IKARIKAR http://www.ikar.sk

Brnkátko (Monica )14.12.2011
 

4
 počet hodnotení: 3
prečítané 184, Komentáre 1

 
Brnkátko
  Sedí na chladných tmavých kameňoch, pohľad upretý do neznáma. Teplé júlové slnko už poriadne hreje, no jej je neustále chladno. Neďaleko je park, plný výskajúcich a šantiacich detí. Ľudia chodiaci okolo sa veselo usmievajú a vychutnávajú si pekné počasie. Pohľad im len občas padne na osamotené dievča, sediace na cintoríne.
   Cintorín. Miesto, na ktorom trávi všetok svoj čas už niekoľko dní. Miesto, ktoré jej zo života vzalo všetku radosť a smiech. Už si ani poriadne nepamätá, kedy naposledy bola šťastná. Spomínať si, to znamená čeliť prívalu novej bolesti ...
   Bolo to presne pred rokom, v deň jeho narodenín. Posledný krát, kedy sa spolu len jednoducho zabávali, smiali sa bez toho, aby ich niečo trápilo. Ešte ani jeden z nich netušil, ako rýchlo môže ich spoločné šťastie zmiznúť.
   „No, poďme, otvor to!“ skríkla a strkala mu do rúk balíček. On sa len uškrnul a zdvihol obočie. Vždy vedela byť tak rozkošne nedočkavá.
   „Niečo si tam na mňa nachystala, však? Dáky trik, a keď to otvorím, tak ma to obleje...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Andy18.12.2011
 

Pekné, pravdivé, emotívne. A napriek príbehu samotnému s pozitívnymi myšlienkami, ktoré môžu mladých ľudí v podobnej situácii povzbudiť.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Monica

266834_2137040954976_1514684508_32318113_1094201_o.jpg
O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: