IKARIKAR http://www.ikar.sk

Básnik Marián Grupač hodnotí poéziu Milana Hajaša Celkový počet komentárov: 7
 

Hodnotí: spisovateľ Marián Grupač

poézia Milana Hajaša

SYMPATICKÉ „SLOVÍČKARENIE“

Myslím si, že každý (aj začínajúci) básnik chce byť iný ako ostatní, nechce sa na nikoho podobať (predovšetkým v tvorbe...), chce byť jedinečný, originálny, svojský, „vlastný“... Chce písať inak, „po novom“, a teda po svojom. To však nemusí automaticky znamenať, že sa mu to hneď aj podarí. Niekedy, a to väčšinou, sa mu/jej to nepodarí nikdy.

Taká je skutočnosť. Nemusí to však byť aj pravda...

Ale mojou úlohou nie je teraz odrádzať mladých ľudí od písania, „zametať“ im ich vzdušné zámky a roztrpčovať ich, ale aspoň zrnko pragmatizmu istotne neuškodí... Aspoň ako intro.

Aby sme sa vrátili pekne na zem. Lebo poézia, hoci by sa možno mnohým zdalo, že je výsostne zo sfér éterických, pochádza práve zo zeme, z krvi, z potu a z iných bežných ľudských „vecí“...
Po prečítaní veršov od Milana Hajaša som mal ambivalentný pocit, čo je asi o máličko horšie, akoby som ostal úplne znechutený, alebo, samozrejme, nadšený.
Nadšený som nebol, to priznám hneď.

Ale tiež nie úplne odradený od ďalšieho a ďalšieho čítania.

Nie je to beznádejné

Myslím si, že autor uvedených textov nie je definitívny diletant a „beznádejný prípad“. Je však napríklad evidentné (z ponúknutých básní), že Milan Hajaš má záľubu, alebo akoby programovo vyhľadáva krajnosti; v jazyku objavuje a často používa (využíva?...) tvary, ktoré vzbudzujú a navodzujú v čitateľovi (vo mne) akýsi pocit vypätia, niekedy až lacnej teatrálnosti: „úpenlivo“... „pálčivo“... „srdcervúco“... „prahnúc“... a pod. To nemusí byť na škodu básne. V Hajašovom prípade sa mi to ale často ako „škoda“ pripadalo. A to azda aj preto, že takýchto slov bolo na relatívne malej ploche použité viac, než by dokázal „stráviť“ môj vkus...

Taktiež záľaha citosloviec a rôznych povzdychov pre mňa „inkriminované“ básne akoby posúvala do kategórie akýchsi úletov, či väčšmi detinských gest, než k poézii, ktorá by ma zaujala... („tik tak“..., „Plesk!“... „čľup“... „bum-bác“..., „ách“...). Nie menej ma pri čítaní, a opätovnom čítaní..., vyrušovali „kostrbaté“ štylistické a gramatické slovné spletence („nehrmotne/krehké trne/ vreštím.“... „Ako milenec/ vládnuci dojem.“.. a pod.), či klišéovité epitetá bez nápadu a šťavy („Ťažký vzduch/ ako balvan“...).

Keď mi správca MT posielal básne Milana Hajaša, v sprievodnom maili pripísal, že autor o sebe tvrdí, že má pätnásť rokov; autor však v jednej zo svojich básní píše: „srdcervúco kráčam/ od roku tisícdeväťstoosemdesiatsedem“..., čo by naznačovalo, že môže mať pokojne 27 rokov, to by sa mne osobne zdalo – vzhľadom na zaslané texty – pravdepodobnejšie. No uvedené dvojveršie môže byť i autorova vedomá fikcia, fabulácia, a preto som sa už ďalej vekom autora ďalej nezaoberal. Napokon nie je predsa dôležité, či dobrú báseň napíše pätnásťročný mladík, alebo už trochu ostrieľaný (takmer) tridsiatnik...

 

 Progresívny experimentátor bez pózy

Hajaš je väčšmi autor „náznaku“, skratkovitej, niekedy (žiaľ) až marginálnej reflexie toho, čo sa okolo neho, a častejšie – v ňom – práve deje. Jeho básne na mňa niekedy pôsobia akoby si vybral slová a vtlačil ich intuitívne, či len tak ledabolo, do akejsi formy, ktorá nie vždy môže ústiť i do zmysluplného, či aspoň podnetného a zaujímavého literárneho obsahu. Potom môžu takéto básne niekomu navodzovať dojem akéhosi „slovíčkarenia“, nepremyslenej, náhodnej a bezcennej hry s jazykom.

Sympatická mi je však u tohto autora najmä jeho „sporosť“ vo výraze, nesnaží sa „znásilňovať“ slová, nekopí prázdne frázy, nestrúha pózy a experimentuje v rámci vlastnej (zatiaľ sa vyvíjajúcej) poetiky, ktorá je však zrejmá a vôbec nie nezaujímavá... Ako ďalší progresívny prvok v jeho básnení vnímam jeho cit pre jazyk a hravosť, s ktorou ním niekedy komunikuje s okolím a so sebou („prah všedných dní“...).

Milan Hajaš je na začiatku svojej literárnej cesty, no domnievam sa, že začiatočnícke obdobie už má evidetne za sebou, a preto by mal možno práci na svojich textoch venovať intenzívnejšiu pozornosť, čo by v jeho prípade mohlo pokojne znamenať, že v nie dlhom čase prekvapí naozaj skvelými básňami. Ja mu to úprimne prajem a želám veľa odvahy a trpezlivosti.
 



Komentáre

Molly14.7.2014
 

Ahoj, Milan

Hodnotenie Ťa určite nabáda k ďalšej tvorbe. Super

Milan Hajaš14.7.2014
 

Ahoj, Molly.
Áno, to pozitívne hodnotenie mi padlo veľmi dobre a teraz som sebavedomejší. Ďakujem.

Miriam Mikulková14.7.2014
 

Veľmi sa teším z hodnotenia pána Grupača.
Je pozitívne a hlavne povzbudivé. Neberie sny. Milan je mladý, nadaný a má veľa času na sebe pracovať. Prajem mu veľa úspechov v ďalšej tvorbe.:)

Milan Hajaš14.7.2014
 

Milá Mirka,
tebe obzvlášť ďakujem za podporu. Z tvojej tvorby si beriem príklad a ty sama si sa stala jedným z mojich literárnych idolov. To pozitívne hodnotenie patrí aj tebe.
Ja ti taktiež prajem veľa úspechov a hlavne veľa trpezlivosti a nápadov.:)

Milan Hajaš14.7.2014
 

Ti*

Milan Hajaš14.7.2014
 

Ďakujem veľmi pekne za hodnotenie, pán Grupač. Tiež sa chcem poďakovať pánovi Tkačenkovi a vlastne som veľmi rád, že Ikar má takýto projekt. Jediné čo som potreboval, bola šanca a na tejto stránke som ju dostal. Toto hodnotenie beriem ako pozitívne, ale nie úplne, pretože sú v ňom aj negatíva, čo som aj čakal, no práve tá kritika ma posunie vpred. Už viem, v čom sa mám zlepšiť a aj to urobím.
Ešte raz všetkým, ktorí mi pomáhajú ďakujem a prajem pekný zvyšok dňa.


P.S. dúfal som, že aspoň fotkou všetkých presvedčím o tom, že môj vek je pätnásť rokov.

tizzpz14.7.2014
 

kritika 50 na 50 je nestranná
:-)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: