IKARIKAR http://www.ikar.sk

Boh neodpúšťa (Jacob)6.1.2017
 

3
 počet hodnotení: 6
prečítané 160, Komentáre 4

 

Pamätám si ten deň, tak dokonalo, akoby to bolo včera. Ja som stál uprostred izby a on ležal nehybne na posteli. Pozeral sa priamo na mňa. Pamätám si na jeho smutné sivé oči a nato ako mi prenikali do duše. Cítil som z nich trápenie a zároveň takú múdrosť, akú človek nadobudne len bolestivými skúsenosťami. Starý muž bol unavený, ťažko dýchal. Nemusel som nič vravieť, jeho oči prezrádzali, že mi rozumie aj bez slov. Dokázal som sa naňho dívať len do chvíle, pokiaľ tichým šeptom neprehovoril.
„Odpusť mi to.“
Tri krátke jednoduché slová. Ako hlboko ma zasiahli tri obyčajné slová.
Pamätám si ten deň perfektne. Zamknutý v izbe, izolovaný od celého sveta, som sedel a plakal. Vyplakal som hektolitre sĺz. Nie som na to hrdý. Od toho dňa som sa veľmi zmenil. Dnes už neplačem. Nie preto lebo sa za to hanbím, ale preto lebo som sa dokázal vyrovnať so životom. Tak ako aj starý muž, aj ja som prežil ťažké chvíle, vďaka ktorým som sa priučil dvom základným faktom. Prvý fakt – boh je milostivý a druhý – boh neodpúšťa. Sprvu si poviete, že sa spomenuté dve tvrdenia navzájom vylučujú, n...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

bgxgsq19.1.2017
 

príliš veľa náhod a zmien.Trošku pritiahnuté za vlasy. Nejako som neuverila. Musí príbeh šokovať? Zrazu zo dňa na deň skončí z drogami a je najlepším žiakom. hm, hm...

autor3.4.2017
 

dakujem za precitanie diela a vystiznu kritiku :)

Miriama6.1.2017
 

Vynikajúce!

autor6.1.2017
 

ďakujem!

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: