IKARIKAR http://www.ikar.sk

(bez názvu) zatiaľ (majk-o)13.4.2014
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 92, Komentáre 1

 
bez názvu (zatiaľ)
 PROLÓG
Moje meno je Carlo Montini. Narodil som sa na Sicílii 1922. Moje detstvo bolo super, až na niekoľko udalostí na ktoré nerád spomínam. V mojich deviatich rokoch, si otec konečne našiel prácu v prístave na západe ostrova. S toho mála čo zarobil, väčšinu hneď prechlastal a prehral v kartách... V živote sme to nemali ľahké, žili sme bez elektriny v jednom s nájomných bytov. Boli sme až po uši v dlhoch, síce to nebolo až tak veľa ale predsa. Mať dlhy v tejto dobe, človek sa musel vedieť poriadne obracať keď chcel prežiť. Chodil som do školy blízko našej štvrti, spolužiaci sa mi vysmievali že sme chudobný, že nemáme na elektrinu a na mnoho iných vecí. Viete, keď sa vám niekto dlhodobo smeje a nemôžete to vyriešiť po dobrom, snažíte sa to vyriešiť po svojom. No čo už, bol som bitkár, v škole ma dobre poznali. Pred týždňom som spolužiakovi zlomil nos. Neviete si predstaviť ako reval. Hrozilo mi vylúčenie, síce mi to bolo jedno pretože doma som sa učil najradšej, s mojím bratom Eduardom. Raz večer, myslím že bola sobota, prišiel foter z roboty domov dosť nesko...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.14.4.2014
 

Majk-o, ak textu kraľuje množstvo chýb, vzbudzuje nedôveru. To po prvé. Ďalší nedostatok je nepremyslenosť. Začiatkom minulého storočia, keď bola elektrická energia v plienkach, je málo pravdepodobné, že ju mala v niektorej z chudobných častí Talianska takmer každá domácnosť, iba rodina hlavného hrdinu nie.
Henry je sirota. Je pravdepodobné, že žije v sirotinci, a teda nepravdepodobné, že má svoje bývanie, zariadenie, dokonca auto. Ešte pár viet predtým si ho vykreslil ako rovnako chudobného ako hlavného hrdinu, zrazu je majetný a šoféruje auto. Spomínaš školské roky, školu, zrazu preskočíš na zlodejinu a situáciu, kde sa dozvedáme, že sú všetci traja - hlavný hrdina, jeho brat a Henry, spolužiak z triedy, dospelí. Kam sa stratili roky medzi tým?
Situácie sú popísané dosť detsky, bez hlbšieho premýšľania. Vlastne nie sú popísané, sú len vymenované. Bez dialógov, bez vytvorenia atmosféry. Len vymenovávaš fakty a nechce sa ti pohrať s takým niečím, ako je vykreslenie celej situácie. Vymenovať je jednoduchšie, ale čitateľ nechce holé fakty, chce scénky.
Čaká ťa veľa práce, ak chceš naozaj zaujať. Je toho viac, čo sa ti dá vytknúť, ale minimálne s pravopisom sa teba pohrať, doučiť, potom si uvedomiť, že vymenovanie je nevhodná forma spracovania, že pritom teba rozmýšľať, čo je logicky v rámci doby i vývojovej etapy človeka možné, či fakty logicky súvisia, či nadväzujú na seba, či sú informácie uveriteľné alebo bez zmyslu. Prepracovať, veĺa premýšľať. Aj veľa čítať, aby si sa naučil, čo a ako zaujme, ako sa čo píše atď.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

majk-o

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: