, veľa vecí aj mne samej ešte škrípe, ale budem mať dostatok času opraviť. Prezriem si starostlivo všetky vaše pripomienky a zohľadním. Pri predstavách opráv sa mi vybaví, ako môj rukopis A & Š sedí vo vyzážistickom kresle a ja mu korektorom maskujem pupáky a iné nedostatky :) Ďakujem za komentár.

Stella Maris19.12.2015
 

Milá Majka, keby si vedela, aká som rada, že nevieš (alebo skôr nechceš) písať smutné knižky. Písanie negatívnych príbehov s radosťou prenechaj iným a svoj talent daruj postavám ako je napríklad Šarlota a Anna. Bude mi za nimi smutno, ale spolieham, že čoskoro prídeš s ďalšou témou. Pridávam sa k Elle, záverečné myšlienky o ľuďoch a nádeji sú nádherné.

Mária Blšáková20.12.2015
 

Stella, pod touto prácou... vlastne nad, by malo byť pripísasných zopár mien, pretože ty, Vall, Gabriel, Ella, Peter, Janča a ďalší ste akoby spolutvorcami. Vaše rady a postrehy mi veľmi pomohli so smerovaním príbehu. Ďakujem.

Ella Lenart19.12.2015
 

Milá Majka,
koniec bol očakávaný, bol určitým výdychom, že neskončil inak, než sme si všetci tajne želali.Vyzdvihujem myšlienku o ľuďoch aj o nešťastí. Je dobré zamyslieť sa o čom je život.Ďakujem za krásny príbeh.

Mária Blšáková20.12.2015
 

Milá Ella,
vychádzala som z toho, že svet je dostatočne krutý, tak, ak je to v mojich silách, darujem svojim hrdinom šťastie a lásku. Je to super pocit, mať ako autor tú moc.
V podstate som veľmi rada, že ma čakajú už len úpravy, lebo budem mať viac času tešiť sa z vašich diel. Prajem ti krásne Vianoce a ďakujem.

Michaela Galambošová19.12.2015
 

Majka, ďakujem za pekný príbeh, pekné konce a šťastie, ktorým si ich zasypala. Prajem pekné sviatky :-)

Mária Blšáková19.12.2015
 

Keď ja neviem písať smutné knižky, Miška.:) Na svete je toľko trápenia, že chcem dopriať aspoň mojim hrdinom. Krásne sviatky aj Tebe a Tvojej rodinke.

Peter19.12.2015
 

K poslednej:
A všetci žili šťastne, až kým nepomreli... ale nie, aj keď táto záverečná situácia a celková atmosféra v ktorej sa príbeh končí vyznieva ako z rozprávky, je naozaj úžasné, že život nám niekedy aj v reály dopraje zažiť aj takéto okamihy. Áno okamihy, lebo na druhý deň bude treba ísť znovu do práce, prípadne sa venovať iným povinnostiam, nie vždy práve príjemným. A ktovie aké rôzne situácie a peripetie prinesie hlavným postavám ich ďalší život na začiatku ktorého sa práve nachádzajú. Určite by bolo zaujímavé to pozorovať... Mohlo by sa to volať Šimon a Šarlota. No nie je to zaujímavá myšlienka?

Mária Blšáková19.12.2015
 

Peter! Ty pesimista jeden:) Veď život nie je len o vyznávaní lásky. Ak by krásne chvíle neskončili a nenastúpila realita, ako by si sa mohol tešiť z ďalších nevšedností? A uznaj, že jesť v kuse lokše s gulášom by ťa tiež asi omrzelo:) Tvoj nápad je naozaj zaujímavý, ale chcem písať niečo iné, stvoriť iných hrdinov. Ďakujem za nie len tento komentár ale všetky pod týmto dielkom. Veľmi mi pomohli. Mimochodom, tento prišiel o 3,44. To vôbec nespávaš, či čo? :)

nova16.12.2015
 

Mila Maria,
precitala som si tvoje dielko a musim uznat, ze je velmi , velmi mile. Lahko citatelne, akoby jemne hrave , ale nevtierave si ziskava citatela . V kazdej dalsej stranke je to zaujimavejsie .....naozaj velmi mile.....a tebe sa skoro podarilo aj to, co mi v dielach casto chyba a to je vnutorne suvislosti- teda ze je jasne co ktora osoba preziva a hovori a o niekolko kapitol je tato suvislost dodorzana. ( musim povedat, ze je to casta chyba v nmiektorych dielach tu publokovanych) ....ale tebe sa to podarilo.
Jadine , co mi ako citatelovi na tomto pribehu vadi je pribeh Simona .....mozno je to len moja mienka a moje poznanie , ale v problematike rozvodu v osobou, ktora tyra partnera a deti by sud jednoznacne vydal zakaz priblizenia tejto osobe k detom a akonahle uz osoba tyrana podala navrh na rozvod je ocakavny utok zo strany tryznitela ...bolo teda velmi nerozumne (az nelogicke)
od Simona , ze ked jeho milovana zena poda ziadost o rozvod - nechavat ju a aj deti s jej manzelom v jednej domacnosti - obycajne okamzite musi tyrany partner odist aj s detmi.
Preto je ten pribeh pre mna dost nerealny....Simon predsa musel vediet, ze tryznitel zautoci a kedze sa rozhodol s nou a s detmi zit, preco ich hned nebral k sebe...
to jedine mi na celom pribehu nesedi a nech to otacam z akejkolvek stranky , tak stale tomu nerozumiem ....ale je mozne, ze az tak pribehy tyranych zien nepoznam .....
....ale inac ako som spominala je to super dielko, mile , jemne , nezne vtierajuce sa citatelovi, ze nakoniec mu nezostane nic ine, len mat hlavnych hrdinov rad ....

Mária Blšáková16.12.2015
 

Ahoj nova.
Obdivujem, že si sa prehryzla celým dielkom. Viem, že to nie je len tak, prečítať také množstvo kapitol. Keď som dostala k tvojim výhradám, uvedomila som si, že máš pravdu. Zarážajúce je, že najskutočnejšie v tomto dielku vyznieva nepresvedčivo. Nepoznám všetky podrobnosti tohoto prípadu a nechcem sa v tom veľmi rýpať, lebo to, čo sa stalo sa už nezmení a človeku, ktorý mi svoj príbeh vyrozprával by to len rozjatrilo rany, ale život niekedy píše naozaj divné scenáre.
Predpokladám, že D. nezažívala útoky každý deň. Tiež nemám skúsenosti (našťastie) ale vraví sa, že agresor si svoju zlosť zbiera, hromadí a potom si zámienku nájde. Potom nasleduje ukľudnenie, kvety, odprosovanie. Šimon Šarlote povedal, že nejaké obdobie bol pokoj. Dokonca sa K. tváril, že je rád, že sa ich zbaví a D. chcela dostáť záväzkov v práci. Deckám bežal školský rok.. Asi je ťažké len tak sa zbaliť a odísť. Myslím, že dlhoročne týrané ženy z krízových centier by o tom prečo neodišli skôr, vedeli rozprávať. Rozhodne však pri prerábkach popracujem i na tamtom. Ďakujem za konštruktívny komentár, pochvalu i tvoj čas, ktorý si venovala A & Š.

nova17.12.2015
 

to mas pravdu, v zivote to asi tak byva , ze sa nam deju nelogicke pribehy ....a ti zli casto ublizuju tym dobrym ....
tak OK, beriem to ako rozsirenie svojho obzoru poznania neuveritelnosti zivotnych pribehov :-)

Ella Lenart14.12.2015
 

Ahoj Majka,
vieš aké jedlo mám rada? Sladko - kyslé, pretože ich spojením vznikne chuť, ktorá je chutná zároveň trpká, nie príliš sladká a predsa chutná.Presne tak by som nazvala koniec tohto príbehu. Nie príliš sladký, ani nie príliš trpký.Dokonca, musím uznať, že sa vo mne bije pocit neistoty, či príbeh končí šťastne s príchuťou smútku, alebo smutne s príchuťou šťastia.Rezonuje a to sa počíta.

Mária Blšáková15.12.2015
 

Veľmi zaujímavé zhodnotenie, Ell. Som rada, že v tebe moji hrdinovia zanechali pocit, chuť v duši. Že si ich nezaradila medzi suroviny ako tofu, či kuskus - hmotu bez svojského šmaku. Dúfam, že pri opravách sa mi podarí primiagať ešte trochu korenia a iných ingrediencií. Jedno však viem určite. Vegete sa vyhnem. :) Ďakujem za krásny komentár.

Valeria Weibl13.12.2015
 

Milá Majka,
až mi je ľúto, že sa s príbehom blížiš do cieľa. Po tejto kapitole mám chuť sledovať spoločný osud tých dvoch až do konca.
Napokon som sa dozvedela Šimonov príbeh a najsmutnejšie na ňom je, ako si spomínala, že sa naozaj stal. Dúfam, že sa pravému Šimonovi pripletie do života verná kópia Šarloty, ak sa tak ešte nestalo. Ak je Šarlota vymyslená postava, tak vďaka tomu, ako si nám ju počas celého príbehu priblížila, verím, že niekde proste musí existovať :) Tak som si ju obľúbila, že pre mňa je skutočná.

Mária Blšáková14.12.2015
 

Milá Val.
Cieľ je už veru na dohľad. V poslednej kapitolke už nebude nič prevratné, tak ti môžem dať tentokrát len ochutnávku či uvedenie do obrazu zo skutočného života.
Skutočný \"Šimon\" sa z Anglicka už nevrátil. Priateľku má, ale netuším, či dokázala zaceliť rany zo straty \"Danušky.\"Šarlota,\" tiež žije. Samozrejme o existencii \"Šimona\" netuší, ale pri písaní som na ňu neustále myslela. Je to úžasné dievča a jej priateľ ju veľmi ľúbi. \"Šimon-seniór\" žije v opatrovateľskom dome. Vážne má jedno oko. A \"Anna,\" jeho životná láska naň spomína. Nevie, v ktorom meste žije a ako sa má, len kdesi započula. Dúfam, že som ťa nerozosmutnila :)

Jurgen S13.12.2015
 

No teda, klobúk dolu. Čítal som naraz dve kapitoly, tú šteklivú i tú, kde Šimon odhalil svoju minulosť a poviem ti, súhlasím so Stelou. Nemohla si to napísať lepšie. Erotika jemná no uveriteľná a dojímavý príbeh. Chválim, chválim.

Mária Blšáková14.12.2015
 

Ahoj, Jurgen.
Dve moje najobávanejšie kapitoly :)
Si ďalší chalan, ktorému nechýbala väčšia posteľová akčnosť, z čoho sa veľmi teším. Tuším že prehodnotím niektoré svoje názory na mužov :))) Ďakujem.

Stella Maris12.12.2015
 

Majka, netuším, čo chceš na tejto kapitole prekopávať, pretože ja by som na nej nemenila ani čiarku. Podľa mňa je v nej všetko, čo má mať: napätie, vzrušenie, romantika, láska. Navyše, takéto rozuzlenie mi ani len nenapadlo, i keď je to uveriteľné, lebo podobné prípady sa bohužiaľ stávajú pomerne často. Mnohokrát si vyčítame veci, za ktoré vonkoncom nemôžeme, zatiaľčo praví vinníci nepociťujú žiadne výčitky svedomia. A predsa len som ešte na niečo zabudla: hoci udalosti, ktoré sa stali Šimonovi, sú nesmierne tragické, táto kapitola dokazuje, že nech sa nám stane v živote čokoľvek, stále máme šancu nájsť si dôvod, kvôli ktorému sa oplatí žiť :)

Mária Blšáková14.12.2015
 

Presne tak, milá Stella. Stále je dôvod dúfať, že nás stretne ešte niečo dobré a že naše kliatby pominú, nech už máme dvadsať, či trikrát toľko. Som rada, že sa ti kapitolka páčila. Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler12.12.2015
 

Čau Majka, úžasné. Keby som sa nemusel hrať na drsného samca, možno by som aj pripustil, že malá slzička vyhŕkla... :-) Presne ako píšeš Petrovi - tiež som čakal akúsi tragickú autonehodu v minulosti, ale zároveň mi bolo jasné, že ak by tam naozaj bola, normálny a citlivý človek by nemohol ďalej leštiť motorku v garáži a dokonca predbiehať na nej v psom počasí s dievčinou za chrbtom kamión. Takto sa všetko vyjasnilo, Šimon si znovu získal moje motorkárske sympatie, super! Ale predsa len, dve chybičky mi udreli do očí - to vieš, treba dofarbiť dúhu, navoňavkovať ružu...
...lowe story... pls. zjednoduš to dvojité vé
...ktorú si zlepím Z nejakou ženou...

Mária Blšáková12.12.2015
 

Ci pana, toto som napísala? :) Z, S je môj častý nedbalostný prešľap, hlavne keď píšem rýchlo. Ešte je tam...pošeptanie nehlučne. Toto nebude stačiť prifarbiť a zmeniť dáke písmenko. Tu bude prekopávačka. Niečo podstatné mi totiž ušlo a potrebujem doplniť. Ďakujem, Gabriel za pozorné oko i priazeň.

Michaela Galambošová12.12.2015
 

Majka, veru dlho som čakala na túto kapitolu. Zvládla si to bravúrne, teší ma, že Šimon v sebe našiel odvahu vravieť o \"hriechoch,\" ktoré mu kradli spánok. Teším sa, že si dovolil otvoriť sa opäť láske... držím im so Šarlotou prsty :-)

Mária Blšáková12.12.2015
 

Ďakujem, Miška. Na tejto kapitolke budem musieť ešte popracovať, ale keďže som v cieľovej rovinke a k tomu na tri týždne v práci, bude dosť času:)

Peter12.12.2015
 

K 41-ke:
Tak Šimon konečne vypustil von svojho Krakena... Mňa však prekvapil vecný obsah jeho tragédie. Predpokladal som vychádzajúc zo známych faktov, že podstatou bude nejaká dopravná nehoda v ktorej bol zainteresovaný aj Šimon, pri ktorej došlo k úmrtiam... To by bola paralela s Šarlotinou nehodou... a aj objektívne by bola alebo mohla byť väčšia miera Šimonovej zainteresovanosti a z nej vyplývajúcej pomyselnej či skutočnej viny... No nič... nevadí. Ako som už minule spomenul, pre mňa je viac než sympatické, že Šimon nechcel vystaviť Šarlot, ktorú ľúbi potenciálnym nebespečenstvám svojej poznasčenej povahy... len keby tie svoje predsavzatia obaja dotiahli do konca... Keby... Ale člověk mieni a pán Boh či láska mení... lebo Boh je Láska! (Ján, prvý list 4:8)

Mária Blšáková12.12.2015
 

Peter, viem, že pri opravách bude roboty ako na kostole, lebo i ja som s veľa vecmi nespokojná, ale s tou motorkou si dovolím nesúhlasiť. Ak by niekoho zabil pri dopravnej nehode, zbavoval by sa ľudí a motorku by naďalej pulíroval v garáži? Šimon má utkvelú predstavu, že prináša nešťastie ľuďom, ktorých má rád.
Ďakujem za komentár. Ešte z polovice spím. Peknú sobotu :)

Peter12.12.2015
 

Motorku? Ale kdeže... na tú som ja vo svojích úvahách a špekuláciách ani nepomyslel...mal som na mysli skôr automobil ale bez bližších súvislostí ako sa to mohlo stať...

Monika Jalakšová7.12.2015
 

Majočka, krásna kapitola. Mám z nej zimomriavky a doslova som si ju vychutnala. Myslím, že tejto časti netreba veľa slov, treba si ju proste prečítať, precítiť a čakať na rozuzlenie... keď nás tak dlho naťahuješ :-)

Mária Blšáková7.12.2015
 

Ahoj, Monička.
Uznávam, potrápila som vás celkom dosť. Šimonov príbeh bolo jediné, v čom som mala jasno hneď od začiatku, pretože... ako som už kdesi písala, sa naozaj stal. Napriek tomu som netušila, kde ho v knižke umiestním a za pochodu mi vyšlo, že bude na konci. Ďakujem za pochvalu, pomoc radami i podporu počas celej doby tvorby A & Š.:)

Monika Jalakšová7.12.2015
 

Rado sa stalo :-) a vôbec nie je za čo. Som zvedavá na záver, aj smutná, že tento príbeh končí :-(

Gabriel Ambler7.12.2015
 

Krásne, som nadšený. Takto nejako som si to predstavoval, keď si nás napínala. Dokážeš do núl a jednotiek servera Mám talent vdýchnuť dušu. To dokáže asi len ten, čo sám prežil niečo veľmi silné, či už pozitívne, alebo negatívne. Ani som nevnímal čiarky, a to už je u mňa, čiarkofila, čo povedať... ;-)))

Mária Blšáková7.12.2015
 

Gabriel,
pred časom som bola doslova knihomoľ. Za mesiac som prečítala i dvadsať kníh. Teraz kvôli zlým očiam viac píšem, ako čítam. Vždy, keď som čítala nejaké horúcejšie riadky, vravela som si, že do tohoto by som sa nepustila, lebo to neviem. Preto ma veľmi potešilo, že som tu nenašla výhrady na margo skúposti opisu. Priznávam bez mučenia, že mi po prečítaní tvojho komentára naskočili zimomriavky. My baby sme od prírody romantickejšie, ale že sa to bude páčiť i tebe a Petrovi, zástupcom mužského pohlavia, to som fakt nečakala. Veľmi sa teším. Ďakujem.

Valeria Weibl7.12.2015
 

Milá Majka,
no mohla si napísať jednu z najkrajších kapitol? No čo by si nemohla :) Aj keď som sa nedozvedela, čo za jazvy na duši má Šimon a s akými vnútornými démonmi to vlastne bojuje, úplne si ma dostala ich spojením. Ani neviem, či som počas čítania dýchala, také to bolo krásne...šípim ďalšiu Blšákovú v kníhkupectvách :)

Mária Blšáková7.12.2015
 

Moja milá Val. Sľubujem, že okolo piatka či soboty osobne stisnem Šimona pod krkom a pekne krásne vyklopí všetko. Už vás ponaťahoval dosť. Mimochodom, tiež hrám formu, ako Šarlota, lebo... aby som pravdu povedala, vyskakujem tu od radosti z krásneho komentára. Ďakujem.

Stella Maris6.12.2015
 

Milá Majka,
otvorene priznávam, že v tejto kapitole som očakávala rozuzlenie a hoci sa tak nestalo, vôbec nie som sklamaná, lebo si mi to bohato vykompenzovala poriadnou dávkou romantiky, ktorá nebola ani prvoplánová ani presladená. A takú ja môžem :) A Ty môžeš byť hrdá, že sa Ti podarilo napísať ďalšie nádherné dielko.
P.S. som veľmi rada, že mám dôvod netrpezlivo čakať na ďalšiu kapitolku :)

Mária Blšáková6.12.2015
 

Milá Stella.
Vôbec sa nečudujem, že si čakala rozuzlenie, veď vám ho nepriamo sľubujem už poriadne dlho a zakaždým nedám :) ale ver mi, že vás nenaťahujem zámerne. Tak mi to vyplýva z deja. Ale v budúcej už rozuzlenie bude, ako že sa M... šak vieš, ako sa volám :)
Veľmi sa teším na písanie záveru tohoto príbehu. Teší ma, že stále čítaš. Ďakujem za komentár.

Peter6.12.2015
 

K 40-tke:
Táto kapitola nie je ani zauzľujúca ani vysvetľujúca... je niečo medzi: naznačujúca... vyolávajúca tušenie čohosi hrozného čo sa stalo v minulosti Šimonovi a čo ovplyvnilo jeho celý ďalší život, jeho správanie, jeho postoje k sebe aj k durhým ľuďom... Pre mňa je však na tejto kapitole cenné niečo iné. Šimon má pochybnosti hraničiace takmer až s istotou, že on nie je ten správny, pravý... pre Šarlotu (a možno pre kohokoľvek) a táto jeho reflexia mi je naozaj sympatická. Šimon to vie, ale nekoná tak, Šarlot to nevie a ani nechce vedieť. Šarlot dostala vysvetlenie od Anny... a to je pre ňu niečo, čo jej umožňuje milovať Šimona a pritom si zachovať sebaúctu. Lebo... AMOR VINCIT OMNIA!
Po literárnej stránke je kapitola svetlou ukážkou, že stvárnenie a vyjadrenie milostného aktu je možné opísať uveriteľne, so zachovaním energetizujúceho vzrušenia a bez vulgárností, čomu tlieskam!

Mária Blšáková6.12.2015
 

Rada píšem a aj keď často netuším, o čom bude ďalšia kapitola, keď si otváram zložku A & Š, vždy sa teším, lebo sama som zvedavá, ako sa veci vyvinú. Napriek zvyklostiam som sa tejto kapitoly bála. Práve kvôli erotike. Napísať intímne zblíženie nie je také ľahké, akoby sa to na prvý pohľad zdalo. Oba mantinely sú veľmi blízko seba a autor môže ľahko skĺznuť buď k infantilnosti kombinovanej s presladenosťou, alebo k vulgárnosti. O to viac ma teší, že zblíženie Šarloty a Šimona nepôsobilo na teba umelo, či vulgárne. Môj syn sa celkom slušne zabával, keď som mu vysvetlila, prečo tu pobehujem ako tiger v klietke. Stále som mala pocit, že ešte niečo by bolo treba, že čitateľ bude očakávať :) A ešte, veľmi ma teší, že sa tak vžívaš do osudov mojich hrdinov. Pri tvojej empatii ti nemusím vysvetľovať, aká pocta je pre autora, keď dokáže niekoho presvedčiť, vtiahnuť do deja, doslova sa ponoriť do osudov hlavných hrdinov. Ďakujem za pochvalu, ale aj keby si nepochválil, ďakujem za tvoje postrehy a podporu.
Peknú nedeľu prajem.

Ella Lenart5.12.2015
 

Aha, budem tu svietiť, zas a znova, no nedá mi, aby som nenapísala, že koniec príbehu sa mi strašne páči, oveľa viac ako začiatok pretože cítim lásku. Oj a tá v tom jednoduchom ponímaní tých dvoch, s obavami, výčitkami. Stvorila si krásne postavy Majka. Obyčajne, ktoré stretávame na ulici a v ich tvárach bez úsmevu nevidíme bolesť, sklamanie, podraz.Je poučne vedieť, že ak niekto reaguje nie tak, ako by sme očakávali, že za tým je niečo vážne, niečo čo okom nevidíme. Musíme do ich duše. Nech sa stalo Šimonovi čokoľvek, chápem ho aj bez toho. A ešte jedna vec, krásne si nám pripomenula, že krása nevychádza z výzoru človeka, ale z vnútra.Verím, že táto kniha vyjde čo najskôr darujem ju sebe, mojej mamine, sklamanej kamarátke, opustenej matke.....kvôli nádeji.

Mária Blšáková5.12.2015
 

Milá Ella.
Ďakujem za krásny komentár. Pri písaní sa vždy snažím vychádzať z reálneho života. Je toľko sklamaní, ktoré si zo sebou nesieme, ktoré nás poznačia a ovplyvňujú naše nasledujúce konania. Za každým človekom je príbeh, niekedy dokonca niekoľko a k tomu sa z každého príbehu dá napísať niekoľko žánrov. Melodráma, tragédia, komédia... Ide len o uhol pohľadu. Ale pri všetkých životných žánroch nám robí spoločnosť láska. Opätovaná, nedocenená, očakávaná, tá o ktorej len snívame, či kvôli ktorej sa trápime. Napriek všetkému vďaka Bohu za ňu, inak by z literatúry zmizla najdôležitejšia ingrediencia :)

Ella Lenart29.11.2015
 

Milá Majka,
to sa vari blížime ku koncu? Ak áno, musím Tebe, spisovateľke! vyzdvihnúť posledné riadky.To dokáže iba talent, napísať skutočnosť, ktorú vidíme, no je zahalená hmlou. Bravúrne. Kde bol Šimon dva mesiace? Odcestovaný, utiekol, musel byť svedkom vzťahu Anny a otca Anny 2. Chcem vedieť nielen čo sa mu stalo, ale aj to, prečo dva mesiace nemal ten chochnes sa prísť ospravedlniť! A ešte som zvedavá na Harmančeka :-), ja ho zvyčajne pijem s Medom :-)

Mária Blšáková29.11.2015
 

Milá Ella,
veru, blížime. Vidím to na jednu, dva, keď budú príliš ukecaní, tak možno na tri kapitoly.
Šimon celý ten čas sedí doma, alebo chodí do práce, ale v podstate je jeden smutný osamelý uzlík. Ale neboj. Lotka si dá sprchu, pomôžem jej obliecť si niečo pekné a aj keď sa tvári, že to ona si vybavila u Agáty odvoz, to ja. Ja som jej zariadila šoféra. Mohla ju odviezť i Anna, ale potom by mali svedkov a ja im chcem dopriať konečne súkromie a dostatok času:)
Pekný nedeľný večer prajem.

Valeria Weibl29.11.2015
 

Milá Majka,
už keď som zbadala začiatok kapitoly, že \"O dva mesiace neskôr\", zarazila som sa. Nečakala som, že ubehne toľko času a po Šimonovi ani stopy. Zanechala si mi ku koncu malú omrvinku a ja teraz napäto čakám na celý zákusok, ktorý nám naservíruješ až v ďalšej časti :)
Inak veľmi milá kapitola :) Anna so Šimonom seniorom ma tešia, presne v toto som dúfala a som rada, že si mi pre nich dopriala happyend.

Mária Blšáková29.11.2015
 

Ahoj Val,
Bolo by zbytočným naťahovaním deja, keby som popisovala dni ktoré nasledovali po Šarlotinom návrate z nemocnice. Bol by to len opis toho, ako trávili prázdniny s Dominikom. Keďže si Lotka zaumienila, že muža, do ktorého sa zamilovala a ktorý vedie pštrosiu politiku pustí z hlavy, bolo by to o jej vnútorných bojoch. Ale aj keď je táto kapitola po dvoch mesiacoch, všetko vysvetlím, vrátim sa za hlavných hrdinov v čase :)
Ďakujem za komentár.

Michaela Galambošová29.11.2015
 

Majka, ja sa až hanbím, aká som brzda. Fakt. Mne až pri tejto kapitole doplo, odkiaľ poznám Agátu, Martina aj Imricha :-) Zdali sa mi povedomí :-) Konečne sa dostávame k Šimonovmu tajomstvu. Teším sa

Mária Blšáková29.11.2015
 

Miška, táto srandička, keď som vložila do svojej knižky hrdinov z inej knižky, nie je prvá a ako sa poznám, nebude ani posledná. Cítim sa ako taký tajný agent, keď niekoho prepašujem inde. Agáta je i v Kaleidoskope, v poviedke Branko. Ako prvý to zbadal Peter a hneď písal, že Anička v knihkupectve čítala môj Hybaj, ale ten ešte nevyšiel :)
Aj ja sa teším na písanie záveru. Ešte nie je celkom vymyslený.

Peter29.11.2015
 

K 39-tke:
Jedna z posledných kapitol je opäť zauzľujúca... kto by to čakal? Málokto z čitateľov. Z hľadiska dramatičnosti deja je v nej moment posledného napätia vybičovaný na ad absurdum... Nikto si nevie predstaviť čo mohla Anna povedať Šarlote o mladom Šimonovi...(a je zbytočné o tom špekulovať). Šarlota teraz koná pod bezprostredným vplyvom emócií, ktoré u nej tieto informácie vyvolali... a koná v smere svojho vnútorného cítenia a prežívania, v smere vlastných želaní k milovanému človeku, v snahe ospravedlniť a odpustiť za každú cenu, nech by bola akákoľvek... Ja sa nechám prekvapiť...
Okrem tohoto lead motívu ma sanáď nikdy neprestane fascinovať ako dokážeš prepojiť a skĺbiť rôzune deje a postavy rôznych samostatných príbehov tak ,aby pôsobili prirodzene a nenásilne.  Aj táto kapitola je jednou z verifikácií tvojej spisovateľskej zručnosti... Nepochopil som len jednu vec... Ako to teraz je medzi starým Šimonom a Annou? (moje vedomie sa zdráha to prijať a pripustiť, sorry...)

Mária Blšáková29.11.2015
 

Peter,
ak už, tak zauzľovaco-rozuzľujúca, lebo ona v podstate rozuzľuje, len čitateľ o výsledku rozuzlenia ešte nevie :)
Som rada, že sa ti páči prepojenie. Zrejme máš na mysli Agátu, Annu ml., a Riška. Ku Šarlotinej mame a Šimonovi: Viem, že to, čo nasledovalo po ich stretnutí v nemocnici je akoby zahalené, ale nie je to celkom pravda. Na druhý deň prišla mama do nemocnice a ako vyzerala? Šťastne hoc s kruhmi pod očami a Anna povedala, že fotrík sa vrátil nadránom. :) Keď sa Šarlota vracia z nemocnice, čaká ju na dvore i Šimon a materička kvitne, ako jej šaty. A v tejto kapitole, ktorá je po dvoch mesiacoch sa dozvedáme, že im urobil chodník i zábradlie. Jeho dcéra vraví, že si zaslúžil, aby mu ju Boh vrátil do života. Dokonca spoznal i jej syna a zobral Dominika na rybačku. Je to celkom dosť náznakov, že tí dvaja sa stali pre toho druhého oporou. Láskou nikdy neprestali byť. Nechcela som do detailov rozmazávať ich vzťah. Dopriala som im trošku súkromia, ale dúfam, že záver rozmáznem :)
Ďakujem veľmi pekne za krásny komentár. Peknú nedeľu prajem.

Stella Maris28.11.2015
 

Nech už Šimon spáchal čokoľvek, asi to nebude také zlé, keď sa s ním chce Lota opäť stretnúť:) Koľko nedorozumení a sklamaní by nikdy nevzniklo, keby sme sa dokázali o svojich obavách a strachoch otvorene porozprávať. Neskutočne sa teším na ďalšiu kapitolu.

Mária Blšáková29.11.2015
 

Presne tak, Stella. Chýba nám trpezlivosť na vypočutie a tiež otvorenosť na zdôverenie. Robíme unáhlené súdy, zatíname sa ako sekery do kláta a pritom by stačilo porozprávať sa.
Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler28.11.2015
 

Super, verím, že o týždeň sa všetko definitívne vyjasní. Mne je to vlastne jasné už teraz, teda aspoň ČO, ešte mi musíš povedať PREČO. Takže budem týždeň trpezlivo čakať. Naozaj, písal som to raz aj ja, nestačí, keď dvaja cítia to isté, musia prekonať všetky zábrany, poraziť starých démonov a povedať si to, zoči-voči, v tej jedinej správnej chvíli. Málokto vie čítať myšlienky ako Šimona...
Iba jedna maličkosť - tvári sa zmetene, to má trochu iný význam, ako si určite zamýšľala :-)

Mária Blšáková28.11.2015
 

Ahoj, Gabriel.
Nevieš si predstaviť, ako som sa rozosmiala sama na sebe. Napísala som ti tu siahodlhý výklad o tom, ako a čo som zamýšľala, veď decko nie je sprosté, vidí, že Šimonovo oko nie je v poriadku a keď sa spýta, všetci sa rehocú a on sa tvári...zm...Reku, hádam Gabriel vie, čo hovorí. Vymením teda, že sa tváril prekvapene. A v tom mi to dôjde:) zmetene-pozametano, zmätene-rozpačito, nevediac, čo si má myslieť:) Srdečná vďaka :)
A... áno, vedieť nestačí, ale fakt treba zabojovať s tými onými...

Jurgen S27.11.2015
 

Myslel som si, že Fera dopraješ Šarlote a nie Anne. Škoda, zaslúžila by si ho, ale možno pre ňu máš schované niečo lepšie :x)

Mária Blšáková27.11.2015
 

Alebo Riškovi :) Keď píšem, vo veľa veciach nemám jasno, ale vedela som s predstihom možno troch kapitol, že darujem Feriho Anne. Je to dobré dievča a nechcela som, aby obišla naprázdno. :)

Peter24.11.2015
 

K 38-čke:
Akože nie je kľúčová, táto kapitola je vo svojom závere kľúčová... Šarlotino rozhodnutie je z hľadiska príbehu zásadné, áno zlomové... škoda len, že jej dlho nevydrží. Aj keď rozumom dospela k nezvratnému poznaniu, jej srdce kričí niečo iné... áno, v tomto momente má jej rozum navrch, ale... ako to už v realite býva, rozum v konečnom dôsledku vyhráva málokedy... a preto chceme a túžime po tých nesprávnych ľuďoch, ktorí nám našu cestu životom len skomplikujú. Napriek tomu, že to vieme, sami sa klameme a chceme byť klamaní... a ona nie je výnimkou. No... ako skutočne dopadne Šarlotin príbeh... uvidíme onedlho... môžeme vari očakávať nejaké „veľké prekvapenie“ ?

Mária Blšáková24.11.2015
 

Peter,
toto nie je klasický komentár. Je to niečo ako výpoveď o divných vzťahových zákonitostiach nás ľudí. Čítala som ho minimálne desaťkrát. Máš úplnú pravdu. Raz ťa poprosím, či môžem tvoje slová použiť. Si veľmi vnímavý čitateľ a človek. Ďakujem za vzácny koment.

Stella Maris22.11.2015
 

Majka, prosím, ešte nás nestraš koncom:) Stále prechovávam nádej, že Lota svoje radikálne rozhodnutie zmení. Uznaj, prečo by sa vetou „žili šťastne až kým nepomreli\" mali končiť iba rozprávky? :) Ďakujem za ukážku, potešilo ma,že si nezabudla na nášho obľúbenca Riška.

Mária Blšáková22.11.2015
 

Ako by som mohla na Riška zabudnúť? Veď keď mu Anna uchmatla Feriho, bolo mu treba poslať do cesty nejakú liečivú bylinku :)
Ďakujem za komentár, Stella.

Michaela Galambošová22.11.2015
 

Majka, z tejto kapitoly išlo veľa lásky, i keď nie s kopou zbytočného cukru. Orodujem za šimona, dúfam, že sa to nejako vysvetlí :-)

Mária Blšáková22.11.2015
 

Ďakujem, Miška. Najradšej by som si sadla, nejdela, nepila, len písala, kým nedopoviem celý ich príbeh. Ale nechcem ich okradnúť o čas dozrievania.

Valeria Weibl22.11.2015
 

Milá Majka,
pomocná sila v kuchyni ma pobavila :) Na Tvojich dielach sa mi páči, že keď sa pomaly chýlia ku koncu, nezabudneš ani na jednu zo svojich postáv a dopraješ im. Po stretnutí Šarlotinej mamy a starého Šimona si sympatickému doktorovi dohodila Annu. Som zvedavá, či aj pre Riša si niečo/niekoho pripravila :)
Na Šimona sa už nebudem pýtať, viem, že on určite príde a rada si prečítam jeho spoveď.

Mária Blšáková22.11.2015
 

Val. Za to, že ťa mám veľmi rada, tu máš :) Posledná ochutnávka:

„Richard vravel, že sa večer na chvíľu zastaví i s Harmančekom. Vraj mu máme nechať trochu guláša a vínka.“
Takže ho konečne uvidíme, mami? To som fakt zvedavá, čo je zač, ten jeho priateľ.“
„Harmanček? To je čo za meno?“ Pýta sa Anna a mama ju ochotne uvádza do obrazu. „Ten chlapec sa volá Kamil. To len Rišo si ho tak pomenoval. Ešte sme ho nevideli. Každý si zaslúži trochu šťastia a Richard nie je výnimka. Dúfam, že mu ten vzťah vydrží viac, ako pár týždňov.“

Valeria Weibl22.11.2015
 

A ja Ťa mám zase veľmi rada aj za to, že si mi opäť sprostredkovala ochutnávku budúcej kapitoly. A teraz si idem spraviť harmančekový čaj, pri ktorom sa budem usmievať ako uderená :)

Ella Lenart22.11.2015
 

Milá Majka,
úprimne musím povedať, že pre mňa začiatok bol príliš ťahavý, tieto posledné kapitoly si vychutnávam aj s tým naťahovaním ako žuvačka :-) Je pravda, že mi \"šedá eminencia\" v posledných kapitolách chýbala, no v komentároch sa dá vytušiť, že \"princ na čiernom koči\" ma strach. Vlastne ešte sa neobjavil a ja ho už ľutujem, pretože cítim za tvojimi riadkami jeho bezmocnosť, vinu a bolesť.
Dvakrát som si prečítala vetu, kde je slovo : nevylihovala, aby som pochopila, že je to navylihovala. Či? Je to blbosť, ktorá dokonalosti tvojho textu a príbehu vôbec nevadí.

Mária Blšáková22.11.2015
 

:) Milá Ella.
Myslela som to tak, že keď niekto stále leží, tak vylihuje a Šarlot sa už navylihovala dosť, ale po dokončení ma čakajú poriadne škrty a opravy, pretože ktkolomnosť niektorých mojich slov je neodškriepiteľná, takže sa nad mnohými vecami zamyslím. Ďakujem za Šimona, že mu nenadávaš, ale snažíš sa ho pochopiť. Práve píšem 39. Oslavujem s Annami meniny a teším sa na uzatváranie príbehu.
Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler21.11.2015
 

Čau, no naťahuješ to ako žuvačku na topánke, odďaluješ stretnutie tých dvoch, ako sa len dá. Ešteže som mal teraz fúru roboty a nebolo kedy čítať ani písať. Myslel som si, že keď sa po dvoch-troch kapitolách vrátim, bude už vymaľované, a stále nič! Ale naťahuj kľudne ďalej, nechcem, aby bol už koniec...
Iba jeden preklepík, v 37.čke po údere nevznikne modrina, ale modrima...

Mária Blšáková22.11.2015
 

No ale ja ho naťahujem? A či to ja môžem za to, že je Šimon taký zbabelec? :) (Možno i ja oddiaľujem záver, lebo mi bude A & Š chýbať. Rozsah mi ešte trochu dovolí a ešte mám pár vecí na dotiahnutie. Ďakujem za komentár.

janča21.11.2015
 

Sviniar jeden. Naštval ma. Šarlot sa rozhodla dobre. Prečo strácať čas s takým pľuhavcom. Napriek tomu Majka, apelujem na teba ako na autorku. Nevieš s tým ešte niečo urobiť? Veď nádej umiera posledná. Necháš tu moju zomrieť nadobro?

Mária Blšáková22.11.2015
 

Och Bože, Janka, ako by som si mohla zobrať na svedomie smrť tvojej nádeje? :)
Milá čitateľka. Záver mám vymyslený. Odhadujem tak dve, alebo tri kapitoly, ale stať sa môže všeličo.

Peter17.11.2015
 

Ešte k 37-čke:
Trochu ma prekvapila návšteva Eminej riaditeľky... ja osobne by som čakal skôr Riša (prečo neprišiel pozrieť cez víkend?). Anina návšteva aj keď Emu potešila, ešte viac a naliehavejšie jej pripomenula, kto neprišiel, kto mal prísť, kto mal ponúknuť pomocnú ruku a pevné rameno... toto všetko rozleptáva jej psychiku aj emócie, ktoré doposiaľ k tomu človeku cíti napriek všetkému... možno by ho aj chcela ospravedlniť sama pred sebou... ale nevie ako vysvetliť tú prázdnotu a vysporiadať sa s ňou... Možno si Ema ešte neuvedomoje (alebo snáď už áno?), že ten kto teprišiel a chýba teraz... tak ten to môže spraviť aj kedykoľvek v budúcnosti? Že na takého človeka sa bohužiaľ nemožno spoľahnúť a že ak by sa v ňom zhliadlala ako v možnom partnerovi... tak s takýmito deficitmi by už musela u neho počítať stále... Aké bezpečností riziko to pre Emu predstavuje? K tomuto poznaniu sa však Ema musí dopracovať sama...
Ako som už poznamenal v tejto kapitole je perfektne zvládnutá práca so slovom, ktorá dodáva krásne energetizujúcu dinamiku inak celkom statickdej situácii a obrazu Šarloty ležiacej v posteli len so svojimi pocitmi a myšlienkami... áno, toto sa podarilo!

Mária Blšáková17.11.2015
 

Ahoj, Peter.
Richard bol v nemocnici vo štvrtok. Je sobota a túto pracuje. Bude so Šarlotou v pondelok, keď ju Anna privezie z nemocnice.
Ku mladému Šimonovi môžem len toľko - Život je niekedy ako kúzelnícke číslo. To, čo vidíme je len zdanie a netušíme, čo sa naozaj deje.
Bála som sa, že na záver budem tápať a stokrát merať, kým raz zastrihnem, ale najradšej by som sadla za počítač a napísala celý koniec. Rozhodne však nechcem meniť zvyklosti, a nechám si týždeň na dozrievanie novej kapitoly. Ďakujem za komentár. Pekný deň.

Peter17.11.2015
 

Ja sa ospravedlňujem... Tebe Mňamka aj ostatný, ktorí toto čítajú... ale ja mená Ema - Šarlota nerozlišujem, aj keď rozlišujem medzi nimi... veľmi dobre viem o ktorej hovorím a píšem... No je to moje faux pas... ešte raz orry... No... jasné... nenechaj sa \"uspěchat\" ako by povedali bratia Češi... nemáš sa kam ponáhľať...všetko musí dozrieť...

Mária Blšáková17.11.2015
 

Peter, správa od admina, v ktorej mi oznamoval nový komentár, prišla ráno niekedy po tretej. V takom nekresťanskom čase by som si pomýlila i traktor z mercedesom, nie to dve ženské mená. Ja viem, ku ktorému dielu tvoj komentár patril a ostatní tiež :)

Mária Blšáková17.11.2015
 

Ty kokso, v takom krátkom komente nasekám toľko chýb. Fúj, hanbím sa.

Stella Maris16.11.2015
 

Milá Majka,
ani mňa neteší, že sa Tvoj ďalší román chýli ku koncu, ale zas na druhej strane, o to skôr si budem môcť prečítať Lotin príbeh v knižke :) Zatiaľ sa nad blížiacim záverom nebudem zamýšľať, veď ešte musíš rozuzliť niekoľko zásadných dejových liniek. Vôbec nepochybujem o tom, že keď Lotu dopíšeš, určite prázdno po nej zaplníš ďalšími sympatickými postavami :)

Mária Blšáková17.11.2015
 

Ahoj, Stella.
Spomínam si, ako som vymýšľala teórie o tom, čo je za zamknutými dverami. Včera som sa začítala do Desivého odhalenia a po devätnástej strane som napísala autorke svoj typ na vraha. Bol nesprávny :) ale o tom čítanie je. Domýšľame, tešíme sa s postavami, alebo sa na nich hneváme. Ja sa už neviem dočkať, kedy tu od teba uvidím niečo ďalšie a určite nie som sama :)

Michaela Galambošová16.11.2015
 

Ach Majka, mám rozporuplné pocity. Na jednej strane by som to celé zhltla na jeden šup, na druhej strane nechcem, aby si skončila. Toš, to sa stáva pri dobrej knihe. Anna & Šarlota mi je veľmi blízka, pretože sa príbeh môže prihodiť aj u susedov. Pokračovanie Emy mi drieme na nočnom stolíku, tiež si ho kúskujem po kvapkách :-)

Mária Blšáková16.11.2015
 

Aj mne bude písanie o mojich dvoch babách a dvoch chlapoch s rovnakým menom chýbať. Aj s Emou to tak bolo. Keď som ju dopísala, zdalo sa mi, že sa odsťahovala do Austrálie a mne po nej ostalo prázdne miesto.
Ďakujem za komentár, Miška.

Valeria Weibl15.11.2015
 

Milá Majka,
ja už tuším aj prestanem dúfať, že sa Šimon junior ešte stihne v nemocnici objaviť do Šarlotinho odchodu. Okrem neho a Kašpirovského (ktorý by určite prišiel, keby mu do nemocnice povolili vstup) ju navštívili už takmer všetci. Dokonca aj riaditeľka z práce ho predbehla. Skôr než ho úplne odpíšem, dám mu ešte šancu...možno v ďalšej kapitole sa dočkám. Či?!
Kapitola s Annou ma potešila, už mi začala chýbať. Nech skúsi dohovoriť bračekovi ;)

Mária Blšáková16.11.2015
 

Tuším si to Šimon pos...kazil i u teba :)
Val, rada by som ti dala ochutnávku, či aspoň nadškrtla, čo bude ďalej, ale už to bude len pár kapitol a všetci sa dozvieme, čo má junior za ušami. Zbožňujem fázu, keď dopisujem knižku. Už sa nič nové nerozpletá, len skladá do zmysluplného celku.

Janča14.11.2015
 

Vôbec sa nedivím, že bola Šarlota protivná na Šimona. Dostal i za syna, ale obdivujem ju za to, že sa dokázala preladiť. Súhlasím s ostatnými. Veľmi dobre zvládnutá kľúčová kapitola.

Mária Blšáková15.11.2015
 

Ďakujem, Janka. Hej veru, bola protivná, ale v podstate je Šarlota veľmi dobré dievča.:)

Ella Lenart12.11.2015
 

Milá Majka,
to bol teda prepletanec. No v tejto kapitole si dokázala, že osud nedobehneš.Keď sú si istí ľudia súdení, tak jednoducho sú :-) Touto kapitolou si dala nádej zúfalým. Aj keď som prekvapená zo správania Šimona. On mal byť pri posteli a natierať tie \"červené farby čo jej pristanú\" liečivými masťami a pozerať sa do \"minimálne desať odtieňov fialovej\" tváre Šarloty.

Mária Blšáková12.11.2015
 

Rozosmiala si ma, Ella. Niektoré komentáre sú umelecké diela. Desať odtieňov fialovej by vôbec nebol zlý názov na román :)
Máš pravdu. Šimon by tam mal sedieť ako prilepený chemoprénom a zdá sa, že neexistuje nič, čo by jeho neprítomnosť ospravedlnilo.
Ďakujem za milý komentár

Valeria Weibl10.11.2015
 

Tak ja som sa konečne dočkala toho stretka :)
Majka, aj podľa mňa si túto dlho očakávanú kapitolu zvládla na výbornú a možno ešte lepšie. Životný príbeh starého Šimona ma fakt dostal, bolo mi ho ľúto. Dúfam, že Anna počula každé jedno slovíčko.
Ešte si musím počkať na rozuzlenie záhady okolo mladého Šimona. Šarlotu by mohla navštíviť už aj táto fosília :)

Mária Blšáková11.11.2015
 

Veruže počula. Sama som zvedavá, ako zareaguje. Tentoraz si s vami poctivo počkám do soboty, lebo z ďalšej kapitoly nemám ťuknuté ani písmenko. :)
Ďakujem za komentár.

Palo10.11.2015
 

Tak si myslím, že na túto kapitolu (36) sme už viacerí netrpezlivo čakali. Bol som zvedavý ako to zvládneš. Miesto aj situáciu na rozmotávanie klbka si zvolila výborne. Zjavne to máš dobre premyslené a načasované. Výborná kapitola - znova palec hore.

Mária Blšáková11.11.2015
 

Ďakujem, Palo. Keď mám rozpísanú knižku, jej hrdinovia sa mi stávajú takí blízky, že aj keby som nechcela, akosi sa sami utriasajú v priestore i čase a ja mám pocit, že len zapisujem. V tomto bola najunikátnejšia Ema. Doteraz som si istá, že sa napísala sama. Ja som jej požičala len prsty :)

Michaela Galambošová9.11.2015
 

Majka, práve som prečítala Šimonovu spoveď. Jeho verzia je uveriteľná, i keď to od neho chcelo konskú dávku odvahy, aby išiel s kožou na trh. Zvládla si to perfektne :-)

Mária Blšáková9.11.2015
 

Nemal čo stratiť, keď videl v očiach dievčaťa ktoré má rád, pohŕdanie.

Ešte niečo musím povedať. Som nesmierne šťastná, že som dva dni dozadu konečne stretla moju \"Šarlotu\" na živo. Toto neskutočne silné dievča ma inšpirovalo napísať moju hlavnú hrdinku v takejto podobe. <3

Stella Maris9.11.2015
 

Milá Majka,
myslím si, že Tvoje obavy z tejto kapitoly boli úplne zbytočné. Príbeh Šimonovho otca mi príde celkom reálny a uveriteľný. Cesty osudu bývajú poriadne kľukaté a nie vždy sa nám podarí ísť tým smerom, ktorý sme si vytýčili. Podobne, ako v tom filme, aj starý Šimon teraz dostal druhú šancu, preto mu nedovoľ, aby ju opäť premárnil. Som zvedavá, aké rozuzlenie nám ponúkne jeho synátor :)

Mária Blšáková9.11.2015
 

Práve som docestovala do A, a ako prvé som letela sem:) Keď som túto kapitolu písala, bolo mi Šimona ľúto a v zápätí som sa karhala, veď mám len to, čo som si napísala :) Napriek tomu zopakujem, že obaja Šimonovia nie sú kompletne dielo mojej fantázie. Ten starší žije kdesi v sanatóriu a mladší v Anglicku.

Michaela Galambošová5.11.2015
 

Ja viem, kto tam stojí, ja viem :-) a teším sa na ďalšiu kapitolu, verím že sa s ňou popasuješ bravúrne :-)

Mária Blšáková6.11.2015
 

Usmievam sa. Nezvyknem dáko meditovať nad kapitolami. Napíšem a dám to sem, ale posledné kontrolujem starostlivejšie a nasledujúcu som prečítala možno 10x, tak dúfam, že sa vám bude páčiť.

Valeria Weibl4.11.2015
 

Milá Majka,
už v poslednej ochutnávke som bola presvedčená, kto je tou zmieňovanou fosíliou, ale po Stellinom komentári začínam mať podozrenie, že by ňou mohol byť ešte niekto iný :) Žeby sa chýlilo k dlho očakávanému stretku? Veľmi rada si počkám na pokračovanie :)

Mária Blšáková4.11.2015
 

Trochu som vás zmiatla, Val. Je jasné, že tam stojí jeden z dvoch mužov, ktorí majú na rováši a myslím, že pri pohľade na Šarlotinu jazvu by sa obaja zmenili na fosílie.
Vždy mám trochu strach, keď uverejním novú kapitolu, ale z tej nasledujúcej mám mimoriadne lepáky. Hádam vás prvé rozuzlenie nesklame.

Stella Maris3.11.2015
 

Rozmýšľam, kto v Lotinom okolí sa podobá na fosíliu :) Alebo to bude tým meravým výrazom v tvári ? Cítim, že toto stretnutie bude kľúčové, len mám obavy, ako zareaguje Anna, keď sa vráti (nech je tou osobou ktokoľvek :) Nechceš kapitoly pridávať častejšie? Myslím si, že každý z nás potrebuje zlepšiť náladu :)

Mária Blšáková3.11.2015
 

Stela zlatá, aj by som, len vás nechcem presýtiť. Správne si odhadla, že to stretnutie bude kľúčové a veľmi dôležité v živote všetkých hlavných hrdinov. Trochu som sa tej kapitoly bála. Už je napísaná, tak uvidím, či vás nerozhodím a neprestanete čítať:)
Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler3.11.2015
 

Tvoje písanie je ako terapia - keď mám zlú náladu, prečítam si kapitolku a aj keby si písala o masovom vrahovi a znásilňovačovi, predpokladám, že to dokážeš tak, aby ma to potešilo a rozveselilo. Verím, že Šimon všetko vysvetlí, hoci aj pán doktor sa javí byť celkom zaujímavý...

Mária Blšáková3.11.2015
 

Och, to ma veľmi teší, Gabriel, že ťa viem rozosmiať. Neviem, či by som dokázala písať o vrahovi, ale ten znásilňovač nie je zlý nápad. Mohol by ním byť hanblivý Cyril, ktorý sa nemá ako dostať ku sexu a tak po nociach spriada o tom, ako si odchyti pod rúškom tmy, nejakú v parku:)

Majka3.11.2015
 

No toto takto skončiť časť,teraz neviem ako vydržím čakať na ďalšiu.Ale rozmýšľam ako to bude pokračovať ďalej.Snáď ju len nezapletieš s doktorom.:)Kedy sa to začne rozmotávať?Nebola by som rada keby Šarlota skončila ako jej mama.

Mária Blšáková3.11.2015
 

Vidíš, a to by nebol zlý nápad, dať ju dokopy s Franckom :) Je celkom fajn. Aj Riškovi sa páči:)
Majka, v tom napínaní som hrozná, viem to, ale to mi tak píše Samo :)
Ďakujem za komentár.

janča30.10.2015
 

Mne sa páčil ten vysávač s dvoma hadicami. Pekný večer, Majka.

Mária Blšáková31.10.2015
 

Ahoj, Janka. Potrebovala som trochu odľahčiť nemocničnú atmosféru.:)
Peknú sobotku.

Michaela Galambošová29.10.2015
 

Majka, môj milovaný Rišánek je späť. Potešila si ma. Nechcem sa opakovať, ale páči sa mi, ako píšeš o obyčajných veciach spôsobom, že mám pocit, akoby som bola súčasťou inventáru. Ale to už vieš

Mária Blšáková29.10.2015
 

Obyčajný svet, toť, moja každodenná súčasť:) Neviem si predstaviť, žeby som písala o mimozemšťanoch, alebo iných dimenziách, ale písanie o bežných ľudských veciach je pre mňa ľahké.
Presne takýto pocit mám pri čítaní tvojich diel, Miška.

Valeria Weibl29.10.2015
 

Milá Majka,
na konci som si Riša úplne predstavovala, ako sa afektovane rýchlo ovieva oboma rukami naraz :) už mi začínal chýbať.
Práve silné výčitky svedomia by mohli popohnať Šimona do nemocnice. Či má až taký strach zo stretnutia so Šarlotou?

Mária Blšáková29.10.2015
 

Ahoj, Val.
Richard je vedľajšia postavička, ale i ja ho mám veľmi rada. Ženy sú prílišne súcitné a muži často pštrosoidní. Riško je taký stred. Humor, priateľstvo a nadhľad v jednej osobe.
Keďže ti občas podsuniem nejaký preddavok, urobím tak i teraz. Za Šarlotou niekto príde. Hádaj, kto:)

A ešte... nechcem ťa zneužívať, ale vo vestibule je malý stánok s knihami. Neskočíš mi nejakú vybrať? Večery sú tu dlhé.\"
Nepotrebujem knižku. Chcem mame dopriať čas, aby to predýchala. Odchádza. Prievan ma príjemne chladí na rozdráždenom mieste, ktoré viac svrbí, ako bolí. Privieram oči v úmysle oddať sa mikrospánku, no odrazu ma prepadne pocit, že v izbe nie som sama. Nadvihujem viečka. Návštevník, ktorý pripomína fosíliu, stojí kúsok od postele, s pohľadom zafixovaným na moju novú galibu, ktorú si spolu s ostatnými ranami od života ponesiem so sebou až do hrobu. Pripomína mi živé sochy. Možno keď hodím jeho smerom euro, urobí na mňa grimasu. Za iných okolností by som sa mu potešila, no teraz nemám najmenšiu motiváciu prerušiť ticho. Nevítam ho. Nenúkam stoličku, len strnulo hľadím jeho smerom. Prvý krok robí on. Pristupuje k posteli.


Valeria Weibl29.10.2015
 

Ja vždy s takou malou dušičkou čakám a dúfam, že mi poskytneš ochutnávku a Ty si opäť nesklamala :) Potom sa vždy ešte viac teším na ďalšiu časť. Ďakujem, Majka :)

Gabriel Ambler29.10.2015
 

Šimon ma už se... hnevá. Nech tam okamžite napochoduje s obrovskou kyticou, dofrasa! Pronto! Zariadiš to, pls., alebo sa ešte na niečo čaká? Nechám to na teba, ty si autor...

Mária Blšáková29.10.2015
 

Správne dedukuješ, Gabriel. Ešte sa na niečo čaká. On mal byť ten, koho by Šarlota po svojom prebudení mala vidieť ako prvého. Prečo to tak nie je? Výčitky, strach zo zodpovednosti, alebo salámizmus najvyššieho zrna? Už čoskoro sa to dozvieme. Najprv osvetlí svoje správanie z pred rokov Šimon-seniór. Môj skalný čitateľ Peter, ktorý mal to privilégium prečítať si dve kapitoly dopredu, mu neodpustil. Hádam sa dočká pochopenia u vás, ostatných čitateľov :)

Stella Maris28.10.2015
 

Milá Majka,
jeden uzlík sa rozplietol (gratulujem Agátke), ale to zásadné ešte stále nevieme. Lota sa vzhľadom na okolnosti drží statočne, preto jej daj nádej, že nie všetko je také, ako na prvý pohľad vyzerá. Nech už trápia Šimona akékoľvek výčitky alebo spomienky, pevne verím, že ich premôže a nájde si k Lote cestu. Odkáž mu, že niekedy sa len netreba báť :)

Mária Blšáková28.10.2015
 

Ahoj, Stela. Lotka je vážne bojovníčka. Celý doterajší život trénuje trpezlivosť, no (ne)reakcia Šimona ju trápi.
Odkaz odovzdám :) Ďakujem za komentár.

Jurgen S24.10.2015
 

Tak to som naozaj veľmi zvedavý, ako to rozmotáš. Prečítal som toho dosť a väčšinou sa mi podarilo odhadnúť, kam to speje, no tu ani za boha. :x)

Mária Blšáková24.10.2015
 

Veľmi by som ťa napálila, keby som napísala, že sama neviem? :) Neboj, len žartujem. Základné veci viem a ostatné hádam dáko ukočírujem :)
Ďakujem za komentár.

Majka23.10.2015
 

Ja som sa zľakla,že Šimona si už odpratala s cesty.A on si doma lebedí.Veľmi by ma zaujimalo či sa už spamätal,alebo ma Šarlota sny o tom čo by si želala aby bolo keby bolo?:)No teším sa veľmi na ďalšie časti.

Mária Blšáková23.10.2015
 

Ahoj, Majka.
Ja sa veľmi ťažko lúčim s postavami a Šimonovia, obaja, sú inšpirovaní skutočnými príbehmi, tak ich nechám žiť :)
Šarlota znáša obdivuhodne svoj stav. Vie, že to mohlo dopadnúť oveľa horšie a tak v tejto chvíli ešte sníva ružové sny do ktorých sa jej primiešava skutočnosť - jazva.
Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler23.10.2015
 

Teda Majka, Šimon úplne stratil moje sympatie. Absolútne porušil motorkársky kódex! Vlastnou chybou dostal milovanú osobu do nemocnice, jemu sa nič nestalo, a tri dni ju neprišiel navštíviť? Za to sa raz bude škvariť v pekle (pre motorkára na nekonečnej pešej zóne). Alebo má fest vážny dôvod, vracajú sa mu nejaké spomienky?

Mária Blšáková23.10.2015
 

Ale no...Veď sú to takí sympoši :)
Máš pravdu. Tu už nejde o žiadnu romantiku, ale základnú slušnosť. Je fyzicky v poriadku, tak by sa žiadalo, aby tam bol. Inak, fušuješ veštici Šimone do remesla a celkom úspešne :)

Stella Maris23.10.2015
 

Milá Majka,
zatiaľ nevieme, prečo sa starý Šimon neozval Anne, a teraz, keď si mladý spokojne odišiel zo špitála po vlastných, a na Lotu sa ani nebol pozrieť, naozaj to vyzerá tak, že sa chystá(š) scenár zopakovať. Lotina jazva na stehne sa zahojí, ale čo tá na jej duši? Obaja jej budú musieť veľa vecí vysvetliť a objasniť, tak ich trochu usmerni, lebo chlapi vo vysvetľovaní (vraj) nie sú veľmi dobrí :)
Neodpratalali - neodpratali
Nechame – necháme

Mária Blšáková23.10.2015
 

Tralalá... Neviem, akým zázrakom som si odpálila ofis a teraz tu dávam takéto bludy. Naviac mi už párkrát reštartol PC a nič sa mi neuložilo. Potrebovala by som sekretárku :)
Stela, som vďačná za každučký postreh. Opravené.
Na vysvetľovanie už obaja chlapci nemajú veľa času, lebo ich limituje rozsah, ktorý sa krvopotne snažím dodržať. Ďakujem za komentár. Pekný deň.

Michaela Galambošová22.10.2015
 

Ten doktore nemá chybu :-) keby všetci takí boli, ľudia by sa do nemocníc možno aj tešili. Ako vždy, výborne, majka

Mária Blšáková22.10.2015
 

Hlavne dievčatá. Ale ani Rišo by si nedal odtrhnúť rukáv... (v ďalšej kapitole)
Ďakujem, Miška.

Alica22.10.2015
 

Ahoj, Majka. Dalo sa to čakať, ale som rada, že si ju nenechala dopadnúť ešte horšie.Co to ma vlastne s tou nohou? Kratšiu? Možno sa to po uraze napravi. Fantazirujem.
Len si oprav hned na zaciatku \"dočasne\".
Pa

Mária Blšáková22.10.2015
 

Šarlota má DMO, takže celkovo má dosť problémov s chôdzou. Nedošľapuje na chodidlá, bolia ju kĺby a skracujú sa svaly. Musí neustále cvičiť. Teraz má navyše na ľavom stehne tržnú ranu. Ona si z toho veľa nerobí, lebo oproti tomu čo už má je to malina. Idem opraviť. Srdečná vďaka.

Janča22.10.2015
 

Nechcem sa robiť múdra, ale hneď som si pomyslela, prečo pri jej posteli nesedí on. Pridala si nám ďalšiu záhadu, nad ktorou budem dumať ďalší týždeň.

Mária Blšáková22.10.2015
 

Janka, sľubujem, že záhady budem už len objasňovať. Nadumali ste sa už dosť. A ako prvého si zoberiem na paškál starého Šimona.

Valeria Weibl22.10.2015
 

Milá Majka,
Anna vydesila aj mňa. Už som myslela, že Šimon bojuje o život. Po Tvojej poslednej ochutnávke som čakala hrozivé scenáre. Keďže je Šimon živý a takmer zdravý, zaujíma ma, ako sa s tým vôbec vyrovná. Určite má teraz výčitky ako sviňa a kladie si celú nehodu za vinu a mám taký pocit, že Anna tiež nebude skákať od radosti, ak si Šarlota ešte niekedy zmyslí vyskočiť na motorku.

Mária Blšáková22.10.2015
 

Val, Anna bola takáto z iného dôvodu. Jej dcéra leží v nemocnici už tri dni. Šimon obišiel veľmi dobre. Ako sa má s dcérou o tom rozprávať nevzrušene, keď vie, že napriek jeho dobrému stavu neprišiel ani raz do nemocnice? Šarlota má okrem iného i obrovskú jazvu, a aj tak ju ako prvé zaujímalo, ako je na tom on. Prečo sa tak nedeje i naopak? Neopakuje sa náhodou scenár z pred mnohých rokov?

Alica22.10.2015
 

Pravda, pravda.

Valeria Weibl22.10.2015
 

Vidíš a mne hneď napadlo, že jej o ňom nechce povedať, aby jej nespôsobila šok, ak by bol na tom Šimon zle. Vďaka za objasnenie :)

Valeria Weibl18.10.2015
 

Milá Majka,
tak sa musím aj ja pridať k Tvojim čitateľom a zároveň s nimi poznamenať, že tak toto som teda fakt nečakala. Užívala som si rande v kine spolu so Šarlotou a Šimonom (mimochodom, krásny námet na film), tešila som sa s nimi na večeru a zrazu tá nešťastná nehoda. Anna síce mala predtuchu, ale čo sa má stať, to sa nedá zvrátiť (teoreticky Ty ako autor máš túto zázračnú moc :) Som zvedavá, nakoľko sa týmto ovplyvní budúci dej a fakt netuším, čo teraz môžem očakávať.

Mária Blšáková18.10.2015
 

Milá Val. Ak netušíš, tak sa mi zámer podaril. Dám malú ochutnávku? :)

Počujem vzlykot a fúkanie nosa. Otváram oči. Na stoličke vedľa postele sedí žena, ktorá mi dala život. Vyzerá úplne zničene.
„Mami...“ helsnem.
„Šarlotka moja, vďaka Bohu...“
„Čo je so Šimonom?“ slová zo mňa lezú akosi ťažko a strašne ma bolí hlava.
„Mali ste autonehodu. Máš ťažký otras mozgu. Ten golier na krku máš ako fixáciu, lebo si si narazila chrbticu. Našťastie je to len dočasrne. Horšie dopadla tvoja ľavá noha, prsty na ruke a nos.“
Snažím zovrieť ruky do pästí. K mozgu mi dochádza varovný signál. Potom pohýbem prstami oboch nôh. Ide to. A nemám ani sadru. Pár odrenín hádam prežijem.
„A Šimon? Ako je na tom?“
„Bola si dlho mimo. Vystrašilo nás to. Si samá modrina, ale najhoršia je...“
„Mami, desíš ma. Vrav, čo sa deje so Šimonom, lebo vyskočím zo svojej boľavej kože.“

Valeria Weibl19.10.2015
 

Majkaaa, ďakujeeem :))) Na takéto ochutnávky sa dobre zvyká :)
Som rada, že Šarlota je celá, hoci s boľavými odreninami. Ale čo sa sakra stalo Šimonovi???

Mária Blšáková19.10.2015
 

Už len tri dni, milá Val. Jeho osud je spečatený v mojom počítači :)

Ella Lenart17.10.2015
 

Milá Majka,
takýto zvrat som nečakala. Aký krehký je náš život, ako rýchlo sa zmení v sekunde. Dúfam, že tvoj \"stop time\" nebude smutný.

Maria Blšáková18.10.2015
 

Milá Ella. Jediný raz som zabila jednu svoju podstavu a rumázgala som ako trúbka:) Mám rada svoje postavy, aj tie záporné a sľubujem, že sa o nich postarám.
Veru, život je ako artista na hrazde. Vie sa zvrtnúť veľmi rýchlo a to, čo bolo predtým problémom je zrazu nepodstatné.
Prajem peknú nedeľu.

Michaela Galambošová16.10.2015
 

Majka,budem netrepzlivo čakať na novú kapitolu. Páčila sa mi myšlienka do deja zakomponovať fiktívny film, aj s dejom :-)

Mária Blšáková16.10.2015
 

Jeden takýto vymyslený film som vložila i do Emy :)
Neuveríš, ale ja sa zas veľmi teším na jej písanie, i keď viem fakt len zhruba, o čom bude :)

Marcela z Košíc16.10.2015
 

Dobrý deň Mária. Som na tejto stránke krátko tak sa neviem vyjadriť ku dielu ako celku, ale kapitola sa mi veľmi páčila. Chcem Vás poprosiť o informáciu. Ten film Štyri šance od Boha niekde nájdem? Rada by som si ho pozrela. Ďakujem za odpoveď.

Mária Blšáková16.10.2015
 

Milá Marcelka. Teší ma, že niekoho zaujal i príbeh v príbehu, ale nepoteším ťa.
Štyri šance od Boha (pre istotu som hodila do googla) je námet, s ktorým som flirtovala pred tým, ako som sa pustila do Anny a Šarloty. Na chvíľu ma opantala predstava, aké by bolo, keby mal človek viac šancí a mohol tak opraviť to, čo v živote zbabral. Ak ten príbeh raz napíšem a sfilmujú ho, dám ti vedieť :)
Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler16.10.2015
 

Čau, veľmi dúfam, že necháš Šimona žiť. Ale ako bývalý motorkár ti môžem povedať, že pri takejto havárii by v reálnom svete musel mať obrovské kusisko šťastia...

Mária Blšáková16.10.2015
 

Časť, kde predbiehali kamión sa mi písala veľmi ťažko, lebo na motorke som sedela iba párkrát, aj to pred mnohými rokmi a na simsone. Keby som bola vedela, že si bývalý motorkár, isto by som sa z teba pokúsila vylúdiť pár rád :)
Že si to ty, nechám Šimona padnúť do vysokej trávy pri ceste :)

Gabriel Ambler17.10.2015
 

Môžem skúsiť poradiť? Ak Šimon v takom počasí skúšal na motorke predbiehať kamión, je to samovrah. Ale pár takých som poznal, poväčšinou už nežijú, takže povedzme. Ale ak sa už dostal do protismeru vedľa kamióna a potom išlo niečo oproti, šanca na prežitie je v takom počasí asi nulová. Ja osobne by som skúsil vyletieť z cesty, ak tam nie sú stromy ani väčšia priekopa, je to jediná šanca na prežitie. Ale najrizikovejšie sú pri daždi zmeny smeru, takže na tvojom mieste by som poslal motorku do šmyku už pri snahe ísť pred kamión, ak potom skĺzli mimo cesty a bola tam len tráva, dalo by sa to prežiť. Ale spomínaš tam nejaký náraz, to by som vyhodil, to je na motorke v rýchlosti nad 60 za hodinu vždy takmer istá smrť... Motorka je sviňa, ale prekrásna, opojná a osudová.

Mária Blšáková17.10.2015
 

Ďakujem veľmi pekne, Gabriel. Niektoré veci budem musieť upraviť.
Oproti nešlo žiadne auto, mal voľnú cestu na predbiehanie, len z vedľajšej cesty vybehlo auto a šofér kamióna sa snažil vyhnúť zrážke, tak musel vybočiť zo svojho pruhu a motorka tiež. Uvidím, ako sa mi to podarí spracovať. Inak, dnes som mala pol kapitoly hotovej, keď mi reštartol počítač a nič sa mi neuložilo:) Jedného by z toho piclo. Chvíľu si ponadávam a potom skúsim obnoviť dáta aspoň zo šedej kôry. Ešte raz ďakujem.

Stella Maris16.10.2015
 

Milá Majka,
viem, že v Tvojich knižkách sa nič nedeje bez príčiny a všetko má svoj význam. Zostáva mi veriť, že podobne, ako vo filme, na ktorom boli spolu v kine, aj Ty dáš svojim hrdinom druhú šancu, a obaja z tej havárie vyjdú bez následkov na tele :) Len neviem, aké vážne následky to bude mať pre ich rozvíjajúci sa vzťah. Šimon sa mi zdá byť rozvážny, preto ma jeho divoká jazda poriadne prekvapila. Takže okrem otázok, ktoré položil Peter, ja si kladiem aj ďalšiu, a to, či Lota bude ochotná po nehode Šimonovi dôverovať a či ich vzťah tiež dostane \"druhú šancu\" :)

Tristo šesťdesiaty, v tridsiatom siedmom – píše sa spolu
Veľký papierové vedierko – veľké papierové vedierko
utečenkyne

Mária Blšáková16.10.2015
 

Milá Stela,
Šarlota nemá dôvod Šimonovi nedôverovať, veď autonehody sa stávajú. Len si predstav, akí museli byť šťastní, keď odchádzali z kina a čakala ich večera, kde sa mohli pokojne otvorene porozprávať. Vonku pršalo a Šimon sa fakt ponáhľal viac, ako bolo treba. Cesta bola mokrá a k tomu ten kamión, ktorý by silná mrštná motorka, ktorá na ceste nezaberá veľa miesta predbehla bez problémov.
Tie číslovky som mala spolu, no ten starý fras Word mi ich furt podčiarkol.:)
Ďakujem za opravy :)

Peter16.10.2015
 

K 32-ke:
Po dočítaní kapitoly len prekvapene civím na monitor a v mojom nechápajúcom vedomí dominuje jedna nástojčivá otázka: Prečo? Prečo sa toto stalo, prečo si ich nechala havarovať? Tým sa len všetko skomplikovalo... Toto som ja ani zrejme nikto z čitateľov nečakal. Čakaj neočakávané! Iste, súhlasím, ale s týmto faktom a jeho konštatovaním sa vynárajú ďalšie naliehavé otázniky a otázky: ako vážné sú zranenia Šarloty? A ako dopadol Šimon? Zrejme obaja žijú... ale čo bude ďalej? Šarlota sa nestretne s Agátou a len tak sa nedozvieme o čom s ňou Agáta chcela hovoriť...a ostatní? Anna jedna aj druhá, starý Šimon, ale aj Rišo... ako táto udalosť ovplyvní ich a ich konanie? Zmetenosť je nateraz mojím základným pocitom z tejto kapitoly...

Mária Blšáková16.10.2015
 

Milý Peter.
Niekedy sa zdá, že sa dej zamotal príliš a zbytočne vo chvíli, kedy by už čitateľ čakal rozuzľovanie, ale čo ak práve toto čo sa stalo urýchli proces v ktorom začnú na povrch vychádzať nevypovedané tajomstvá? Máme ich tam niekoľko. Predovšetkým, ako sú na tom hlavní hrdinovia po nehode a čo chcela Šarlote povedať Agáta. Tiež nepoznáme príbeh Šimona, len verziu z Anninho pohľadu a nevieme tiež, prečo sa Šimon junior tak zvláštne správa. Neboj, už to dlho nepotrvá a dozvieš sa všetko. Ďakujem za komentár.

Michaela Galambošová11.10.2015
 

Ahoj Majka. Priznám sa, trošku ma prekvapila Anina reakcia. Veď minule tŕpla, bola dosť mimo zo spomienok na Šimona. A dnes sa tvári, že jej to je ukradnuté? Každopádne,vieš perfektne vtiahnúť do atmosféry. Dakujem :-)

Mária Blšáková11.10.2015
 

Súhlasím s tebou. Anna pôsobila ako poriadný nervák frustrovaný z minulosti, ktorú si so sebou vliekla ako stokilový náklad. Lenže potom zrazu ťarchu zhodila, tým že sa zdôverila svojej dcére a zrazu jej odľahlo.
Ak máš trápenie a zdôveríš sa, tvoja bolesť sa zmenší, no keď sa podelíš s radosťou, tá tvoja sa znásobí. Anna našla pokoj. Zmierila sa s osudom. Ďakujem za komentár, Miška.

Lenka11.10.2015
 

Mária, vôbec sa nečudujem vášnivým komentárom pod Tvojou Annou a Šarlotou. Píšeš živo, čitatelia sa môžu zžiť s hlavnými protagonistami. Rada Ťa čítam.

Mária Blšáková11.10.2015
 

Ďakujem, Lenka. Aj ja viem s mojimi hrdinami poriadne zrásť. Potom mi okupujú hlavu na každom kroku. Ďakujem za komentár.

Peter10.10.2015
 

K 31-tke:
Anna sa tu ukázala jako osobnosť s nadhľadom, ktorá sa vrátila domov akoby odľahčená od balvanu minulosti, ona to dokázala... zbaviť sa ho a nepotrebovala k tomu ani Šimona. Ach Šimon, Šimon... z jeho správania som sklamaný. Tak ako pred rokmi, pokašľal to aj teraz... nepoznal, nerozoznal ten správny, ten jedinečný okamih danej chvíle poznania, keď sa láme chlieb..., že teraz je ten čas všetko zo seba dostať a prijať blahodárnu katarziu, nedokázal sa zbaviť balvanu minulosti, ako to dokázala Anna... zasa zbabelo ušiel aj so svojou bolesťou... Že sa môže vyznať neskôr? Isteže, ale koho to už bude potom zaujímať? Annu určite nie, Šarlotu určite áno, ale... stratil energetizujúci náboj danej chvíle a taká príležitosť sa mu už ťažko niekedy naskytne. Odkazujem mu nech ide do riti!

Mária Blšáková10.10.2015
 

Tak, ako minule Gabriel, dnes si ma poriadne rozosmial ty. Veľmi ma teší, že sa nehneváš na mňa ako autorku, ale na Šimona, no skús si v duchu predstaviť, ako sa mal zachovať. On predsa netuší, že Šarlota vie o jeho láske ku jej mame. Mal ju zaťažiť nejakým vysvetľovaním, keď mal čo robiť sám so sebou? My (vy) nevieme, čo sa udialo v jeho živote a prečo sa stiahol zo scény. Z predchádzajúcich kapitol sa dá tušiť, že je Šimon buď naozaj dobrým človekom, alebo perfektným klamárom. Skúsme mu dať ešte šancu vysvetliť.
Ďakujem za ďalší skvelý komentár i za to, že si do r. neposlal mňa :) Veľmi sa mi páči, ako si sa nechal vtiahnuť do deja :)

Stella Maris9.10.2015
 

Milá Majka,
som rada, že si z Anny neurobila „romantickú“ hrdinku, ktorá sa správa ako pubertiačka pred prvým rande :) Aspoň mne je takto sympatickejšia a zdá sa mi uveriteľnejšie, že po toľkých rokoch a po tom všetkom, čím musela prejsť, koná racionálne a s rozvahou. Lote ešte v tomto smere chýba skúsenosť a tentoraz dostala od mamy (Teba :) poriadnu lekciu do života. Páčilo sa. Veľmi.

Mária Blšáková9.10.2015
 

Och, nezniesla by som, keby Anna nabehla do kaderníctva, potom na gélové nechty a v značkových teplákoch otrčala bok opretá o plot, tváriac sa, že kontroluje, ktorú hriadku má opliecť :)
Lotka lekciu potrebovala aj keď mama nemala v úmysle rozdávať nejaké lekcie. Ďakujem za pekný komentár :)

Valeria Weibl9.10.2015
 

Milá Majka,
mňa teraz Anna prekvapila asi rovnako ako Šarlotu. Nečakala som, že informáciu o svojej starej láske prijme s takým nadhľadom. Neverím, že sa niečo v jej vnútri ani trochu nepohlo, ale fakt som rada, že navonok pôsobila tak vyrovnane. Len či jej ten nadhľad vydrží aj vo chvíli, keď sa so Šimonom stretne zoči voči.
Páčili sa mi vymenené úlohy :) Lota aspoň zistila, aké to je, keď sa nevie dovolať blízkej osobe a netuší, kde sa túla :)
Veľmi pekná kapitola, ako vždy :)

Mária Blšáková9.10.2015
 

Ahoj, Val.
Anna bola vždy fajn ženská, to len dcéra ju videla inak. Nevážila si ju, za to, čo všetko bez slova trpela otcovi. Väčšina mladých dievčat ohŕňa nos nad svojimi mamami a o pár rokov zažívajú to isté od svojich dcér. Chcela som, aby si Šarlota uvedomila skutočnú hodnotu svojej mamy skôr ako o desať-dvadsať rokov. A ešte... hej, vzala to pokojne. Vyrozprávala sa zo svojho trápenia a nechala to plávať. Nechce prenášať na dcéru svoje frustrácie. :) Teší ma, že som sa ti ešte neprečítala :)

Marta Bielska9.10.2015
 

Majka, samozrejme, chválim. Kapitolu 30 som asi prečítala najrýchlejšie, mala dobrý spád a akoby náhodný záver, ktorý zasa veľa otvára... Ja sa stále nemám čím pochváliť.
Pekný deň:-)

Mária Blšáková9.10.2015
 

Ďakujem, Marti. Niekedy príde taký útlm, ale väčšina autorov vraví, že ak je pokoj a priestor, stačí si prečítať predchádzajúci text a už to ide, akoby si sa spustila dolu tobogánom. Rada by som si prečítala, ako sa vodí Sandre. Pekný deň.

Michaela Galambošová4.10.2015
 

Majka, perfektne to hraduje. Juj.

Mária Blšáková4.10.2015
 

Vďaka Miška. Dúfam, že zdarne napreduje i tvorba pľuhavca Jožka. Isto nie som sama, čo netrpezlivo čaká na jeho návrat :)

Gabriel Ambler4.10.2015
 

No tak na Šimonovo vysvetlenie som hrozne zvedavý aj ja. Ale aj tak by som bol rád, keby sa tí dvaja stretli zoči-voči... nedá sa to zariadiť? Prosííím...

Mária Blšáková4.10.2015
 

Jasné, že dá. Čo by som pre čitateľov neurobila :) Tí dvaja sa stretnú, hoc za veľmi dramatických okolností.

Peter3.10.2015
 

K 30-tke:
Ďalšia zauzľujúca kapitola... ale aká môjtykvet! Nápad s fotografiou je bombový! Stretnutie sa predsa len konalo, aj keď na nepriamo... a všetci môžu byť spokojní. Anna, že sa nestretla, čitatelia, že výsledok je podobný ako by sa tí dvaja stretli, Šarlot tiež (aj keď teraz cíti previnenie, ale nakoniec si aj tak našla ospravedlnenie, že to nebolo naschvál), ty Mňamka že si to takto vymyslela, aby sa vlk nažral ale ovca ostala celá no a ja, že som mal pravdu s Annou... no... skoro všetci, lebo len starý Šimon nie... Pohľad na ten obrázok v ňom spustil lavínu spomienok a emócií, ktoré už dávno pochoval do najspodnejších zásuviek svojho vedomia, no teraz vyplávali na povrch ako nafúknutá mŕtvola a drtia ho, čo cítiť priam až fyzicky... Šimon to musí dostať zo seba von a podať vysvetlenie, aj keď nie Anne, lebo tam nieje... ale Šarlote určite... inak by to neprežil. Tak do toho!

Mária Blšáková3.10.2015
 

Ahoj Peter,
úplne do bodky si pochopil môj zámer. Anna nie je žiadny zúfalec, ktorý sa bez ohľadu na to čo prežil trasie nad stretnutím so starou láskou. Či už z nostalgie, alebo z túžby overiť si, či ešte niečo cítia. Páči sa mi, že sa jej podarilo vyrovnať so stratami a že našla silu odísť. Verím, že má ten starodávny Šimon v jej srdci stále svoje miesto, no nie ten súčasný, ktorý sa zo starého vykľul.
Nechcela som zo Šarloty spraviť dohadzovačku či bonzáčku a z Anny slintošku, tak som pravdu Šimonovi prezradila ja, cez fotografiu :)

Valeria Weibl2.10.2015
 

Milá Majka,
daj mi chvíľu...rozdýchavam koniec. Celý čas počas čítania kapitoly si tak v duchu hovorím, že aká škoda, že stretko nebude, aj keď som vďaka Tvojej minulej ochutnávke vedela, že žiadne nehrozí. Naozaj som nedúfala a Ty si mi predsa len podhodila omrvinku a ešte akú :) Ani si nedokážem predstaviť, čo sa teraz musí odohrávať v Šimonovej hlave.
Super kapitola, z mojej strany veľká spokojnosť :)

Mária Blšáková2.10.2015
 

Aj ja si vychutnávam túto situáciu. Šimon má čo robiť, aby tú novotu spracoval. Len si predstav, dcéra mu predstaví kamarátku, ktorá mu je od prvej chvíle veľmi blízka. Berie ju ako svoju dcéru. Príme ju v svojom dome. Je k nej milý, láskavý, dokonca jej stlčie búdu pre psa a nechce za to nič. Musí byť príjemné spoznať niekoho, kto je blízky nie len jeho dcére a jemu, ale čuduj sa svete i jeho synovi. A zrazu zistí, že je toto dievča dcérou jeho dávnej lásky. :)
Som rada, že ťa nová kapitola nesklamala.

Stella Maris2.10.2015
 

Majka, keď som si prečítala ukážku z tejto kapitoly pod Valikiným komentárom, bola som trochu sklamaná, že stretnutie Anny a Šimona sa odkladá. Ale takýto perfektný zvrat som naozaj nepredpokladala, preto máš môj rešpekt aj odpustenie :) Uvidíme, ako sa s tým Šimon vysporiada, a aké kroky ho necháš urobiť, najmä teraz, keď ho dobehla minulosť :)
Len si pozri vetu:
na rozdiel od mojej mamy...

Mária Blšáková2.10.2015
 

Ahoj Stella. Poznáš ma. Nenechala by som vás obísť na prázdno:) Myslím, že bolo na čase, aby sa bremeno minulosti rozdelilo na dvoje ramien. Anna si toho už vytrpela dosť. Teraz, keď sa konečne zmierila, upokojila, nech si pre zmenu potrápi hlavičku on :)
Ďakujem za postreh. Idem opraviť.

michaela Galambošová30.9.2015
 

Majka a už som ťa pochválila za psa s najbohovejším menom na svete? Pozerám, že dôchodcovia sú všade rovnakí, dúfam, že mi sa upgradujeme na tolerantnejšiu verziu. Dúfam, že Šarlotina mama nezdupká. to by bola škoda..

Mária Blšáková1.10.2015
 

Ja mám zatiaľ krátkodobejšie ciele, lebo zatiaľ snívam len o tom, že budem priateľskou a príjemnou svokrou. Priateľky mojich chalanov ma majú zatiaľ radi :)
Poznám jedného kocúra, ktorý sa volá pán Makuch, tak mi napadlo, že... a čo je môj pes horší? :)

Valeria Weibl27.9.2015
 

Milá Majka,
mňa Šarlotina horúca linka veľmi bavila na rozdiel od kukuričnej lejdy :)
Škoda, že sa rande zrušilo, ale teraz neviem, či nie som viac zvedavá na stretnutie Anny so starou láskou. Obávam sa, že sa Anna zdekuje, ale pri Tvojom štýle písania za horúca môže nastať presný opak :) Zaujímalo by ma, či už to máš dopredu premyslené alebo sa rozhodneš počas písania novej kapitoly :)
Čakám celá našponovaná, či tým dvom spôsobíš infarktové stavy :)

Mária Blšáková27.9.2015
 

Val, neuveríš, ale práve ju píšem a nie, neviem dopredu. Rozmýšľam za pochodu. Zajtra cestujem domov, tak si chcem trochu nadbehnúť. Minule si mi takto v prípravnom procese podsunula objatie pre Annu. Odovzdala som. Prezradím ti, že Anna sa zdekuje :)
Dám ochutnávku?

Bolí ma ruka od tašky s nákupom, zadok zo sedenia u doktora a bedrové kĺby... Tie len tak z pasie, aby som nezabudla, že ich mám. Kašpirovský ma víta hlasným štekotom. Som si istá, že mama doma nebude, no aj tak si celý čas predstavujem, aké by bolo, keby bola. Cítim obrovské rozrušenie. Podobne som sa cítila pred štátnicami. Zmes obáv, potláčaného nadšenia i čohosi, čo sa podobá tréme.
Vchádzam do domu. Viem, že tu nie je, cítim to no aj tak kričím: Ahoj, mami.

Valeria Weibl27.9.2015
 

Za ochutnávku Ti veľmi pekne ďakujeeem :)
No to sú mi vymoženosti, odteraz budem očakávať ochutnávky v každej Tvojej odpovedi na moje komentáre ;)
Špony trochu povolili, no nič to nemení na tom, že sa na ďalšiu kapitolu nesmierne teším. Nech sa Ti dobre píše :)

Janča27.9.2015
 

Už som od teba prečítala dosť vecí a poviem ti, čo ma okrem neošúchanosti na tvojej tvorbe udivuje najviac. Múdrosť. Nech píšeš o čomkoľvek, nútiš nás zamyslieť sa nad životom.
Ďakujem.

Mária Blšáková27.9.2015
 

Ďakujem, Janka.
Peknú nedeľu.

Peter27.9.2015
 

K 29-tke: Tvoje kapitoly sa delia na dve základné kategórie – napínajúce a rozuzľujúce. Táto je napínajúca. Ale mňa ďaleko viac ako ostatných zaujíma čo vážne môže chcieť Agáta od Šarloty, prečo sa s ňou chce stretnúť... nech akokoľvek špekulujem neviem prísť na žiadne možnosti, čo by to mohlo byť, nič ma nenapadá.... Budúca kapitola by mala byť rozuzľujúca (alebo ešte nie?), ale odpoveď na moju otázku sa nabudúce ešte nedozviem...

Mária Blšáková27.9.2015
 

Peter, kým si to nenapísal, neuvedomila som si.:) Agáta je moja srdcovka. Lúčila som sa s ňou veľmi ťažko, aj keď som nikdy neuvažovala o napísaní jej pokračovania. Som si istá, že som jej život a osudy jej priateľov dotiahla dostatočne a pozri, napriek tomu som ju šupla do Kaleidoskopu a prepašovala i do Anny a Šarloty. Teší ma, že si nenapísal: Jáj, viem si predstaviť, čo bude ďalej, lebo dej tejto knižky je z môjho pohľadu dosť predvídateľný. Znamená to, že ťa napriek tomu viem ešte stále prekvapiť :) Teší ma, že tak pozorne čítaš.
Peknú nedeľu.

Monika Jalakšová26.9.2015
 

Skvelá kapitola, Majka, teším sa na ďalšiu!

Mária Blšáková26.9.2015
 

Teším sa, že sa ti páčila, Monička.
Pekný deň.

Gabriel Ambler26.9.2015
 

Mám dobrého kamoša, hipisáka. Neskutočná programátorská hlava, Bill Gates sa moôže strčiť, navyše veľmi vtipný, ale neformálny, chaotický, neupravený... Raz bol na pošte a musel tam vybaviť dva súrne hovory, no a susedia v rade reagovali podobne ako v tejto kapitole v čakárni. Jaro sa zatváril previnilo, uklonil sa a zašepkal: Prepáčte, nehnevajte sa, ale mohol by som si ešte raz zavolať? Niekto mu prisvedčil, tak si strčil mobil do vrecka, nadýchol sa a z plných pľúc zareval: \"Kokotííííí!!!\" Teším sa na stretnutie tých dvoch.

Mária Blšáková26.9.2015
 

Mal si počuť ten smiech, čo spôsobila tvoja pointa :) Mám veľkú úctu k starším ľuďom. Bola som takto vychovávaná a tiež si myslím, že by ich mladší mali rešpektovať. Faktom je, že nie raz som sa stretla s ich nadradenosťou a presvečením, že majú patent na všetko a právo kritizovať všetko mladšie od seba. Tiež som raz zažila v autobuse staršieho pána, ktorý sa rozkričal na dieťa, ktoré sedelo. Matka mu ukázala preukaz ZŤP a ponúkla mu svoje miesto. Sadol si, no frfľal ďalej. Hlúposť je hlúposť a nezáleží na veku:)

Stella Maris25.9.2015
 

Milá Majka,
na rozdiel od Lotiných spolupacientov v čakárni, ja som si jednotlivé telefonáty vypočula s radosťou a najmä s poriadnou dávkou zvedavosti :) Hodina zúčtovania sa blíži a nedokážem odhadnúť, ako toto stretnutie nakoniec dopadne.
Najvyšší čas, že si do deja vrátila Agátu. Už mi chýbala :)

Mária Blšáková26.9.2015
 

Ahoj Stela. Som rada, že si na nás nezabudla, aj keď máš teraz isto kopec práce s úpravami. Určite nie som sama, čo netrpezlivo čaká, s čím novým prídeš.
Keď som písala túto kapitolu, potmehúdsky som sa usmievala nad tým, ako sa vďaka telefonátom dá posunuť dej, pritom počas celej kapitoly sa Šarlota nachádzala v čakárni,na pár metroch štvorcových.
Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler21.9.2015
 

Nádherné, nemám slov. A tí, čo ma dobre poznajú, vedia, že sa mi to fakt stáva málokedy... ;-)

Mária Blšáková21.9.2015
 

Gabriel,
dnes mám tuším sviatok :) Teším sa, že sa ti kapitola páčila a veľmi ma teší tiež to, že sa do takéhoto babského čítania začítali i chalani :)
Pekný večer

Peter21.9.2015
 

K 28-čke:
Keď som čítal túto kapitolu, pomaly ale iste sa ma zmocňoval pocit, že... aj ja sa približujem k stavu v ktorom sa nachádza Anna, Šarlotina mama... odovzdanosti, rezignácie, nezáujmu a márnosti... proste k nezvratnému stavu poznania, že ona - Anna má pravdu, určite nie Šarlota... tá je v zajatí svojich predstáv a snáh pomôcť, pochopiť... ale k čomu, komu a načo? Anna to nepotrebuje, ona len konštatuje nespochybniteľné fakty... je neskoro, čas uplynul, nenaplnil sa a už nikdy viac sa nevráti! Prečo by sa mala Anna chcieť stretnúť so Šimonom? Načo...???!!! Kvoli odpusteniu, vlastnej katarizii...? možno by toto mohli byť relevantné dôvody, nájsť pokoj v duši, ale to by bolo to jediné čo by pri pozitívnom naladení mohla Anna z toho stretnutia mať. Ale ona je vnútorne naladená inak... A Šimon? Nepoznám ho (cíti nejakú vinu a zodpovednosť...? možno nemá z uhla svojho pohľadu vôbec dôvod na takéto pocity... toto neviem), ale ja na jeho mieste by som o to už tiež asi veľmi nestál... ich vzťah by bolo možné (ak by boli obaja tomu prístupní) naplniť už len na úrovni ich individuálnych pocitov, nič iné.

Mária Blšáková21.9.2015
 

Milý Peter,
keď som si prečítala tvoj komentár, nabehli mi zimomriavky. Každý autor chce svojim dielom zaujať, ale i odovzdať či sprostredkovať emócie a dúfa, že bude jeho zámer pochopený. Si veľmi vnímavý a pozorný čitateľ. Anna si svoje vytrpela a nech by bolo Šimonovo vysvetlenie akékoľvek, je neskoro, lebo čas sa nedá vrátiť.
Raz som sa v meste zarosprávala s jednou známou, ktorá je už dlho na dôchodku. Chvíľu vravela čo majú kde v akcii, potom sa ku mne so šibalským úsmevom naklonila a vraví: \"Našla som v drogérii zubnú pastu. Teraz beží v reklame. Chráni zubnú sklovinu, obsahuje flór a dokonca zaceľuje obnažené krčky. Aj teraz bola drahá ako šľak, ale keďže si ju už môžem dovoliť, kúpila som si. Veď treba konečne dopriať aj sebe. Až keď som vyšla z obchodu, napadlo mi, že mám dolu i hore protézy.\"
Ďakujem za krásny komentár. Potešil ma.

Stella Maris20.9.2015
 

Pridávam sa k Val. Aj ja som čakala, kedy
(a či vôbec) si Anna s Lotou sadnú k jednému stolu a úprimne sa porozprávajú o svojich pocitoch a obavách. Potešilo ma, že si im dopriala takýto otvorený rozhovor. Lote si vložila do úst krásne slová a nech sa už Anna rozhodne akokoľvek, podstatné je, že obe urobili prvý krok k vzájomnému porozumeniu. Pre mňa je to jedna z najkrajších a najdojímavejších kapitol a určite nie som sama, ktorej si ňou urobila radosť :)

Mária Blšáková21.9.2015
 

Ahoj, Stella.
Niet nič lepšie pre autora, keď čitateľ-konzument niečo pri čítaní cíti, a neprejde mu to len tak cez oči. Nech by sa už Anna v súvislosti so Šimonom rozhodla akokoľvek, podstatné je, že dokázala pootvoriť dvierka do svojho vnútra svojej vlastnej dcére. Či už Šarlota pochopí alebo nie Annino konanie, aspoň je v obraze.
Ďakujem za komentár.

Valeria Weibl20.9.2015
 

Milá Majka,
joj, to bol ale stisk :) Presne na takýto som čakala a teším sa, že si ho Anne dopriala. Veľmi potrebovali tento úprimný rozhovor, v ktorom sa mnoho vecí ujasnilo. Je síce len na Tebe, či Anne dodáš \"gule\" na to, aby sa stretla so Šimonom, no ja aj tak neprestanem dúfať, že k tomu dôjde, keď sa bude riešiť búda pre Kašpirovskéhoe :)
Na konci máš prepasená šanca, no asi mala byť prepásnutá šanca. Ibaže by to bol zámer a tá šanca sa pásla strašne dlho :)

Mária Blšáková20.9.2015
 

Milá Val,
možno tomu neuveríš, ale keď som dnes písala o tom objatí, myslela som na teba. Dokonca som sa usmievala pri pokušení dať tam do zátvorky, že si jej to objatie zariadila ty. Ďakujem za nápad v predchádzajúcom komentári. Ľudia sa hádajú, milujú, smejú, ale myslím si, že sa málo objímajú. Pritom objatie je taká skvelá vec :)
Ďakujem za upozornenie. Zmenila som na premárnenú šancu :)

Alica20.9.2015
 

Ahoj, Majka. Priznam sa, cakala som na tvoju kapitolu. Napinas nas ako guma v nohaviciach. Chcem verit, ze sa to medzi Lotinou mamou a Simonovym otcom dobre skonci. Ak nie ... zivot je niekedy nespravodlivy, ale my sami sme strojcami svojho vlastneho osudu. Drzim tvojim hrdinkam palce.

Mária Blšáková20.9.2015
 

Je to zvláštny pocit, keď niečo píšeš, a len ty jediná na svete vieš, ako to všetko dopadne. Ostatní môžu len hádať a domýšľať :)
Myslela som, že jednu kapitolu vynechám, lebo mám jednu dôležitú robotku, ale nakoniec som si povedala: čo ak niekomu bude chýbať? Už sa teším, ako sa začítam v tejto grátis knižnici.

Marta Bielska19.9.2015
 

Milá Majka, začítala som sa komplexnejšie do Tvojho ďalšieho diela. Páči sa mi ako odľahčuješ situácie, dávaš zaujímavé prirovnania a som prekvapená koľko slov som ešte ani nepočula. Teším sa na ďalšie kapitoly.
Pekný deň :-)

Mária Blšáková20.9.2015
 

Marti, až som tak nadskočila, keď som zbadala tvoje meno. Dúfam, že sa máš dobre, že tvoríš a že nám dáš o sebe čoskoro vedieť i prostredníctvom a pokračovaním Sandry. Teraz som trochu zamotaná. Robila som odobrovacie práce na Eme 2 a ešte všeličo, ale teším sa zasa na chvíle strávené na mojej najobľúbenejšej stránke, teda mt.
Ps: Hej veru, som slovotvorca a ver mi, že niekedy akosi nekoordinovane píšem, čo mi slina zmiešaná s myšlienkou prinesie na prsty. Ďakujem za komentár a prajem pekný deň.

Gabriel Ambler16.9.2015
 

Čau Majka, krásna kapitola. Som zvedavý, ako to Šimon sr. vysvetlí.

Mária Blšáková17.9.2015
 

Ďakujem, Gabriel. Posnažím sa podať jeho verziu čo najzrozumiteľnejšie, aby som vás nedomotala.

Palo16.9.2015
 

Dobre Majka, už to klbko rozmotávaš, vidím, že to máš premyslené. Už som mal obavy, že nás budeš držať v nevedomosti. Výborne, držím palce - aj tebe, ale hlavne Šimonovi seniorovi - nech to dáko uhrá :)

Mária Blšáková16.9.2015
 

Ahoj, Paľo.
Keď som začala písať Annu a Šarlotu, myslela som si, že o pár skalných čitateľov prídem. Viem, že ty si bol \"vysadený\" (to znie dosť blbo) :) na Emu a Peter zasa na Agátu. O to viac ma teší, že ste sa začítali o do týchto báb, tak veľmi odlišných.
Ja dúfam, že Šimon nebude musieť nič \"uhrať,\" že mu postačí úprimnosť, veď život sa vie kadejako pokľukatiť.
Ďakujem za komentár.

Valeria Weibl15.9.2015
 

Milá Majka,
po tejto kapitole už v mnohých veciach rozumiem Anne. Neexistuje, aby sa na nej nepodpísala nešťastná láska a ešte nešťastnejší osud s Janom. Pri čítaní som mala zimomriavky, tak mi jej bolo ľúto. Sprostredkuj jej cez Šarlotu poriadny stisk, aj keď sa mu bude brániť. Myslím, že po tomto rozhovore sa trochu zmení aj ich vzťah.
Majka, výborná kapitola. Odviedla si super prácu :)

Mária Blšáková16.9.2015
 

Ďakujem veľmi pekne, Val, ale po opätovnom prečítaní si uvedomujem, čo všetko bude treba pri záverečných úpravách zmeniť. Roboty bude ako na kostole :)

Michaela Galambošová15.9.2015
 

Majka, som zvedavá na Šimonov pohľad.. rada sa nechám prekvapiť :-)

Mária Blšáková15.9.2015
 

Dúfam, že nám to ten beťárisko dostatočne vysvetlí :) Sama som zvedavá, ako to dopadne, Miška.

Stella Maris14.9.2015
 

Milá Majka,
neviem prečo, ale doteraz som bola presvedčená, že Adam je od Loty starší, preto ma zmiatla tá poznámka o „jej“ otcovi a zmienka o tom, za akých okolností ju počali. To je nevýhoda postupného pridávania kapitol, lebo potom mi občas unikajú súvislosti, tak ma prosím zorientuj :)
Spočiatku som Šimona chápala. Za daných okolností sa mi zdalo rozumné, že uvoľnil priestor, aby tak Annu ušetril od otcovho hnevu. Ale jeho „tajomstvo“ ma poriadne prekvapilo a som zvedavá, prečo Anne zatajil „fakty“ :)

Mária Blšáková14.9.2015
 

Áno, Adam je starší. Má 35 a Šarlota 30. Šarlota si myslela, že možno ostala mama tehotná so Šimonom a Jano jej vytrhol trň z päty, keď si ju zobral. Anna s Janom Šarlotu počali šesť rokov po sobáši. Anna o Šimonovi snívala ešte aj vtedy. Mimochodom, mama pri svojom rozprávaní Šarlote povedala:
V tom čase mal už na mňa zálusk tvoj otec.“
„Môj otec? Adamov nie?“ pýtam sa prekvapene.
Vystiera ku mne ukazovák a prikazuje, nech neslovičkárim. Ubezpečuje ma, že i Adamov.

Takže ju mama nechtiac zaviedla, ale hneď i vyviedla z omylu :)
Ďakujem za komentár. Práve som docestovala a moje kroky viedli rovno sem :)

Peter14.9.2015
 

K 27-čke: Viacmenej som vedel čo bude, lebo sme to prebrali spolu, ale mne aj všetkým čitateľom vyvstáva otázka, ako sa starý Šimon z tohoto všetkého vyviní, lebo je jasné, že to sa tak musí stať... čo ho ospravedlní v očiach Šarlotinej mamy po toľkých rokoch? Určite sa tak stane, lebo si neviem predstaviť, žeby nie...

Mária Blšáková14.9.2015
 

V prvom rade sa musím vyviniť (krásne slovo) ja, z jedného prehrešku voči logike, ktorý je v tejto 27-čke. Prišla som na to nad ránom a normálne ma pot oblial. Ako keď som v bazénovej kapitole spravila zo Šimona štvorrukým :)
Peter, v živote to tak býva, že pravda nie je len jedna. Môže ich byť pokojne i tisíc a každý má tu svoju. Aj Šimon-seniór má tu svoju. Môžem ti sľúbiť, že naďalej budem výkonným ombucmanom každej, zo svojich postáv :)

Alica13.9.2015
 

Ahoj, Majka, nedeľné ráno som privítala prečítaním tejto kapitoly. Aké smutné. Celý život sa naháňame za chimérami a na konci zistíme, že sme si premrhali život. Verím v happyend a že sa tí dvaja dajú dokopy a prežijú spolu peknú starobu.
Prajem ti pekný deň

Mária Blšáková13.9.2015
 

Aj mne bolo Anny ľúto. (Predstav si, raz som zabila jednu moju obľúbenú hrdinku a rozplakala som sa ) :)
Táto knižka je pozliepaná poväčšine z príbehov, ktoré sa stali. Škoda, že človek nemá viac šancí, či nejaké opravné termíny. Poznania prichádzajú často neskoro. Ďakujem za komentár.

Alica13.9.2015
 

Aj mne sa to stalo pri písaní Sofie, Majka.

janča9.9.2015
 

Vieš, čo je na Tvojich dielach najlepšie? Že si viem všetko predstaviť tak verne, akoby som sledovala film. Ešte i čľupnutie vrecka s mäsom do hrnca s vodou. Teším sa na pokračovanie.

Mária Blšáková12.9.2015
 

Tak to ma veľmi teší, Janka. Dúfam, že Ťa nesklamú ani ďalšie kapitoly :)
Ďakujem za komentár.

Michaela Galambošová8.9.2015
 

Majka, Majka, takéto konce sa ne-rob-ia. :-) Juj, poznám také maminy, ako je tá Šarlotina, neviem si predstaviť, že by medzi mnou a mojou dcérou bola taká priepasť. Ale priznám sa, dobre sa mi filozofuje, keď má dva :-)

Mária Blšáková8.9.2015
 

Byť matkou je veľmi ťažké. Niekedy sa na ne meníme z dievčat a nestíhame byť mladými ženami. Anna je fajn ženská, len ju život trochu otĺkol. Šarlota je tiež dobrá babizňa a predsa sa medzi nimi vytvorila bariéra. Hádam matkina úprimnosť ten múr naruší.:)

Stella Maris8.9.2015
 

Milá Majka,
pridávam sa k zvyšku netrpezlivých čakateľov na ďalšiu kapitolu :) Podobne ako Lota, aj ja dúfam, že je za tým len nedorozumenie, ktoré sa časom vysvetlí. Ale už len to, že si spolu sadli za stôl dáva nádej, že si nájdu k sebe cestu. Verím, že Ty im v tom pomôžeš :)

Mária Blšáková8.9.2015
 

Ahoj, Stella,
takmer nikdy nepíšem do zásoby a teraz, keď sa tak stalo, mám veľkú chuť capnúť sem Anninu výpoveď, ale nechcem ostatných oberať o priestor a čitateľov.
(Neboj sa, pomôžem im. Tým knižným viem pomôcť viac, ako sebe :))

Gabriel Ambler7.9.2015
 

No, na ďalšiu kapitolu budem netrpezlivo čakať. Je veľmi rafinované ukončiť kapitolu s \"po chvíľke ticha sa púšťa do rozprávania\" :-)

Mária Blšáková7.9.2015
 

Už aj idem kľačať na hrach :)
Annina spoveď bola príliš dlhá a pravdepodobne by ste ju nevládali ani dočítať, preto som uťala, a fakt takticky v najnavnadzujúcejšom mieste:)

Valeria Weibl7.9.2015
 

Milá Majka,
ťah s rozbitým pohárom bol dobrý nápad. Inak by mame asi ťažko rozviazala jazyk. Začala si len s pár indíciami a skončila v tom najlepšom. Zostala som našponovaná na ďalšiu kapitolu. Dúfam, že nebudeš dlho napínať :)

Mária Blšáková7.9.2015
 

Milá Valika!
V tejto kapitole som sa nesmierne rozšupla. Anna prostredníctvom mňa si konečne pred dcérou vyliala srdce a povedala jej všetko, čo ju trápi. Nešlo mi do hlavy, že tentoraz mi písanie trvalo tak dlho, kým som si nepozrela dĺžku a malo to okolo šesť strán. Podľa seba viem, že i tie najlepšie dielka tu, pri veľkom rozsahu začnú otravovať a to som nechcela mega dlhou kapitolou riskovať.
Malá ukážka:
Utrápene na mňa pozrie. „Nikdy som ho neprestala milovať. To on!“
Znova vyprázdňuje pohár a potom, miernejším hlasom pokračuje.
„Jano do otca hustil plány našej budúcnosti a nenápadne podnecoval jeho nenávisť ku Šimonovi. Vyústilo to do absurdných dianí. Otec začal pre mňa chodiť do školy a odrezal mi tak cestu k Šimonovi. Jediný kanál, ktorý nám ostal bol Miro, Šimonov sused. Bol v maturitnom ročníku a o pár mesiacov nám malo skončiť i toto spojenie. Na poslednom lístočku, ktorý mi Miro doniesol, bolo napísané, že za mnou Šimon príde o desiatej večer. Motorku zaparkuje dostatočne ďaleko. Mojou úlohou bolo nenápadne sa vykradnúť z domu. Mali sme sa stretnúť v našej stodole. Od domu ju oddeľoval veľký dvor a dalo sa tam dostať zozadu, cez susedný opustený pozemok.“
Takmer nedýcham. „A stretli ste sa?“

Valeria Weibl7.9.2015
 

Ani ja nedýcham...stretli sa???
A teraz som už totálne prešponovaná :)))
Majka, veľká vďaka za ochutnávku nadchádzajúcej kapitoly. Ja som od začiatku vedela, že si dobrá duša ;)
A teraz môžu byť všetci ostatní vďační mne, že som z Teba nepriamo vymámila napínavé pokračko :)

Mária Blšáková7.9.2015
 

Stretli. Anna sa musela von dostať cez špajzové okno, lebo u nich zas oxidoval Jano :)

Valeria Weibl7.9.2015
 

Dnes zaspím spokojne a kľudne ;)

Gabriel Ambler3.9.2015
 

Perfektná, veľmi vtipná kapitolka, nasmial som sa. Konečne som si našiel trochu času aj na čítanie..

Mária Blšáková5.9.2015
 

Och, normálne mi je ľúto, že vás v tej ďalšej zamorím starosťami:)

Alica3.9.2015
 

Vyborna kapitola, Majka. Vtipna. Chcela by som mat aspon trochu tvojho zmyslu pre humor. Ja som tak \'nudne vazna\'.
Tesim sa na pokracovanie.

Mária Blšáková5.9.2015
 

Ak by si bola nudne vážna, nečítali by sme ťa toľko:)Môj humor je trošku čudný. Občas čierny či neslušný. Nezvládam ten uhladený \"Anglický\" humor a priznávam, celkom by som chcela.

Ella Lenart1.9.2015
 

Do prčíc Majka, to je Anakonda!Vidíš, ja som si na kúpaliskách stále myslela, že to bude pivné brucho :-) Tvoj humor zagradoval!

Mária Blšáková2.9.2015
 

Veru, také kúpalisko je plné plazivej hávede :)
Humor potrebujem k životu ako soľ. Inak by som sa zbesnela. Keď mi je najhoršie, píšem veselo:)

Valeria Weibl1.9.2015
 

Normálne som vybuchla pri Šarlotinej pohotovej odpovedi na Rišovu všetečnú otázku. Neviem, či som si aj monitor nezaprskala :) Každý príbeh s dobrou \"love story\" a prvotriednym humorom si ma vždy získa. Majka, máš ma :)

Mária Blšáková1.9.2015
 

Na hrubé vrece hrubá záplata a Rišo to znesie. Dokonca ho podozrievam, že sa v miernych perverzitách vyžíva.
Anna si fúka staré takmer zabudnuté rany. Všetko vyplávalo na povrch nafúknuté ako utopenec. Ale raz na všetky svoje zatiaľ nevyslovené otázky dostane odpoveď.

Stella Maris1.9.2015
 

Milá Majka,
normálne som sa pri jednej otázke začervenala, ale páska od koberca to zachránila, a potom som sa len pristihla, ako sa uškŕňam popod nos na Rišových hláškach :) Už len dodrž slovo a dopraj trochu šťastia aj Lotinej mame :)

Mária Blšáková1.9.2015
 

Ahoj, Stela. Mám rada v knihách dotiahnutý deň, tak dúfam, že kým toto dielko dopíšem, neopomeniem nič, a vysvetlím všetko, čo som rozprplala. :)

Michaela Galambošová31.8.2015
 

Ahoj Majka. Čítam, čítam a teší ma, že sa so Šimonom tak k sebe majú. Na čare lásky je najkrajší ten začiatok :-)

Mária Blšáková31.8.2015
 

Veru, Miška. A potom už len človek platí daň za to, že sa zaľúbil :)
Na zajtrajšok som si dopredu pripravila kapitolku, lebo celú noc budem cestovať, ale v tej nasledujúcej by nám už mala Anna prezradiť, prečo je taká čudná a neteší sa z návratu blízkeho človeka z minulosti.

Michaela Galambošová31.8.2015
 

Horím nedočkavosťou :-)

Ella Lenart28.8.2015
 

Ahoj Majka, som pri 24 kapitole a tá ma dostala. Páči sa mi Šimon, jeho reakcie, jeho správanie, gentleman. Páči sa mi tajomno, ktoré nám podsúvaš a tiež sa mi páči láska, ktorú nám predostieraš.Vlastne v tejto kapitole som našla to, čo som na začiatku hľadala.

Mária Blšáková28.8.2015
 

Toto je hádam dáka telepatia. Práve som si čítala tvoj trefný komentár pod Tichým domom. Pri všetkých svojich dielkach sa snažím držať jedného pravidla. Doprajem lásku nie len násťročným, ale i tým skôr narodením, lebo všetci chceme ľúbiť a byť ľúbení. Tajomstvo je niečo ako vajíčko vo fašírke, ktoré celok spojí do celistvého \"príbehu.\" :)
Ďakujem za komentár.

Kristína Hušeková26.8.2015
 

No teda! Keď som čítala, ako ich taktne ten plavčík prerušil a ako potom Šarlota rezignovala, zatvorila oči a dotkli sa jej čiesi ústa, v prvom momente som to pochopila tak, že ten nepodarený plavčík jej šiel dávať umelé dýchanie... Hovorím si, no to by snáď Majka tomu úbohému dievčaťu neurobila :-) Som rada, že neurobila.

Mária Blšáková26.8.2015
 

Tak to by bola od plavčíka neskutočná drzosť :) Hlavne potom, čo mu Šimon povedal, že je Šarlota v poriadku. To by už mohol pokojne oživovať i okoloidúce slečny na ulici :)
Ďakujem za komentár.

Janča25.8.2015
 

Aj ja chcem taký bozk, ako dostala Šarlota. Kaktus pobavil aj mňa a tiež topenie. Lotka si vyberá dobré záchytné body.

Mária Blšáková26.8.2015
 

Janka, pud sebazáchovy má zmysel pre humor:)
Vďaka za komentár.

Gabriel Ambler25.8.2015
 

Konečne, konečne! Len som zvedavý, čo na to mamička...

Mária Blšáková25.8.2015
 

Ako ju poznám, určite sa zbesnie, ale ja jej ukážem!!! Ja jediná mám totiž páky :)

Stella Maris25.8.2015
 

Majka, pridávam sa k Val. Mňa navyše rozosmial aj kaktus na antidepresívach :) Potešilo ma, že si v sebe potlačila \"škodoradostné\" úmysly a konečne si Lote dopriala :) Erotické dusno sa Ti podarilo zachytiť veľmi presvedčivo, takže nemáš dôvod byť k sebe taká kritická :)

Mária Blšáková25.8.2015
 

A všimla si si, že som dnes vynechala chrta? :) Vždy mám veľký rešpekt pred písaním kapitol, kde by sa žiadala šteklivosť. Mala by si mi dať nejaké školenie, lebo tebe to šlo skvelo.

Alica25.8.2015
 

Výborná kapitola, Majka.

Mária Blšáková25.8.2015
 

Písanie s erotickým nádychom mi veľmi nejde, o to viac sa teším z tvojho komentára :)

Valeria Weibl25.8.2015
 

Majka,
táto kapitola bola perfektná. Tak som sa pri nej nasmiala. Najprv ma dostalo skúšanie plaviek, rozhovor v bazéne, ako sa zachytila o jeho uši a toto bude škodoradostné, ale úplne som si zgustla na tom, ako sa Lota topila :))) Následne som chytila nervy na plavčíka a už keď som myslela, že ďalšia pusa je v ťahu, tak to konečne prišlo. A že aký bozk! Neviem, ako ostatní, ale ja som velice spokojná :)

Mária Blšáková25.8.2015
 

Val, už ma poznáš isto dosť dobre a vieš, že píšem za pochodu, tesne pred uverejnením. Ďobkala som si do klávesnice a vravela si...dám im ten bozk, alebo nie? Potom som tam vsunula toho plavčíka a škodoradostne sa vyškierala za počítačom, no moje druhé ja si zaťukalo na čelo a povedalo... Aľe no, Maňko! To jim fakt ňedožičiš kuščik čoro-moro? :)

Stella Maris23.8.2015
 

Majka, prezraď, čo máš s tými chrtmi, keď Ti ešte aj pot steká dole chrtom :)
Ale teraz vážne, až som pri tej záverečnej otázke zabudla dýchať, a keby si počula, aký kameň mi padol zo srdca, keď som si prečítala odpoveď. No dúfala som, že Anna bude zhovorčivejšia a prejde do vety rozvitej. Fakt netuším, čo je za tým, ale na druhej strane som rada, že Lotina mama sa na staré kolená naučila povedať nie :)

Mária Blšáková23.8.2015
 

Stella, začala som čítať a rozosmiala som sa nahlas. Druhý chrt, to nemôže byť náhoda :) Možno som ním v minulom živote bola.
Ku Anninej zhovorčivosti: Už mi prišlo mailom, prečo sa Šarlota nespýtala viac. Nemohla. Toto bolo to najakútnejšie a stálo ju to kopu stresu. Ak by sa spýtala viac, bolo by to, akoby jej niekto podal prst a ona schmatla celú ruku. Na druhej strane, ak by jej teraz Anna vysypala všetko, čo by vám ostalo do ďalších kapitol? Maminu vzburu som si tiež vychutnala. Raz každému dôjde trpezlivosť a konečne otvorila ventil.:)
Ďakujem za komentár.

Alica21.8.2015
 

Výborná kapitola, Majka. Len mi, prosím ťa vysvetli, čo znamená slovo jazylka. Zeby jazyk? Ha-ha, ja by som si tiež mala dať sadru na zadok.

Maria Blšáková21.8.2015
 

Alicka, jazylka je kosť v krku medzi bradou a hrtanom, ale my sme jazylkou vždy nazývali toho čuráčika, čo ti visí v krku :) Ja si vždy všetko predstavujem a keby mi ten podivný prívesok rátal zuby, isto by som sa cítila ako Šarlota v temtej chvíli &.&ň

Gabriel Ambler21.8.2015
 

Majka, vysoká kvalita, ako vždy. Teším sa na pokračovanie.

Mária Blšáková21.8.2015
 

Ďakujem, Gabriel :)

Valeria Weibl20.8.2015
 

Ja si presne tak predstavujem stretnutie Šarlotinej mamy a Anninho otca, ako si ho opísala v predstavách. Túžim presne po takomto filmovom stretku, aby mi aj slza vybehla. Fakt nebude? :)
Teším sa, že rande predsa len bude. Čakám na prvú pusu! Nie svoju, Šarlotinu :)

Mária Blšáková21.8.2015
 

Usmievam sa. Aj ja by som im dopriala takéto stretnutie, ale je medzi nimi niečo, čo im... alebo teda aspoň Šarlotinej mame, čo jej bráni. Preto som to stretnutie dala aspoň do predstáv.
Tak ty by si chcela pusu, Val? Zoženiem niekoho? :) Alebo chceš, aby padla už v ďalšej kapitole? Ešte som ju nenapísala, takže je v mojej moci dopriať im. :)

Jurgen S20.8.2015
 

Nech Šarlota zistí, či niekde nesadrujú aj brucho. Budem jej povďačný. :x)

Mária Blšáková21.8.2015
 

Bolo by fakt super, keby to fungovalo, Jurgen. Mnohým by zo sadry trčali len hlavy :)

Valeria Weibl15.8.2015
 

Už mi Rišo a jeho hlášky začínali chýbať :) Viem, že na spoločnú pusu Šimona a Šarloty si ešte nejaký ten čas počkám, tak poďme k najdôležitejšiemu bodu...Šarlotina mama. Také vybočenie z rovnováhy vo forme rozbitého pohára som fakt nečakala. Za tým niečo bude. Len nech Šarlota nestráca odhodlanie. Kašpirovskému treba predsa poriadnu búdu :)
PS: Ak si mala v pôvodnom texte napísané \"hanbíš\", tak si to mala správne. Aspoň ja tak viem. Ibaže by ma na základke oklamala slovenčinárka :)

Maria Blšáková15.8.2015
 

Konečne som načrela do googla.

Hanba, nie hamba
Slovo hamba v slovenčine neexistuje. Bodka.
Je to hanba, keď niekto používa slovo hamba.
Nehanebný človek vám bez okolkov ukáže svoje ohanbie. :)

Celkom ma tento výklad pobavil. Vďaka ohanbiu si to isto už zapamätám, aj keď pôvodne som to mala fakt dobre.
A ku \"šmarenému poháru,\" predstavila som si seba, ako niekedy trpezlivo niečo znášam a zrazu príde chuť drb... niečo o zem. Dopriala som mamine malý ventil:)
Ďakujem za komentár.

Majka21.8.2015
 

Nedá mi nereagovať na tento príspevok.Musím sa priznať,že do googla som musela nazrieť aj ja.:)A teda som prekvapená,že slovo hamba ozaj v slovníku neexistuje.A to nás teda naša slovenčinárka zato slovo dobreže nevešala.Ja si už nepamätám,či som predtým používala správnu verziu.Ale vďaka jej amokom si to pamätám veľmi dobre,no žiaľ používam to slovíčko zle.Takže sa ti chcem ospravedlniť,že som ťa takto zmiatla.Len teraz neviem,či sa mám hanbiť ja alebo bývala slovenčinárka?:)

Mária Blšáková21.8.2015
 

Rozosmiala si ma, Majka. Ešte to tak, ospravedlňovať sa. Radíme si v dobrej viere, lebo chceme pomôcť (poväčšine).
Pekný večer

Stella Maris14.8.2015
 

Fíha, Šarlotina mama bude tvrdý oriešok. Zatiaľ nepoznáme príčinu jej nevraživosti, preto ju nemôžme súdiť. Len dúfam, že neprekazí Lote vzťah so Šimonom. Nepatrím k romantikom, ale happyendy mám rada, preto verím, že sa to nakoniec utrasie. Veď ani v reálnom živote nejde všetko hneď podľa našich predstáv. Výborne to dramatizuješ.

Mária Blšáková15.8.2015
 

Ale no, Stella. Vážne nie si romantička? Neverím :)
Sama nemám úplne jasno v budúcnosti mojich hrdinov. Našťastie viem všetko o ich minulosti, tak sa ňou nechám navigovať. Sama som zvedavá, čo z toho vzíde. Pekný večer prajem.

Michaela Galambošová14.8.2015
 

Ej, čo to len do tej mamky došlo.. no som zvedavá.. A Riško ma potešil, verím, že nielen ma :-)

Mária Blšáková14.8.2015
 

Občas do každého vojde... :) diabol :) Na obhajobu Anny poviem len toľko, že vždy bola pokorná a ústupčivá, no má svoj dôvod.
Myslím, že Rišovi tá kosačka bude pasovať do rúk. :)

Majka14.8.2015
 

Ahoj.Toto dielko sa mi veľmi páči.Najmä to,že pre mňa je písané s takou ľahkosťou.Veľmi dobre sa mi číta.Som zvedavá,kedy sa Šimon odhodlá a konečne ju pobozká,alebo žeby ona jeho?Gramatiku som akosi nesledovala,ale slovo ,,hanbiť,, mi veľmi bije do oči.No možno je to len preklep.(správne je hambiť).

Mária Blšáková14.8.2015
 

Milá Majka!
Tvoj komentár ma veľmi potešil. Sama neviem, kto komu dá prvý bozk, no určite príde.:) Slovo han(m)ba patrí medzi moje dilemické, ako napríklad kaleráb-kareláb. Pred časom medzi ne patrili i levorver-revolver, hamburger-hagbunger a pod:) Mala by som častejšie využívať ujčeka Gugľa:)
Ďakujem za komentár.

Gabriel Ambler13.8.2015
 

Cink cink, čiarkový guru je tu :-)
Konečne sa Šimon rozhýbal, snáď to vyjde. Držím im palce. No a tie čiarky a iné:
Neplatený divák v okne? Asi neplatiaci, aspoň myslím...
\"...vyciera zúbky ako pes ktorý v reklame...\" - pred \"ktorý\" čiarku
\"...s našou polúväzkovou mzdárkou ktorá má dovolenku\" - pred \"ktorá\" čiarku
\"Škriabe sa stehne a melie čosi...\" - niečo tam vypadlo

Mária Blšáková13.8.2015
 

A ja, že čo mi na tej vete s neplatením nesedí :) Srdečná vďaka za postrehy. Odhanbené a opravené :)

Alica13.8.2015
 

Ahoj, Majka,
páči sa mi spôsob, akým je táto kapitola napísaná. Dúfam,že to nakoniec vyústi tam, kam to smeruje. Len netuším, čo bude s Lotinou mamou. Možno sa nakoniec predsa len dá dokopy so Simonovým otcom.
(Len si daj pár čiarok pred \"ktorý\". Vidím, že Gabriel ešte nečítal. Aj ja ho čakám. Pa

Mária Blšáková13.8.2015
 

Chcela som ju trochu posunúť v čase, aby na jeden deň nepripadli štyri kapitoly a tak som ju osadila do štvrtka a víkendové dianie priblížila formou spomienky.
Veru, náš čiarkový Guru sa pre nás stal nepostrádateľný. Ja sa s čiarkami akosi nie a nie skámošiť :)
Vďaka za komentár.

Kristína Hušeková13.8.2015
 

Dúfam, že Šarlota nedopustí, aby jej matka pokazila vzťah... Majka, to by si jej predsa neurobila :)

Mária Blšáková13.8.2015
 

Ja mamku už dáko do laty dám, hoc ešte nepoznám spôsob :)

Michaela Galambošová9.8.2015
 

Majka, na dielkach, kde je načrtnutý romantický vzťah, milujem to napätie, ktoré (takmer vždy) vyústi do bozku. čítam, čitam a neviem sa dočkať... teším sa, keď ju konečne Šimon pobozká :-)

Maria Blšáková9.8.2015
 

Zatiaľ sa len oťukávajú, ale raz sa isto osmelia. Dúfam, že nebudú čakať, kým znova rozkvitnú čerešne.:) Včera som pri vode čítala Manipulátora. Och, tie halušky ma dostali. :)

Lýdia J.8.8.2015
 

Moja, jedna z mojich milovných mámtalentov. Chystám sa dovolenkovať, pošleš Annu a Šarlotu vo worde? Nech mám na Brečtanovej čo čítať. Vďaka.:)

Maria Blšáková8.8.2015
 

Pre teba všetko, Lydka. Príjemné čítanie prajem :)

Stella Maris7.8.2015
 

A ja som si dodnes myslela, že pod rozkvitnutú čerešňu sa chodí iba na prvého mája :) Som rada, že si ma vyviedla z omylu, lebo v prvý májový deň to väčšinou nestihnem a potom mám obavy, čo sa so mnou do roka stane. Majka, ušila si pre nás krásnu romantickú kapitolu a musím uznať, že šitie Ti ide veľmi dobre.
Možno len stovky krát by som zmenila na stokrát.

Mária Blšáková7.8.2015
 

U nas na vyhodze še hutorilo, že dzivečka muši buc pobočkana pod čerešňu v maju.
Prvý máj je vyhradený sviatku práce, Stelli.:) Jeden romantický deň na máj-lásky čas by bol pre nás trochu málo:)
Uvažovala som, ako napísať, že ten ľútostivý pohľad videla už mnoho razy. Stokrát sa mi zdá také príliš presné. Keď budem prerábať, isto sa nad tým ešte zamyslím. Teším sa dnes na Alicu :)

Valeria Weibl7.8.2015
 

Milá Majka,
tak toto bola zatiaľ moja najobľúbenejšia kapitola. To krásne napätie som prežívala spolu so Šarlotou. Tak som čakala na tú pusu, verila som, že ju o ten strom predsa len oprie a on s ňou takto šikovne vybabral :)
Gabrielovi si odpísala, že túto kapitolu si ušila trochu horúcou ihlou. V tom prípade si sakramentsky dobrá krajčírka, lebo sa Ti podarila výborne. Páčilo sa mi :) VEĽMI!
Nech Ti to takto šije stále :)

Mária Blšáková7.8.2015
 

Tvoj komentár mi čítal syn nahlas, keďže teraz okupuje moje ťukátko a smiali sme sa obaja. Verila by si, že viem šiť? Nepotrebuješ šaty? :)
Ja si myslím, že Šarlota tu pusu chcela. Hrá formu, ale my sme bystré. Nás neošáli. :)

Gabriel Ambler6.8.2015
 

Super, pekne sa to zapletá aj rozpletá, tí dvaja sa k sebe hodia. Zase som našiel pár maličkostí:
\"Potom sa objaví parkovisko pred budovou nad ktorej dverami...\" - pred \"nad\" čiarku
\"Chrtom sa vystrašene pritisnem...\" - pekný psíčkársky preklep
\"tvár ma od tej mojej\" - chýba dĺžeň
\"a môj pre túto chvíľu osobný šofér, salutuje\" - bez čiarky

Mária Blšáková7.8.2015
 

Rozosmial ma ten chrt :) Fakt som dala psí kus. Túto kapitolu som ušila trochu horúcou ihlou. Som tohto času bez počítača a na písanie som mala obmedzený čas. Ďakujem za bystré oko, Gabriel. Opravené. Prajem pekný deň.

Alica1.8.2015
 

Mila Majka,
opat si ma rychlo vtiahla do deja. Dialogy su perfektne a ma to spad.
Len si pozri:
\"Prepac, ze ti ....., obdivovala ludi, ktori dokazu...

Mária Blšáková1.8.2015
 

Ďakujem, Alicka. Opravím :)

Stella Maris31.7.2015
 

Konečne som pochopila pravý význam slovného spojenia „ušiť na niekoho búdu“ :) Poznám romány, ktoré končia svadbou, ale toto vyzerá hneď na dvojsvadbu :)
Majka, už som Ti písala, že Tvoje postavy vnímam ako skutočné osoby. Myslím si, že jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, sú dialógy. Pri ich čítaní mám pocit, že sú prepisom skutočného rozhovoru. A napísať dialóg, aby vyznel úplne prirodzene si vyžaduje nielen obrovskú dávku predstavivosti, ale aj spisovateľskej (a životnej) skúsenosti. A Tebe tieto vlastnosti rozhodne nechýbajú. Nenašla som ani ťuk, len asi dvakrát máš v texte akýsi a za tým akousi.

Mária Blšáková31.7.2015
 

Milá Stella,
toto je rozhodne obrovská poklona a ja si ju nesmierne cením. Ďakujem.
Anna a Šarlota nie je záhadný román, kde až na poslednej stránke čitateľ zistí, kto s kým. V tomto dielku ide o to, prečo. O to, akým spôsobom osud zamotal životy hlavných hrdinov.
Nezabudni, dnes máš pridávací deň ty :)
Ešte raz ďakujem.

Michaela Galambošová31.7.2015
 

Som do teba, Majka. Na totálku :-)

Mária Blšáková31.7.2015
 

A ja do teba. Tak, a teraz to už všetci vedia :)
Miška, domov idem až za štyri dni, ale neskutočne sa teším na tvojho Manipulátora, ktorý ma čaká v schránke.

Valeria Weibl31.7.2015
 

Nie, nie, Anna, nikomu nevolaj, pekne sa zvezieš so Šimonom :))
Pripájam sa ku komentátorom podo mnou. Nápad s búdou pre Kašpirovského bol majstrovský, tlieskam spolu s Annou :) Hádam si starý od šoku neklepne kladivom po prstoch, keď sa mu pred očami objaví jeho niekdajšia bohyňa :) Ibaže by si úplne zmenila dej a ešte viac to zamotala ;)

Mária Blšáková31.7.2015
 

Stavím sa, že tiež mávaš živé obrazy, kedy vidíš svojich hrdinov v akcii. Predstavujem si tých dvoch a teším sa na ich stretnutie. Neznie to strelene? Pri tejto kapitole som sa celkom zabavila. Googlila som, dokedy kvitnú čerešne, obzerala som psie búdy a dokonca som konečne videla i to, ako vyzerá olejová vaňa. Pri písaní sa autor kadečo zaujímavé dozvie.

Valeria Weibl2.8.2015
 

Majka, vôbec to neznie strelene. Som rada, že sme na tom rovnako. Ja svoje hlavné postavy vidím každú chvíľu, som s nimi pri každom rozhovore. Stojím pri nich, sledujem a rýchlo zapisujem, čo hovoria. Sprevádzam ich všade, aj do sprchy, aj do postele. Už len čakám, kedy si po mňa príde literárna polícia a obviní ma zo \"stalking-u\" :)
S tým číslom pre Annu si to ešte premyslím. Náhodou si ma obľúbi a pošle pre mňa Šimona na motorke a ja sa motoriek bojím :))

Valeria Weibl31.7.2015
 

Šarlota! To Šarlota nemá nikomu volať :))
Anna môže volať komu chce :)

Maria Blšáková31.7.2015
 

Aj trebárs tebe? Nechaj tu telefónne číslo. Odovzdám :)

Peter31.7.2015
 

K 20-tke: No môjtykvet! Šarlot teda šije riadnu búdu na tých dvoch... ale v tejto Kašpirovský bývať veru nebude... xixixi... To bude reakcia... ako kyselina s vodou... infarktové stavy na všetkých stranách... straty (aj nálezy) budú maximálne... už sa teším...

Maria Blšáková31.7.2015
 

Peter, to s tou búdou mi napadlo, až keď som písala, že Šarlota nasadá do auta. Vytešovala som sa z cesty, ktorá na ňu v ďalšej kapitole čaká a zrazu prišla myšlienka, čo tak pred odchodom trochu rozvíriť stojatú hladinu? S tvojho komentára cítiť, že ťa moja a Šarlotina búda potešila :)

janča31.7.2015
 

Ty si ale číslo. Zamiešať do toho psiu búdu bolo geniálne. Nech len ide, stlčie, zbadá mamu a nech žijú šťastne, kým nepomrú. Mám radosť, že sa Šarlote Šimino páči :o)Priznala. Už to nemôže zobrať späť.

Mária Blšáková1.8.2015
 

Bol to taký bleskový nápad, Janka. Šarlota bola u Kováčovcov už niekoľkokrát. Je na čase, aby sa zmenilo garde :)

Jurgen S26.7.2015
 

Neboj sa, ja som si tu paličku vedel predstaviť :x) Vymýšľam scenáre, koho mladý zamordoval. Už sa mi o tom i snívalo.

Maria Blšáková27.7.2015
 

Vo veľa veciach nemám pri dopredu jasno a dej sa vyprofiluje za \"jazdy,\" len v morde mám od začiatku jasno, no musím počkať na správny čas, aby som to neunáhlila. Ďakujem za komentár :)

Stella Maris24.7.2015
 

Juj, tak som sa čakala, že sa Lota Anny opýta... A vidím, že si budem musieť ešte chvíľu počkať. No, ja byť na jej mieste tak sa neudržím :) Škoda, že je Šarlot taká diskrétna, a vlastne vôbec to nie je škoda, lebo takto som stále v napätom očakávaní do akého „tieňa“ si zahalila Šimonovu minulosť :)
Našla som pár preklepov:
Šatlota
skláňam sa ku nej – k nej
magi kocka

Mária Blšáková25.7.2015
 

Niekedy ja sama čakám, čo prezradím a čo nie. Myslím však, že z taktického hľadiska bolo lepšie najprv rozlúsknuť to priezvisko. Bolo by čudné, keby sa na to Šarlota nespýtala a čo sa týka Šimona, vyčkáva, či sa niečo nedozvie bez otázok. Nechce pôsobiť ako špión a v podstate ani nemá právo domáhať sa objasnenia cudzieho tajomstva :)
Ďakujem za opravy, milá Stella.

Gabriel Ambler24.7.2015
 

Máš nezameniteľný štýl, veľmi dobre sa to číta. Som zvedavý, ako sa vyvrbí tá cesta domov motorkou. Jedenásť rokov je nič, dopraj jej ho, prosím...
Našiel som len pár obligátnych čiarok:
\"Sústredenie, ktoré je pri mojej práci potrebné mi nedovolí myslieť...\" pred \"mi\" čiarku
\"Dúšok mätového chladeného nápoja, ktorý nám priniesol Annin otec je ako živá voda.\" pred \"je\" čiarku
\"...vidí minimálne trikrát viac, ako ostatní\" - prirovnanie, bez čiarky
\"Síce nie na prvý, či druhý pohľad...\" - bez čiarky

Mária Blšáková25.7.2015
 

Gabriel,
večer som rozmýšľala nad ich cestou domov. Nad tým, čo im pošlem do cesty, lebo za tých 15-20 minút jazdy veľa nezažijú. :) Čakala som tu skôr nejaké výhrady na margo paličky :) Nikdy som takú nevidela a som úplný technický antitalent, tak dúfam, že ste si ju v mojom podaní vedeli predstaviť :)
Blšky pochytané a opravené. Ďakujem.

Valeria Weibl23.7.2015
 

Občas sa mi stáva, že sa pri čítaní kníh usmievam, keď sa dej práve točí okolo dvoch postáv, ktoré sú si navzájom sympatické, je medzi nimi malá iskra, o ktorej zatiaľ ani jeden z nich netuší, ale cítia to zvláštne napätie. Tak toto bola pre mňa taká kapitola :) Páčilo sa mi to od začiatku až do konca - Šarlotina rafinovanosť, Annina radosť z nečakanej návštevy, krásny darček a Šimonove rázne slová na koniec. Teším sa na ďalšiu jazdu ;)

Mária Blšáková24.7.2015
 

Práve som si bola urobiť náladu u teba :)
Šarlota a Šimon sú zvláštna dvojica. On je samotár, ona v podstate tiež, ale nevlečie si so sebou žiadne bremeno minulosti. Naviac, on je od nej starší o jedenásť rokov. Zvažujem, či pre ňu nie je pristarý ak by som jej ho dožičila :)
Ďakujem za komentár.

Michaela Galambošová23.7.2015
 

Majka, zaliala som si kávičku a pustila som sa do ďalšej kapitoly :-) Prezrádzaš iba po kúsku, nechávaš otvorené konce kapitol. Ale to je daň zato, že môžeme čítať v predstihu :-). Páči sa mi to, ale to už vieš :-) Idem ti napísať mail, budúci týždeň ti pošlem Manipulátora a teším sa na Emu. :-)

Mária Blšáková23.7.2015
 

Ahoj Miška. Píšem za pochodu a najlepšie sa vždy utne tam, kde má prísť niečo nové :)
Tvoju adresu už mám zapísanú. Obálka sa ti na tej tvojej neskutočne vydarila. Gratulujem.

Stella Maris21.7.2015
 

Milá Majka,
v prvom rade Ti musím poďakovať za úžasný čitateľský zážitok, ktorý som si dopriala vďaka Tebe pri čítaní Emy. Hoci toto dielko som prelúskala už tu na MT, je obrovský rozdiel čítať dielo na etapy z obrazovky počítača alebo držať v ruke knižku. Hoci som si spočiatku hovorila, že Emu a jej osud poznám, len teraz som si uvedomila, koľko zaujímavých myšlienok, postrehov a súvislostí mi uniklo. Myslím si, že dobrá kniha sa spozná podľa toho, keď sa čitateľ dokáže s hlavnou postavou stotožniť. U mňa sa Ti to podarilo napriek tomu, že rebelka Ema je úplne iná povaha. A to si už vyžaduje poriadnu dávku kumštu :) Určite si nenechám ujsť ani druhý diel a rovnako sa teším na knižné vydanie Anny a Šarloty. Dialóg s Riškom ma rozosmial a som zvedavá, či sa Lote podarí niečo z Anny vypáčiť ohľadne Šimona :)

Mária Blšáková22.7.2015
 

Milá Stella,
som Ti nesmierne vďačná za tento komentár, pretože pre mňa ako autora je najhodnotnejším honorárom, keď moja práca zanechá v čitateľovi pocit, poteší, či inšpiruje. Ema je vážne rebelka. Práve pracujem na dvojke a dúfam, že nebude trvať dlho, kým bude v knižnej podobe.
Už vyzerám Alicu. Podľa mojich výpočtov, najneskôr do dvoch dní by sa mala objaviť. Nie že zabudneš!! :)

Michaela Galambošová17.7.2015
 

Ahoj Majka,
pekne vykresľuješ zvláštny vzťah matky a dcéry.. mne sa páči najviac táto línia.. a samozrejme, Richard. To, ako berie život s nadhľadom.. pri matke si uvedomujem, že matky neboli vždy matkami, večne zohnutými nad sporákom. ale že tiež sú ženy, bytosti, ktoré milovali a milujú. ďakujem za to.

Mária Blšáková18.7.2015
 

Matky sú medzi nami dievčatami dosť často pretriasanou témou. V detstve sú pre nás bohyne, v puberte sa nám zdá, že si permanentne sedia na kábli a s pribúdajúcim vekom im rozumieme viac a viac, ale v tom čase už nechápu naše detváky nás. Je to zvláštny kolobeh. Niekedy si myslím, že náš vzdor je trest pre matky za to, že sa chovali rovnako k našim babkám:) Júj, ale som sa zakecala :)
Peknú sobotku, Miška

Gabriel Ambler17.7.2015
 

Čau Majka, už by ho konečne mala vyspovedať. Som veľmi zvedavý na výsledok.

Mária Blšáková18.7.2015
 

Možno Šimon nemá chuť na spoveď, keď si rozhrešenie môže dať len on sám :) Prehovorím ku svojim prstom. Často sama neviem, ako bude dej napredovať :)

Alica16.7.2015
 

Ahoj, Majka. Aj cez zdanlivo každodenný príbeh v nás evokuješ neobyčajné emocie. V tomto uponáhľanom svete zabúdame na jednoduchý, každodenný život. Pri tvojich riadkoch si vždy oddýchnem a svet sa mi zdá jasnejší. Rada ťa čítam.
Drobnosti:
Podávam mu ruku a vravím to, čo ... (čiarka)
Potom ho informujem o dvoch yastávkach, ktoré... (čiarka)
Dobrú noc

Mária Blšáková16.7.2015
 

Alicka, každodenný obyčajný život žijem, vidím okolo seba, počujem o ňom, preto sa mi o bežných veciach tak dobre píše. Dodnes nepochopím, ako mohol Jules Verne písať o veciach, ktoré v tej dobe ešte neexistovali. Klobúk dolu pred jeho fantáziou.
Ďakujem za postreh. Počiarkám zajtra. Dnes mám už namiesto očí pomlčky :)

A16.7.2015
 

... o dvoch zastávkach, ktoré

sorry

Ella Lenart16.7.2015
 

Milá Majka, je pre mňa ťažké písať komentár osobe, ktorá vydáva knihy. O to ťažšie hodnotiť.Prvé kapitoly som čítala už dosť dávno, teraz konečne našla čas dopriať si útek k príbehom. Tvoj mal pre mňa veľmi pomaly rozbeh. Pár kapitol som čakala, že už konečne prídem na to, o čom to bude. Až niekde pri desiatej som zachytila to klbko, ktoré sa pomaly rozmotáva, robia sa na ňom uzlíky. Možno je to tým, že prvé kapitoly sú viac o dialógoch a posledné už majú viacej myšlienok postáv. Som typ čitateľa, ktorý chce vidieť do duše ľudí, do ich myšlienok, nie tých ktoré sa dajú čítať v tvári, ale tých, čo sú hlboko ukryté v sivej kôre. Pre mňa najkrajšia vec na príbehu je obyčajnosť postáv. Ľudia vyzerajú a chovajú sa ako bežní pozemskí chodci. Určite ich stretávam na ulici každý deň. Príbehom nám podsúvaš aj možnosť vedieť ako to skončí, no ja šípim, že to nebude také jednoduché a klbko možno znova namotáš späť. A áno prikláňam sa k Valérii, teším sa na romantiku.

Mária Blšáková16.7.2015
 

Ahoj Ella. Kdesi v komentároch som už písala, že toto nie je veľmi prešpekulovaný príbeh, ale dúfam, že ani naivný, takže cenu nezískava ten, kto odhadne, ako to dopadne :) Nosnou myšlienkou sú v ňom vzťahy. Môžeš namietať, že to v každom románe, no tu sa zaoberám predovšetkým tým, prečo sa veci udiali a ako. Nie je tu veľa postáv, tak je jasné, že sa Rišo nezamiluje do Šarlotinej mamy a Anna trebárs do Martina, ale určite čitateľov niečim prekvapím.
A ešte. Každý z nás v knihe hľadá niečo iné, takže ak hľadáš v príbehu lásku, uznávam, že je rozbeh pre teba pomalý. Ak si niekto iný povie - toto je kniha o vzťahu matky a dcéry, rozbeh je dostatočný. Niekto mi dokonca napísal, že prirýchly :) Tuším, že Ľubo :) Samozrejme aj táto knižka prejde úpravami, lebo ani ten najšikovnejší autor, od ktorého mám ďaleko, na začiatku do úplných detailov netuší, ako to celé nasmeruje na konci.
Vďaka za pristavenie.

Ella Lenart17.7.2015
 

Ahoj Majka, nemyslela som to zle. Je jasné, že tento príbeh je o matke a dcére, v triezvosti napísane, čo sa za zatvorenými dverami deje. Matka čo všetko vie a dcéra, ktorej to lezie na nervy. V každej rodine to tak je, či už bývame alebo nebývame s rodičmi. A tiež chápem, že toto nie je príbeh o láske ale o vzťahoch. A koniec tipujem úplne iný než si napísala. Nuž nakoniec jedna vec: podľa mňa si šikovný autor. Pekný deň.

Valeria Weibl16.7.2015
 

Taký Rišo by sa mohol zamestnať v našej firme a potom sadnúť ku mne do kanclu. Mala by som o zábavu postarané každý deň. Toto bola vtipná kapitola :)
Teším sa, že príbeh bude liznutý aj trochou romantiky. Usmievam sa nad Šarlotinou neistotou zo Šimona :) ešte to bude chcieť pár jázd na motorke a vysvetliť záhadu okolo Šimonovho nešťastia a hádam bude ruka v rukáve ;) som zvedavá, ako sa bude vyvíjať ich zbližovanie. Teším sa opäť nabudúce!

Mária Blšáková16.7.2015
 

Ále, Val. Načo by ti bol? Rišo je taký milý obsmrdač. Iba čo by ťa rozptyľoval a kazil pracovnú morálku:) Romantiky tam bude neúrekom. Len ešte chvíľku vydrž.:)
Ďakujem za komentár.

Kristína Hušeková16.7.2015
 

No pekne, konečne sa Šarlota rozkývala. Dúfam, že to nepokazí, držím jej prštek :)

Mária Blšáková16.7.2015
 

Ja ju aj chápem, že sa bojí. Práve som sa vrátila z mesta. Stretla som niekoho, kto je skutočný... ten onen. Je to zvláštny pocit, keď vieš, že je niekto schopný takého niečoho.

Alica15.7.2015
 

Majka, kde to viazne?

Mária Blšáková16.7.2015
 

Alica, dnes je ešte len šiesty deň od poslednej kapitoly :) Ale, prosím. Namiesto raňajok som písala.

Valeria Weibl12.7.2015
 

Ahoj Majka,
ja som síce Hybaja nečítala (natrafila som na MT, keď už si bola poriadne rozbehnutá s Emou), ale postava Agáty sa mi veľmi páči. Príde mi ako taká éterická bytosť :)
Myslím, že spisovateľom zostáva srdcu najbližšia práve hlavná postava z ich úplne prvého diela. Zažila s nimi ich spisovateľské začiatky a všeličo iné. Preto sa Ti nečudujem, že sa Agáta objavuje aj v tomto novom príbehu. Ja som tomu rada, takto sa s ňou aspoň môžem zoznámiť :)

Mária Blšáková12.7.2015
 

Milá Valéria! Určite máš pravdu. Prvá vždy bude prvá. Dúfam, že raz Agátu spoznáš viac, ale i s tých dvoch kapitol si ju odhadla veľmi dobre.
Práve dnes sme ťa so Stellou spomínali, že z dovolenky si doma už pár dní a nič nám nepodhodíš. Šup, šup do práce! Čakáme.

Valeria Weibl12.7.2015
 

:))) ja fakt práve teraz makám na novej kapitole, sľubujem, že dnes ju zverejním.
Stále mi do toho niečo vošlo...buď som upratovala, plela burinu v mojej malej záhradke (vyzeralo to tam ako v džungli, už sa tam chcel ubytovať Mauglí), behala som po výpredajoch a v neposlednom rade ma často premohla lenivosť :)

Gabriel Ambler11.7.2015
 

Hm, nečudujem sa, že sa ti ťažko lúči s Agátou. Povedala Šarlotke presne to, čo potrebovala počuť, čo by som jej v takej situácii povedal asi aj ja, len oveľa ženskejšie, gracióznejšie. Naozaj ju nevrátiš do deja, aspoň na pár kapitol?

Alica11.7.2015
 

To nemyslíš vážne, Gabriel. Povedal by si jej to ženskejšie a gracioznejšie? Ha, ha, žartujem, pochopila som ťa.

Mária Blšáková11.7.2015
 

Gabriel, často si povzdychnem, kiež by som bola aspoň s polovice taká múdra, ako moje hrdinky. Agáta bola nie len hlavná postava, ale i moja priateľka. Písala som ju rok a keby sa pretransformovala do knižnej podoby, mala by určite viac ako päťsto strán. Aj keď mi chýba, svojho času si užila dosť mojej pozornosti. Napriek tomu som ju nenápadne podsunula i do Kaleidoskopu. Ešte ju párkrát spomeniem, ale len ako vedľajšiu postavu. Ďakujem, že stále čítaš.

Stella Maris10.7.2015
 

Ak som to dobre pochopila, Šarlotina mama a Annin otec mali každý iných partnerov, preto Šarlota so Šimonom nemôžu byť súrodenci :)
Som rada, že som mala možnosť opäť stretnúť Agátku. Veľmi sa mi páčila jej metafora s klbkom. Nepredpokladám, že by si zo Šimona plánovala urobiť chladnokrvného vraha, ale jazvy na jeho zápästiach vypovedajú, že musí mať obrovské výčitky svedomia. Teším sa na rozuzlenie a zatiaľ budem špekulovať, čo je za tým :)

Alica11.7.2015
 

Ja som si myslela, že Sarlotina mama sa vydávala už tehotná, aby to zamaskovala. Ze Lotin otec v skutočnosti je Simon. Asi čítam priveľa detektívok.

Mária Blšáková11.7.2015
 

Tvoja úvaha má logiku, Alica, až na to, že Šarlota má staršieho brata Adama. V takomto prípade, podľa tvojho scenára by boli polovičnými súrodencami Adam a Šimon :)

Alica11.7.2015
 

Hoci čítam Annu a Sarlotu od začiatku, Adam mi nejako unikol. Musím začať znovu. Veľmi ho nespomínaš. Kde je teraz a čo robí?
PS To som celá ja! Nedočkavá!

Mária Blšáková11.7.2015
 

Adam je realitný maklér. S Annou sa o bratoch rozprávajú v štvrtej kapitole a v siedmej veľkonočnej kapitole Adam, jeho manželka Zuzka a syn Dominik prišli na návštevu. Adam je zároveň Richardov spolužiak. Chodili spolu na futbal. Adam hral a Rišo bol niečo ako mažoretka, či maskot :)

Alica11.7.2015
 

Dakujem, túto kapitolu som nejakým nedopatrením vynechala. Idem čítať.

Mária Blšáková10.7.2015
 

Dopísala som ti komentár a našla si koment od teba :) Čítali sme sa naraz. S Agátou sa mi akosi ťažko lúči, no ani pred dvoma rokmi ani teraz neuvažujem o pokračovaní, len som ju trošku pripomenula tým, čo ju poznali a tých, ktorí nie, dúfam jej prítomnosť neruší :)

Alica10.7.2015
 

Ahoj, Majka. Ak to bude tak, ako si myslím, Lota bude sklamaná. Ved potom by bol Simon jej brat, nie? Bože, ja som mala byť detektív! Ha,ha.
Len sa pozri na toto:
Za posledné týždne ma K nim pozývala...
Prechádzam až K bráničke...
Rukou ukáže smerom K verande.
Odprevádzam ju k dverám.
Uisťujem ju,........., ako sa K Anne dostanem.
Teším sa na dalšiu kapitolu.

Mária Blšáková10.7.2015
 

Alicka, budeš veľmi sklamaná ak ti poviem, že si na hfigu detektív? :)
Už som kdesi písala, že Anna a Šarlota nie je veľmi prešpekulované dielo. Jeho zápletky sú jednoduchšie a predpokladateľnejšie. Nechcem veľa prezrádzať, ale toto môžem. Šarlota so Šimonom nie sú príbuzní.
Tie moje káčka... povedz, ako sa to naučiť? Veľmi ďakujem za postreh. Idem opraviť za čerstva.

Milan Hajaš9.7.2015
 

Ahoj Majka,
v poslednom čase mám viacej voľného času a pre to si čítam tvoju tvorbu. Veľmi sa mi páči ako zaujímavo dokážeš písať. Máš obrovský talent a som rád, že nám-čitateľom mámtalentu dáš možnosť prečítať si ťa.
Pekný deň.

Mária Blšáková10.7.2015
 

Presne toto by som potrebovala i ja, viac času, aby som si mohla prečítať nerušene všetko, čo ma zaujíma. Žiaľ, mám veľa povinností a mojim najväčším relaxom je písanie. Teší ma, že ťa moje pisačky vedia zabaviť, či zaujať.
Ďakujem za komentár, Miňko, potešil.

Gabriel Ambler7.7.2015
 

No teda... Rozmýšľam, či zabil naozaj, alebo si to iba nahovára... Perfektné čítanie. Čiarky žiadne, možno jedna-dve by sa našli, ale dá sa to aj takto.

Mária Blšáková8.7.2015
 

Tak ako som už písala Miške, mnohé, takmer všetky moje postavy sú vymyslené, aj keď im dám tvár suseda, poštárky, priateľky, či predavača. Len Šimon má skutočnú živú predlohu, aj keď nie vo všetkom. Jeho osud napísal niekto predo mnou. Ja som len poprosila, smiem použiť a vymyslela mu meno Šimon.
Vďaka, že si sa zastavil. Pekný deň.

Kristína Hušeková7.7.2015
 

Majka, toto nám nerob! Kladná postava nemôže len tak niekoho zabiť! Neber nám ilúzie, že deti a psy musia vždy prežiť, hlavná postava je vždy kladná a príbeh vždy končí svadbou :)

Mária Blšáková7.7.2015
 

A vieš ty čo, Kristínka? Nezoberiem. A nechám prežiť i Kašpirovského. Nad svadbou pouvažujem :)

Valeria Weibl6.7.2015
 

Milá Majka,
po dovolenke sa opäť vraciam k rozčítaným dielam na MT a u Teba som si dopriala hneď dve kapitoly. A že ako dobre mi padli :)
Najprv som sa tešila, že pre Šarlotu pošleš Šimona seniora a Anna zažije srdcový kolaps, ale je dobre, že miesto neho sa tam objavil jeho syn. Aspoň zostanem dlhšie v napätí. Chcela by som však vedieť, čo Anne prebleslo mysľou, keď mladého Šimona zbadala.
Koniec novej kapitoly ma dostal. To by si nebola Ty, keby si do príbehu nevložila hneď niekoľko tajomstiev. Netrpezlivo čakám na vysvetlenie :)

Mária Blšáková7.7.2015
 

Asi jej veru kadečo prebehlo, keď sa tak držala bráničky :) Nechcela som prezradiť príliš veľa. Teraz je Šarlota taká šokovaná, že matku nerieši. Má dosť starostí s tým, aký postoj zaujať, ako sa zachovať. Zložitá situácia. Naviac, myslím si, že sa Lotka Šimona nedržala ako kliešť len zo strachu o svoj život :)
Vitaj doma :)

Michaela Galambošová6.7.2015
 

Tak Majka. zhltla som to na dva šupy, jeden včera, keď som sa potila aj na takých miestach, kde som si doposiaľ naivne myslela, že potné žľazy neexistujú. A druhý šup dnes. ja som na totálku z tvojej fantázie. tie opisy, prirovnania, predstavivosť... to sa všetko nachádza v jednej hlave? s Emy som stihla len zopár kapitol (stále čakam na change), ale toto ma vtiahlo viac. Naviac, Lotka mi pripomína moju susedku. Tridsaťročná, slobodná, s barličkou. ale ona je narozdiel od tvojej hrdinky o pár stupienkov na intelekte nižšie a venuje sa prostitúcii (dlhšie ju držím v hlave).
Som zvedavá, akých kostlivcov vytiahneš zo skrine.. bohovsky sa mi páči Rišo, chcela by som ho za suseda, aspoň ho pozdravujem do spisovateľskej dimenzie, v ktorej žijú všetky postavy (aspoň ja si to tak predstavujem). Držím palce. len tak ďalej.
budem poctivo stláčať F5 klávesnicu, či sa neobjavilo niečo nové...
PS: Vojnoví veteráni s mäkkým i (teda aspoň dúfam) M.

Mária Blšáková6.7.2015
 

Miška, určite to poznáš podľa seba. V hlave sa ti to začne podivne hemžiť :) (v, nie na) Máš toľko myšlienok, nápadov a všetko to narastá. Povieš si... dám niečo von a uvoľním vnutrolebečny tlak na znesiteľnú mieru. A zrazu je knižka a ty sa cítiš fajn, vravíš si, dám si pauzu na mesiac, či dva. A keď si večer ľahneš do postele, začne ťa štekliť nová myšlienka. Ak nepočúvneš, začne omínať, vystrkovať rožky. Neskôr počuješ dialógy... Aspoň u mňa to takto schizofrenicky funguje. Naviac, mám veľmi dobrú pamäť a niečo zo života ma tak ohúri, že to skombinujem s ďalším, primiešam fantáziu a vznikne knižná postava. Napríklad taký Šimon. Naozaj žije, aj s jeho mrazivým príbehom, ktorý pred časom obehol Slovensko. Teším sa, že sa ti moje dievčatá páčia. Rátam medzi ne i Riša :)

Monika Jalakšová6.7.2015
 

Majka, skvelá kapitola. Neuveriteľne som sa bavila. Pre mňa má osobitý význam a určite sa k nej ešte vrátim :-) Ďakujem ti.

Mária Blšáková6.7.2015
 

Ja ďakujem Tebe, Monička. Za včetky info ohľadne motoriek, ortopedických pomôcok, cvičení a pod. Kdesi som čítala, že nie všetky materiály, zistenia sa musia dostať do knižky...tuším to napísal Kenji, ale musia byť vymyslené. A práve tebe vďačím za to, že v tejto oblasti nepíšem bludy. Ďakujem ešte raz.

Monika Jalakšová6.7.2015
 

Tiež si myslím, že niektoré zistenia do knižky nepatria(ak nie sú odborné a na danú tému zamerané samozrejme). No trošíčku si pozisťovať treba. Napríklad aj od kamošiek, takže niet ani začo ďakovať :-)

Jurgen S5.7.2015
 

Dlho som tu nebol a zrazu len čo nahliadnem, dostaneš ma tými pirohami.
Čítal som tvoje tvorbu pred týmto románom a vieš, že som bol tvojim obdivovateľom. Po Eme som si tiež povedal, že už môžeš byť len horšia. Včera som však sklátil prvých pár kapitol, aj keď priznávam, že ma namaškrtili tie pirohy. Majka, pútavá zápletka, veci k veci, :o) pestrý slovník.
Idem prehovoriť ženu, nech urobí pirohy.

Mária Blšáková5.7.2015
 

Pred dvoma týždňami som zažila veľmi milé prekvapenie. Kamarátka varila bryndzové pirohy a doniesla. (Vďaka Marti.) Odprisahala by som, že som nič také dobré nejedla. S opraženou slaninkou... mňam. Nedalo sa nespomenúť tu dobrotu v kapitolke :)

Stella Maris5.7.2015
 

Milá Majka,
táto kapitola patrila k tým dlhším, a veru, vôbec mi to nevadilo. Asi sa nechám presvedčiť a tiež sa vrátim k dlhším textom. Ale docieliť, aby sa aj rozsiahlejšia kapitola čítala takto jedným dychom a so záujmom, si vyžaduje veľkú dávku spisovateľskej zručnosti, takže ešte nad tým pouvažujem :)
Anninu spálňu som si vedela predstaviť do detailu a teraz budem netrpezlivo čakať, čo má Šimon na rováši.
Tu je pár pripomienok:
po obede na terase ktorý pozostával s fazuľovej polievky - pred ktorý daj čiarku, z fazuľovej
kovové špajle-špajdle
uhýna
slovo display môžeš napísať aj v poslovenčenej verzii displej

Mária Blšáková5.7.2015
 

Milá Stella,
neuveríš, ale uhýna som mala pôvodne s y, no akosi mi neštimovalo. Na figu je, že mi tam nesedelo ani mäkké a tak som dala do googla a vyhodilo mi i. Možno som trafila na nepodarený diktát :)
Tá obedová veta mi tiež akosi škrípe. Dopísala som v noci, tak si to ešte raz prejdem. A fialová spálňa :) Chceš vedieť, či si si ju dobre predstavila? Príď ku mne na návštevu. Domyslela som si len posteľ s čelami, aby sa Šarlota mala čoho chytiť. Áno, táto bola trochu dlhšia. Vždy sa snažím dať ucelenú myšlienku. Ďakujem za postrehy, idem opravovať. Pekný deň.

Mária Blšáková5.7.2015
 

Jój, obabrala by som ťa... nechtiac. Aj terasu som si primyslela :) Mám balkón :)

Alica4.7.2015
 

Ahoj, Majka. Teraz si nám dala chrobáka do hlavy. Asi niekoho zrazil na motorke. Nebol by schopný chladnokrvnej vraždy! Len si oprav predložky ku... na troch miestach.
A ešte ... z izby (z koho? z čoho?)
Na čiarky sa ti pozrie Gabriel.

Mária Blšáková5.7.2015
 

Alicka, za ten svet neviem pochopiť, podľa akého pravidla sa píše k a ku. Budem sa musieť už poriadne dopátrať. Ak počúvnem intuíciu, nájdem si, že mám opraviť a keď si myslím, že už mám správny kľúč, hoc mi zo znie kostrbato, zas je to na figu.
Vidíš, nenapadlo mi, že si čitateľ pomyslí, že sa niečo stalo na motorke. Ďakujem za komentár.

Peter30.6.2015
 

K 15.-tke:
Ahoj Mňamka,
tak ja som mal pravdu... vidíš. Šimon, Anin brat prišiel pre Šarlot, nie otec... No ale zrejme svojím výzorom Šarlotinej mame niekoho pripomínal... xixi... (dobrá zápletka). No ale nechávaš teraz svojich čitateľov v napätí, že čo to malo znamenať... však uvidíš reakcie... Aj ja som zvedavý, ako sa ďalej zhostíš príbehu, lebo možností je niekoľko... Tak pekne a usilovne píš, nech nemusíme dlho čakať.
tvoj braček P.

Alica30.6.2015
 

Vyjadril si to aj za mňa, Peter. Presne takto to cítim. Vdaka.

Alica30.6.2015
 

Vyjadril si to aj za mňa. Presne takto to cítim. Vdaka.

Mária Blšáková30.6.2015
 

Ešte pár dní, milí priatelia. Aspoň Vás nepresýtim :)
Ďakujem. Potešilo.

Mária Blšáková30.6.2015
 

Ahoj Peter.
Tvoj komentár ma potešil i pobavil. Vysvetlím, prečo.
\"tak ja som mal pravdu... vidíš.\"
Vžil si sa do deja natoľko, že ti ušlo, že ja mám v ruke osudy hlavných hrdinov. To ja som ich stvoriteľka a ja určujem, čo zažijú a čoho sa musia zriecť. :) Niet lepšieho dôkazu o tom, že si sa nechal zatiahnúť do ich života.
To, že som pre Šarlotu poslala Šimona juniora má svoj dôvod. Anna - mama má čas na predýchanie. Vidí chlapca, ktorý jej pripomína niekoho, koho kedysi milovala, aj keď sa pravdaže môže mýliť. A, Šarlota má možnosť byť s mladým mužom. Zažiť ďalšiu bláznivú jazdu na motorke. Môže sa držať okolo tela mladého muža bez vysvetľovania, následkov. Môže si vychutnať vietor vo vlasoch, a popri mnohých obmedzeniach pocit slobody a radosti:)
Teším sa z Tvojho komentára. Pekný deň, braček.

janča30.6.2015
 

Niečo podobné mám doma. Nazvala si to veľmi výstižne gulagom. Vždy sa v tvojich textoch nájdem, nech píšeš o čomkoľvek.

Mária Blšáková30.6.2015
 

Veľmi ma teší, Janka. Snažím sa (vlastne ani sa veľmi nesnažím, jednoducho...) čerpať zo života. Predsa len, žijem ho, vidím, riešim. Oveľa ťažšie by pre mňa bolo písať o nesmrteľnosti chrústa či o monstrume z galaxie Arkana. Ďakujem za komentár.

Stella Maris29.6.2015
 

Milá Majka,
celkom ma zaujíma príčina Anninej bledosti :) Žeby iba strach o dcéru? Snáď ďalšia kapitola vnesie do príbehu viac svetla, ale ako Ťa poznám, skôr to ešte viac zahmlíš :)
Začínam chápať, prečo dve ženy, ktoré roky žijú takto osamelo, nemôžu byť spolu šťastné. Najvyšší čas, aby si im z toho klaustrofobického vzťahu (ktorý vykresľuješ naozaj plasticky) pomohla dostať sa na čerstvý vzduch :)

Našla som len preklepy:
teneger – teenager
mimozemšľana-mimozemšťana

Mária Blšáková29.6.2015
 

No aha ho, mimozemšľana jedného drzého, jak sa mi tam vlúúúdil.
Ďobala som včera večer a naďobala piate cez deviate. :) Stella, skúsim tento román príliš nezamotať. Stále mám napamäti rozsah. Dík za postreh. Opravené.

Stella Maris29.6.2015
 

Veru. keby som hneď na začiatku vedela do čoho idem, tiež by som svoj príbeh zjednodušila. Myslím, že aj Ty máš podobnú skúsenosť.

Mária Blšáková29.6.2015
 

Veru mám a rovno dupľovanú. :)

Gabriel Ambler29.6.2015
 

K obsahu poznámky nemám, je to bezchybné, som zvedavý, ako sa to ďalej zauzlí či rozmotá. Mám len pár čiarok:
\"Stavím sa, že si to tá potvorka Anna naplánovala už keď jej...\" - pred \"už\" čiarku
\"...stála v garáži v tieni nablýskaného diabolského stroja na ktorom...\" - pred \"na\" čiarku
\"...nie je predsa gulag, či výchovný tábor...\" - pred \"či\" bez čiarky
\"...kde žije s kým a ako?\" rozdeliť čiarkami, alebo trochu preformulovať - kde, s kým a ako žije? napr.

Gabriel Ambler29.6.2015
 

A ešte \"...nemám po ruke foťák\" - poruke

Mária Blšáková29.6.2015
 

Opravené. Rozhodne mám talent dávať čiarky tam kde netreba a naopak. Ale v živote by ma nenapadlo napísať slovo poruke spolu. Ešte sa toho musím veľa naučiť :)
Ďakujem Gabriel za pomoc. Pekný večer.

Valeria Weibl24.6.2015
 

Konečne som sa dočkala dlho očakávanej dávky Blšizmu ;)
Jeeežiš, povedz mi, že pre ňu príde práve Annin otec a Šarlotina mama bude akurát doma a otvorí dvere. Dúfam, že ďalšie pokračovanie príde skôr. Musím čo najskôr vedieť, ako to celé dopadne :)
Krátka, ale výborná kapitola. A Riškove hlášky boli len extra bonus :)

Mária Blšáková25.6.2015
 

Máš pravdu. Mala som dlhšiu pauzu, ale napísala som ju najskôr ako sa dalo. Pod viečkami v aute cestou do práce. Potom som ju len hodila do počítača.
Ktovie, či by Šarlotina mama ešte Šimona spoznala. Predsa len, ubehlo mnoho rokov:)

Peter24.6.2015
 

No... štrnástka bola ozaj krátka, ale dáva priestor na predpoklad, že kto príde pre Šarlotu ako odvoz. Ale otec Anny to nebude... veruže nie (ako si to Šarlot vôbec môže myslieť?). V mojom prípade (po tom čo viem od teba), nejde o žiadnu špekuláciu, ale o anticipáciu hraničiacu s istotou...

Mária Blšáková24.6.2015
 

Ahoj Peter.
Šarlota rozmýšľa celkom logicky, veď Anninmu otcovi sa páčila a sľúbila mu, že ich čoskoro príde navštíviť, tak prečo by pre ňu neprišiel? Mohol by si obzrieť mamuľu a bola by noha v nohavici :)
Sľubujem, že nasledujúca kapitola bude dlhšia. Dúfam, že som ti krátkosť kapitoly vykompenzovala tým, že som ti vrátila tvoju milovanú Agátu :) Ďakujem za komentár.

Kristína Hušeková24.6.2015
 

Tentoraz bola dlhšia pauza medzi uverejnením ďalšej časti a musím povedať, že Šarlota a Riško mi už chýbali:)Pekne si vykreslila ich priateľský vzťah, priam vyžarujú pozitívnu energiu.

Mária Blšáková24.6.2015
 

Už som si kdesi robila žarty, že najlepšie sa mi píše v práci, ale ono to fakt tak je. Keď som doma, mám kopu povinností. V robotke mám večer voľno, ticho a kopu nerušeného priestoru na fantazírovanie. Mám za sebou dva poriadne rušné týždne, tak som nechcela tlačiť na pílu, ale tí dvaja chýbali i mne.
Pekný deň, Kristínka.

Stella Maris23.6.2015
 

Milá Majka,
v tejto kapitole sa mi veľmi páčilo, ako vykresľuješ priateľstvo Riška a Šarloty. Napriek tomu, že mala poriadny dôvod sa naňho hnevať, jej zlosť netrvala dlho a dokázala mu odpustiť. Presne takto si predstavujem vzťah skutočných priateľov.
Mám len pár pripomienok:
tentokrát- tentoraz
ku Agáte – k Agáte
a v poslednom odstavci máš v dvoch vetách za sebou \"skôr\", ale to Ti spomínam len preto, aby si videla, že Ťa čítam pozorne :)

Mária Blšáková23.6.2015
 

Keď ja tie kráty tak milujem :) Je to moja často frekventovaná chyba, tak ako ku, k. Veľmi pekne ďakujem za postreh. Až keď som si prečítala tvoj komentár, to \"skôr\" vystúpilo na povrch, akoby bolo napísané veľkým červeným písmom :) Fakt si pozorná čitateľka, Stella. Pekný večer.

Lýdia J.24.6.2015
 

Moja, tentokráty nemiluješ iba Ty, ale aj multimédiá.:)) Konečne si pamätaj, že u nás existuje iba tentoraz. Kráty môžeš používať iba v násobkoch. Ale aj tak si unikát.:)

Mária Blšáková27.6.2015
 

Sľubujem, že sa v budúcnosti pokúsim s Hybajom niečo urobiť :)

Mária Blšáková24.6.2015
 

:) Keď som prišla na MT, prišlo mi, že sa tu okolo chýb robí zbytočná veda, veď dôležitý je predsa obsah, no nie? Klasická výhovorka tých, ktorí gramatiku neovládajú. Postupom času som sa však veľa vecí naučila a paradoxne, čím menej chýb robím, tým viac sa za ne hanbím. Už nepomáha barlička o obsahu. Je to vec hrdosti. Niektoré pripomienky pod mojimi i cudzími prácami sa mi hlboko vryli do pamäte. Radšej nespomeniem moje frekventulice a dokonca i slová s \"i\" ktoré som považovala za vybrané slovo :) Napriek tomu mi veľa zakorenencov ostalo. Kráty sú toho dôkazom :)
Ďakujem za komentár Lydka.

Lýdia J.27.6.2015
 

Blška, na vybrané slová kašli, ani ja ich neviem memorovať. Ale! Niečo mi vadí, niečo mi nevadí - ani mimočiarkovací Kenží mi \"nevadí\". Lebo jeho Štát bol dobrý na čítanie, tak, ako aj Hybaj.

Alica23.6.2015
 

Zisťujem, že nie som kritik. Vnímam príbeh ako celok a nechávam ho na seba pôsobiť. Neskúšam nič analyzovať, dávam sa viesť dejom. Pravda je, že si vyberám, čo budem čítať (tu na MT je veľa diel, aj tých starších a starých). Co tým vlastne chcem povedať. Tvojím príbehom, Majka, sa nechávam unášať a všetko si farbisto predstavujem. A o to ide, nie? Spisovateľ nemusí všetko dôkladne opísať. Niekedy stačí len náznak.

Mária Blšáková23.6.2015
 

Ani ja nie som. Ak sa mi niečo nepáči, neviem sa prinútiť čítať to a ak, tak len raz, poťažmo dvakrát. Keď sa mi však niečo páči, vraciam sa a často neodolám a napíšem komentár. V poslednom čase sa tu objavilo toľko škaredostí a špekulácií. Pritom je určite každému jasné, že za číslo komentovanosti či čítanosti si nik nič nekúpi, ani to nie je záruka vydania.

V poslednom čase som bola neskutočne zamotaná v povinnostiach, ale už sa teším, ako dobehnem všetko zmeškané.
Ďakujem za koment Alica. Pekný večer.

Gabriel Ambler23.6.2015
 

Pripájam sa, ani ja nie som kritik. Komentujem len to, čo sa mi páči a čo ma zaujme, ale zistil som, že ani takáto mierová stratégia ma pred rinčaním zbraní neochráni. Čo už.
Riško ma nesklamal, perfektný chlapík. A našiel som tu iba jedinú čiarku:
\"Vo štvrtok, deň pred prvým májom mi volá Anna.\" - pred \"mi\" by sa asi hodila.
Pekný večer.

Mária Blšáková23.6.2015
 

Gabriel, ak chce byť niekto zlý, dôvod si nájde a môžeš urobiť všetko s najlepším úmyslom.
Čitatelia sú rôzni. Niekto je len konzument. Prečíta, poteší sa, alebo si pomyslí, že to bola strata času a niekto pomôže. Druha skupina sa tiež delí, podľa zamerania. Niekto je gramatický génius, niekto si všimne opakovania, slovosled, iný je expert na čiarky. Ale niekto len kritizuje bez úmyslu pomôcť. Vyleje si zlosť, zanadáva, pouráža. Fakt by sme mali myslieť na to, že je to portál pre začiatočníkov, nie profesionálov.

Jedného takého \"Riška\" poznám. Skvelý chlapík. Vďaka za pristavenie.

ľudo herman14.6.2015
 

Chápem... neviem Mária, či by nebolo dobre formálne písať v minulom čase, tak ako sa najčastejšie zvykne písať pri tomto spôsobe rozprávania. \"Ležím v posteli... zo zadumania ma vytrháva atď\". Vieš ide o to, že tento sprítomnelý čas dáva textu zbytočné aktuálne napätie. Načo? Mala by si aj väčší priestor pri rozprávaní príbehu, pretože by si ho vyjadrovala prirodzenejšie. Zdá sa mi že je tam ten prítomný čas navyše.

Ešte som chcel jednu vec. Niektoré veci by som dal do priamej reči a niektoré nie. \"To možno kvôli tej pánskej robote\" - toto je predsa perla v texte a preto by do priamej reči mala ísť a je schopná táto replika v dialógu vysvetlovať a smerovať text istým spôsobom. To samozrejme vieš, že dialógy nie sú v texte kvôli informáciám, ktoré poskytujú, ale preto aby dej posúvali, niekam ho smerovali a dynamizovali. Z tohto pohľadu sa mi nie vždy zdá zvolenie dialógov. Ale hlavne ten sprítomnelý čas. Maj sa pekne, zdá sa mi, že sa ponáhľaš, tieto časti nie sú až tak dobré, ako v minulosti. Verím, že sa na mňa nenajeduješ.

Mária Blšáková14.6.2015
 

Čo ťa nemá :) Najedovať sa za názor? V žiadnom prípade :)
Ľudo, ja som taký pocitový \"pisálek.\" Neovládam poučky, pravidlá. Nerozmýšľam nad tým, aký žáner tvorím. Píšem tak, ako cítim, ako sa mi žiada, ako mi hlava podsúva. Niekedy si dej žiada väčšiu dynamiku, napríklad na začiatku, keď chce každý autor zaujať. Vtiahnúť čitateľa do deja čo najskôr, aby rozbeh nebol zdĺhavý a nudný. Neskôr chcem niektoré veci dovysvetliť a tak ako nie je každý deň nedeľa, tak nie je každá kapitola rovnako pútavá a dynamická, ale napriek tomu je potrebná. A čo sa týka prítomného času, viem, že nie pri každom dielku sa hodí. Vyskúšala som si i minulý čas, ale toto sa mi žiadalo napísať práve takto.
K priamej reči. Zvykla som si nedať do nej všetko čo prebieha v rozhovore. Často to takto skombinujem. Možno, že máš fakt pravdu a mala by som tvoriť inak. V niečom sa vieme poučiť, no niečo je v nás tak zakorenené, že nakoniec aj tak píšeme po svojom. Rozhodne budem tuho rozmýšľať, keď budem Annu a Šarlotu po dokončení prekopávať.
Ďakujem za tvoj čas i postrehy. Pekný deň prajem.

ľudo herman14.6.2015
 

Mária Blšáková, rozumiem a ďakujem.

Stella Maris11.6.2015
 

Majka, som si istá, že je len otázka času, kedy si po Eme prečítam v tlačenej verzii aj Hybaj. Teším sa, že Agáta a Lota sú z jednej dediny. Možno raz budú kočíkovať spoločne :)
A Riška už k počítaču nepúšťaj. A hlavne nie k tomu svojmu, aby sa nestalo, že nám nebudeš mať na čom napísať ďalšiu super kapitolku.

Mária Blšáková11.6.2015
 

Stella, ja si svoj PC viem veru dokántriť i sama.:) Mám dva. Jeden je tohto času polonebožtík a druhý by tiež potreboval resuscitovať,:) ale ako sa poznám, možno by som čmárala niekam do zošitka. Ďakujem za komentár. Tiež som si dnes urobila čítací deň :)

Gabriel Ambler11.6.2015
 

Aj ja budem Verklík, ale asi si fakt písala trochu rýchlo, niečo som našiel:
\"Je mi takmer ako sestra a to ju poznám len pár týždňov.\" - pred \"a to\" čiarka.
\"Dokonca i hádka by mi padla lepšie, ako toto hrobové ticho\" - bez čiarky.
\"Rišo sa tvári, že nerozumie a potom spúšťa...\" - pred \"a potom\" čiarku
\"ku cudím ľuďom\" -> \"k cudzím\"
\"Takže podobný exot, ako ty?\" - bez čiarky
\"Nie len že videla...\" -> nielenže
\"Pozýva nás ďalej, no ja vravím, že máme psa tak by sme...\" - pred \"tak\" čiarku
\"...ja sa od jej zelených očí nejdem odtrhnúť.\" - skôr by sa tam hodilo neviem, nie?
\"Teraz, pri tejto ženskej sa však cítim, ako mega-škaredá kačica.\" - malo by byť \"Teraz, pri tejto ženskej, sa však cítim ako mega-škaredá kačica.\"
\"...a spolu s nimi, na veľkú radosť Kašpirovského i ich pes\" - pred ich psa čiarku. Inak super.

Mária Blšáková11.6.2015
 

Gabriel, obávam sa, že pri čiarkach by mi nepomohlo ani slimačie tempo. Ja tieto čiarky jednoducho nepochopím. Pchám ich pred každé ako a kade-tade, ale naozaj som to zabila s: nie len že :) Opravené. Veľmi pekne ďakujem za pomoc.

Valeria Weibl11.6.2015
 

Rišo zase nesklamal :) veľmi som sa na ňom pobavila, keď vyšlo najavo, že to on môže za ten \"šteklivý\" vírus :))
Už od utorka čakám, kedy sa objaví nová kapitola. Tak som sa konečne dočkala a po prečítaní som nadmieru spokojná. Kľudne ma volaj Verklík, ale opakujem: opäť výborná kapitola :)

Mária Blšáková11.6.2015
 

Vždy, keď mením teritórium, tak sa akosi nemôžem spamätať a píše sa mi trochu ťažšie. Riešením by bolo, napísať si kapitolku do zásoby a nie po precestovanej noci :)
Trochu som sa bála tej trinástky a zapojenia Agáty. Keď som dopísala Hybaj, ktosi sa pýtal, či neplánujem pokračovanie. Neplánujem, ale aspoň na pár chvíľ som čitateľom vrátila hlavnú hrdinku, hoc vo vedľajšej úlohe.

Kristína Hušeková11.6.2015
 

Majka, asi si písala rýchlo, máš tam chyby:
ku Anne - má byť k Anne
košpitujeme - konšpirujeme
a nakoniec bonus - pozíva nás ďalej...
Ale Riško sa nám akosi vyfarbuje,no aj napriek tomu je stále mojím obľúbencom.

Mária Blšáková11.6.2015
 

Veru, Kristínka. Viem naďubošiť ako chorá vrana. Preklep sa stane, ale za pozý(í)vanie by som si fakt nacápala po prstoch. A nie je to prvýkrát, čo som toto slovo sprznila. Ďakujem za postrehy. Opravené.

Lydia J. 6.6.2015
 

Annu a Šarlotu som ešte nezačítala, ale viem - tuším, že to zasa bude vynikajúce čítanie.

Znovu si hovorím, že Ikar urobil chybu - už Hybaj na pokec mal zobrať. Alebo ja robím chyby? Asi neviem čítať.:)))

Mária Blšáková6.6.2015
 

Lydka, v Eme bezdomovec Ďuri prišiel z teóriou, že človek nerobí chyby, len rozhodnutia a čas ukáže, ktoré boli dobré a ktoré zlé :) Možno vtedy na Hybaj nebol ten správny čas. Nemám prehľad, ale tuším sme vo štvrtom ročníku nepochodili. Aspoň neviem o nikom vydanom z účastníkov LC.
Hybaj chýba i mne. Bol to môj prvý románový počin. Preto som Annu a Šarlotu osadila do tej istej dediny, kde bývala Agáta. Skús, možno ti prídu moje dievčatá k chuti :)

Kristína Ježovičová7.6.2015
 

Majka, vyšla. Čierna schránka od Niny Protušovej.
Veru, pekná myšlienka... Čas ukáže.

Mária Blšáková8.6.2015
 

Po info od teba som \"vygogľovala.\" Super, tak aspoň niekto.
Veľmi živo si spomínam, ako sme nakúkali a očakávali verdikt nad svojou prácou :)Tvoja Podvodníčka s pôvodným názvom Dvojníčka je na svete a teší sa nemalej čítanosti. Dúfam, že sa raz dostane pozornosti i Hybaju. Kto by to povedal, keď sme tu na portály začínali, že o dva roky budeš mať na svete tri knižky :)
Gratulujem ešte raz ku Soni.

Miriam Mikulková4.6.2015
 

Ahoj Majka,
už som mala výčitky, ale popravde čítať nejakých sedem kapitol za sebou má svoje čaro. Všetko plynie a prehrávanie obrazov nenaruší žiadna pauza a dokonca ani reklama.:)
Som len čitateľ ktorí nepíše prózu, neviem vychytať žiadne muchy a ani by som nechcela.
Tá prirodzenosť a obyčajnosť ktorá sála z Tvojich diel je pre mňa tak skutočná, že je až hmatateľná.
Zvláštne, ale raz sa vidím v Šarlote a inokedy v jej matke. Naozaj, je ťažké byť matkou. Asi je to zodpovednosťou, že zabúdame na to, že aj my sme mali nejakých násť a túžili plniť si sny.
Neviem Majka kde ty chodíš na postavy, ale mať takého Riša v živote, by bola iná sranda. :)
Ďalšie Tvoje dielo, ktoré čítam s úsmevom. Je nákazlivý ten Tvoj humor, vieš to?
A ďakujem Ti zaň. Aj za to, že píšeš, lebo mňa naozaj máločo rozosmeje a tá Tvoja úprimnosť dávkuje úsmev po častiach. :)))

Mária Blšáková5.6.2015
 

Milá Miriam!
V podstate žijem samotársky život. Stále som niekde zašitá, buď doma, alebo v práci, no jediné o čo fakt nie je v živote núdza, sú postavy. Čerpám zo života. Z minulosti i súčastnosti. Mám susedov, kamarátky, s ktorými trávim hodiny cestou do a z práce. Každý ma nejako inšpiruje. Niekedy spojím niekoľko ľudí do jednej postavy a inokedy jedného človeka rozložím na viacej, ako obrázok z puzzlí. Pri písaní sa vkladám do každej z postáv, lebo i ja viem byť milá, protvná, vzťahovačná, empatická a pod. Takže som len taký pozorovateľ - odkukávač :)
Teším sa, že si si našla čas a prečítala toľko kapitol. Neuverejňujem dlhé, aby som čitateľa neunavila, ale sedem je sedem :)
Pekný deň.

Miriam Mikulková4.6.2015
 

oprava:
čitateľ ktorý nepíše...dúfam, že tam toho nie je viac :)



Gabriel Ambler3.6.2015
 

Čau, veľmi príjemné čítanie o smutno-smiešno-vážnych veciach života nášho každodenného. Kladieš tie slová a vety za seba absolútne prirodzene, normálne, ľudsky... Jedna veta mi tam trochu nereže - \"Viem, nepoznám ju, ale som hlboko presvedčená...\" - v tej vete sú dve \"ale\", jedno by bolo treba nahradiť, tá veta je s dvomi odporovacími spojkami trochu komplikovaná a ťažšie pochopiteľná, aspoň pre mňa...

Mária Blšáková3.6.2015
 

Na tejto vete aj mne voľačo neštimovalo, napriek tomu, že i vlk bol zdanlivo sýty, i ovca naoko celá. Opravila som.
Srdečná vďaka.

Stella Maris2.6.2015
 

Majka, žeby sa opäť potvrdilo, aký je svet malý a nič nie je náhoda? :) Ak je pravda to, čo si myslím, dievčatá budú poriadne prekvapené. A nielen ony :)

...žiadna svojmu dieťaťu zle nechce – nechce zle
úplne že fantastický – úplne fantastický
(ak si nechcela, aby to pôvodne vyznelo viac hovorovo)
všetko zo všetkým – všetko so všetkým
gratulujem ku práci – gratulujem k práci

Mária Blšáková2.6.2015
 

Gratulujem ku práci. Reku, šak taká dobrá tá kapitola až nie je a potom mi došlo, že mám v tej vete chybu:)))
Opravené, až na že. Presne tak ako píšeš. Chcela som, aby to znelo tak bežne, ako keď sa bavíš s kamarátkou. Ďakujem, milá Stella za opravy. Veľmi mi to pomáha.
Stále sa točím okolo tých náhod, či nenáhod, že? Už od Kaleidoskopu.:)

Valeria Weibl2.6.2015
 

Teším sa spolu so Šarlotou. Z ich spoločného telefonátu išlo toľko pozitívnej energie :)
Žeby nás čoskoro čakalo odhalenie prvého rodinného tajomstva? Alebo aspoň náznak? Tak to sa veľmi teším, čo nás čaká nabudúce :)
Táto kapitola bola čistý oddych. Veľmi dobre mi padla :)

Mária Blšáková2.6.2015
 

Sama neviem, Valika. Záleží od toho, ako sa vyspím :) Verím, že obe baby s týmto naložia citlivo a opatrne. V tejto kapitole som prezradila dokonca viac, ako by sa zdalo. Trebárs, po kom má meno Anna :)

Kristína Hušeková2.6.2015
 

Majka, riadne sa to zamotá, už to tuším :)Páči sa mi komunikácia medzi babami, taká prívetivá a milá. Človek má z toho dobrý pocit. Len taká drobnosť: oprav si slovo boNboniéra.

Mária Blšáková2.6.2015
 

Bože :)))))
Na svoju obhajobu skúsim povedať, že bonboniera je kalorická BOMBOniera :)
Píšem rýchlo a potom narobím takéto kotrmelce :)
Ďakujem, Kristínka.

Alica31.5.2015
 

Ahoj, Majka, tuším, kto je Simon. Lotu čaká prekvapenie.
Len si oprav:
Môžem si len domýšľať.
...nenarúša ani pozadie pozostávajúce Z trsov kukurice. /z koho? z čoho?/
Z ľavého kútika jej ...

Mária Blšáková1.6.2015
 

Zasa sa potvrdilo, že viac hláv, viac rozumu. Na to, aby som písala bez školáckych chýb by som musela byť minimálne sedemhlavy drak :)
Ďakujem, Alica za pomoc.

janča29.5.2015
 

Všetkých jedenásť som dala naraz a závidela Gabrielovi, že také niečo nepozná. Mne je veľa vecí dôverne známych. Denno-denné spory o maličkostiach a neustále presvečovanie, že všetko vie urobiť lepšie, úspornejšie, citlivejšie, rýchlejšie. Zasa som sa u Teba našla. Ako to robíš?

Mária Blšáková31.5.2015
 

Ahoj Janka. Kdesi som čítala, že na svete nie je nič krajšie a závoveň nič hnusnejšie, ako sú medziľudské vzťahy. Faktom je, že vychádzať s ľuďmi dobre je niekedy hotová veda. Nájsť si vyváženú cestu, ktorá je schodná pre oboch.
Teší ma, že si mojim dievčatám venovala svoj čas. Ďakujem za komentár.

Stella Maris28.5.2015
 

Tušila som, že za naštrbenými vzťahmi medzi Annou a Šarlotou bude čosi viac, než len vzájomné nepochopenie. To, čo sa stalo Anne si už dnes nevieme predstaviť a som zvedavá, akým spôsobom ju k niečomu takému prinútili. Veru, dobre nás napínaš.Gaťkový koniec dostal aj mňa :)
Našla som len detail: tentokrát – tentoraz
A v jednom odstavci máš dvakrát „chvíľu váha“.
Ďakujem za spríjemnenie popoludnia.

Mária Blšáková28.5.2015
 

Joj, či som sa napremýšľala, ktorej váhavej chvíle sa mám vzdať :) A zbavila som sa ešte jednej...O chvíľu je späť. V jednom odstavci tri chvíle, hrom do palice. V cudzom texte mi opakovačky vždy udrú do oka.
Ďakujem za pomoc, milá Stella. Opravené. Pekný deň prajem.

Valeria Weibl28.5.2015
 

Konečne sa po troškách začíname dozvedať aj niečo z Anninej minulosti...a že zaváňa tajomstvom, to je len jeden z mnohých bonusov, kvôli ktorému sa k tebe vždy vrátim, keď postrehnem novú kapitolu. Táto kapitola mala všetko - vtip, zaujímavú myšlienku, gaťkový koniec (to keď ukončíš kapitolu tak, že ma necháš na ďalšiu kapitolu našponovanú ako gumu v gaťkách).
Teším sa opäť nabudúce :)

Mária Blšáková28.5.2015
 

Do tejto kapitoly som si požičala niečo z mojej mamy. Tú fotku v kukurici :) Roky mi nejde do hlavy, prečo si fotograf vybral také miesto.
A že bola pekná, ci pana. I vrkoč mala ako lodné lano a naberanú suknicu :)
V podstate si vyberám ľahké námety zo života.
Ďakujem za krásny komentár.

Gabriel Ambler28.5.2015
 

Pripájam sa k Ľudovmu hodnoteniu, úplne si prevrátila naruby môj literárny hodnotový systém. Keby som ešte pred mesiacom narazil v knižnici na knihu s názvom \"jedno ženské meno a druhé ženské meno\", určite by som ju z poličky nevytiahol. Vďaka za užitočnú lekciu, odteraz už budem deliť literatúru iba na kvalitnú a tú druhú. Drobné poznámky: \"ku mojim porodeninám\" - \" k mojim\" (rovnako \"ku tretej fotke\"). Inak krásny výraz, podobne ako \"šunka stiahnutá z internetu\", pobavil som sa. A ešte \"V tom jej čosi napadne\" - asi spolu, vtom. Veľmi sa teším na pokračovanie.

ľudo herman28.5.2015
 

Ahoj G., som rád, že ťa vidím. Len čo dopíšem tu svoju novelu (Rinalda), potom ťa poprosím, aby si mi pomohol s tým mojim pravopisom. Pokonáme sa fajne. Všetko dobré, priateľu.

Gabriel Ambler28.5.2015
 

Rád pomôžem, amigo, ale ja som amatér. Sú tu aj onakvejší experti...

ľudo herman28.5.2015
 

Budem veľmi rád, ak to budeš ty.

Gabriel Ambler28.5.2015
 

OK, mám dve tarifné sadzby. Prvá je milión eur za slovo, druhá je grátis. Ktorú si vyberieš?

ľudo herman28.5.2015
 

Ježišmáriasvätyjozef

Mária Blšáková28.5.2015
 

Ďakujem, Gabriel, za postrehy. K, alebo KU, večná dilema :) Slovenčinoš je veľmi ťažký a ja si za otca neviem zapamätať toľko pravidiel. Zvyčajne skúšam jedno i druhé, čo mi tam pocitovo lepšie sadne a napriek tomu ma pocit často ojekabáti.
Ku šunke, minule som si kúpila a chutila akosi nijako. Napadlo mi, že to si už človek môže rovno stiahnúť z internetu a vytlačiť.
Lapsusy opravené:)

Gabriel Ambler28.5.2015
 

Slovenčinoš ti opraví aj roboťák, ale napísať zaujímavú a pútavú vec, na to už treba celého človeka...

ľudo herman28.5.2015
 

Budem rád, ak to budeš práve ty.

ľudo herman28.5.2015
 

To patrilo, G., vyššie. Sorry.

Kristína Hušeková28.5.2015
 

Tak konečne aj Anna začína mať minulosť. Nečakane sa to pritvrdilo, som zvedavá, kam povedieš svoje postavy. Ale Riško ostáva mojím obľúbencom :)

Mária Blšáková28.5.2015
 

Ahoj Kristínka. Riška budem musieť asi naklonovať, lebo ho ľúbi i Valéria:)
A kam ich povediem? Sama neviem. Vždy, keď si sadnem za pc ku novej kapitole, nemám jasnú predstavu, ako bude vyzerať :) V jednom osude mám však úplne jasno. Je to Šimon a inšpirovala som sa skutočnou osobou, samozrejme s jeho dovolením. Teším sa, že si sa zastavila.

Valeria Weibl28.5.2015
 

Tak, tak :) spusti klonovací proces, ja sa nerada delím :)

ľudo herman28.5.2015
 

Vynikajúco ideš, dobre sa to číta. Dokonalá symbióza obsahu a formy. Začítal som sa. A vôbec neľutujem. Sú tam naozaj drobnosti (prudko slza) zaznieva to v intímnej bolestnej scéne to slovo (prudko) by som vyhodil.

Začítal som sa a neľutujem, vieš u chlapa táto veta znamená niekedy strašne veľa. Dať si poriadne čižmiská, obliecť ktovieakú špéci kombinézu - zopár panákov, pričesnúť vlasy, proste prípravu ako hrom, keď ide za ženským románom, za sebakastráciou. A u Teba sa takáto príprava oplatí. Takže zmrzačený a spokojný idem o kus ďalej a pozdravujem ťa Fistulovým hláskom, oj ako mi je dobre.

Mária Blšáková28.5.2015
 

Rozosmial si ma. Znova musím zopakovať, že niektoré komentáre sú lepšie, ako kapitoly nad nimi :) Neuveríš, ale práve včera som už po niekoľkýkrát poškuľovala po tvojom románe, ale povedala som si, že sa začítam až keď napíšem novú kapitolu. Písala som ju neskoro večer a ráno, keď som si prečítala tvoj komentár, bola som šťastná, že si si nevšimol tú bravčovinu na \"šampiónoch.\" Asi som mala už vlčiu tmu, i keď predstava pekných tiel s vavrínovými vencami na bravčovine nemusí byť úplne scestná :)
Prudko som sa zbavila prudkého. Fakt to tam bolo ako päsť na oko. Ďakujem za tvoj čas i vtipný komentár :)

ľudo herman28.5.2015
 

Mária som veľmi rád, že som ťa rozosmial. A aby sme zostali i naďalej tématický s predchádzajúcim príspevkom ...podali by ste mi, pani obchodníčka, s prepáčením, vajcia?

Mária Blšáková28.5.2015
 

Mám tu len dve kinderka od Veľkej noci. Ale ak máš rád čokoládovú praženicu, prečo nie :)

ľudo herman28.5.2015
 

Tie šampióny, ja som si to včera všimol, ale neprešlo mi to úplne do hlavy. Skôr ma to inšpirovalo, že som zatúžil po roštenke na hríboch s ryžou a hrozienkami v nej. Že to má i jazykovedný rozmer, tak to som netušil. Ja sa s pravopisom nekamarátim. A ako to malo byť? šampiňóny, kurňa, tak to radšej pneumatiku. Niekedy je ta slovenčina divná.

Mária Blšáková28.5.2015
 

Presne. Veď len taký hovník, čo nahradil diváňa :)

Gabriel Ambler21.5.2015
 

Hm, taký vzťah s rodičmi si neviem ani predstaviť. Ja som už v puberte vedel o našich všetko, aj o ich detstve, mladosti, puberte, ukazovali mi staré, zažltnuté fotky, hovorili o tom sami, alebo som sa ich pýtal a oni vždy odpovedali... úplná idyla. Ale puberta nás poriadne rozhádala, hlavne s ocinom. Krásne opisuješ ten vzťah, pekná kapitola. Len, samozrejme, zase tu mám pár gramatických vecičiek:
\"...no na srandičky nemám čas, ani náladu\" - bez čiarky
\"...že nie som malé dieťa, ani vojačik\" - tiež bez čiarky. Ale teoreticky tam podľa mňa v románe čiarka byť môže, ak to chceš poriadne zdôrazniť, ale v takom prípade by som za vetu práskol výkričník. Aspoň myslím.
\"Mama na oko zazerá\" - naoko spolu, ako príslovka, či?
\"Pohľad, ktorý si s mamou vymeníme má vyznieť...\" - tu som si nie istý, či to má byť bez čiarky, alebo pridať čiarku aj za \"vymeníme\", ale s iba jednou čiarkou by to byť nemalo. Asi skôr dve
\"Konečne jej dochádza, že som si susedovu sexuálnu orientáciu nevymyslela, no z výrazu jej tváre neviem vyčítať ako to vníma.\" - pred posledné \"ako\" čiarka, lebo oddeľuje vedľajšiu vetu
\"Táto predstava je taká absurdná, ako chlieb s lekvárom a šunkou\" - tu zase pred \"ako\" čiarka byť nemá, je to len nevetné prirovnanie


Mária Blšáková21.5.2015
 

Ahoj,Gabriel. Čiarky pred ako sú mojou špecialitou, okrem iného, ale keď som zbadala na oko, rozosmiala som sa. Nechápem ako som tam mohla niečo take na okaté :) zabiť. Ďakujem za opravy. Už som to uviedla na pravú mieru.

Valeria Weibl20.5.2015
 

Majka, pri tejto kapitole som sa neskutočne bavila, čítala sa sama. Jedna lepšia hláška za druhou :) Tvoj príbeh je síce o Anne a Šarlote, ale dnes som sa utvrdila v tom, že mojou obľúbenou postavou zostáva Riško :)
Tie myšlienky vyslovené na konci sú trefné. Nemali by sme zabúdať, že aj naše mamy boli kedysi mladé šviháčky so snami :)

Mária Blšáková20.5.2015
 

V ktoromsi komentári od teba som čítala, že by si sa nevzdala žiadnej zo svojich postáv, pretože všetkých máš rada. Som na tom rovnako. Sú ako moje deti a Riško sa mi ku podivu píše najľahšie. Možno nejaká moja mužská stránka :)
Ďakujem za komentár Valika

Stella Maris20.5.2015
 

Majka, tiež som našla pár drobností:
poznám ju pridobre na to, aby som nepoznala...
a o dve vety máš:
Riško, Riško, keby som ťa nepoznala...
teenagerovu- teenagerom
Väčšia polovica a menšia polovica sú aj moje špeciality. Vidím, že nie som sama :)
Na Riškových hláškach som sa dobre zasmiala. Myslím, že Anna je v hĺbke duše veľmi tolerantná žena, keď jeho reči brala s humorom. Ale jej vzťah k Šarlote je naozaj zvláštny. V podstate, Šarlota je už dospelá žena a napriek tomu o svojej matke dohromady nič nevie. Usudzujem, že príčiny ich vzájomného odcudzenia musia mať poriadne hlboké korene, a som zvedavá, čo sa za tým skrýva.

Mária Blšáková20.5.2015
 

Opravené. Ďakujem Stella.
Komunikácia medzi rodičmi a deťmi často hotovou babylóniou. Akoby každý vravel iným jazykom a naozaj jeden druhému nemusia chcieť zle. Rodičia už majú kadečo odžité a chcú deti uchrániť od chýb. Deti sa chcú slobodne rozhodnúť a mať právo na vlastné chyby. Anna naozaj nie je zlý človek. Rovnako ani Šarlota, len sú rozdielné povahy.

Alica20.5.2015
 

Ahoj, Majka,
vtipná kapitola, dobre som sa pobavila.
Len malé pripomienočky:
\"Tak ako? Už ...- na konci chýbajú úvodzovky
Väčšia polovica červenej tekutiny je preč. - polovice sú vždy rovnaké, vynechala by som -väčšia-
kiež by - nebolo by lepšie -kiežby?
Kiežby som vedela písať tak humorne ako ty!
Prajem tebe aj Sarlote pekný deň

Mária Blšáková20.5.2015
 

Keď bol môj syn malý, povedala som mu, že ho ľúbim. Povedal, že on mňa tiež. Povedala som, - Ale ja teba viac, a on - Tak potom ja teba menej :) Mala by som si brať príklad z jeho logičnosti :)
Ďakujem, dobrá víla. Opravené.

ľudo herman15.5.2015
 

\"Nerozumiem. Podľa všetkého máš naštrbené vzťahy s matkou, nie otcom. Čo tým chcel povedať? Vnímal ťa ako svoj trest?\"

Táto celá veta asi nie je v poriadku. Na základe tých pár viet, čo jej topica povedala, nemohla tak plasticky usúdiť, že to má s matkou tak dramatické a aj keď by usúdila, to ešte neznamená, že to tak nemohlo byť aj s otcom. Táto veta je \"podsúvanie\" deja, akoby som ako čitateľ bol retardovaný a bolo mi potreba vývoj príbehu predznačiť, alebo nalinkovať. Navyše bez dokladov. Táto veta by sa mala celá zmeniť. Nevychádza a nekorešponduje s doterajším dejom.

ďalej sa mi zdá, že celý ten rozhovor so záchraňkyňou je príliš rýchlo dôverný. Ja viem, že je po nepodarenej samovražde, o to však skôr, ...by tak rýchlo neskĺzla do tak dôvernej roviny. To je môj názor.

Ináč, pasáže o mame sú geniálne, ale o ocinovi ani nie. Tie pôsobia slohovo a nepresvedčivo. Pozri sa na tie pasáže a skús ich zmeniť. Zvoľ nejaký nástup ľútosti, akéhosi \"prečo ja\", \"kde som spravila chybu?\" a pod. To je \"soľ\" vyjadrovania samovrahov. Nemôžeš byť úplne silná, keď si práve chcela skončiť so všetkým. Základný pocit, ktorý šmýka so sebevrahom je Ľútosť. Je veľmi krátko po akte samvraždy. Takže hlavný pocit by mal byť ľútosť, sebaspytovanie, defens a pod. A potom áž o dosť neskôr možno vychŕľ, že bol otec tyran a násilník a opilec a ja neviem (ja by som otca do toho nepchal ak s ním nepočítaš ďalej vo svojom texte).

Ináč veľmi obdivujem, že si dokázala v tej cukrárni navodiť zaujímavú pozitívnu situáciu, to je moc dobre. I keď je to asi fabulácia ako remeň. Ale literárny postup nemusí byť verný, ani nemá. Som rád z tej atmošky v cukrárni, ako sa Anča smeje a ty by si ju najradšej vykváčala za vlasy, z toho sa teším ako malý chlapec. Zajtra alebo neskôr sa vyjadrím k ďalším.

Ja osobne by om zaočínal celý text treťou kapitolou, samozrejme príbeh by sa musel trošíčku prestavať. Mne sa nikdy nepáčí predznamenávanie ako je to v prvých častiach kde opisuješ problematický vzťah s matkou a potom v 3. kapitole nám ten vzťah \"opíšeš\". Ináč 3. kapitola, na dvore a potom rozhovor s mamičkou a scéna po kupeli sú geniálne. Nemám slov - si prosto Super.

Píšeš naozaj bravúrne, čo ma baví je ako dokážeš mimoriadne sugestívne opísať citové vzplanutia a vôbec dokážeš dokonale zachytiť dramatičnosť. Som Tvoj obrovský fanúšik a skladám pomyseľný klobúčisko ale nezahadzujem ho, ale kladiem Ti ho k nohám. Zajtra sa vrhnem na 4. kap.

Mária Blšáková16.5.2015
 

Prečítala som si prvé dve kapitoly a musím uznať, že máš pravdu. Anna so Šarlotou sa dostali ku tejto téme prirýchlo i keď nádväzne. Na jednej strane, faktom je, že sa nedá dopodrobna rozpísať úplne všetko. Druhá vec: To by si sa čudoval, čo všetko súkromné sa dozviem pri cestách autom už po polhodine, ale naozaj je tam ten prechod a nástup kostrbatý a unáhlený.
Pasáže s otcom prejdem. Ja vždy napíšem príbeh, kapitolku opravujem priebežne, tie malé veci, ale poriadné prekopávačky prichádzajú na rad, keď je rukopis hotový, lebo môžem na začiatok vsunúť to, čo som pred dopísaním ešte nevedela.
Ľútosť - to tam nemôžem dať. Šarlota píše, že v podstate ani nemala na tento počin dôvod, bolo to také momentálne rozhodnutie. Nie z nejakého momentálneho nešťastia, straty lásky, či majetku, alebo niečoho iného, ale z nedostatočnej motivácie na žitie. Celkovo k tomu pristupovala dosť cynicky..Zapláva si ako jej barla, uvidí kus sveta. Neskôr je zmienka, že si dodatočne uvedomuje blízkosť smrti.
Predznamenávanie - Každú knižku mám napísanú trochu inak, aj keď podľa štýlu som vraj ľahko rozpoznateľná:) Pri Anne a Šarlote nechcem čitateľa príliš trápiť, a tak si niektoré veci domyslí (podsuniem) skôr, ako sa udejú. V Hybaji to bolo naopak. Podarilo sa mi do úplného konca zatajiť, o čo ide.

Ľubo, ďakujem za tvoje cenné rady. Určite na nich budem myslieť pri písaní a neskôr i pri opravách.
Pekný víkend.

Kristína Hušeková15.5.2015
 

Majka, som rada, že Šarlota nie je opísaná súcitným spôsobom, ako sa väčšinou píše o telesne postihnutých. A teraz dokonca sa vozí aj na motorke! Teším sa na ďalšie pokračovanie.

Mária Blšáková16.5.2015
 

Kristínka, roky som sa pohybovala v prostredí zdravotne znevýhodnených ľudí a doslova som žasla nad ich humorom, talentom, priamosťou, úprimnosťou. Zrejme Pánbožko vyvažuje, keď nadeľuje.
Aj Šarlotu chcem predstaviť ako klasickú ženu, ktorá bojuje s bežnými problémami nezadanej tridsiatničky. Jej diagnóza slúži pre čitateľa ako okno, cez ktoré môže nahliadnúť do iného sveta.

Stella Maris15.5.2015
 

Pri čítaní som si spomenula na svoju prvú jazdu na motorke, samozrejme v pozícií spolujazdca. Cítila som sa po nej úplne rovnako ako Šarlota, len som to nevedela tak výstižne opísať.
Majka, táto kapitola sa čítala sama. Rada by som poradila, ako ju vylepšiť, ale neviem. Dokonca aj Gabriel Ti našiel iba drobnosti, preto som si istá, že žiadne závažné nedostatky sa v Tvojom texte nenachádzajú. Snáď nabudúce budem užitočnejšia.
P.S. Celkom ma zaujíma pôvod Šimonovej jazvy na zápästí :)

Mária Blšáková15.5.2015
 

Stela, keď som pred mnohými rokmi robila vodičák, rozosmialo ma, že automaticky mám i na malú motorku, pritom by som sa bála odšoférovať i Babetu. Za svojho života som sa viezla možno trikrát a zakaždým som mala srdce až kdesi v teniske. Zmienku o jazve som zatiaľ len tak podsunula, ale príde jej čas. Anna povedala, že sú smutná rodina, no súdržná. Mala pravdu.

Valeria Weibl15.5.2015
 

Motorku som si musela vygoogliť, tiež som v živote na žiadnej nesedela. Teda parádnu mašinu si vybrala :) Kvitujem Šarlote, že sa napokon odhodlala a nasadla na ňu (hoci aj s pomocou iných).
Neviem, či si už v takom istom dome s dvorom bola alebo si si ho vytvorila vo svojej fantázii, ale podľa Tvojho výborného opisu som si ho vedela dokonalo predstaviť. Hneď by som sa nasťahovala :)
Podarená kapitola, len koniec trochu smutný :)

Mária Blšáková15.5.2015
 

Chúďa, veľmi na výber nemala:) S motorkou mi pomohla moja kamarátka. Tiež som si musela \"vygúľať.\"
Tento dom je len v mojej fantázii, ale vidím ho celkom jasne. Chcela by som taký, i so skalkou a altánkom.

Gabriel Ambler14.5.2015
 

Perfektné, skvelý štýl, vieš nádherne vykresliť dynamiku vzťahov ľudí. No a interakcie matka - dcéra či otec - syn sú vždy veľmi zaujímave. Vytiahla si poriadne delo, ako starý motorkár to viem oceniť. Na takom diabolskom stroji som nikdy nesedel. Bože, stvoril si ma na obraz somára :-)))
Niečo ku gramatike a štylistike. \"Vyliezam z auta a vstupujem na dvor ktorý sa od toho nášho diametrálne odlišuje\" - pred ktorý by som dal čiarku. No a práve v tomto odstavci máš 4 vety po sebe, v KTORÝCH sú varianty slova \"ktorý\". Keby si aspoň 1 - 2 odstránila, bolo by to dokonalé. Pekný večer.

Mária Blšáková15.5.2015
 

Gabriel, až keď som si prečítala tvoj komentár ma séria \"ktorých\" udrela po oku. Zredukovala som o dva. Ďakujem za tvoje postehy. Pekný deň.

Alica14.5.2015
 

Boze,stvoril si na ma obraz somara. - pozri slovosled
... tento pan ma tu cest byt mojim otcom
Ak by som cele dni pocuval vrzukanie deciek, urcite by som nerelaxoval pri reve motorky, ale...Majka, tuto vetu som nepochopila. Preco hovoris o vrzukani deciek? Mozno mi nieco uslo, prepac.
Je Honda VT 1100 Shadow stara motorka, alebo su tam dve motorky? (Asi mi dnes nezapaluje).
Prajem pekny vecer

Mária Blšáková14.5.2015
 

Šimon, Annin brat je učiteľ hudby, preto musí z pohľadu otca počúvať vrzúkanie. Ano, sú tam dve motorky. Jedna, ako povedala Anna, najhodnotnejší člen rodiny a druhá stará rachotina, ktorú Šimon opravuje. A ešte, Boh nás stvoril na svoj obraz, ale Šarlota sa cítila tak hlúpo, že si povzdychla...stvoril si ma na obraz somára.
Pekný večer i tebe :)

Valeria Weibl10.5.2015
 

Tak teraz mi Riško pripomenul môjho priateľa (samozrejme je hetero, s gayom by som zrejme asi ťažko chodila :)). Keď práve doma cvičím a ide okolo mňa, tak si tiež neodpustí nejakú hlášku alebo sa začne rovno rehotať na nejakom divnom cviku. Aj keď ho vždy pošlem do ... (doplň si čo chceš, miesto sa vždy mení), tak sa hneď začnem rehotať aj ja. Hrozné.
Ale späť ku kapitole - \"žeriem\" Tvoje dialógy. Nech už sú medzi kýmkoľvek a kdekoľvek, vždy ma vieš vtiahnuť do deja medzi postavy akoby som tam bola s nimi. Teraz som sedela v pizzerke pri vedľajšom stole, bez hanby počúvala rozhovor dvoch sympatických žien a hlučne prežúvala pizzu calzone (nepreloženú).
Majka, opäť výborne :)

Mária Blšáková10.5.2015
 

Vždy som tvrdila, že ak by dobré i zlé vlastnosti mužov i žien dal niekto dokopy, pretrepal a rozdelil na dvoje, možno by z toho vzišlo niečo orechové. Takýto pretrepanec je u mňa Rišo. Tiež poznám pár trojpercentných a sú to perfektní ľudia.
Teším sa, že ťa moje písačky bavia. Aj ja sa pri písaní zabávam a dokonca sa i veľa naučím. Dnes som napríklad googlila motorky do ďalšej kapitoly.
Ďakujem za komentár. Pekný večer.

Gabriel Ambler9.5.2015
 

Perfektné, tuším som sa práve zamiloval - do tvojho textu. Ako to robíš? Skúsim niečo odkukať, ale asi to nepôjde, každý máme svoj štýl (či neštýl). Ale aspoň zmysel pre humor máme rovnaký, nasmial som sa. Riško - mám presne takého istého kamoša, vo všetkej počestnosti, niekdy sa o nič nepokúšal (vraj nie som jeho typ, príliš tučný a neupravený, navyše 100% hetero, no fuj), ale rehoceme sa spolu veľmi často, prakticky stále.
\"Anna sa volá moja mama. Moja stvoriteľka, krotiteľka, umravňovačka a mnoho iného v jednej osobe.\" Rodičia - deti, to sú brutálne interakcie, budem o tom písať aj ja, veď tieto vzťahy sú alfou aj omegou všetkých závislostí. Ja sa ale naozaj sťažovať nemôžem, moje vlastné skúsenosti sú veľmi pozitívne.
Veľmi sa mi to páči, teším sa na pokračovanie. A hlavne píšeš o reálnych, uveriteľných ľuďoch, žiadne fantazmágórie, veď s tými sa dnes priam roztrhlo vrece. Prvá veta takmer každného súčasného románu znie:
\"Všetky postavy opísané v tomto diele sú upíri a vlkodlaci a akákoľvek ich podobnosť s normálnymi smrteľníkmi je úplne náhodná\"

Mária Blšáková9.5.2015
 

Ako to robím? Presne tak, ako ty, Gabriel. Nesnažím sa byť čačaná a za každú cenu hrať na city. Píšem tak obyčajne. Inak, Anna sa volá i moja mama :) (Mamuľka, podobnosť s tebou je čisto náhodná. Či..?)
Včera pred polnocou som čítala tvoju novú kapitolu. Pravdepodobne si tiež návykový, ako veci, o ktorých píšeš :)
Ďakujem za komentár. Potešil.

Kristína Hušeková7.5.2015
 

Majka, píšeš veľmi presvedčivo a uveriteľne.Šarlota je mi blízka, aj ja chodím s francúzskou barlou a mám polovičný invalidný, až na to, že to nemám od narodenia, ale od autonehody. A navyše si jej dala slávne meno - už po nej pomenovali aj čerstvú anglickú princeznú :)
Som zvedavá na pokračovanie, tak nech ti to dobre píše.

Mária Blšáková7.5.2015
 

Mám rada slovenské mená, no v tomto prípade som porušila pravidlo, pretože mám zámer :) I Viktória je krásne, Kristínka.
Dúfam, že sa tej svojej barly zbavíš. Chcela som nechať čitateľa nahliadnuť trochu i do tohoto sveta, pretože tak často lamentujeme nad tým čo nemáme a zabúdame sa tešiť z toho, čo máme.
Ďakujem.

Stella Maris7.5.2015
 

Majka, páči sa mi, že Tvoj román je nielen o pokrvných vzťahoch, ale je najmä príbehom o silnom a úprimnom priateľstve, s akým sa už v dnešnej dobe stretávame iba výnimočne. Ale, ako naznačila Ella, okrem príbehu dvoch priateliek rozvíjaš i úplne iný, v literatúre často opomínaný, no komplikovaný vzťah matky a dcéry. Takže každý si môže nájsť to svoje. Veľmi ma potešil aj dlhší rozsah kapitoly.
Ešte som našla pár drobností:
v hoteli
dáku esemesku- nejakú esemesku
bedrový kŕčok - krčok

Mária Blšáková7.5.2015
 

Srdečná vďaka, Stela. (Opravené.) Vaše pripomienky majú pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Myslím, že každý autor po sebe veľmi pozorne prečíta, skôr ako príspevok uverejní, no i tak nám v našich textoch kadečo unikne a často úplne školácke chyby, preto má vzájomná pomoc veľkú cenu.
Ku A&Š. Do každého dielka sa snažím vložiť skutočný život. Moji hrdinovia jedia, cvičia, umývajú sa, žijú s niekym, či vedľa niekoho. Smejú sa, plačú, robia chyby. Chcem, aby ich príbeh pôsobil vierohodne, ale nesmie otravovať popisom nekonečnej rutiny na úkor príbehu. Myslím, že správna vyváženosť je jednou z najdôležitejších ingrediencií písania. Utrafiť tu správnu mieru.
Pekný deň.

Ella Lenart6.5.2015
 

Ahoj Majka, pridávam sa k názoru, Ema bude vždy Emou.Ale myšlienka o priateľstve dvoch žien, nie priateliek, je skvelý výber.Veľmi dobré mi v mojom terajšom stave padla veta : vykašľať sa na zbytočnosti:prečo, kvôli čomu....veľmi pekná myšlienka. Zvyčajne chyby prehliadam, no možno som našla na konci:
domou...nie domov?
neznámi...nie neznámy?
Som na blízku :-)

Mária Blšáková6.5.2015
 

Srdečná vďaka, milá Ella. Je neskutočné, čo všetko sa dá prehliadnúť. Za to íčko by som sa vyšticovala :)
Anna a Šarlota nebude len o priateľstve. Bude i tajomstvo a láska, veľká.
(Ema bude čo nevidieť. Už sa pracuje na obálke)

Valeria Weibl2.5.2015
 

Aj ja už odmalička neznášam veľkonočné sviatky. Pred šibačmi som sa schovávala v rodičovskej spálni. Keď prišli spolužiaci zo základky, mama ma vyhnala von a ofučane som stála na dvore, kým na mňa s nadšením vyliali dva litre ľadovej vody. Úplne sa viem teda vžiť do Šarlotinej kože :) šibačov by na oplátku mohla vyšibať svojou barlou :)
Dať psovi meno Kašpirovsky bol parádny nápad :) to by mi nikdy nenapadlo. Majka, ďalšia vydarená kapitola :)

Mária Blšáková2.5.2015
 

Som na tom podobne. Raz som dokonca dostala ako bonus i s vedrom do hlavy a odvtedy som takáto.
A ešte im aj nalej a daj vajco, keď by si ich najradšej zahlušila.

Minule mi mailom prišli vtipy a bol tam i taký, kde manželský pár sedí pred telkou a pozerá program s Kašpirovským. Podľa inštrukcií z obrazovky si prikladajú dlaň tam, kde majú problém. Žena na srdce, muž do rozkroku. Žena naňho škaredo zazrie a povie: \"Starý, ale on ide liečiť chorých, nie kriesiť mŕtvych.\"
A mala som meno pre psa :)

Stella Maris30.4.2015
 

Som si istá že aj tam hore sa už zmodernizovali a naše prosby nekončia v obyčajnom koši, ale v koši spamovom. Takže túto vetu si prosím oprav :)
Majka, Ty si nám už jednu dobrú správu tento týždeň oznámila, ale na dobrú správu od Anny pre Šarlotu si musíme ešte počkať, tak nás dlho nenapínaj.

Mária Blšáková1.5.2015
 

Keď bol môj syn malý, bál sa davu ľudí a tak sme do kostola chodili cestou do školy, keď bol úplne prázdny. Chvíľu ma pozoroval, aby prišiel na to, o čo tu ide, potom zopäl ruky a predniesol svoju prosbu: \"Ježiško, príď ku nám na kávu. A mohol by si zbiť Dominika, lebo mi robí zle.\" Kto vie, kde skončila jeho úprimná žiadosť :)
Neboj sa, Stela. Nebudem dlho naťahovať. Iba týždeň. Prajem krásny sviatočný deň.

Alica24.4.2015
 

Vtipna kapitola. Pekne som si dokazala predstavovat hlavne postavy a aj dej. Ja mam tiez podobneho suseda a cirou nahodou sa tiez vola Richard. Cez vikend mi pomahal pilit drevo. Ale je straight a zenaty. Nevadi. Rozmyslam, ze si idem urobit zemiakove placky. Tesim sa na dalsiu kapitolu.

Mária Blšáková25.4.2015
 

My sme mali zemiakové placky vo štvrtok a ja to vždy takto zamontujem do deja :) Naviac, kapitola opisuje čas pred Veľkou nocou a keďže sú obe, Anna i Šarlota veriace, dožičila som im ešte pôstne jedlo.
Ďakujem za komentár, milá Alica

Stella Maris23.4.2015
 

Majka, tiež som sa chcela opýtať, či ten fuťung je z nejakého nárečia alebo je to iba vymyslené slovo :) Mne napríklad nespisovné slová v priamej reči nevadia, aspoň sú dialógy autentickejšie.
Teraz si už len počkám, ktorej z Tvojich dvoch hlavných hrdiniek dopraješ aj čosi viac, než len spriaznenú dušu. Možno si potom nájdu cestu aj k sebe.
Tak nás (ich) dlho nenapínaj :)

Mária Blšáková23.4.2015
 

No, Stela, zdá sa, že to kvôli čitateľom budem musieť preskúmať. Buď je to nejaký Okolobardejovský sleng, alebo je to skomolenina zle reprodukovaná, alebo je to produkt fantázie môjho švagra :) Ale on to vie povedať tak peknéé :)
A ešte toto. Doprajem koľko len budem vládať :)

Valeria Weibl23.4.2015
 

Ten fuťung dostal aj mňa :))))) Majka, kam Ty na to chodíš? :)
Milý podarený dialóg, akoby som tam bola s nimi a tvrdosť zaplesnutých dverí pocítila na nose. A tie zemiakové placky som cítila až sem :)
Mám pocit, že Rišo nakoniec všetkému príde na koreň alebo aspoň správne navedie Šarlotu k vyriešeniu veľkej záhady okolo jej mamy. Len nech sa ho pekne drží :)
Opäť podarená kapitola, teším sa na ďalšiu :)

Mária Blšáková23.4.2015
 

Konkrétne slovo fuťung pochádza od môjho švagra.:) Inak, tí čo ma poznajú, vedia, že veľmi podobne sa vyjadrujem i naživo. Som skrátka strááášne nespisovná a prenášam to i do textov :) Na margo Riška - myslím si, že každý človek potrebuje aspoň jedného dobrého priateľa, preto nie som žgrloška a všetkým mojim hrdinom vždy doprajem spriaznenú dušu.
A ešte... dnes ráno som si sadla za pc a vôbec netušila, o čom bude nová kapitola. O to viac sa teším, že sa ti páčila.
Ďakujem Valeria

Palo23.4.2015
 

Pohodovka čítať tototu :) fakt to vieš, pokračuj.
PS: len neviem čo je to ten fuťung :), nie je to náhodou tesnenie okolo okien?

Mária Blšáková23.4.2015
 

Fuťung je práca pre dvoch ľudí. V krajnom prípade i pre jedného, ale potom sa to volá falšfuťung. Z tesnenia má iba to, že je pritom tesno. :)

janča20.4.2015
 

Majka. Čítam Ťa odkedy si na tejto stránke a vždy si vravím, že aktuálne dielo neprekonáš. Ema bola super a v mnohom som s ňou súhlasila. Poviem Ti to takto. Podľa štýlu by som Ťa rozpoznala, no tému zvolíš vždy pútavú a zo života, takže vždy prekvapíš. Držím palce i pri písaní Anny a Šarloty.

Mária Blšáková21.4.2015
 

Nevieš si predstaviť, ako veľmi ma potešil tvoj komentár. Som rada, že si dala šancu i tomuto dielku.
Pekný deň prajem.

Valeria Weibl20.4.2015
 

Milá Majka,
ten Rišo ma neskutočne baví, to bude taká vďačná postavička, na ktorej sa ešte veľakrát nasmejem. Vôbec nepochybujem o svojom tvrdení :))
Podľa zakončenia šípim prvé veľké tajomstvo...a mám taký pocit, že je len prvé z mnohých. Už sa teším, ako všetko parádne zamotáš :)

Mária Blšáková20.4.2015
 

Ahoj Valéria. Mám rada ľudí so zmyslom pre humor. Taký láskavý, uletený, no neobsmievačný a neubližujúci. Richard je presne takýto druh pošuka. Má svoje mindráky, ale je dobrým priateľom.
Správne predpokladáš tajomstvá, ale nechcem z toho robiť detektívku. Životné príbehy dvoch Ann i Šarloty budem priebežne odkrývať. Ďakujem za komentár.:)

Stella Maris18.4.2015
 

Milá Majka,
veľmi ma teší, že som pozitívne ovplyvnila Tvoje rozhodnutie napísať príbeh o Šarlote a jej matke. Myslím si, že tak, ako je každý vzťah matky a dcéry jedinečný, rovnako jedinečné môže byť aj každé jeho literárne spracovanie. Veru ani neviem, či je nejaká téma, o ktorej ešte nikto nepísal :)
Podľa náznakov v tejto kapitole sa mi zdá, že sa chystáš osudy svojich postáv poriadne poprepletať a Tvoji hrdinovia skrývajú nejedno tajomstvo :)
Len som zbadala dve chybičky:
Namiesto triáda by malo byť tiráda. Triáda je trojica.
chovať sa trošku normálnejšie - správať sa...

Mária Blšáková18.4.2015
 

Opravené. Srdečná vďaka, milá Stella.
Aj ja mám pocit, že na svete niet témy, ktorá by ešte nebola spracovaná. Našťastie, fantázia je ako vesmír a tak sa stále môžeme tešiť na prekvapenia v dielach.
Máš pravdu, mám veľa toho v rukáve i v noháve :) Ďakujem za komentár.

Valeria Weibl13.4.2015
 

Milá Majka,
pri tejto kapitole som si spomenula na Emu a jej kamarátku Bibu. Dúfam, že Anna bude Šarlote rovnako príjemnou oporou, akou bola Biba :)
Čo Ťa napokon zlomilo, že si sa rozhodla zverejniť tento príbeh? Budem sa opakovať, ale nech už to bolo čokoľvek (ktokoľvek), urobila si dobre. Keď si predstavím, že príbeh Šarloty a jej mamy takmer nenašiel cestu medzi Tvojich čitateľov...to by bola sakra škoda :)
Teším sa na ďalšiu kapitolu :)

Mária Blšáková13.4.2015
 

Veru, tento námet už mala v odpisoch, pretože som sa o ňom rozhovorila viac, ako bolo treba a... poznáš to. Keď sa tu objavilo dielo s rovnakou tématikou, povedala som si, že to nechám tak. Pôvodný zámer bol, že napíšem tento román z pohľadu oboch žien, kde bude každá rozprávať v prvej osobe. I toto som zavrhla, keď pribudol román od mikaellle, ktorý ma veľmi príjemne prekvapil autentickosťou, i spracovaním. Nakoniec ma presvedčila Stella, že ak máš myšlienku a rozohrá ti v hlave príbeh, nemala by si sa jej vzdať. A tak som sa k nápadu vrátila.
Keď dostanem nápad, hlavné postavy mi tak zľahka poletujú v predstavách. Potom dostanú tváre a začnú mi znieť ich dialógy. Je to fáza, kedy ich už ťažko zastavím. Je to akoby začali žiť svoj život. Potom už začnú vystrkovať rožky tak veľmi, že si musím sadnúť a začať písať.
Ďakujem za komentár Val.

Palo13.4.2015
 

Popri kapitolách si zakaždým prečítam aj komentáre. Nie je náhoda, že sa nesú vo veľmi pozitívnom duchu. Ema je dobrá, ale toto je úplne iný tabak. Je to výrazne vyzretejšie písanie. Ako už niekto predo mnou napísal - ozaj sa to dobre číta. Držím palce

Mária Blšáková13.4.2015
 

Ďakujem za komentár.

Pedaja11.4.2015
 

Ahoj Mária. Zbožňujem ak sú príbehy písané jednoduchým štýlom, bez tisícorakých myšlienok a zamyslení okorenenými gigantickými metaforami a tvoje sú fakt pastva pre oči a predstavivosť ;) Klobúk dolu

Mária Blšáková11.4.2015
 

Milý Pedaja!
Kdesi som čítala, že ak hľadáš knižku podľa svojho gusta a nenachádzaš ju, musíš si ju napísať sám :)
Mám rada knižky, kde sa nemusím trikrát vrátiť na začiatok strany, aby som pochopila. Pred časom som čítala super knihu Když v ráji pršelo od Jána Otčenáška. Bola som očarená jeho opismi, ale cesta autom na samotu, ktorú si hlavní hrdinovia kúpili, trvala niekoľko desiatok strán.:) Povedala som si, že pri písaní sa pokúsim neodkrágľovať čitateľa siahodlhosťou. Pri komentároch sa však často odtrhnem z reťaze. Som zvedavá na tvoj príspevok. Nech sa ti darí. Ďakujem za komentár.

Stella Maris11.4.2015
 

Milá Majka,
spočiatku som si myslela, že Šarlotina nevraživosť voči matke je len dôsledkom ich vzájomného dlhodobého spolužitia. Teraz už viem, že má hlbšie korene. Ťažko si môže Šarlota vážiť matku a rešpektovať ju, keď od nej vyžaduje vlastnosti, ktoré sama nikdy nemala.
Som presvedčená, že autor, ktorý si vyberie na spracovanie vzťah matka-dcéra, musí byť v prvom rade veľmi dobrý psychológ. A Ty si na vzťahové témy expert, preto nepochybujem, že v Tvojom podaní to bude silný príbeh, pri ktorom nás „donútiš“ nielen sa zasmiať, ale i zamyslieť.

Mária Blšáková11.4.2015
 

Každý vzťah za svojho trvania nabaľuje na seba všetko, čo mu príde do cesty, ako snehová guľa. Zažívame dobré i zlé. Často je toho dobrého oveľa viac, no to zlé dokáže urobiť také hlboké ryhy na duši, že ich nezacelí ani stovka dobrých skutkov.
Táto téma je... dá sa povedať, že veľmi ľahká, lebo každý okolo má matku a tak mám za vagón inšpirácie. Ďakujem za pristavenie i komentár.

Miriam Mikulková7.4.2015
 

Ahoj Majka,
vidím, že Tvoja studňa na dvore je nevyčerpateľná a určite by veľa autorov rado jej súradice. Ale treba aj vedieť načrieť a ty si opäť siahla po skvelej téme.
Koľko nás dcér sa nájde v Tvojich riadkoch a paradoxne aj koľko nás mám. Kedysi som si hovorila, že nikdy nebudem robiť rovnaké chyby ako moja mama. A predsa som ich robila a robím, len sa na ne pozerám inak, pohľadom ženy, ktorá je odrazu na tej istej strane barikády.
Obdivujem Ťa, za to, že do každej ťažšej témy dokážeš vniesť obrovský kus Tebe vlastného, originálneho humoru. Asi si ani neuvedomuješ, aký dar si do vienka dostala, teda okrem Tvojho spisovateľského.
Teším sa na ďalšie kapitoly a som rada, že si moja priateľka. :)))

Mária Blšáková7.4.2015
 

Niektoré komentáre sú fakt krajšie, ako diela nad nimi.
Milá Miriam, veľmi sa teším, že v mojej tvorbe nachádzaš i niečo pre seba. Byť dobrou matkou, alebo dobrým dieťaťom je hotová veda. Často mi hľadanie správnej cesty, či riešenia príde ako test s troma odpoveďami, z ktorých si musím jednu vybrať a nech zvolím ktorúkoľvek možnosť, aj tak nebude správna.
Ďakujem za krásny komentár.

Stella Maris6.4.2015
 

Milá Majka,
po dnešnom hektickom dni je pre mňa Tvoja kapitola ako balzam na dušu. Šarlote a jej mame som verila každé jedno slovo a som si istá, že vďaka Tvojim plastickým opisom zažijeme s nimi mnoho smutno-smiešnych situácií. Som zvedavá, ako to zamotáš a čo (kto) im nakoniec pomôže nájsť si k sebe cestu. Myslím si, že bývať s rodičmi po tridsiatke je hotová katastrofa (ale za to výborný námet na román). Veľmi sa teším na ďalšiu kapitolu a pokojne môže byť aj dlhšia.

Mária Blšáková6.4.2015
 

Vzťah dcér i matiek je naozaj zložitý. Verím, že každá matka chce pre svoju dcéru len to najlepšie, no akoby každá zabudla na časy, kedy ju jej vlastná matka dusila podobným spôsobom. Dúfam, že sa ti to čo som si pre obe pripravila bude páčiť.
Ďakujem za komentár.

Valeria Weibl6.4.2015
 

Milá Majka,
bola som zvedavá, akým spôsobom zoznámiš čitateľov so Šarlotinou mamou. Klasická mama sa v nej nezaprela...kde si bola doteraz, čo si robila, kde máš palicu, čo to máš na sebe :)) Ako keby som sa vrátila niekoľko rokov dozadu a počula moju mamu :) teda až na tú palicu samozrejme :)))
Páčil sa mi ich slovný ping pong, bolo to veľmi uveriteľné. Ak budú ich ďalšie dialógy popretkávané Šarlotiným humorom, mám sa na čo tešiť :)

Mária Blšáková6.4.2015
 

Kiež by som i iné veci písala aspoň tak presvedčivo, ako dialógy. :) V noci som sa totiž zobudila na nepríjemný pocit, že ma kdesi pod rebrom kole nelogičnosť. A potom mi to docvaklo. V prvej kapitole Šarlote odplávala barla a ja som ju pomyselne poslala ku Belehradu, pritom mi ušla podstatná vec. Niekto by tú palicu musel vyloviť z Váhu a prehodiť do Dunaja :)

Kristína Hušeková6.4.2015
 

Majka, veď Váh sa vlieva do Dunaja, takže všetko je O.K., môžeš spokojne spávať.

Mária Blšáková6.4.2015
 

Takže Komárno môžem zrušiť? :)
Obrovská vďaka Kristínka :)

Valeria Weibl6.4.2015
 

Keby tá barla skončila v Komárne, to by bolo tiež fajn :))

Mária Blšáková11.4.2015
 

Ale to by z toho sveta veľa nevidela, keby skončila v Komárne :)

Rony5.4.2015
 

Ahoj Mária,
páči sa mi kombinácia vážnej témy spojenej s humornými dialógmi. Odsek s farárom nemal chybu:-)
Ľahko sa to čítalo a upútala si moju pozornosť až do konca. Len by som La, la, la nahradila Bla, bla, bla alebo Hm, hm, hm...

Mária Blšáková6.4.2015
 

Ahoj Rony. S tým bla, bla, bla to vôbec nie je zlý nápad, ale používa sa to, keď niekto zjavne kecá a my o tom vieme. Šarlota tiež kecá, :) ale Anna jej tým la, la, la... dáva najavo, že nepravda je pre ňu obohraná pesnička, na ktorú je ako novinárka zvyknutá. Ďakujem za komentár. Veľmi ma potešil.
(Nech ťa dnes veľmi nevykúpu)

Felis Catus3.4.2015
 

Ahoj Majka, čakala som, kedy prídeš s niečim novým a dočkala som sa:) Ako u teba vždy, už od začiatku to vyzerá veľmi zaujímavo. Anna ma pobavila, mala som s tým menom veľmi podobné problémy!

Mária Blšáková3.4.2015
 

Milá Anna. Pri tomto som vychádzala i zo svojich skúsenností. Nemusím svoje meno. Radšej by som sa volala Lujza, ale keď už, v detstve a puberte som veľmi túžila potom, aby ma volali Mária. Nie Maňa, Marka, Marusia. Otec ma dokonca volal Pačuša :)
Teraz už viem, že meno nie je až také dôležité ako to, akí sme ľudia. Teším sa, že som ťa zaujala.

Palo2.4.2015
 

Prišla jar a s jarou prišla aj Majka s novou knižkou. Dva krát som si prečítal tieto prvé dve kapitoly, nie som blonďák ani policajt, ale páčilo sa mi to a mal som pocit, že jedno prečítanie nestačí. Zdá sa mi, že sa nám tu rodí znova niečo pekné. Máš ozaj talent a vzácny dar dať slovám vyšší zmysel. Držím ti palce Majka.

Mária Blšáková2.4.2015
 

Mám tomu rozumieť tak, že si ako cieľovú skupinu tejto knižky vybral blonďákov a policajtov? :)
Teším sa, že sa ti začiatok páči, lebo je veľmi dôležité, aby prvé stránky neodradili, ale navnadili ku ďalšiemu čítaniu. Druhú kapitolku som ušila horúcou ihlou. Ešte ju budem musieť preklepnúť.
Ďakujem za komentár.

Marta Bielska1.4.2015
 

Majka, prečítala som si začiatok Tvojho nového diela. Pridala som hviezdičky, lebo si to dobre \"odpálila\" :-)

Mária Blšáková2.4.2015
 

Ďakujem :) Nevydržala som a v rámci rozbehu som dnes napísala druhú kapitolu. Odteraz budem pridávať tak ako predtým, približne raz za týždeň.
(Čo sa stalo so Sandrou?)

Valeria Weibl1.4.2015
 

Neskutočne sa teším, že jedna z mojich najobľúbenejších autoriek na MT ohlásila svoj návrat...a ešte k tomu aký veľkolepý :)
Majka, už z prvej kapitoly mi je jasné, že to bude Tvoj ďalší trhák. Až zimomriavky navodzujúci úvod ma nepustil až do konca. Som veľmi rada, že si sa napokon rozhodla prísť s týmto príbehom a nenechala si ho schovaný len vo svojich myšlienkach. Urobila si dobre. Nech Ti to tak dobre píše ako doteraz :)

Mária Blšáková1.4.2015
 

Aj mne nabehli zimomriavky, ale od radosti a doslova dojatia. Ema bola prijatá rozpačito, lebo čitatelia čakali, že po romantickej a jemnej Agáte príde niečo podobné a zrazu čert s cigaretou, vínom a slovníkom pohoniča. Ale nakoniec ste si zvykli. Šarlota je zasa trochu iná, okrem čierneho humoru. Má postihnutie a to ju činí zraniteľnejšou a odkázanejšou na iných, pritom tak veľmi túži po samostatnosti.
Ďakujem za Tvoje krásne privítanie.

Kristína Hušeková1.4.2015
 

Majka, dávam palec hore. Som rada, že si sa pustila do témy, ktorú iní autori obchádzajú. Čakám na pokračovanie...

Mária Blšáková1.4.2015
 

Ďakujem, Kristínka. Uvidím, ako ich ukočírujem. Už mi v hlave dlho vytŕčali rožky :)

Alica31.3.2015
 

Z nejakeho dovodu sa mi nedalo pridat hviezdicky.

Alica31.3.2015
 

Ahoj, Majka.
Zda sa, ze sme si obe vybrali temu matka-dcera, len prostredie je ine. A samozrejme pribeh. Tesim sa na dalsie kapitoly.

Mária Blšáková31.3.2015
 

O láske medzi mužom a ženou je veľa literatúry Alica. Nezaškodí, keď načrieme i do trochu iných druhov vzťahu, aj keď... len medzi nami. O čom by to bolo bez lásky? :)

Marta Bielska31.3.2015
 

Ahoj Majka, si neúnavná, držím Ti palce k ďalšej téme.
Spomínaš, že Ti nešlo vymazať predchádzajúci príspevok. Emko vymazala všetko tak, že jej tam nezostali ani komentáre. Je férovejšie začať písať na čistom liste - veď načo by si tam mala dátum spred dvoch rokov. Takže mohla si ťuknúť na \"X\", kde je zmazať - vpravo vedľa príspevku a potom ho potvrdiť ešte raz. To je celé. Momentálne som mimo diania, takže som nečítala ani nehodnotím, iba som nakukla...

Mária Blšáková31.3.2015
 

Marti, poslala som ti do mailu obrázok z mojej adminskej sekcie :) Ak sa naň zahľadíš, uvidíš, že som vymazala pôvodný príspevok a keď mi nevymazalo komentáre a počítadlá, po pridaní som zmazala i túto novú kapitolu a skúsila to znova, žiaľ s rovnakým výsledkom. Nepotrebujem naháňať nejaké číselká, preto na margo férovosti som do odpovede pre Stelu pridala i info o \"odpočte.\" Ak by som zmazala i tretíkrát, namiesto neférovosti by tu vzniklo podozrenie, že chcem, aby bol môj príspevok na vrchu kopy :) Júj, Šalamún aby človek niekedy bol :)

Mária Blšáková31.3.2015
 

Šla som tam ešte raz a zdalo sa mi, že sa podarilo odstrániť všetko. Dala som mt načítať znova a tu je to v nezmenenej podobe, tak naozaj netuším, čo s tým ešte urobiť Marti.

Marta Bielska1.4.2015
 

Ahoj Majka, ja to až tak neriešim. Len načo by si tam mala dátum spred dvoch rokov, keď je to nové? A možno je to preto, že sa môže vkladať iba 10 x. Ale na tom fakt nezáleží, iba som reagovala na to, že si s tým nevieš rady. Pekný deň. :-)

Maria Blšáková1.4.2015
 

Rozhodne to nie je počtom, lebo tie sedia, keďže som zmazala pôvodný príspevok. No čo už.

Emko31.3.2015
 

Ahoj Majka,
hneď po dočítaní prvej kapitoly sa mi samovoľne vybavil v mysli istý reklamný slogan - niečo o pití a prestatí, no a podobne je to s tvojím písaním - Keď raz začneme čítať, nevieme s tým prestať :)
Veľmi zručne napísané, pútavo, lákavo, presne tak, aby mal človek chuť pokračovať a nazízať, či nepribudli nové kapitoly, na čo sa už teraz, po predostrení príbehu, teším.
Drobnučké upo - preč s tejto = z tejto a slovné spojenie Celú ma chveje by som skôr uvítala v podobe \"Celá sa chvejem\".
Pekný večer a nech máš inšpirácie a chuti do písania nadostač :)

Mária Blšáková31.3.2015
 

Milá Emko, ďakujem za upozornenie. Som hrozná, keď chytím slinu písať. Dám dokopy kapitolu a šup s ňou na svetlo Božie.
Niečo by som však rada takto hneď z kraja prezradila. Napriek tomu, že sa zdá, že som tak ako vždy načrela do ťažkej témy, nemám v úmysle napísať niečo ťaživé. Teším sa, že si nakukla.

Stella Maris31.3.2015
 

Ahoj Majka,
kde Ty na tú inšpiráciu chodíš! Ak máš niekde zdroj, mohla by si sa v rámci dobrých kolegiálnych vzťahov so mnou podeliť :)
Páči sa mi téma, ktorú si si tentoraz vybrala. Akosi automaticky sa predpokladá, že matka a dcéra by si mali rozumieť, ale čo ak to tak vždy nie je? Usudzujem, že práve o tom bude Tvoj príbeh, a preto sa naň veľmi teším.

Mária Blšáková31.3.2015
 

Samozrejme, že sa podelím:)
Matka a dcéra. Večný príbeh. Fakt by si mali byť najbližšie, ale často je to naopak. Nechápu sa, vyčítajú si, príliš sa oháňajú snahou poradiť, pomôcť, veď chcú len dobre jedna druhej, no v konečnom dôsledku medzi sebou postavia múr nepochopenia.
Začiatky bývajú ťažké, tak dúfam, že cez ten svoj so Šarlotou i Annou rýchlo prejdem.
A ešte... maturovala som tu dnes neskutočne, ako odstraniť starý príspevok kompletne, i s čítanosťou a komentármi. Nepodarilo sa, takže 195 prečítaní, 33 hodnotení a 10 komentárov nepatrí ku tomuto dielku.
Ďakujem za komentár Stela.

Matt van den Bryll29.11.2013
 

Ahoj Mária, máš výborný štýl písania. Pekný príbeh. Trochu vážny, nie?:)
Pekný večer
Matt

Mária Blšáková29.11.2013
 

Ďakujem Matt :)
No vidíš a ja som si vždy myslela, že píšem veselé kúsky.:)
Niečo ti prezradím. Veľmi rada kombinujem vážnu tému s humorom.:)

Patrik Soloninka31.10.2013
 

Ahoj Mária.
Veľmi dobre sa to čítalo. Dobrá zápletka, vtipné hlášky, momenty a pod. :-)
Všimol som si, že to má 2 strany. Začiatočné a koncové slová sú rovnaké. Je teda nejaký rozdiel alebo sa ti to len podarilo omylom vložiť dvakrát? :-)

Mária Blšáková31.10.2013
 

Ďakujem Patrik za postreh. Naozaj bola táto poviedka dvakrát. Tri z mojich poviedok majú po dve strany a každá má na druhej strane... pre nedostatok možností (prečerpaný limit príspevkov)ďalšiu poviedku, len táto bola zdupľovaná.
Bolo celkom zábavné, písať ako chlap. Ako mačo, čo si užíva života:)
Ďakujem za komentár i upozornenie:)

...miau...10.6.2013
 

...už by som bola fakticky trápna...a duplicitná...také dielko sa čítalo krááásne...dejová línia opatovne zaujala a nútila ísť do konca \"jak píla\"...

Mária Blšáková10.6.2013
 

Chcela som napísať, že som sa pri tejto poviedke vyšantila, ale to som sa pri každej. Karin s Martinom sa objavia aj v poviedke, ktorú práve píšem. Bude sa volať Čistá duša. :)

Dalila13.4.2013
 

Skvelo si opísala dva typy mužov úplne odlišných. Každá z nás sa stretla s jedným i druhým typom. Dobre som si počítala :)

Mária Blšáková15.4.2013
 

:o)To ma veľmi teší. Veru, svet okolo nás je plný inšpirácie. Ďakujem za komentár Dalila

Jurgen Smatanský4.3.2013
 

Nedalo mi nepozrieť sa znova na tvoje príspevky. Fakt je to dobré. Dotiahnúť pár drobností, ustriehnúť roztancované slová (niekedy by som prehodil niektoré do predu, či do zadu), ale inak skvelý, ľahký štýl a prekvapivý dej. Teším sa na ďalšie tvoje príspevky.

Mária Blšáková6.3.2013
 

Uvedomujem si \"neposednosť\" svojích slov a často si sporné vety prečítam a upravím niekoľkokrát. Ďakujem za komentár. Potešil.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Mária Blšáková

Snímka0908.jpg
O mne

Písanie ma neskutočne teší. Je zaručeným liekom proti samote.

albertkaLM@gmail.com

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: