IKARIKAR http://www.ikar.sk

Balíček depresie (Werwolfin)28.3.2011
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 597, Komentáre 0

 
O dievčati, čo videlo...
1. O dievčati, čo videlo

Jedna z mojích prvých poviedok...v skratke - je to o mladej slečne, ktorá videla. Čo? Veľa ľudí predsa vidí...áno, lenže ona videla niečo navyše. Alebo...niekoho navyše.

Tie hlasy som počula od malička. Boli v mojej hlave a napovedali mi v rozličných situáciách. Niekedy mi poradili, že tá hračka sa neoplatí, lebo sa rozpadne za dva dni, alebo ju neskôr stratím. Keď som nastúpila do školy, šuškali mi, čo bude na písomke z prvouky a či sa dávajú aj iné známky ako včeličky. V prvej triede som to povedala mame. Tá sa (samozrejme) zasmiala a povedala: "Áno, samozrejme." Každé dieťa má v útlom veku imaginárnych kamarátov. Už ako malá som si vtedy všímala ľudskú mimiku. Škola ma nikdy nebavila - v podstate sa mi v nej ani nedarilo. Ale mala som talent na neverbálnu komunikáciu. Ako prváčka som nevedela, o čo ide, ale vždy som z výrazu tváre mamy a pohybov tela vedela všeličo vyčítať. V tomto prípade to bola nedôvera voči mojím hlasom v hlave. Odvtedy som sa jej o tom nijako nezmienila.
Ako malá som sa s tými hlasmi nahlas zhovár...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Werwolfin

plyš27.JPG
O mne

Som komplikovaná, podivná duša, ktorá sa, chúďatko, nechápe. Dosti smutné.
Veselšie je, že rada píšem (úprimne si o sebe myslím, že nie som stratený prípad a ľudia aj hovoria, že mi to ide), fotografujem (zatiaľ stále) telefónom, čo už. Niekedy si len tak čarbem do zošita. Ale to sú len čmáranice. Učila som sa hrať aj na gitare, ale nejak mi prestávala podávať ruky...no ja ju zas oživím! Je mi jej ľúto. Naozaj.

A všetky moje názory, poviedky a fotografie si môžte pozrieť na mojom blogu: www.werwolfin.blog.cz

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: