IKARIKAR http://www.ikar.sk

 Boží démoni (3 časť) (HENRICH H. HUJBERT)13.3.2010
 

5
 počet hodnotení: 16
prečítané 316, Komentáre 0

 


 IV
Staré náhrobné kamene zvetrané časom stratili svoje nápisy. Už tak dávno patrili do stáleho inventára, že stratu jedného z nich by si určite nikto nevšimol. Niektoré kamene sa skláňali pod váhou času, inde zívali prepadnuté jamy. Na mnohých hroboch zalial škáry vosk z roztečených sviečok, v zaváracích pohároch trčali vyschnuté kvety, ktorým už nemal kto meniť vodu. Miesto smútku na chvíľu ožilo. Posledná rozlúčka sa nedá zaradiť k radostným chvíľam v našich spomienkach. Nič iné sa k tomu ani nedá povedať. Jar prebúdzala zem a v čerstvej prírode sfarbenej zeleňou jej v kontraste konkurovala mŕtva čierna. Stáli sme natlačený vedľa seba a potláčali plač pred skúmavými pohľadmi miestnych okukovačov. Do tmavej jamy pomaly klesala na vydratých lanách mahagónová truhla. Z výrazu štyroch roztrasených chlapov bolo cítiť váhu skrytú pod klincami zapečateným poklopom. Keď sa konečne dotkla dna svojej púte sprevádzaná plačom, až vtedy sme všetci s konečnou platnosťou uvedomili, že cesta späť je v nenávratne. Neveril by som, aké ťažké je pochovať niekoho, kto vo vás ešte stále žije...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

HENRICH H. HUJBERT

O mne

Zakrádajú sa mi do snov, mútia myšlienky, rozptyľujú pozornosť. Preto som zakaždým vyzbrojený perom a papierom, ako zbrojnoš mečom a štítom. Ak ich ja neporazím, dostanú ma. Áno, sú to príbehy a bažia iba po jedinom. To čo chýba nevoľníkom, čo ukradol žalár. Atrament kĺže po papieri a dáva im vytúženú slobodu. Sú pažravejší, než svorka krvilačných vlkov. Jedného porazím a namiesto neho nastúpi ďalší a ďalší. Už znova počujem vrčanie, čo ak to tentokrát bude medveď ...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: