IKARIKAR http://www.ikar.sk

Básnik Pavol Janík hodnotí Plaché písmenká Celkový počet komentárov: 0
 

Hodnotí: básnik Pavol Janík
Príspevok: Plaché písmenká (Jana Mátelová)

 

     Položartom – polovážne sa vraví, že autor nemôže vedieť, čo vlastne napísal, kým sa to nedozvie od svojich čitateľov. A naozaj – pôvodca výpovede je čosi ako vysielač kódovaných informácií, jeho dielo je nosič posolstva a percipient je prijímateľom správy. Dôvody nedorozumení a neporozumení môžu byť vo všetkých troch článkoch reťazca. Otázne je, čo sa autorovi podarí zo svojej hlavy vložiť do svojho diela, a nemenej problematické je, čo je schopný adresát v diele pre seba nájsť, odhaliť či objaviť.

 

     V naznačených rozmeroch som si prečítal Plaché písmenká Jany Mátelovej.

Po prvé – keby nemala autorka vôbec talent alebo aspoň jeho zreteľné záblesky, tak by som si akékoľvek komentovanie jej literárnych pokusov odpustil.

Po druhé – odporúčam jej, aby smerovala od rozpačitého písania k nespornej poézii. Tri jej básne sú jednoznačne hotové a vydarené: Polárne mravce, Premeny nášho ticha a Marcová.

Ojedinelé úspešné metafory sa blysli v textoch, ktoré ešte celkovo nemožno bezvýhradne akceptovať: Delenie slov, Zasnežená, Ako muškáty, Materinská, Páľava, Tesnenie (len „vykorenené vlasy“).

Ak som to správne pochopil, tak okrem básní v kolekcii autorka ponúka aj aforizmy, spomedzi ktorých je jeden v poriadku: „Šťastie je len trik v reklame na život.“ Potrápiť sa treba aj so slovenčinou, v ktorej sa korektne závisí „od“, nie „na“.

 

     Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že poézia súvisí predovšetkým s písaním, ale v skutočnosti bytostne závisí od vnímania, a to aj od vnímania kvalitných básní, teda od čítania skvelých textov vynikajúcich autorov. Medzi prvotným vnímaním a básnickou tvorbou je podstatná súvzťažnosť, ktorá spočíva v zmyslovej konkrétnosti. Takže, milá Janka – treba sa najmä vyhýbať všetkým zbytočným slovám a je nevyhnutné ísť priamo po krku bezprostrednej zážitkovosti, vynachádzanej obraznosti a dômyselnej zvukomalebnosti.

 

     Pravdaže – medzi osobnou skúsenosťou autora a jeho literárnym dielom je veľká vzdialenosť, lebo v umení nejde o reprodukciu emocionálneho stavu tvorcu, ale o produkciu zvláštneho stavu vedomia na strane vnímateľa artefaktov. Celý vesmír je systém interakcie, ktorého špeciálnym prípadom je komunikácia a jej osobitnou zložkou je estetická korelácia.

     Jane Mátelovej preto do ďalšieho vývoja želám menej slov a viac presných zásahov.

 

 

Pavol Janík

     sa narodil 15. októbra 1956. Virtuóz slovenskej literatúry, básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, publicista a reklamný tvorca, ako ho nazval Ľudovít Fuchs. Už svojím knižným debutom pred tromi desaťročiami upútal pozornosť vrcholných autorít slovenského literárneho života. Predstavil sa ako básnik civilného tónu a spontánneho básnického výrazu, ktorému nechýba schopnosť irónie a sebairónie. Táto poetika sa stala typickou pre celú jeho tvorbu, ktorá popri kritickom charaktere nadobudla aj humorný až groteskný rozmer.

 

     Jeho výraz sa stáva strohým až aforistickým. Preto je celkom zákonité, že do sféry literárnych záujmov Pavla Janíka sa dostali aj aforizmy založené na myšlienkovom a významovom posune v rámci jazykovej hry. Postupne vo svojej tvorbe nastoľuje veľmi znepokojujúce otázky a závažné problémy ďalšieho vývinu ľudstva, pričom sa tematicky a štýlovo rozširuje.
Literárni experti konštatujú Janíkovu básnickú virtuozitu a jeho príbuznosť s tvorbou Miroslava Válka, pričom podľa názoru ruskej poetky, prekladateľky a literárnej vedkyne Natálie Švedovovej je Válek hlbší a Janík vynaliezavejší.

 

     Janíkovu tvorbu publikovali v Albánsku, Bielorusku, Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Indii, Južnej Kórei, Kanade, Macedónsku, Maďarsku, Rumunsku, Ruskej federácii, Srbsku, Spojených štátoch amerických, na Ukrajine a vo Veľkej Británii.

 

Básnik sa pohráva so slovami, vzďaľuje sa skutočnosti, aby sa k nej priblížil z inej strany, odzadu či znútra.          

  Valér Mikula

 

Pavol Janík vstúpil do slovenskej poézie zbierkou prinášajúcou tón irónie a sebairónie, taký prepotrebný v tom čase, keď bolo mužských debutov ako šafranu a prevažoval ženský sentiment.         

     Ľubomír Feldek

 

Humor je vraj jediný spôsob ako byť dôstojne smutný. Pavol Janík je zasa presvedčený, že irónia je jediný spôsob ako dôstojne žiť.        

   Tomáš Janovic

 

Nové náboženstvo reklamy, ktorá bola pre nášho autora veľkou školou, prináša nové zázraky...           

  Štefan Moravčík

 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: