IKARIKAR http://www.ikar.sk

Bambulka, tak to vidím ja (Miroslav Štefanec)5.12.2016
 

5
 počet hodnotení: 1
prečítané 180, Komentáre 8

 
Bambulka, tak to vidím ja
                  
 
O B S A H:
Kapitola I     - Ako som na svet prišla
Kapitola II    - Ako sme sa učili plávať a vody sa nebáť
Kapitola III   - Ako sme sa privolanie učili
Kapitola IV   - Prvý krát na cvičisku
Kapitola V    - Ako Bandy ku nám prišiel
Kapitola VI   - Ako sme Bandyho aportovať učili
Kapitola VII  - Príprava na Silvestrovský ohňostroj
Kapitola VIII - Ako sme si zvykali na civilizáciu
Kapitola IX   - Ako sme sa učili s Bandym na mieste zostať
Kapitola X    - Ako sme sa učili po prekážkach chodiť
Kapitola XI  - Ako sme sa na povel učili brechať
Kapitola XII - Ako sme sa učili, sadnúť , ľahnúť a vstať.
Kapitola XIII - Ako sme sa plaziť učili.
Kapitola XIV- Ako sme sa pri nohe chodiť učili
Kapitola XV - Pes a človek
Kapitola XVI - Ako sme Bandyho stopovať učili
Kapitola XVII- Ako sme Bandyho na rukáv hrýzť učili
Kapitola XVIII- Záver
 
                 Knižka pre deti i dospelých od skúseného kynológa
 
                                               ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.6.12.2016
 

V čase, keď sa zabúda na úctu k prírode, keď zvieratko je v rodinách hlavne na tanieri, keď útulky, aliancie, občianske združenia a v nich dobrovoľníci bez odmeny, ktorí pomáhajú zvieratám ukrajujúc si z voľného času, keď suplujú úlohu štátu a súkromné osoby posielajú na liečenie týraných, vyhodených a túlajúcich sa psov/mačiek, je každá takáto literatúra prínosom. Každá, ktorá v deťoch zobudí pozitívny vzťah k prírode, k mysliacim tvorom - zvieratám.
Lenže je tu zas to ALE:
Text je písaný skôr ako prednáška než literárne. Viac vymenúva, ako spracúva príbehy do zaujímavej podoby. V žiadnej z kapitol sa neudialo nič mimoriadne. Myslím, že deti by pri prijali zápletky. V každej správnej, aj v tej detskej, knižke by malo o niečo ísť, niečo by sa malo pokaziť, skomplikovať, aby bol každý zvedavý, ako sa prípad rozuzlí, ako príbeh skončí. V jednotlivých kapitolách je pointa prezradená hneď v nadpise, v texte iba rozšírená o to, čo predpokladáme, čo vieme.
Keď som pri nadpisoch, prehoď slovosled, daj ich do prirodzenej podoby, tak ako hovoríme. Nepovieme: Ako som na svet prišla, ale Ako som prišla na svet. Za nimi nemá byť bodka. „Bambulka, tak to vidím ja“ – pre mňa je nadpis nezaujímavý, skôr by som povedala, že zle vymyslený. Prvá časť znie ako oslovenie, teda z úst inej osoby, druhá časť už vychádza z úst HH.

Kniha, ktorá učí deti vzťahu k prírode, má teda veľké plus. Len dúfam, že psia hrdinka nepochádza z množiarne, ktoré u nás s tichým súhlasom a bez veterinárnych kontrol produkujú šteniatka za cenu týrania sučiek, živoriacich v neľudských podmienkach za účelom bezprácneho zisku majiteľa. Takmer všetky končia utýrané, vyhodené, choré, hladné, špinavé a zadredované na krajniciach ciest. Neodpustila som si kritiku spoločnosti za nehumánne zaobchádzanie s priateľmi človeka. Aj preto, že ak by som v texte našla informáciu, že láska pána k psom je taká veľká, že si vzal psa z útulku, kde sú pravé originály a nie „dokonalé“ klony, na hodnote by stúpla kniha nielen u mňa určite viac.

Isto by som nepomenovala hlavnú hrdinku menom notoricky známej postavičky. Vyznieva to nekreatívne a evokuje dievčatko z TV.

Čo sa týka chybovosti, resp. nesprávneho vyjadrovania sa, mala by som o čom písať dlhšie. Dôležité je, keď si uvedomíš, že chyby a nesprávne formulácie znehodnocujú každé dielo.
Pán zavolá ku mne = zavolá na mňa; voziť v kufri auta limuzíny – limuzínu vyhoď, je to auto, spravidla prepychové; sama som sa zobrala do vody; mala som z toho nervy; vkročiť na priečku (vkročiť znamená vojsť dnu); keď ma videl vylezenú... Je to nevypísaný štýl, znie ako bežná, prostá reč, nespracovaná do literárnej podoby. Keď budeš opravovať chyby, nezabudni profil: dĽhoročný, hĽavne, deČom, odborné knihy v tejto tématikY (k tejto), voLné, technika výcvikov psa = výcviku.

Často opakuješ slová, používaš veľa prísloviek, ukazovacích, privlastňovacích a neurčitých zámen. Tým vzniká balast. Aj takýmto vyjadrením: dobrá maškrta. Maškrta je niečo dobré, príjemné, čiže prvé slovo je zbytočné.

„vyhľadávanie aportov“, „strata aportov“, „utekať po aport“ nie je správne. Aport/aportovať znamená povel psovi, aby priniesol predmet. Aport nie je samotný predmet, takže ho nemôže vyhľadávať ani ho nemôže stratiť. Mimochodom, aj toto slovo je neustále omieľané. Dvadsať sedemkrát v jednej kapitole (VI.) je dosť otravné. V inej (XI.) dvadsaťkrát „štekať“. O pánovi a psovi nehovoriac. Dokola. Škrtať.
1. kapitola: „celá biela“ máš po sebe spomenuté trikrát. A pritom stačí napísať len „biela“ a nepapagájovať.

Text by si mohol upraviť, vyhodiť čísla stránok. Aj tie rušia. Kopírovaním z Wordu na stránku mt sa dostali medzi riadky nelogicky a treba ich vymazať.

Pridávaj po kratších úsekoch, skôr si ťa všimne viac čitateľov. Aj preto, že dlhý text, celé dielo naraz, spravidla unavuje.

Dosť ma rušili konštatovania ako pri prednáške: pozriete sa, poviete si, verte mi... Najmä to posledné. Akoby si sa sám potreboval uistiť, že píšeš pravdu.

Irituje ma, zdá sa mi týraním, ak si pes má potravu vyžiadať štekaním či inak. Nerozumiem, prečo by sa mal doprosovať o to, čo mu prirodzene patrí. Socializovať psíka treba, ale aby sa musel dožadovať jedla... píše sa to v príručkách, asi aj učí na cvičiskách, tak majitelia poslúchajú. Pre ma je to nepochopiteľné. Kapitola XI. sa mi preto nepáčila vôbec.

Aby som zhrnula: cibriť štýl, neopakovať slová, vyhadzovať balast, opraviť chyby, vyhodiť čísla, upraviť názvy kapitol, vymyslieť zápletky, aby dielo nebolo mdlé, keďže mu chýba emotívna zložka, vzrušenie. Aspoň niečo drobné, čo vytrhne z monotónnosti a dielo sa stane zaujímavejšie, lákavejšie, nebude pôsobiť príručkovito, neosobne.


Nika12.6.2018
 

Vy ste nepochopili podstatu cvičenia psov. Určite sa nedá nazvať týranie to, že si pes urobením správnej veci, ktorú od neho majiteľ požaduje, zaslúži odmenu. Nehovorí sa o tom že pes dostane potravu iba keď spraví niečo dobre. Pes dostáva potravu pravidelne + ako bonus pri výcviku.

Podľa mňa v tejto knihe ide hlavne o to, aby podľa nej mohli deti cvičiť svojich psíkov a aby rozumeli ich správaniu. Nejde tam o príbeh ako v rozprávke.

Ja osobne som knihu kúpila svojej neterke, ktorá si ju hneď celú prečítala. Je dobré že kniha nie je príliš náročná a ani príliš dlhá a dieťa ju zvládne prečítať za jeden deň a postupne sa môže vracať ku kapitolám podľa cvikov, ktoré so psíkom robí. Keď dieťaťu nepôjde spraviť správne cvik, zase si môže nalistovať kapitolu a prečítať si znovu ako to má správne spraviť a nájde chyby ktoré robilo, alebo príde na to prečo s ním psík nechce spolupracovať.

A pojem aport je pre psy myslení ako lopta, palička, krúžok, fľaša, čokoľvek čo môžeme psovi buď hádzať, alebo nám to môže priniesť. Pretože je jednoduchšie povedať psovi prines aport, ako hovoriť psovi zvlášť na každý predmet iný názov (palička, krúžok, lopta, fľaša, atď).

Mimochodom pri prečítaní toho čo tu na stránke napísal o sebe sám pán Štefanec je spomenuté že má štyroch psov, z toho jedného našiel na ulici. Toľko len k tomu útulku a k tej ,,hodnote ktorá by stúpla\".

kroznv7.12.2016
 

Ďakuje za názor, beriem skoro všetko. Len názov Bambulka je preto, lebo je to pes ktorý sa tak volá, ešťe žije a príbeh je vlastne chronologické poskladanie jej života, ako aj ovčiaka Bandyho. Slovo aport sa používa pri cvičení, aj ako povel , ale aj ako názov rôznych predmetov , ktoré pes má prinies.Je to skorej zaužívané a slangové slovo. To čo je v knihe, tak všetko sa stalo, preto som nechcel zápletky. Mám cieľ to podať, naozaj ako manuál a nie príbeh, aby sa nestratila podstata a tou je snaha naučiť deti vychovávať a cvičiť základy psíka.Ešťe raz ďakujem. M. Štefanec

Alia S.6.12.2016
 

Oprava: súkroné osoby posielajú peniaze na liečenie...

p.balam6.12.2016
 

Ako majiteľ psa myslím že by to mohla byť dobrá kniha. Možno by to chcelo miestami sa poradiť s niekým, kto pozná detský svet tak dobre ako autor textu pozná psí svet. Myslím tým niekoho, kto napr. upraví používanie niektorých výrazov (napr. pojem interval ). Skrátka text stojí za povšimnutie a môže byť východiskom pre zaujímavú knihu. A doporučil by som ešte zmeniť meno psíka, Bambuľka automaticky evokuje istú detskú postavu.

Miroslav7.12.2016
 

Ďakujem za názor M. Š.

Korytarova6.12.2016
 

Kniha ma zaujala a myslím ze zaujme aj deti a priblíži im svet videný očami psa. Náučné a výstižne a este aj pobaví. Rada kúpim

Miroslav Š.7.12.2016
 

Ďakujem za názor. M.Š.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Miroslav Štefanec

O mne

Dlhoročný kynológ, chcel by som v svoje knižke ukázať hlavne deťom, ale aj dospelým neštandardným spôsobom, ako vychovávať a cvičiť psíkov. Predovšetkým chcem zabrániť tomu, aby psi skončili na ulici. Vychovaného a vycvičeného sa ľudia takýmto spôsobom nezbavujú. Odborné knižky k tejto tématike mládež neoslovia, táto kniha je volné rozprávanie psa o svojom živote, pocitoch a zároveň je ukážkou spôsobov a techník výcviku psa rozdeleného do kapitol, podľa cvikov. Kniha je reálna na základe skutočných psíkov Bambulky i Bandyho, tak že mená nie sú vymyslené a preto sa nedajú zameniť. Mám štyroch psíkov, jedného sme našli a traja sú rasy bez rodokmeňov...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: