IKARIKAR http://www.ikar.sk

Cesta - znamenie osudu (Viera Kupsáková)30.11.2010
 

5
 počet hodnotení: 16
prečítané 647, Komentáre 27

 
Cesta - znamenie osudu I. kapitola - úprava

 
 
 Vážení čitatelia MT. Po Vašich dobre mienených radách, a mojom úsudku, som začala opäť pracovať na tomto mojom románe a trochu som ho prepracovala. Niečo som zoškrtala, niečo opravila a niečo pridala.
 Budem rada za každý Váš podnet a čas, ktorý strávite pri čítaní tohto románu. 
     
 

I. kapitola     
 
   Mirka neprítomne hľadela z okna náhliaceho sa autobusa, no zimnú krajinu, ktorú míňali, vôbec nevnímala. Bola unavená, vystrašená a bola jej zima. Čakala ju ešte dlhá cesta, pár hodín, ktoré by už najradšej mala za sebou. Sedela sama, zababušená v teplej vetrovke. V mysli sa videla už doma, pekne v teple. Predstavila si horúci čaj a kúpeľ a hneď jej na chvíľku bolo lepšie. Na oči sa jej vkrádala ťažoba. Aby ju premohla, sústredila sa radšej na sledovanie kmitajúcej sa krajiny za oknami. Na poli pri ceste, v snehu, zbadala zvedav...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Beatrix31.12.2011
 

Milá Viera, pred niekoľkými dňami som natrafila na tvoje básne a tak sa mi páčili, že som sa rozhodla pozrieť si aj ďalšie z tvojich diel.

Po prečítaní prvej kapitoly a letmého prelietnutia komentárov som trochu v pomykove. =) Nerada som jediná negatívne naladená tam, kde ostatní spievajú ódy, ale...úprimnosť nadovšetko, dajme tomu. =)

Začnem pozitívami - páči sa mi tvoj štýl, píšeš tak bezprostredne a nevyumelkovane a vyznieva to prirodzene. Príbeh sa tiež začína pekne, viem si predstaviť, že by som si ho vedela vychutnať, aj keď ešte rozhodne nie som vo veku, v ktorom by som vedela pochopiť starosti matky a problémy v manželstve. =)

Na druhej strane tu sú hneď prvé dve vety, ktoré ma takmer odradili:
\"Mirka sa po náročnom dni cítila veľmi unavená. V autobuse nebolo veľmi príjemne.\" - dvakrát za sebou \"veľmi\" a aj inak to trošku pripomína stredoškolský sloh. Inde je to práve tá jednoduchosť, ktorá sa mi páči, ale tu jej je...až priveľa. =)

V tom istom odseku (tuším) sú za sebou ďalšie dve vety, v ktorých sa pre zmenu opakuje \"iba\".

Ďalej \"...niečo šmátral (na palubnej doske tuším)...\" - mohol šmátrať po niečom, alebo jednoducho šmátrať. Ale myslím, že \"niečo šmátrať\" sa nedá.

\"Ale, keďže u nej substitučná liečba nezabrala a nádor je už veľký, preto sa musí operovať čo najskôr, aby nezasiahol očné centrum.\" - V prvom rade by za \"ale\" nebola čiarka, no inak ide tuším o vetu, ktorá bola prepísaná nie veľmi dôsledne.

\"...no choroba, ktorá ju trápi už skoro päť rokov, ju ale úplne otupila.\" - \"ale\" je úplne zbytočné.

Podobných záležitostí je tam viac, prípade sa čiarky ocitajú na skutočne zvláštnych miestach (napríklad za trojbodkou).

Pripadalo mi dosť čudné, že jej Dalibor po piatich sekundách povedal, že ju miloval a to spôsobom, ktorý naznačuje, že ju ešte stále aj miluje. Pri prvom stretnutí po sedemnástich rokoch je to prinajmenšom čudné. Hlavne keď dobre vie, že Mirka má manžela a rodinu.
To je vlastne to, čo mňa osobne rušilo najviac.

No a ten šmyk sa dal opísať aj trošku akčnejšie. =)

Inak sa mi to, ako som povedala na začiatku, páčilo. Pravdepodobne sa vrátim a prečítam si pokračovanie.

Želám ti veľa šťastia pri písaní. =)

Viera Kupsáková31.12.2011
 

Milá Beatrix,
ďakujem za Tvoj čas strávený čítaním môjho románu a písaním Tvojho komentáru. Som rada za všetky postrehy a podnety, ktoré som sa snažila hneď zužitkovať.
Nie si jediná, ktorá má aj kritické pripomienky – len tie nie sú v komentároch, ale napísané v majloch. Na základe nich som sa pustila do úpravy.
Čo sa týka Dalibora a jeho „výpovedi“, že Mirku miloval – Mirka ho počas rozhovoru k tomu vlastne vyprovokovala. A počas piatich hodín, ktoré v autobuse strávili, sa toho dá narozprávať dosť. Keď vezmeme do úvahy, že v mladosti boli dôverní priatelia, ktorí sa síce dlho nevideli, tak taký rozhovor mohlo byť aj reálny.
Budem rada, ak sa pri mojich dielach občas zastavíš, a opäť ma pri niečom poopravíš. Prajem Ti v Novom roku 2012 veľa zdravia a tvorivosti.

KattyNka25.11.2011
 

Ahoj, určite máš v sebe talent, pekné písanie, emotívne. Veľa šťastia. :-D

Kristína Kupčihová14.10.2011
 

Našla som si čas a prečítala celé tvoje dielo. Je to síce smutné ale reálne. Aj jednej mojej blízkej osobe sa stalo niečo podobné, rozvod je a vždy bude ťažkým pre hocijaké dieťa či už staršie alebo mladšie... Asi naozaj bude pre Mirku najlepší Dalibor, predsa len Roman je taký... Páči sa mi tvoj štýl písania a tvoje dielo je naozaj zaujímave určite sa ešte zastavím, nech sa ti darí :)

Viera Kupsáková27.9.2011
 

Milí čitatelia,
možno ste si všimli, že po kliknutí na baner \"Cudzinec a študentka\", sa prekliknete na román \"Cesta - znamenie osudu\". Už som písala na stránku Mám talent-u a požiadala o opravu. Ten baner totiž patrí k inému môjmu dielu zo Zbierky poviedok, k poviedke \"Cudzinec a študentka\". Chybu som nespôsobila ja, link som s banerom zaslala správny.
Ďakujem Vám všetkým, ktorý sa do mojej prózy alebo aj poézie začítate.

Viera Kupsáková29.9.2011
 

Ďakujem, už je to opravené

Alexandra Kosciranová24.9.2011
 

Vierka,
Prečítané jedným dychom,za 2h. Sú tam menšie gramatické chyby,ale tie sa opravia. Kedy budú ďalšie kapitoly?

Odkazujem: prosím napíšte viac kapitol, teraz nevydržím čo bude Ďalej ....

držím palce, a prajem pekný deň alebo večer

Ivana Ondriová14.8.2011
 

Vierka,

som rada, že tu máme pokračovanie... Teším sa na skvelé čítanie. Prajem ti veľa šťastia a inšpirácie. A blahoželám k spomínaným štátniciam.
Krásny týždeň želám. A ďakujem za tvoju podporu.

Jana8.8.2011
 

Milá Vierka priznám sa, ze Tvoj román som precitala az po poslednu kapitolu a potom som dlho, dlho cakala kedy pride pokracovanie so záverom a nic. Sledujem, ze uz pises nejaký novy, do toho som este nestihla zahliadnut, ale ak ma tak zaujme ako \"cesta\", tak budem verným citatelom. Iba som chcela vediet, ci sa my citatelia dockame zaveru \"cesty\"? dakujem a prajem vela dobrých myslienok.

Viera Kupsáková14.8.2011
 

Milá Janka, ďakujem za Tvoje riadky, veľmi ma potešili, a dúfam, že aj ja teraz zase poteším Teba. Je pravda, dlhšie som tu nenapísala, ale mala som také zvláštne obdobie - štátnice, promócie, a potom trochu takého \"oddychu\". Ale dúfam, že už bude trochu voľnejšie a viac času budem venovať okrem iných (momentálne zbieranie a spracovanie húb),aj týmto mojim záľubám.Budem sa snažiť čo najskôr dôjsť na koniec tejto mojej cesty tak, aby boli moji čitatelia spokojní.

Oľga Kohútiková18.4.2011
 

Milá Vierka,

prečo je tá Mirka taká slepá? Dalibor ju miluje nadovšetko a ona... Je mi za ním smutno, že odchádza z mesta. Jooooj, úplne ma Tvoj román zhltol. Nádhera. Pokračuj, veľmi ma baví a zaujíma, čo bude ďalej.
Kedysi dávno som takto počúvala v rádiu \"Čo nového Bielikovci\" a nevedela som vynechať ani jeden diel.
Teším sa na pokračovanie, ak ešte čosi pridáš. Určite prídem :-))

Ako inak... hviezdičky.

Nech Ti to píše. OK

Oľga Kohútiková18.4.2011
 

Milá Vierka,

sľúbila so Ti, že sa vrátim. Priznám sa, že som to vtedy iba prebehla, lebo som mala vecí rozčítaných a bola som stále strčená v mojej knihe a tiež moje zdravíčko sem-tam štrajkuje a taktiež nie vždy sa mi ujde priestor pri počítači :-) Nejdem sa ospravedlňovať, ani ponosovať, je to všetko ok, som rada, že som... Práve sedím už dlhšie pri počítači, otvorila som si Tvoj román a čítam, a čítam a neviem sa odtrhnúť. Niečo nádherné. Aj som si poplakala, aj som túžila zažiť nádhernú lásku, pocity dávno zabudnuté, ako Mirka. Celkom som sa vžila do Tvojej \"Cesty\". Tak to má byť. Román, čo Ťa pohltí a nedovolí Ti, ani sa ísť vycikať. Fakt dielo hodné pochvaly a samozrejme knižného vydania - v čo pevne verím, že táto kniha bude raz u mňa (nezabudni - som prvý kupec) a budem si ju môcť vychutnať v pohodlí. Som veľmi zvedavá, ako sa skončí. Tuším, že manželstvo s pánom inžinierom nebude na doživotie.
Vierka, máš talent - obrovský.
Chybičiek je málo, to ešte opravíš, iba v poslednej kapitole máš hrúbku, prejdi si a oprav. Stáva sa, nič v zlom, inak na samé hviezdičky.

Nech Ti to píše, doslova ma to draplo. Krása. Bude ešte kapitolka? Určite prídem; budem už iba pozorne čítať. OK



Viera Kupsáková18.4.2011
 

Ahoj Olinka. Ďakujem Ti za podporu.
S tým časom - to poznám, práve teraz ho naháňam stále. Ale ešte dva - tri mesiace, a snáď to už bude lepšie. Ja som tu už dávno nebola, za čo sa aj hanbím, ale fakt mi to nevychádzalo.
Pokračovanie deju nebudem veľmi prezrádzať - aby bolo prekvapenie, ale Tvoje úvahy idú správnym smerom. No či trafia do cieľa, alebo vybočia, to neprezradím :-)
Čo sa týka chýb - pokúsim sa neskôr opraviť - musím si k tomu ešte sadnúť - ale ten čas...
Ešte raz -ďakujem, som rada, že sa Ti to páčilo. A prajem aj Tebe veľa tvorivosti - a tie bannery sa Ti daria:-))

Michal Dudoň11.2.2011
 

Je to veľmi pekné čítanie, bol som doslovne \"nalepený na obrazovke\" :)

Viera Kupsáková11.2.2011
 

Ďakujem, som rada, že moja cesta zaujala :-)

Oľga Kohútiková9.2.2011
 

Milá Vierka,

máš krásny banner, ktorý ma priviedol k Tvojmu románu. Si šikulka, ide Ti to. Máš talent. Aj pekne píšeš, aj grafika stojí za pohľad. Ja si ten banner neviem vyrobiť; som technické poleno. Možno, keby ma to ktosi naučil...
Aj ostatné Tvoje pútače - návrhy na knihy sa mi páčia. Len tak ďalej, poteš aj iných.

Nech sa Ti darí. Prajem pekný deň. OK

Viera Kupsáková11.2.2011
 

Ďakujem za pochvalu - natrápila som sa , ale aj radou od Ivanky som to zvládla. Som rada, že si sa zastavila aj pri mojej ceste. Treba mi v nej poopravovať nejaké gramatické \"problémy\" v už uverejnených kapitolách ,no momentálne nemám veľa času, no budem si ho musieť nájsť.

Lýdia J.16.1.2011
 

Vierka, je mi to ľúto, ale tie vlezprdelkovské komentáre nepomôžu Vašej tvorbe. Neviem, či dobre robím, keď reagujem, ale možno to pomôže...
čitateľka MT

Viera Kupsáková29.1.2011
 

Neviem celkom ako ste to mysleli, ale som rada za každé prečítanie i komentovanie môjho diela. Viem, že iste nie je dokonalé, ale rada by som to vylepšila, možno i Vašim pohľadom naň.

Ivana Ondriová18.12.2010
 

No a Vierka,

Cesta-znamenie osudu je skvelé čítanie. Aj štvrtá kapitola ma o tom presvedčila teším, sa čo bude s Mirkou ďalej, ako sa so všetkým vyrovná.

Držím prsty!

Viera Kupsáková15.12.2010
 

Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste si dali námahu čítať niektoré z mojich diel a aj tejto cesty.
Dlho som váhala, či tu niečo dám, ale prečo to neskúsiť? Je pravda, že som ešte taká \"neohrabaná\", ale snáď pomocou pripomienok sa mi podarí poučiť a trochu sa \"utriasť\".
Ivanka, ďakujem za gratuláciu. Sprvu som si ani neuvedomila, že som v tom tipe a ani som nevedela čo to znamená.
Ozaj , koľko príspevkov môžem publikovať? Niečo sa mi marí, že som niekedy dávnejšie zazrela poznámku, že desať, ale teraz to nikde neviem nájsť.

Ivana Ondriová18.12.2010
 

Drahá Vierka,

ty a neohrabaná? Vôbec, v žiadnom prípade! Nie si a nikdy si nebola. Páči sa mi tvoj ľahký štýl písania, taký živý, svojský, príjemne sa číta, tak nenásilne.

No a teraz k príspevkom, Vierka. Môžeš ich vložiť maximálne desať. Viac ťa ani admin nepustí. Tak si radšej básne vkladaj podobne ako tento román, do kapitol, teda sprvu si vytvor jednu zbierku - zbierky, podľa žánru, obsahu, a tie potom deľ do kapitol, častí...
S románom je to ľahké, s básňami ťažšie. Verím, že si poradíš!

Maj sa krásne! A ďakujem, že čítaš!

Ivana Ondriová7.12.2010
 

Drahá Vierka,

ja som sa rovnako až dnes začítala pre nedostatok času, čím asi trpíme väčšina.
Myslím, že tvoj príbeh sa rozvíja nesmierne pútavo, ja keď smutne a boľavo. Aj taký je život. V každom prípade som zvedavá, ako sa Mirka vysporiada s tou novou, nepeknou situáciou...
Píšeš krásne, nádherná je už prvá veta III. kapitolky, rozpísaváš sa, cibríš, je to cítiť. Číta sami to ľahko ,krásne mi slová plynú pred očami. Sú plné emócií, takže ich doslova hltám.

Maj sa krásne a nájdi si ten čas na písanie Rozhodne to vieš.

P.S. Gratulujem k tipke s poéziou. Som nesmierne rada, že je tam nová tvár!

Moonlight Rose1.12.2010
 

Navrhovala by som namiesto jednoduchých viet viac používať súvetia, ale inak pekný námet

Ľudmila Ká30.11.2010
 

Vierka,
určite budem čítať ďalej. Je to téma, ktorú som zažila na vlastnej koži s priateľom. Len dúfam, že nepíšeš z vlastnej skúsenosti, to by bolo veľmi smutné. Choroba dokáže človeka zmeniť. Buď k horšiemu, alebo k lepšiemu. V našom prípade to druhé. Som veľmi zvedavá ako vykreslíš zmeny, ktoré sa odohrávajú v duši takto chorého človeka. Ako zachytíš reakcie okolia voči takémuto jedincovi. Držím palce a prosím, nech tento príbeh dopadne dobre!

Ivana Ondriová30.11.2010
 

Milá Vierka,

tak si sa dala na románovanie! Skvelé, teším sa. Vtiahlo ma to do deja. Táto prvá kapitolka je silná, emočná, je tam mnoho situácií, mnoho informácií, ktoré prinútia čitateľa netrpezlivo vyčkávať, čo bude ďalej. Veľmi silné témy ako je choroba, rodina, niekdajší vzťah, možno znovu nájdená láska... Pekne si to napísala, clivo, niekde trochu bolestne, s pekným návratom k spomienkam do rokov minulých. Tým susedom si to pekne zakončila! Takže sa v každom prípade teším na pokračovanie!

Odkazujem: píš, píš a píš!

Krásny večer!

Elena E.7.12.2010
 

Zaujali ma prvé riadky tretej kapitoly, ale zatiaľ som prelúskala len dve. Je to písané s citom, veľa tém naraz, tak ešte budem čítať ďalej. Súhlasím s moonlight, že by som niekde pridala dlhšie súvetia - napr. v tom úvode prvej kapitoly, aj keď ten opis cesty ma celkom dostal do nálady. Trochu som sa však nevedela dostať do toho dialógu v autobuse po rokoch, ale to je možno len môj problém. A rušilo ma striedanie časov v texte. Potom ešte: spratať a kolo miesto okolo, to mi hneď niečo navráva.:-)Veľa šťastia hrdinom aj Tebe.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: