IKARIKAR http://www.ikar.sk

 Bolo to inak (Ingrid Rudavská)8.12.2010
 

Hodnotenie vydavateľstva:

Hneď na začiatku musím povedať, že čítanie rukopisu Bolo to inak bol pre mňa boj a utrpenie. Autorka je však podľa indícií človek citlivý, a preto by som ju chcel pokorne poprosiť, aby môj názor nebrala osobne...
(Celé hodnotenie nájdete v sekcii Hodnotenia)

MIROSLAV MOŠKO, manažér Ikar pre edičný plán a zahraničné licencie

2
 počet hodnotení: 58
prečítané 2301, Komentáre 18

 
Bolo to inak - 1. kapitola
1.
Zatvorila som knihu. Nedokázala som sa na ňu sústrediť. Zvyšok cesty som sa pozerala z okna vozňa. Tma sa ťahala za vlakom, akoby ho chcela predbehnúť. Prehlbovala môj pocit strachu a úzkosti, ktoré ma sprevádzali celú cestu. Odišla som z domova do náruče tejto tiesnivej noci. Cítila som, ako ma vlastná beznádej pohlcuje. Stále viac a viac. Prečo som odišla? Vlastné otázky ma desili ešte viac ako prázdno, do ktorého som sa rútila. Doteraz neviem pochopiť, ako som dokázala zaspať.
 
Zobudila som sa o hodinu. Vystúpila som z vlaku v Bratislave, na Hlavnej stanici. Okolo mňa šero. Prepadla ma samota. Kládla som si otázky, na ktoré som vedela odpovede, no nechcelo sa mi veriť, že je to všetko pravda. Môj život mi zrazu pripadal ako fikcia.
 
Odišla som z bytu, kde som mala vlastnú izbu. Byt, v ktorom som bývala mi nebol domovom. Mimo mojej izby bol cudzím miestom, ktorým som len prechádzala. Rodičia do môjho sveta nepatrili. ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ingrid Rudavska29.2.2012
 

Dakujem za odozvu a palec.

jana mátelová7.10.2011
 

Ahoj, prečítala som prvú kapitolu, nechytilo ma to dosť, na to, aby som čítala ďalej. V prvom odstavci máš 8 riadkov a 6x použité slovo \"som\" mňa podobné štylistické chyby rušia. Podľa toho, čo sem-tam napíšeš na fb mt, myslím, že ti na písaní veľmi záleží. Možno až priveľmi. Byť tebou, skúsila, by som trochu zvoľniť. Vyvetrať si hlavu a prečítať si to po sebe s odstupom času. Dúfam, že raz napíšeš niečo fakt skvelé a podarí sa ti preraziť. Zatiaľ prajem veľa trpezlivosti.

Ingrid Rudavska8.10.2011
 

Ahoj Janka,
mas uplnu pravdu. Na pisani mi velmi zalezi.
Snazim sa zlepsit, viac po sebe citat, ale Bolo to inak nechavam za sebou ake je. Ako sm pisala, mama rada veci uzatvorene a na novych sa hadam zlepsim. Pisem teraz novy pribeh, na ktorom sa pousim davat pozor, co pisem, citat po sebe, zvolnim tempo, ako pises. Hlavu si vyvetravam aj inymi cinnostami: popri pisaniu malujem, spievam, hram na husle, pracujem a chodim s priatelom von na vzduch. Mozno by to chcelo aj rocny odstup od piania, ale ak sa uz nebudem ponahlat a budem to robit preciznejsie, ham, to bude lepsie.
Dakujem Za tvoju radu a komentar a ostatne prispevky Bolo to inak si radsej nevsimaj. Snad uz ten novy text, kt. tu raz mozno pridam, bude za to stat.

Ingrid Rudavská26.9.2011
 

Možno sa čudujete, že som sa po kritike p.Mošku vôbec odhodlala pridať sem zvyšok príbehu, ale mám rada, keď sú veci uzavreté. Samozrejme, medzičasom som sa venovala drobnej úprave dielka, i keď to vidím iba ja zatiaľ. ďakujem všetkým, ktorí príbehu venovali pozornosť a možno ešte budú.
Momentálne pracujem na novom príbehu a dúfam, že bude lepší. Písanie je celoživotný proces a nikdy nie je človek taký dobrý, ako by chcel.

romana bezcenna26.7.2011
 

hneď na úvod - tiež mám rada nevšednosť a alternatívu, veľmi ma zaujal váš alebo tvoj (asi skôr váš, ale akosi sa mi na jazyk derie to nezdvorilé tykanie) profil a pred samotnou vecou som čítala kritiky, ktoré sú podľa mňa... neviem, jednoducho s nimi akosi bezdôvodne nesúhlasím.

zatiaľ som prečítala len prvú kapitolu a veľmi sa mi páčila.

čo tam po pátose, čo tam po prázdnote, čo tam po ľútosti, čo tam po štylistických chybách (ktoré som, by the way, nepostrehla), mala výbornú svojskú atmosféru, to tlmené intímno bolo príjemné.

ďakujem zatiaľ za príjemné chvíle a teším sa na pokračovanie.

Ingrid Rudavská29.7.2011
 

Ahoj Romanka,
veľmi pekne ti ďakujem za povzbudivé slová po nepríjemných výplachoch žalúdka. Rada pridám novú kapitolu. Inak, teraz mám na stránke novú novelu: Návrat. Som asi v polovici rukopisu, ale pridám aj ďalšiu kapitolu z Bolo to inak. Možno sa k Tebe pri čítaní aj niekto pridá. Priznám sa, tie kritiky ma odradili, ale Tvoje slová ma opäť povzbudili. Ďakujem Ti veľmi pekne. Píšeš aj Ty? Máš na MT niečo uverejnené?

Critick23.3.2011
 

Ospravedlňujem sa za dlhú odmlku, ale bohužiaľ povinnosti volali.
Začnem teda takto. Dielo bolo to inak začína dosť nudne. Prvé riadky, ba dokonca odseky pripomínajú úryvok z dievčenského denníka, akýsi výlev citov. Mám dojem, že autorka sa snaží vytvoriť puto medzi postavou a čitateľom na základe patetiky. Teda podnietiť ľútosť, čo podľa mňa nie je najvhodnejšie riešenie. Svedčí o tom najmä fráza „rodičia ma nechápali...boli cudzí...“ nebudem citovať presne. Toto je celkom nezaujímavá a dalo by sa povedať radová konštelácia vzťahov. Rodičia „nikdy“ nechápu svoje deti. : - ) Osamelosť a introspekcia sú tu len vlažne naznačené. Prídu mi nesmierne násilné, alebo vzaté povrchne. V tomto podaní vyznejú klišéovito. Ako pokračujem v čítaní, dievčenský denník sa mení akoby na list známemu, kde hrdinka opisuje svoj život, ale mám dojem, že autorka (aspoň na začiatku zabudla) že čitateľa zatiaľ nemá prečo zaujímať život cudzej ženy, ktorej meno nie je zatiaľ známe. Chýba mi niečo na začiatku, čo by ma podnietilo čítať. Nehovorím, že zatiaľ sa dej odvíja zle, ale ničím nezaujal. Nie je v ňom nič prevratné, lež opis života priemernej ženy, ktorá si myslí, že jej osud je niečím výnimočný. Čo však oceňujem je schopnosť pekne štylizovať. Vidím zastúpené vecné vety, ako aj metafory, ktoré sa nenatláčajú čitateľovi nasilu. Text plynie, no zatiaľ mám dojem, že len vďaka vonkajšej forme, za ktorou obsah výrazne pokrivkáva.

Pôsobili fádne a pusto. Po záverečnej pôsobili opustene.... pozor na dve Pôsobili za sebou !

Otočila som sa ku schodom, prešla som okolo ľudí, ktorí si ma ani nevšimli..... už tu začínam pociťovať miernu saturáciu textu slovíčkom SOM. Začína to byť presýtené. Vedzte, že nie každé som je nutné... Išla som okolo, sadla si a pozorovala okolie. !! vidíte? Len jedno som a pritom 3 slovesá v préterite a v prvej osobe singuláru. Ako text pokračuje, to neustále sa zjavujúce SOM je neznesiteľné.

Bohužiaľ, celá pasáž pohybu dievčiny na stanici pôsobí, akoby sa malá drevená figúrka motkala pomedzi prekážky a všetko pekne schematicky opisovala. Tu sa čaro štylizácie celkom stratilo a text ma začal nesmierne nudiť, pri čom stále nepoznám meno hlavnej hrdinky, ale viem, že sa po stanici motá ako Maďar v kukurici.

Tu však dostávam ľadovú sprchu. Po spleti bludov ma udrela táto skvelá myšlienka!!!!
„Pocítila som prázdnotu, akoby som na stanici prežila polovicu svojho života. .... Dráždilo ma spustiť sa dolu, splynúť s priestorom.“ Toto je milá slečna úžasné ! je to silnejšie ako celý ten text, čo predchádzal túto myšlienku a bohužiaľ, ste si to asi nevšimli. Lebo ste venovali toľko času opisu mechanického presúvania sa a pohybu, aby ste docielili toto. Táto veta je niečo, čo by ma na začiatku podnietilo k čítaniu, síce som len 1 čitateľ, ale už som chcel text nechať, keď tu zrazu toto. Neviem, prečo ste tak údernú vec vopchali do stredu úvodu, ak je to teda úvod. Potom to tam pôsobí ako omylom, ale dáva to najavo, že predsa len to možno nebude až také klišé.

„ubehlo len tridsať minút, polhodina môjho nového prázdneho života. Čakáreň predo mnou bola prázdna“ tu však začíname zas pociťovať prílišné zneužívanie „prázdnoty“ zas všetko prázdne nemôže byť, nestálo by to potom za zmienku. :- )

Už druhý krát hrdinku vyrušilo niečo, ako prejav blízkosti človeka. Najprv kašeľ, potom dych a teraz ako čítam dokonca ston. Akoby mala fóbiu z prítomnosti iných a mala nejaké stihy. Začínam mať dojem, že hrdinka trpí nejakou poruchou, možno depresiami, pretože tento pocit prázdnoty, ktorý sa v nej rozlieha je toho dôsledkom. Trochu ma to začína otravovať a poradil by som jej Xanas, lebo zas neprináša nič prelomové, len pocit opustenia a vyhasnutia. (jedna okrajová rada.... Kniha Cudzinec od autora menom Camus tiež popisuje totálne prázdno, ale celkom iným spôsobom, ľahko a s nadhľadom. Tu je to tak rozvláčnené, že mám až chuť jednu hrdinke plesnúť, aby sa tak nevyžívala vo vlastnej prázdnote.)

Žena mala sklonenú hlavu. Na sebe mala texasky a kockovanú košeľu. Aj táto veta sa dá vyriešiť spojením do jedného celku, čím by sme s vyhli otravnej kumulácií identických slov ako MALA.

- Možno je to tak lepšie.
Povedala smutne. ... treba spojiť nepriamu reč s priamou.

...Určite patrila medzi tých ľudí, ktorí sa nevedeli, alebo nechceli tešiť, napadlo mi zrazu. I ja som občas bývala taká, ale keď som na takého človeka natrafila, mala som nutkanie usmerniť ho, napraviť, jednoducho som sa za neho cítila zodpovedná. Na záver vo mne vzkypel odpor a opovrhnutie, ak moje rady neprijal.... Prvá charakteristika postavy, za ktorú gratulujem autorke, je to trefné, originálne a výstižné a hurá! Poznáme aj meno. Lenže na tak obšírnom texte som zatiaľ objavil len dve trefné veci, ktoré je nutné vypichnúť a zaraziť ich do iného textu, podľa mňa.

- Prečo je to tak lepšie? – opýtala som sa.
- Načo sa ukazovať vo svetle? Život je tma.
- Nie často sa človek stretne s tieňom. ...Tento dialóg je strašne umelý. Navyše, posledná veta je nejasná. Mám dojem, že v nej chýba čiarka po nie.

Ako sa viažu ďalšie a ďalšie dialógy, zúfalo mi chýba vedľajšia veta, ktorá by udržala moju pozornosť práve na tej postave, kde je treba. Je nutné ich tam dodať.

Zdá sa mi nesmierne naivné požiadať dievča, ktoré hrdinka vidí prvý krát v živote, a navyše sedí na stanici, podľa popisu pripomína skôr sociálny prípad,... požiadať toto dievča o ubytovanie na jej priváte....

Dialóg bohužiaľ začína spadať od nudnej konštatácie o kríze a cien ubytovania.
Slovo „Dorit!“ je asi preklep, či?

POZOR: toto sme už raz počuli a nebolo to tak dávno. „ Vo vnútri som pocítila hlbokú prázdnotu. Stanica mi pripadala ponurá a prázdna ako moje ja.“ Je to síce trochu preštylizované, ale pripomínam ako v predošlom komentári, čitateľ nemá 3-sekundovú pamäť ako mrenky. Nemôžete ho kŕmiť identickými výpoveďami, ktoré nikam neposúvajú, len potvrdzujú už presne vykreslený stav hlavnej hrdinky. Akoby sama zabudla, že ju to napadlo, alebo akoby sa pokúšala ma presvedčiť, že je to naozaj tak!Prvý krát tá myšlienka bola super, opakovaním hasne.

beží závod, ale skutočnosť stojí.... beží o závod sa mi zdá zvučnejšie, nie?

vyhľadal jej tvár. Na povrchu jej tváre som videla pocity... slovo tvár 2 krát za sebou! Rovnako ako v : ľudí doslova chrlili. Ľudia za sebou nervózne ťahali batožinu
Ľudia sa hnali zatiaľ, čo môj vnútorný .. zle použitá čiarka

„Po chvíli sa mi hlava prestala krútiť a už mi aj nebola taká zima.“ Aj by bolo vhodné nahradiť ANI.

Kabely... ak myslíme dve kabely, skôr by sa hodilo dve kabele!

Po prvej strane na stránke MT konštatujem (môžem sa mýliť) že autorka je veľmi
citlivá a všetko v nej rezonuje strašne silným spôsobom. Presne ako na začiatku urobila s Mirky patetickú chudinku, celý čas bila čitateľa pocitom samoty a prázdnoty, ktorý vsúvala do zložitých presýtených schematických a najmä mechanicky napísaných opisov, v ktorých sa kde tu skvie metafora. Čo chcem však povedať je, že príbeh ma ku koncu zaujal. Postava Alice je veľmi zaujímavá a príbeh nabral spád až ku koncu. Je celkom sľubný, a keby som mal čas, určite čítam aj ďalej, ale mám momentálne veľa povinností a nechcem sklamať ani tých, ktorým som kritiku sľúbil. Takže milá autorka. Radím Vám trochu poľaviť. Máte cit pre „cit postavy“ aj pre vykreslenie psychológie, lenže príliš tlačíte na pílu. Zahlcujete inak celkom zaujímavý text bezduchými opismi neúčinného deja, ktorý text BRZDÍ. Ale ako hovorím, je ťažké ma zaujať, ale pokojne by som v čítaní pokračoval, koniec prvej MT strany sa zdá byť veľmi sľubný, čo je rarita. Dúfam že táto malá kritika Vás trochu posunie a pomôže eliminovať nedostatky, aby ste sa mohli zlepšovať.

Ingrid Rudavská24.3.2011
 

Dobrý deň,
veľmi pekne Vám ďakujem. Toto je úžssná krtika. Veľa vecí som pochopila. Fantastické! Je povzbudivá, náučná, ľudská...
Po kritike p. Mošku som mala chuť prestať písať, ale po Vašej sa do toho opäť pustím a bez chýb.
Ešte napíšem neskôr.

ava11.3.2011
 

Ingrid, oprav si preklepy a ako som Ti už písala, nepopisuj všetko od slova do slova, daj čitateľovi priestor.

Nech sa darí, dá to zabrať, ale stojí to za to. :)

Ingid Rudavska11.3.2011
 

Ahoj,
dík moc. Zase sú tam preklepy??? Strasne so mnou!!! Opravim si to.
Dakujem!!! Nech sa Ti dari.

Molly7.3.2011
 

Ahoj, Ingrid!

Klikám na hviezdička a veľmi rada si prečítam, čo bude ďalej. Píšeš pútavo a ľahúčko. Držím Ti prsty, aby si Ťa niekto všimol. Želám Ti pekný deň.

Ingrid Rudavská7.3.2011
 

Ahoj, Molly,
veľmi pekne ďakujem. Veľmi si to vážim.
Tvoja tvorba sa mi páči, veď vieš. Sledujem ju.

Viera Kupsáková22.2.2011
 

Ahoj Ingrid, takže Ty si taká všestranná.
Vieš čo je zaujímavé?
Aj Ty začínaš cestou - Ty vlakom,ja autobusom.
Tvoja hrdinka sa volá Mira, moja Mirka :-)
Budem čítať aj ďalej.

Ingrid Rudavská23.2.2011
 

A ešte k tomu, Vierka je moja najlepšia kamarátka, len má iné priezvisko.
Musím si pozrieť Tvoj príbeh. Ako sa volá?
Veľmi pekne ti ďakujem za komentár.

Elena E.17.2.2011
 

Ahoj Ingrid, aj ja som zvedavá, čo bude ďalej. Prvá časť mala naozaj zvláštny rytmus a atmosféru.

Ingrid Rudavská17.2.2011
 

Ďakujem veľmi pekne. O chvíľu pridám text.

Ingrid Rudavská6.2.2011
 

Ďakujem veľmi pekne!!!
Inge

ava6.2.2011
 

Ahoj,
som rada, že sem môžem pridať komentár.
K románu poviem zatiaľ toľko - číta sa výborne, až som bola prekvapená, ako je čisto napísaný, priam bezchybne a myslím to vážne! Zo začiatku mi prišiel zvláštny, ale mňa to upútalo, lebo som maniak na zvláštnosti a rada ich vyhľadávam. :) Zaujala si ma a prajem Ti, aby sa podarilo zaujať aj iných.

P.S. Vrátim sa.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ingrid Rudavská

Francees Line 29.10.09 COPY 9.JPG
O mne

V literatúre mám rada nevšednosť, v hudbe alternatívu. Nechápem načo je vrcholový šport.

Milujem umenie. Maľujem/obrazy na facebooku/, skladám hudbu/www.myspace.com/franceeslane/, hrám na husle, spievam...

Podľa mňa, práca a všedná realita zabíjajú, lebo kradnú čas na umenie.

Moje naj
www.myspace.com/franceeslane

moja hudba

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: