IKARIKAR http://www.ikar.sk

Biele tiene (Vojtech Korvas)7.4.2012
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 185, Komentáre 0

 
Biele tiene

Biele tiene
________________________________________________________________________

Treba priznať, že každý príbeh, nech je o čomkoľvek alebo o komkoľvek, je svojím spôsobom jedinečný - neopakovateľný. Či už v jeho radosti, smútku, láske, či v nenávisti, nežnosti, krutosti či v iných ľudských danostiach. Buďme však úprimný, čím menej je v ňom toho, čo človeka kvári, ale viac podivuhodností, čarokrásy a hlavne šťastia, je pre každého, každučkého z nás príťažlivejším, a čo klamať, pre našu dušu i žiadanejším. Sotva kto sa po vypočutí takéhoto príbehu vtedy zamýšľa nad tým, či sa presne tak udial. A už vôbec je mu celkom jedno či ďaleko, preďaleko, alebo len toť na záhumní ...
Či, napríklad v dedinke, akých bolo ešte donedávna roztrúsených medzi našimi krásnymi, čarokrásnymi horami veľa ...
Aká že si to bola teda dedinka ?
Na malom námestí, na ktoré by sotva vošli tri zvážniace vozy - rebriniaky, a to sa ešte museli tiesniť pre studňu s veľkým rumpálom, stál malý murovaný kostolík so špicatou vežou a strmou strechou. Po jednej jeho strane b...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Vojtech Korvas

O mne

„Po piatich povinných odklepnutiach v riadkovaní, rozmýšľam o tom, ako osloviť vás, ktorí ste „zavadili“ v nekonečnom toku informácii na internete o moju literárnu schránku. Rozhodol som sa pre prosté – vítajte.
Poviedky ma, priznám sa, vždy viac priťahovali v mojom styku s literatúrou. Bolo to pre ich samozrejmé čo najkratšie vyjadrenie deja. Čím nechcem povedať, že napríklad také veľdielo, akým je Tolstého „Vojna a mier“ a iné som odignoroval. Naopak, prečítal som ich viackrát. No a ďalšie sú samozrejmé i tie s nekončiacim objasňovaním histórie našej zeme.
Takmer by som zabudol na podstatné, čím som vás chcel v úvode osloviť pri predstavení mojej literárnej tvorby. Ubezpečujem, že všetky poviedky sú v podstate návratom do prežitého, počutého! I preto som prevažnú časť z nich nazval „Návraty“.
Nedá mi pri tomto názve vrátiť sa najskôr do detstva...
Ako deti, mali potôčik v ktorom sme sa vždy po naháňačkách osviežovali. Raz, keď som ja z neho načieral vodu z jeho žblnkajúceho toku do svojich dlaní, zbadal som na jeho dne belasý kamienok s dierkou ako hrášok. Ihneď som si spomenul na čiesi slová, že nájsť takýto kamienok znamená šťastie. Vytiahol som ho preto so zbožnou úctou z jeho teplej vody, a dlho cez ňu hľadel na všetko dianie okolo seba. Bol som vtedy skutočne šťastný... No i napriek tomu som ho vrátil späť do potoka. Veď načo by mi vtedy bol...
Po mnohých rokoch som sa celkom náhodou ocitol opäť pri tomto potôčiku z detstva. Z nostalgiou som sa zahľadel na jeho monotónne tečúcu vodu. Tu zrazu som zbadal na jeho dne takmer taký istý belasý kamienok s dierkou ako hrášok. I teraz som ho vytiahol so zbožnou úctou z jeho vody ... Teraz však cez ňu civela len moja bledá, vráskavá dlaň... Opäť som ho vrátil potoku. Hoci by mi bol vždy potrebný...
Po ďalších povinných odklepov, začínam sa zasa zamýšľať nad tým, či túto schránku malo zmysel otvárať. Či už áno, lebo nie, beriem si to na seba nielen ja, ale i môj vnuk Viktor, ktorý sa mi za ňu prihovoril.
Záver môjho oslovenia je: som si vedomý, že začiatok (ak nie aj koniec) sú tieto moje poviedky, povedzme, akýmsi zrniečkom v piesočnatých dunách, teplých, chladných alebo vôbec nepovšimnutých...
Dve, ktoré ako prvé z viacerých zverejňujem, sú síce absolútne odlišné, no zároveň najbližšie môjmu naturelu ...

Moje meno je Vojtech Korvas a bývam v Nemšovej“

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: