IKARIKAR http://www.ikar.sk

Bližšie k Bohu (Ellen Olenska)9.9.2017
 

3
 počet hodnotení: 4
prečítané 213, Komentáre 43

 
Bližšie k Bohu
1.časť
Anna znepokojene pozrela na oblohu. Zo západu sa nenápadne, ako netopiere s roztiahnutými krídlami, približovali tmavé oblaky, pôsobili hrozivo, ale kamarátky si nič nevšímali. Sedeli pri ohni neďaleko stanu, skláňali sa nad mobilom a prezerali fotky.
Dvadsaťpäťročná Helga stále vyzerala ako dievčatko. Dlhé svetlé vlasy jej rámovali súmernú tvár s okrúhlymi modrými očami, ktorých pohľad býval naivne začudovaný a šibalský zároveň. Málokto dokázal odolať čaru, keď zaklipkala mihalnicami a našpúlila pery, či ukázala biele zuby v širokom úsmeve.
Teraz vstala a priložila drevo do ohňa. Postavou nízka, ale dokonale tvarovaná, rada sa predvádzala, vedomá si svojej príťažlivosti pôsobiacej rovnako na mužov aj na ženy. Za výstavným zovňajškom sa však skrývala ochota vždy pomôcť, a aj kvôli tomu ju Anna mala veľmi rada.
Luisa ešte stále pozerala do mobilu, ale v horách ostával bez signálu. Krátke čierne vlasy  zvýrazňovali bledú pokožku s očami jemného ázijského tvaru, a keď stiahla kútik úst, pôsobil ako mužský potmehúdsky úškrn. Vysokou štíhlou postavou...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

bublina16.9.2017
 

Čo škriabali do kopca?
ak \"sa\" tak treba písať. AJ inde povypadávali. Tie \"dnes\", \"teraz\" ... nooo, aj s tými majú poradné hlasy pravdu

aj s povoleniami a zákonmi
lebo
keď sa majú uplatniť americké, je treba vymyslieť miesto v amerike nie v europe

cítiť silný vplyv čechizmov, to nedobre

ma tak napadlo či zmizli tie dievky prvé, kláštor stojí roky a nikdy nikto predtým nezmizol aj či materiál na prerábku nosili pešo a v rukách keď sa nedá dostať autom a ako asi príde sanitka

nedomyslené

Ellen Olenska16.9.2017
 

Vďaka bublina za komentár:
škriabania sa do kopca - sa - doplním.

Ohľadne zákonov som už vysvetlila. Nie americké, ale vyspelé - či ako to mám nazvať. Brať ako príklad Slovensko sa nedá. Prežilo socializmus s tým, že cirkev v tom čase bola diskriminovaná a tridsať rokov po revolúcii je málo, aby sa Slovensko mohlo rovnať napr. Rakúsku - či už k jeho vzťahu k cirkvi nielen v zákonoch ale aj majetku, odluke, histórii, vážnosti atď. V Nemecku, Rakúsku, Amerike atď. vývoj išiel plynule - nielen čo sa týka cirkvi, ale aj všetkých iných inštitúcií a iných zákonov, nariadení.
Čechizmy v texte nevidím.
Sú odľahlé miesta, kde žijú ľudia. Asi si nebola nikdy v Rakúsku, či Švajčiarsku, kde žijú v kopcoch, v lesoch, na odľahlých lúkach. Používajú kone, svoju energiu. Neviem, či je pre príbeh podstatné uvádzať, že mníšky možno mali bicykle, mopedy. A pokiaľ na odľahlých miestach potrebujú záchranku, príde vrtuľník. Aj na Slovensku. Či volajú telefónom, vysielačkou, zbehnú do dediny - to už je rôzne. Neprepadajú panike, ako dedko v meste, ktorý pri zarazení plynov, hneď volá záchranku. A sú ľudia, ktorí už naschvál žijú ďaleko od civilizácie (po celom svete), ktorý predovšetkým využívajú prírodu a staré dobré babské recepty.
Ale vďaka za postrehy.

Peter15.9.2017
 

Ja tiež nie som fachman na písanie, ale keď sa nedarí ťahám to niekde s prepáčením z riti a som často spokojný. Je to o nápade. Ak je nápad nijaký snažíš sa niečo nasilu stvoriť. Nemám túžbu tvoje dielo haniť, ale naozaj sa snažíš aj ty nasilu niečo stvoriť. Počkaj si na dobrý nápad a ten ťa povedie sám, lebo písať vieš....Pri tomto v každej pasáži je cítiť, že je to nasilu o ničom. Desať krát som opravoval jedno dielo a stále som si myslel, že je to dobré, ale napokon zdravý úsudok zvíťazil a povedal som si, že to vždy
skĺzlo do hovadiny. Teraz sa začalo konečne dariť a zdá sa, že tá radosť by mala mať už konečnú. Ale možno sa mýlim a páči sa to iba mne. Ale aj tak už cítim, že je to poriadny posun....Trvalo to roky. Určite si ďalej ako ja a verím , že roky ti na to nebude treba, azda iba ten nápad...Ahoj...

Ellen Olenska15.9.2017
 

V pohode. Nemám problém s kritikou ani s tým, že sa môj príbeh niekomu nepáči. Tuším sa ešte nenarodil autor, ktorý by sa páčil každému. Vítam ďalší názor, že príbeh nemá dobrý nápad. Je ťažké prísť na niečo dobré, nové, zaujímavé - veľa vecí už tu bolo.
Nesúhlasím s tým, že sa vlečiem príbehom nasilu a že je o ničom. Vyšetrovanie má určitú postupnosť, a aj keď toto nie je čistá detektívka - musím dodržať aspoň základ. Ale pointa príbehu - ako taká - naozaj nemusí zaujať. Príbeh ale nesiaha na vyššiu métu, patrí do ľahšieho žánru.
Škoda, ale opäť ťa nenachádzam v autoroch, takže si nič od teba neprečítam. Záujem by bol.

Alia S.15.9.2017
 

6.
Prepáč, ja zas s niečím nemôžem súhlasiť. Povolenie na domovú prehliadku vydáva súd. Je nadriadený všetkým záujmovým skupinám, sektám, diecézam, súkromným osobám... keďže sa v objekte môže nachádzať mŕtvola, prípadne podozrivý z vraždy. Policajt má dokonca oprávnenie otvoriť byt/dom aj vtedy, ak má odôvodnenú obavu, že je ohrozený život alebo zdravie, ak predpokladá nález mŕtvoly. Deje sa to, ak vec neznesie odklad.
Takto je to na Slovensku. Neverím, že v Nemecku sa polícia/súdy pýtajú, či si môžu dovoliť prehliadku objektu diecézy, čím by dokonca vznikol priestor pre únik podozrivého či odpratanie mŕtvoly, kým sa taká vec vybaví.
Tomu nikdy neuverím. Fakt nie, ani keby si ma zabila.
Lebo načo by bola polícia, vyšetrovatelia, súdy, keby mali byť obmedzovaní rozhodnutím iných?

Ellen Olenska15.9.2017
 

Nuž berieš to podľa Slovenska. Ako ti to priblížiť? Asi najlepšie k vojakom. Policajt má podozrenie, že v kasárňach dochádza k šikane, nejaký vojačik dobehol na štátnu políciu atď. vymýšľam si. Policajt rozbehne iný postup, nie ako keď zo školy k nemu dobehne žiak, že ho učiteľ týra. Pretože vojaci majú svoje súdy, svoju políciu, svoje vyšetrovanie, svoje tresty. Takže podnety, podozrenie, súčinnosť, spolupráca atď. sú možné, ale aby štátny policajt nabehol do kasární s povolením na domovú prehliadku? Buď musia o tom vedieť vojenské orgány a umožnia zasahovať štátnej polícii alebo prevezmú vyšetrovanie, prevezmú trestné oznámenie.
V prípade cirkvi je to ešte celé zložitejšie. Nepozeráš asi americké filmy alebo dokumenty Netflix. Ako som už spomínala a priznala som, že neviem ako presne to prebieha v Nemecku, ale predpokladám, že rovnako ako v Amerike.
Zabudni na Slovensko. A pokiaľ aj nie - sorry, ale v tomto prípade si zasa ja trvám na svojom - už o cirkvi a jej vyšetrovaní mám dosť naštudované a napozerané. Nie v rámci Slovenska. To ma nikdy nezaujímalo. Preto dej nie je zo Slovenska.

Alia S.15.9.2017
 

Ellen, beriem to logicky, preto som písala, že ak sa polícia a súdy majú pýtať v závažných záležitostiach kadekoho, čo smú a čo nie, tak by sa v mnohých prípadoch k ničomu nedopátrali len preto, že si to civilná osoba/inštitúcia neželá.
Ešte viac nerozumiem, prečo si myslíš, že Nemecko ako člen EU nemá spoločné zákony, nariadenia, dohovory a pod. s jej inými členskými štátmi, ale s Amerikou.
Už budem ticho.

Ellen Olenska15.9.2017
 

Nie kadekoho. Len toho, kto má k tomu oprávnenie. Čiže len určité inštitúcie - vojenské je dobrý príklad. O civilných osobách nehovorím. Ale napr. právnické osoby sa u nás ešte musia vyriešiť. To ale odbočujem.
Nesmieš predpokladať, že by vojenské alebo cirkevné orgány robili neplechu, zakrývali trestnú činnosť, hádzali polená do cesty štátnym orgánom. Oficiálne nie a ani nesmú. V skutočnosti samozrejme k tomu dochádza. Ale to aj v štátnej polícii, štátnych súdoch, štátnej prokuratúre. Svinstvá sú všade. V Amerike večne zúri boj medzi FBI a štátnou políciou. To, že cirkev zatajuje zločiny vo svojich radoch - o tom svedčia známe kauzy. Napr. film Spotlight seriózne dokumentuje ako to chodí v cirkvi. Nielen v americkej. Ide predovšetkým o katolícku cirkev všade vo svete.
Práveže Nemecko má spoločné zákony, nariadenia atď. v súlade s tým, čo je vo svete (nielen v štátoch EÚ) normálne. Ale Slovensko je v tomto hlboko zaostalá krajina. Pričom máš mylný názor, že EÚ diktuje v tom dobrom všetko. Práveže diktuje hlúposti. Inak necháva štátom voľnú ruku. A Slovensko nemá odluku cirkvi od štátu - čo je zásadný problém. Taktiež má ako jediné na svete (ani Rusko už nemá tento model) stalinský model prokuratúry a vyšetrovania. Sme ďaleko za opicami.
Ťažko ti to takto v krátkosti celé vysvetliť. Na Slovensko proste zabudni.

Eva14.9.2017
 

Ahoj Ellen. Nie som v zozname autorov, vymazala som svoju tvorbu, pretože nebola dobrá. Robím chyby a bola som dosť skritizovaná, takže teraz si píšem len pre seba. Čítam diela iných a keď sa niekde objaví Alia, veľmi rada si prečítam jej komentáre, pretože sa od nej rada učím.
Kláštory stáli často na odľahlých miestach, v neprístupnom teréne a mali podobu pevnosti alebo usadlosti. Mali čo najmenší kontakt s okolitou civilizáciou, ktorá mohla mníchov a mníšky nabádať na páchanie hriechu. Ja bývam v časti, kde sa teraz stavia (rodinné domy) a u nás signál je veľmi slabý. Niekedy môžem volať len na poschodí a mnohokrát mi nepríde esemeska od kamarátky.
Zamurovanie najčastejšie využívali v období Rímskej ríše. Ak kňažka porušila celibát, odsúdili ju na trest smrti. Nesmelo však dôjsť k preliatiu jej krvi. Po súde kňažku odviedli do veľmi malej „hrobky\" v zemi, kde sa nachádzal gauč a malé množstvo potravy a vody. Otvor zamurovali a nechali ju umierať.
Druhé využiti: ľudská obeť mala prinášať šťastie tým, ktorí takýmto spôsobom človeka obetovali. Používanie zamurovania živej ľudskej obete slúžilo na odstránenie problémov počas výstavby alebo na jej pevnosť stavbe. Napríklad v Nemecku sa príležitostne používali ako ľudské obete deti, pretože ich nevinnosť mala zaručiť, že hrad bude nedobytný. Ale či aj mnísi v klaštoroch zaživa murovali svoje obete, tak to neviem.
Alkohol: Napríklad v kláštore v Čechách dlhé roky varili pivo, písomná zmienka pochádza už zo 14. storočia. Mnísi boli vzdelaní ľudia a práve oni prišli s tým, aby sa do piva pridával chmeľ, dovtedy pivá boli sladké. Počiatky pestovania chmeľu sa viažu ku kláštorným záhradám. Pivo sa chmelilo v kláštoroch od 11. storočia.
Tvoj príbeh ma láka, čítam ďalej. Pripomenul mi malé knížky, bolo ich asi šesť vo fialovom obale. Dvakrát som ich čítala. Názov: Mních.

Ellen Olenska14.9.2017
 

Vďaka za info Eva, je škoda, že si od teba nemôžem nič prečítať.
Áno, čo sa týka zamurovania zaživa - správne si poznamenala, že vtedy sa nepreliala krv, takže ju vykonávajúci nemal obrazne povedané na rukách.
Vyhľadala som si pár článkov pred písaním poviedky o tomto treste/obetovaní a stačili mi aj povesti, či príbehy o mníškach, ktoré kedysi zamurovali vo výklenkoch kláštorov. A hodilo sa mi, že nejde o jednoznačnosť vzťahu vrah-obeť, ale je v tom aj niečo viac a dá sa to chápať z viacerých pohľadov: trestu/obete/povery atď.

Ellen Olenska14.9.2017
 

Ešte k tomu alkoholu:
Našla som slivovicu Trojanska vyrábaná v kláštore v Bulharsku. Mnísi robia dva druhy, jeden s bylinkami, ktoré zbierajú v okolitých lesoch.
Grande Chartreute kláštor vo Franc. - mnísi vyrábajú bylinný likér, ale nie priamo v kláštore ale vo svojom liehovare v blízkom mestečku.

Takže ide to. Možno teda nechám výrobu likéru, len doplním, že pália zo sliviek, ktoré zbierajú v sadoch Jachenau. A potom pridávajú byliny. Tu už ale text nezmením. U seba áno. Taktiež aj telefón pridám u seba.

Alia, musím ale poďakovať za tvoje upozornenie, pretože išlo o podstatný detail. A lepšie si ho overiť, než napísať blbosť.

Alia S.14.9.2017
 

A tu sa zas dozvedám aj ja niečo nové. Ďakujem. Ak robia slivovicu mnísi, skôr uverím, majú k výrobe bližšie ako ženy, ale dám na to krk, že majú zlegalizovaný liehovar, povolenie od hygieny, colné povolenie... Preto mysli na to a nenechaj ich páliť (z čohokoľvek) bez povolenia, to jednoducho v EU nejde. Ťažko ti niekto zorientovaný uverí, že vyrábajú nelegálne. Dnes už sú ľudia informovaní a spravidla od nelegálnych zdrojov nekúpia, keďže si uvedomujú nebezpečenstvo - metanol a úmrtia z neho strašia.
Nie je za čo.

Ellen Olenska14.9.2017
 

Iste, ale pre príbeh nie je podstatné vysvetľovať ako sa mníšky dostali k povoleniu páliť alkohol atď. Predpokladám, že každý čitateľ pochopí, že pália s povolením a detaily ho nezaujímajú. Neviem si predstaviť, že by niekde v kláštore pálili alkohol bez povolenia - aby ho sami pili? či pokútne predávali? To je hlúposť. Ale vďaka za každé info, ktoré mi sem dávaš, aspoň sa aj ja dozviem niečo nové.:)

Alia S.14.9.2017
 

Jáj, a ja som stále presvedčená, že ho vyrábali nelegálne. Asi v inej súvislosti mi niečo utkvelo v pamäti a mala som dojem, že ho robia len tak. Zabudnime na prekáračky ohĺadom pálenia/výroby, chyba je na mojej strane. :)

Alia S.14.9.2017
 

5. kapitola:

Absencia telefónov sa mi zdá nereálna. V dnešných kláštoroch fungujú a slúžia bežne. Je mnoho záležitostí, ktoré nimi treba vybaviť, napríklad objednať tovar, zavolať opravára, zavolať kňazovi, či a kedy si môžu prísť po auto, keď už ho môžu využívať atď.

Neviem sa zmieriť s myšlienkou, že stúpenkyne sv. Kataríny Sienskej pestujú čiernu mágiu, keďže potrebujú obetovať pre kresťanskú dokonalosť svoje spasenie živú bytosť. Keď som si niečo zistila o Kataríne, jej prednosti boli v inom, nie v šírení zla a zabíjania. Kresťan je stúpenec Ježiša, nechce sa mi teda dvojnásobne veriť, že pod jeho krížom zabíjajú a ony sa o kresťanstvo opierajú. Asi je to ich maskovací manéver a naozaj sú to pomätené sektárky, nie kresťanky.

Chyby som nenašla.

Ellen Olenska14.9.2017
 

K telefónom som reagovala nižšie.

Asi nie si veriaca - predpokladám. Neviem síce, či každý veriaci by úplne pochopil historické súvislosti, ale predpokladám, že by ho nenapadlo dávať konanie mníšok do súvislosti s čiernou mágiou. Kdeže. Tá vyzerá inak, má iné rituály, iné obete, iného Pána.

Pohovorím viac až po poslednej časti, ale zamurovanie za živa sa chápalo kedysi v dobrom. Buď ako spravodlivý trest, alebo ako obetovanie - ale v dobrom. Zamurovali do stien novej budovy, aby mali v dome šťastie. Aby mali šťastie v obchode, aby Boh obdaril šťastím, spokojnosťou atď. Pokiaľ osoba urobila nejaký prehrešok o to lepšie. Spojilo sa to dohromady. Čistá obeť možno nebola tak častá, ale kto vie.
Je to úplne jedno. Dávam na výber - buď radikálny trest alebo poverčivé obetovanie. Obidvoje - ale v dobrom, hoci je to ťažké čitateľovi prijať, ja nedávam mníškam zatiaľ do úst nič zlé. Chápu dej po svojom, myslia si že pomáhajú. Tým som už predbehla dej.
Už len prezrádzam, čo by som nemala. Vyčkaj koniec. Potom sa o ňom porozprávame.

Ellen Olenska13.9.2017
 

Chcem osloviť Evu, ktorá mi napísala komentár. Hľadala som ťa v autoroch, ale samotná Eva tam nie je (iba EvaS a tá píše básne). Takže pokiaľ napíšeš pod akým nickom uverejňuješ, rada sa začítam do tvojej tvorby.

Ellen Olenska13.9.2017
 

Ešte chcem doplniť - na vysvetlenie, že síce neviem ako to chodí v Nemecku, ale predpokladám, že majú podobný režim ako v Amerike. Cirkev je odlúčená od štátu a každý zásah štátnych orgánov, či žiadosť o spoluprácu riešia vyššie inštitúcie cirkvi. Dávajú súhlas alebo prevezmú vyšetrovanie pod svoju kompetenciu.

Alia S.13.9.2017
 

To je niečo iné. Štáty v EU riešia výrobu alkoholu zrejme rovnako a nenechajú o tom rozhodovať cirkev. Porozmýšľaj, či si ju nechajú zasahovať do rušenia právomoci, zákonov.

Ellen Olenska13.9.2017
 

Dávam nové komentáre, pretože sa bojím, že reakciu si dotyčný nevšimne. Tiež som si až teraz všimla, že si dvakrát reagovala. Odpoviem teda aj na predošlú:
Bližšie k Bohu sem dám celú, pretože už je napísaná. Nezdá sa mi dlhá, má len cca 9500 slov a čítala som, že do 15.000 slov sa dielo dá nazvať poviedkou.
Augusta - nemôžem v nej pokračovať. Mám len túto I.kapitolu. V hlave ju mám celú, ale najprv dávam dokopy zbierku mystery poviedok - s tou vyskúšam uviesť sa na trh. Ak nepochodím, čo nepochodím - vydám ju samonákladom. Potom mám skoro hotový román, lenže mal len 55.000 slov a čítala som, že román by mal mať najmenej 80.000 a tak to, čo som chcela dať do prípadnej druhej časti, viažem do textu tohto hotového diela.
Augusta príde na rad až potom. Bude to práca na dlhé roky, pretože do nej vložím to najlepšie zo seba a pohrám sa s tým.

Moje vysvetlenie o zasahovanie cirkvi patrilo k tejto časti resp. k vetičke, že súhlas k prehliadke objektu musí dať diecéza. Ono naozaj napr. v Amerike nesmú vyšetrovať zneužívania detí kňazmi. Cirkev (rímskokatolícka - neviem ako tie ostatné) si nenecháva zasahovať do ničoho, ona vyšetruje, ona trestá. Pokiaľ sa niečo dostane na povrch a k štátnym orgánom, zväčša len po škandáloch, kritike, rozruchu v médiách atď. Aj čo sa týka toho alkoholu, či výroby hocičoho iného v kláštoroch - myslím si, že rímskokatolícká cirkev vo svete (nie u nás) , kde je jej odluka od štátu sa riadi svojimi predpismi, nariadeniami, neplatí dane, nehnuteľnosť patrí Vatikánu atď. Policajt proste nemôže ísť za kňazom a zatknúť ho z podozrenia napr. podvodu. Musí ísť cez orgány cirkvi. Ale ešte sa na to pozriem - konkrétne v Nemecku. Len musím prejsť ich stránky.

Alia S.14.9.2017
 

Síce sa niekedy vŕtam v detailoch (?), ale pre mňa je podstatné, keď viem, že niečo tak nemôže fungovať, ako si autor predstavuje, upozorniť na to. Nechaj ich pliesť košíky, ako píšeš, vymysli niečo uveriteľné, ak už sa majú venovať nejakej činnosti. Mám o nich čosi zistené i načítané, tak potom napríklad pozor aj na rozdiel medzi mníškou a rehoľnou sestrou, nie je to jedno a to isté. Neviem, či si zvolila kláštor s rehoľnými sestrami alebo naozaj mníšky, ktoré medzi ľudí nechodia.
Aj zdanlivo bežná vec môže byť jednoduchá navonok. Nie je potrebné vedieť všetko, ale ak už sa autor chce dotknúť čohokoľvek, mal by vedieť viac ako bežný čitateľ. Aj to mi bolo kedysi vytýkané, ale vždy treba myslieť na to, že čitateľský rozsah je rôzny a... Dobre, veď netreba príliš bazírovať na detailoch, nikto nie je vo všetkom zorientovaný. Pre niekoho je čítanie len oddychom, niekto v ňom neustále hľadá poznanie, učenie, preto vidí aj to, čo sám autor netuší. Niektoré diela sú priam katastrofálne laické, aj keď je prioritou premisa, odkaz a pod., a nie podanie svedectiev a presných odborných informácií, autor by nemal zabúdať, že nemôže napísať hocičo.
:)

Ellen Olenska14.9.2017
 

Len vŕtaj v detailoch, sama som rovnaká. Čím viac nad tým uvažujem, tak asi vyhodím alkohol a dám tkanie plátna. Bude to vierohodnejšie.

Áno, zväčša prechádzam detaily, zväčša si riadne overujem, či toto môže byť alebo je to blud. Viac to ale robím pri diele, na ktorom mi viac záleží. Nie že by mi na tomto nezáležalo, ale čitatelia takýchto žánrov nie sú nároční. Sama to viem podľa seba. Ak pozerám Hru o tróny - odpustím kde čo, pričom koľko blbostí sa tam objaví. Ak čítam Fowlesa - to už je iná vec. Tam by som blbosť neodpustila alebo by ma aspoň poriadne zarazila. Každý žáner si žiada svoje - ten ľahší je na zábavu a netrápi hlavu.
Ale v tomto prípade máš pravdu - ten alkohol je slabina. Ešte prejdem cudzie stránky, či niektorý kláštor vo svete predsa len nevyrába pálenku. Ale zatiaľ som nič nenašla a asi to zmením na plátno.

Čo sa týka telefónu, máš pravdu, nechám do kláštora doviesť pevnú linku. Bez telefónu - predsa len by nedobehli pre pomoc, ak by rýchlo potrebovali. A v dnešnej dobe, nie je problém viesť cez les 2 km drôt.

Aha, tak priznám sa, že neviem rozdiel medzi rehoľnými sestrami a mníškami. Toto je rehoľa. Ale keď laik vidí rehoľnú sestru, povie mníška. Fakt neviem. Snáď každá mníška je zároveň rehoľná sestra? Keď tak vysvetli.

Alia S.14.9.2017
 

Veď i ja im tak bežne hovorím, keďže je to zaužívané slovo.
Rozdiely:
Mníška žije v klauzúrovanom priestore, čo znamená v presne vymedzených hraniciach kláštora, nesmie nikam ísť, je zaviazaná službe Bohu navždy. Viac sa venujú modlitbám, ručným prácam. Majú určenú jednu – dve, ktoré komunikujú so svetom. Do ich priestorov iní nesmú, alebo aspoň nesmeli, pokiaľ mám vedomosti. Mníšky/mnísi teda žijú na jednom mieste, ich život a činnosť závisí od spoločnosti, v ktorej sa pohybujú, živú v modlitbách a pokání neustále. Viažu ich v podstate sľuby stálosti (to je ten hlavný rozdiel) a poslušnosti.

Rehoľné sestry sú menej viazané na priestor kláštora, môžu sa premiestniť do iného, spravidla majú dvojtýždňovú dovolenku v roku a ak potrebujú doopatrovať príbuzného a pod. Rehoľné sestry/rehoľníci sa pohybujú slobodne, môžu zájsť do mesta a pod. R. sestru/rehoľníka viažu sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti.
Je toho veľa, čo by sa dalo napísať, ale aspoň toľko na ozrejmenie rozdielu.

Na okraj:
Najviac mám „prečítaných“ (ak sa to dá tak nazvať) benediktínov. Tento rád je najstarší na svete, založil ho Benedikt z Nursie v 6. storočí, sám bol bohatý, ale zriekol sa majetku, postavil prvé menšie kláštory v Taliansku, potom položil základy kláštora v Monte Cassino (Tal.), plus skoncipoval Rád (alebo Regulu) svätého Benedikta, Ordo Sancti Benedicti, podľa ktorej sa riadia dodnes. S odchýlkami, samozrejme, prispôsobené dnešnej dobe, napríklad: v jeho dobe bol deň rozdelený na iné časové pásma, hodiny neboli rovnako dlhé, a preto sa modlili v iných hodinách ako dnešní. Benediktíni v kláštoroch stavajú ubytovania pre pocestných, pre hostí, takže sa dá k nim prísť ako hosť. Sú to zaujímavé veci, keď sa človek začíta, keď ich neberie ako niečo divné. Im sa taký život páči, pritom v laickej verejnosti panuje predstava, že sú väzni a oni/y sú, naopak slobodní. Mnohokrát slobodnejší ako mnohí v „našom“ svete. Aj mne sa zdá divné, že niekto žije denne celé hodiny v modlitbách, to áno, ale je to ich rozhodnutie.
Takže: na ulici vidíme rehoľné sestry, rehoľníkov, žijú voľnejšie, majú telefóny, nakupujú, smejú sa, doprajú si i pivo...

Aj preto som sa začítala do tvojho diela, lebo som myslela, že sa niečo nové dozviem. Dielo si poňala skôr ako kriminálny prípad, resp. menej si sa zamerala na mníšky/rádové sestry, sústredíš sa na iné. Snáď ti nové informácie v niečom pomôžu.

Ellen Olenska14.9.2017
 

Vďaka za info, už viem teda rozdiel medzi mníškou a rehoľnou sestrou. Avšak spolieham sa, že bežný čitateľ nerozlišuje a nevadí mu striedanie a ani si nebude zisťovať, či mnou uvedená rehoľa má presne taký harmonogram, aký som uviedla.
Nie je to pre príbeh nosné/dôležité. Striedam slová mníška/sestra aj z dôvodu, aby v texte nebola len samá sestra či mníška. Opakovanie slov by text zničilo. Dievčatá sú bežní ľudia, ak vidia ženu v habite bez problémov ju označia za mníšku. Detektívi tiež. Že sú v skutočnosti rehoľné sestry a že mníšky nie je celkom správne označenie? Ako vravím, čitateľ to prijme bez problémov. :) Málokto vie, aký je medzi nimi rozdiel.

Ellen Olenska13.9.2017
 

Máš pravdu. Blbosť ako hrom. Autor vlastnej tvorby, v skutočnosti kopírovač cudzej tvorby. :) Žartujem. Opravím.

Alia S.13.9.2017
 

Pod každým komentárom vľavo je \"Reagovať\". Ak naň klikneš, môžeš odpovedať priamo na komentár, na ktorý chceš, nemusíš ako nový. Je to prehľadnejšie.
Augustu si začala a nedokončila.
BkB dúfam nenecháš tiež na polceste. Je to poviedka? Zdá sa mi že na poviedku dosť dlhé, máš 4 kapitoly a nezdá sa, že by si dielo čoskoro uzavrela.

Alia S.13.9.2017
 

Ak sa nenahneváš, \"rypnem\" aj do profilu, cit.: \"som autor... vlastnej tvorby\".
Vyňala som podstatné, aby bolo zrejmé, o čo mi ide. Ak si autor, tak logicky že vlastnej tvorby, nikoho iného. Detail, ale podstatný.

Ellen Olenska13.9.2017
 

Alia, už som text upravila. Ešte raz veľmi ďakujem za upozornenie na chyby. Je ich fakt dosť. Ešte vychytám - tak, to, toto - ak sa bude nejaké dať preč. Nie vždy to autor vidí. Keď tak po čase, po odložení textu, ale niekedy ostáva slepý. :)

Alia S.13.9.2017
 

Za málo :).

Ellen Olenska13.9.2017
 

Alia, som rada, že komentuješ. Ak aj mám poznámky/výhrady/vysvetlenie - vždy len v dobrom duchu, vždy len v rámci diskusie, ktorá je s tebou pre mňa vždy prínosom. Ak aj máme na niečo rozdielny názor - nevadí. Povieme si a basta. Ostatné veci, ktoré spomínaš - beriem a som rada, že si si dala robotu s rozborom.

Ešte sa vrátim k páleniu alkoholu. Pokiaľ by fakt nemohli mníšky dostať povolenie - je to veľká chyba v príbehu a budem musieť zmeniť. Že napríklad pletú košíky. Myslela som, že povolenie môžu dostať. Pod značkou kláštora pália a predávajú likér, diecéza im vybavila túto formu obživy. Aspoň takto to chápem. Ale ešte si to podrobnejšie pozriem, a ak to nejde takto ľahko - nechám ich pliesť košíky, či tkať plátno.
Nie si zlá - naopak. Možno som ja blbá, že som ich nechala vyrábať likér. :)

Koniec bude jasný, nie teda len naznačený - len niektoré veci si bude musieť čitateľ domyslieť, ale to obkecám až po poslednej časti.

Aha - ten vševediaci pohľad autora si budem musieť ešte naštudovať. Myslela som, že vševediaci autor bol predovšetkým v obľube vo viktoriánskej dobe alebo tuším aj Tolstoj tak písal. Autor vedel všetko, bol všade, podal o všetkom informáciu. V dnešnej dobe sa už asi málokto uchyľuje k takejto forme.
Osobne si myslím, že er-forma poskytuje voľnosť vo výbere toho, čo je pre čitateľa dôležité vedieť. Do hláv dievčat sa musím dostať, aby príbeh mal dej. Do hláv mníšok nemôžem - to by som príliš prezradila. Ale s nimi v miestnosti môžem byť. Ak by som nemohla, že som iba s dievčatami, nemôžem byť ani s Durerom. Len si musím starostlivo vybrať koľko toho čitateľovi odhalím. Nesmie byť toho málo, ale ani veľa.
Ich-forma je zaväzujúca. Z pohľadu jednej z dievčat by toto rozprávanie bolo o ničom. Ich-forma je vhodná len pre určité rozprávanie.
Ale ako vravím - iba vyjadrujem svoj názor a možno máš pravdu ty. Ja sa dosť riadim citom pri písaní. Predstavujem si postavy, dej, niečo odhalím, niečo nie, niekedy oživím dej vstúpením do niečej hlavy a niekedy len stojím a počúvam, alebo nechám osoby konať bezo mňa a potom len zhrniem.
Ťažko to takto vyjadriť, ale rozhodne ťa nechcem presviedčať o svojej pravde - možno že idem na to zle.

Alia S.13.9.2017
 

Určite nám nejde o dohadovanie. Každý sa učí.
Čo sa týka výroby alkoholu, je to dosť široká tematika. U nás sa nesmie bez povolenia vyrábať lieh ani víno, ani likéry. Pri vybavení pálenice je treba povolenie colného úradu a iné povolenia (hygiena, živnostenské oprávnenie...). Môžeš si ako pestovateľ ovocia dať v liehovare vyrobiť určité množstvo, ale nesmie byť predmetom predaja. Nelegálne pálenie a nepovolená výrobňa je predmetom trestného stíhania, pokuta minimálne je viac ako 3 tis. eur. Aj keď ho nevyrábaš, iba predávaš spotrebiteľské balenia, potrebuješ povolenie colného úradu, bezúhonnosť atď. To hovorím o našej republike. Ako je to v Nemecku, budeš musieť zistiť, ale predpokladám, že rovnako.

Pozri sa na tie rozprávačské typy, pochopíš viac. Ak sa rozhodneš pre toho vševediaceho, ktorý vidí aj za dvere miestností, kde sú tie dievky, nemôže tápať, musí všetko vedieť presne. Dá sa polemizovať aj o veku, ktorý si zmienila: mala asi X rokov - ide o to, ze asi supluje zhruba, teda okolo X, čo môže aj vševediaci autor napísať, ale nenapíše to preto, lebo sám nevie. Preto je lepšie napísať ja neviem: vo veku zrelej šesťdesiatničky a pod, aby bolo zrejmé, že autor to vie, lebo ani prílišné číselné údaje nie sú veľmi potrebné. Dúfam, že sa rozumieme.
Píš, zauzluj, rozuzluj, umne ukonči, nech je čo čítať.

Ellen Olenska13.9.2017
 

Ešte som si všimla, že často vytýkaš, že vševediaci autor musí všetko vedieť. Často ale čítam v er-forme, že použije autor slovo asi. Nie je Deux ex machina, aby meral vzdialenosti, čítal z občianskeho atď.
V tomto prípade ja - ako autor - stojím vonku pred kláštorom, som spolu s dievčatami pred ním a vo dverách sa objaví mníška. Má asi 60 rokov. Nechcem byť v jej hlave (aspoň zatiaľ), neviem, ako sa volá, kým sama nepovie, neviem kto boli jej rodičia, ako sa dostala do kláštora atď. Nič z toho ma nezaujíma. Môžem síce vhupnúť do jej hlavy, ale dielo by bolo potom nudné, rozťahané, zahltené blbosťami. Nie. Stojím vonku. A tá ženská, čo otvorila má asi 60-rokov.

Alia S.13.9.2017
 

Stojíš vonku - v poriadku, môže byť, ale potom sa drž rozprávania všade akoby z pohľadu dievčat. Je to prípustné, ale... Uhly pohľadov a autorská perspektíva - ak sa rozhodneš pre vševediaceho, dodržuj, nezabúdaj. Ak iba z pohľadu dievčat/žien, nezabúdaj ani na to. Ak rozprávač má vyjadriť to, čo postava môže vedieť, dodržuj a nepozeraj inokedy na inú postavu tak, že si zrazu s ňou. Čo sa týka rozprávača, teórie je dosť a dosť, nebudem sa rozpisovať, isto si nájdeš sama a rozhodneš sa. Ale rozhodni sa. Ak volíš pohľad \"ponad\" dievčatá, iba to, čo vedia/vidia ony, teda nie autor vševediaci, potom nemôžeš vedieť, čo sa rozprávajú mníšky s predstavenou, keď tam dievčatá nie sú, nemôžeš vedieť, čo sa deje za dvermi a pod.
Dielo je tvoje, nebudem ti doň zasahovať svojimi postrehmi, opravami.
Budem čítať a možno, ak bude najhoršie, ozvem sa.

Ellen Olenska13.9.2017
 

Vďaka Alia za korektúru. Sadnem si, keď bude viac času a opravím aj tu aj u seba. Áno, skloňovanie podľa dub - furt ma ťahá písať v dubu a nie v dube.

Durer pozná Mníchov a okolie, ale toto jazero je ďalej. Neviem, či v skutočnosti by ich dvoch vyslali na pátranie (chcela som tam dať, že jeden z rodičov sa angažoval), ale čitateľ to snáď prijme. Okrem toho, potrebovala som čitateľa oboznámiť s okolím a previesť ho ním. Ak by ho Durer poznal, odklusal by do kláštora, pozrel do chaty a mohli by sme ísť domov :)

Tá výroba likéru. No, keď môžu mnísi vyrábať víno a kedysi vyrábali známe likéry (možno aj dnes - neviem) a pálenky, tak dúfam, že pokiaľ by chcel nejaký kláštor v tejto tradícii pokračovať, vybavil by si všetko potrebné.

Práve čítam Fowlesa. Neber to v zlom - škoda, že ťa nemal za korektora, tiež nasekal pár štylistických chýb. Tie chyby sa ale dajú ospravedlniť nie? pokiaľ dielo zaujme. Čo už po dokonale napísanom diele z hľadiska pravopisu a štylistiky, keď obsahom je debilné alebo nudné. Štylistiku a gramatiku opraviť - to si môžem zaplatiť, ale obsah, námet, nápad - to za mňa nikto nenapíše. Tým ale nehovorím, že toto dielo je skvelé - len diskutujem. (Prípadne sa dovolávam zhovievavosti. :)
A propo - koniec/pointa sa ti nebude páčiť. Zožeriem kefu ak áno. Ale bohužiaľ. Ja osobne mám rada mystery naznačené, nedokončené, nie vo všetkom dotiahnuté. Tak písali niektorí svetoví majstri a preto sa aj rada k ich strašidelným poviedkam vraciam. Vždy sa dá hľadať niečo nové, nejaký nový význam a rozmýšľať nad ním.

Alia S.13.9.2017
 

Ellen, sú to moje dojmy, takže ak necháš, že vyšetrovateľ nepozná oblasť, v ktorej pôsobí, necháš. Aj ostatné záležitosti.
Čo sa týka pointy, nemusí byť, ale musí byť sofistikovaný záver, teda taký, aby bolo viac možností a čitateľ má nad čím rozmýšľať. Ale nechať celkom otvorené je, podľa mňa, zbytočná strata času. Keď si kúpim detektívku a prečítam stopäťdesiat strán, tak určite chcem vedieť, kto je vrah. Inak som čítala zbytočne. Ak si ich uväznila a nedozviem sa dôvod konania mníšok, prípadne ani to, či ich nájdu, prípadne či ich nájdu mŕtve a mníšky zostanú nepotrestané, tak sa namáhaš zbytočne. Keď už sa niečo deje a vyskytli sa pátracie zložky, treba ich nechať vypátrať. Či? Asi si nerozumieme, zrejme rada čítaš otvorené konce v zmysle, že netreba uzavrieť nič, treba nechať vyšumieť len tak, teda akoby sa vlastne nič nestalo.
Všetko sa dá opraviť, súhlas, práve preto som to spravila, aby si sa podobných omylov nedopúšťala v budúcnosti.
Nie som na teba zlá, to nie.
Už len k likéru: kedysi áno, dnes nie. Zákony sú iné ako v stredoveku či len pár desiatok rokov nazad, nepopieraš snáď. Legálne by predali fľašku a už by boli vystavené problémom. Asi sa nezhodneme ani v tomto, musím ťa teda nechať predávať alkohol v súčasnosti načierno roky bez postihu, keď si to želáš.
:)

Alia S.13.9.2017
 

Všetky chyby prvých troch častí som si nezapamätala, iba viem, že sa niekde vyskytlo „napadlo ju“ namiesto „napadlo jej“.

Mala ASI šesťdesiat rokov – ak je autor tzv. vševediaci, nemôže pochybovať.

V texte sa vyskytli (mimo priamej reči) slová súčasnosti – dnes, ktoré do deja minulého mimo priamej reči nemajú čo hľadať; a toto alebo túto, alebo niečo podobné, čo tiež nie je vhodné, keďže sú to ukazovacie zámená bezprostrednej blízkosti.

Obávať sa mohli, keďže ich všade zamykali, izolovali od vlastných vecí a pod.


4. kapitola:

Hlava jej treštila – v slovenčine nie. Treštiť má v SJ iný význam ako v ČJ. Pozri význam a zmeň napríklad na: v hlave jej trešťalo.

Navlečená do košele = navlečená v košeli. DO vyjadruje smer, plus má iný význam. Ak by bolo: navliekali ju Do košele, vtedy je DO správne. Ak je oblečená, tak V nej.

Ruky mala zviazané na chrbte = za chrbtom.

Zistila, že priestor je malý, môže sa len...: nestriedaj minulý čas s prítomným.

Zavolala: „Pustite ma!“ – dodatky (zavolala) nie sú potrebné, ak je jasné, čo spravila. Stačí:
Kľakla si, pritisla hlavu k zemi. „Pustite ma!“

Zhliadnuť je zastarane, knižne.
Ježíš = Ježiš.
Vyzerať (z okna) – v SJ má toto slovo iný význam ako v ČJ.
Dürer si toho všimol = si to všimol.
Poškuľoval po tabletu = po tablete.
Psovody = psovodi; obrátil sa na psovodov.
= český korektor nie je dobrá voľba.

Milostivú tvár - je veľkým M zrejme omylom. CHCEM ÍSŤ DOMOV zmeň na malé písmená, veta nemá iný význam, či je napísaná tak, či onak.

Zobrali stopára, či - nie je čiarka.

„Okolie?“ Vyštekol. – Ak vyštekol, tak výkričník.

Čistina je trávnaté miesto uprostred stromov. Čistinka je malá čistina. Takže v „malá čistinka“ je jedno slovo navyše.

„Feťák“ je slang, do autorskej reči v tomto prípade nie.

„Vyzabíjal“ nahraď, je to pouličné slovo, do reči autora ani v tomto prípade nie.

Auto Luisi = auto Luisy.

Vysvetlivky v zátvorke nie sú nutné (menovec maliara) – kto pozná, hneď mu napadne, ostatným je to jedno. Ak už chceš, vysvetli na modelovej situácii, nie zátvorkami.

Že by škriabali cez končiare – vypadlo ti „sa“.

Na druhej strane luxusná chata – tu vypadlo „je“.


Došla pre pomoc:
1. Dôjsť je prísť do cieľa.
2. Pre pomoc = po pomoc.
Vhodnejšie: Šla po pomoc, prípadne išla, odišla a pod.

Nezabúdaj každú priamu reč dať na nový riadok. Miestami sa ti stalo, že je v jednom riadku/odseku reč viacerých postáv.

Nasmerovali skupinu, aby presnorila miesto a prečesali okolie = prečesala.

Jednu vec mal v sáčku vo vrecku – rozumiem, čo chceš povedať, ale musíš zmeniť. Sáčok je nespisovné.
Napr.: mal vo vrecúšku vo vačku. Alebo: jednu z vecí si odniesol.

Povedala s uľakom = s úľakom.

Zapletá si ich do skrúteného vrkoču = zapletať do vrkoča.

Zdá sa mi divné, že Dürer nepozná svoje okolie. Ak nepricestoval zďaleka, ale v texte táto informácie nie je, musí svoje okolie poznať, inak by nebol dobrý vyšetrovateľ. Kláštor je tam pätnásť rokov, dokonca na mieste starej usadlosti, takže tým dupľom, nepostavili ho pred pár dňami.

Výroba alkoholu v ženskom kláštore ma pobavila. Predpokladám, že aj v Nemecku liehovar podlieha prísnym pravidlám, normám, a preto oprávnene pochybujem, že ho môžu vyrábať neškolené mníšky, ktorých poslaním je niečo iné.

Vynechávaj: len, aj, až, už, ešte... všade, kde je možné vyjadriť sa bez prísloviek, zámen, častíc.

Pre mňa je omylov a chýb veľa, ale budem čítať aj naďalej. Tajomno, nevyriešená záhada ma láka.

Alia S.13.9.2017
 

Opr.: ktoré v deji minulom nemajú čo hľadať. Písala som narýchlo, dúfam, že som sa inde nepomýlila.

Ellen Olenska12.9.2017
 

Vďaka Alia za názor.
Walchensee a Jachenau sú v Bavorsku. Ďalej bude jasné, že dievčatá bývajú v Mníchove.
Žartovanie dievčat mi pripadá akurát, pretože sa nemali čoho obávať. Nikto by nepredpokladal, že ho v kláštore čaká niečo zlé, okrem stiesnených pocitov z chladného správania mníšok.
Sú v texte chyby? Sa divím. Prešiel ho korektor (ale bol český takže možno niečo prehliadol).

Vďaka Eva za povzbudenie. Rada dám ďalšiu časť, ak chce niekto čítať.

Eva12.9.2017
 

Ahoj Ellen. Mne sa tvoj pribeh zatial pozdava a preto sa nepytaj preco ho sem davas. Mam rada napinave a tajomne pribehy, ktore sa odohravaju v zahadnom klastore. Mnisky a mnisi su tajomne bytosti. Ak ich tak mozem nazvat. Pripomenula si mi moj pribeh, kde predstavena bola riadne hnusna zena. Takze pis a ja sa vratim, aby som citala dalej. Viac kapitol, viac moznosti zistit, ci to stoji za to.

Ellen Olenska12.9.2017
 

Dávam ďalšiu časť k čítaniu. A pýtam sa, prečo to sem vlastne dávam?

Alia S.12.9.2017
 

Ellen, pozorne som si prečítala všetky doposiaľ pridané časti, teda tri. Niektoré pasáže sa mi zdajú zdĺhavé. Čo je plus, že necháš kapitolu otvorenú uprostred (napätej) situácie, takže je dôvod vrátiť sa. Aj to, že sa pokúšaš vytvoriť tajomno, záhadu.
Správanie sa dievčat nepôsobí veľmi vierohodne, asi by sa viac strachovali ako si robili žarty.
Chyby nachádzam, je čo opraviť.
Na mt chodia všetci (alebo takmer všetci) hlavne preto, že čakajú návaly komentárov od ostatných. Preto ťa nemá príliš kto komentovať. V podstate ani nie je veľmi čo. Zatiaľ sme sa veľmi neposunuli.
Mám trochu zmätok, kde sú, či na Slovensku, alebo inde, občas to tak vyzerá, občas nie.
Pokračuj, chcem vedieť, čo sa z toho napokon vykľuje, na pointu.

Ellen Olenska12.9.2017
 

Vďaka za reakciu. Strašidelnú atmosféru som nemienila vyvolať. Ani sa nemusí čitateľ báť. Mystery je normálny dej, len s náznakom čohosi divného, tajomného. A častokrát až na konci príbehu.
Mne sa nezdá, že dej doteraz vykreslený je o ničom.
Pokiaľ potrebuješ na začiatku upíra, či debilku ktorá v škole stretne čudného chlapíka, čo sa vyhýba slnku - tak to naozaj ťa toto bude nudiť.
Ale fajn, že sa ozval aspoň jeden čitateľ. Dáva to tu človek akoby hádzal do suda a málo ľudí sem chodí.

Peter11.9.2017
 

Ahoj...zatiaľ sa tam nič nedeje. Vyzerá to tak
akoby si chcela navodiť strašidelnú atmosféru,
ale zatiaľ to vyznieva komicky. No asi by som sa začal báť, keby ma niekto zamkol, ale to predtým je také o ničom...Ale možno máš napísané už niečo čo bude hororové tak sa nechám prekvapiť...

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ellen Olenska

O mne

Som autor odborných článkov z histórie. Snažím sa aj o vlastnú tvorbu.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: