IKARIKAR http://www.ikar.sk

Čierna schránka (Nina Protušová)16.2.2012
 

4
 počet hodnotení: 11
prečítané 2112, Komentáre 25

 
Čierna poštová schránka - Prológ
                                                                       
 
 
„Prejsť zo sna do skutočnosti nie je také ťažké, je to raz-dva a človek sa okamžite prispôsobí. Ťažké je rozhodnúť sa opustiť sen a vstúpiť do skutočnosti. Vyžaduje to úžasnú vôľu a je to tým ťažšie, čím viac narástol sen.“ (Jean Dutourd)
 
 
 
 

 
 Prológ
 
Po dlhej a namáhavej ceste boli konečne na mieste. Muž a žena, obaja značne unavení a vysilení, stáli pred vchodom do Jaskyne. Už o chvíľu sa mali dozvedieť, či sa ich úsilie vyplatilo. Po mesiacoch hľadania a zdolávania náročných skúšok čelili poslednému rozhodnutiu. Rozhodnutiu, ktoré navždy zmení ich životy.
„Sme tu! Naozaj sme to našli!“ jasala žena. Vyzerala, akoby bola ešte len dievčaťom, no svojim mladistvým dojmom iba klamala...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

März Helliel25.12.2014
 

Po prečítaní toho, čo tu máš, som si dnes objednala knižku. Mimochodom, gratulujem k vydaniu :)
Veľmi sa na ňu teším, príbeh ma zaujal.

Maijro1.4.2014
 

Nečítal som pôvodnú verziu, takže nemôžem posúdiť čo sa zlepšilo, ale... občas sa ti v texte vyskytne drobná chybička, preklep, čechizmus (napr. veľakrát; všetky slová s -krát sa píšu spolu, aj napriek tomu, že Word to hlási ako chybu). Rick a Elena dostali podľa mňa priveľa priestoru (najmä na začiatku), vzhľadom na to, že ich postavy nie sú pre dej až tak dôležité. Naproti tomu majú prvé tri kapitoly dobré tempo a atmosféru, z ktorej je cítiť, že sa niečo chystá. Potom však v priebehu jednej scénky všetko prezradíš, pričom hlavná hrdinka prijíma novú situáciu až príliš ľahko. Príbeh okolo Lucidínov je vymyslený dobre, ale napriek tomu má zopár nedostatkov. Napríklad, ako funguje ich odhaľovanie. Veď ak predsa \"nečarujú\", tak o nich nikto nevie (a ak vedia \"čarovať\" prečo by si nemohli privolať vlastný tieň? sú predsa všemocní). Taktiež odhalenie Marisinych schopností až po mesiaci je trochu mätúce (ako sa k dostala? ako sa prejavili? objavili sa z ničoho nič? čo vyvolalo ich aktiváciu?). Čo sa týka názvu, ten by som tiež zmenil, nevystihuje príbeh dostatočne (čierna schránka nie je jeho nosným pilierom). Záver (od Jaskyne) trochu zakolísal, ale dopadol vcelku primerane predošlým udalostiam. Škoda, že sme sa nedozvedeli viac o Jaskyni (odkiaľ o nej vedel Stephan, ako vznikla...), bol tam priestor pre zaujímavý príbeh. Koncu možno vytknúť azda len to, že pozabudol na Deana a rodinu Francisových, ktorý v texte zohrali dôležité úlohy, ale čitateľ netuší, čo sa s s nimi stalo. Ak prihliadnem na fakt, že ide o YA príbeh a tvoj vek, tak aj napriek týmto nedostatkom ide o pomerne vydarený text.

Ján Mrva16.9.2013
 

Tak Nina, si vo finále :) odo dnes som out, ale ty si stále in. Držím ti palce, som fanúšik scifi/fantasy žánru, dúfam, že tohtoročnú cenu, alebo aspoň prémiu vyhráš ty. :)

Nataly R.19.5.2013
 

Milá Nina,
Tvoja knižka ma neuveriteľne nadchla a za dva dni som ju celú prečítala, mamka mi dokonca musela stopnúť čas, aby som si nepokazila oči. Tvoju knižku som si všimla, keď ju hodtnotila Barbora Malíková. Je naozaj prenádherná a ja som mala pocit, ten román držím v rukách a som si istá, že sa čoskoro vydá. Je proste fantastický, naozaj som to cítila ako skutočnú knihu od nejakého dospeláka a neuveriteľne ma šokovalo, keď som si prečítala, že máš iba osemnásť. Tak prajem veľa šťastia v škole a píš! Máš skvelý talent, a podľa mňa by si ho mala využiť. :D

Nina6.6.2013
 

Ahoj,ďakujem veľmi pekne:) potešila si ma, veď koho by taká skvelá reakcia nepotešila:) Pevne verím, že kniha sa raz vydá, dokonca mám už aj načrtnuté pokračovanie:)

Beatrix10.4.2013
 

Ahoj, Nina. Dávnejšie som ti komentovala starú verziu a ako si čítam ten komentár, tak kritika z neho sa na túto novú verziu už ozaj nevzťahuje. Inými slovami – podľa mňa si urobila veľký pokrok.
Prečítala som celé dielo v priebehu dvoch dní, čítalo sa mi ľahko, nič ma nerušilo. Zdĺhavé opisy, ktoré som spomenula v starom komentári, som už nikde nenašla, pekne to plynulo.
Téma sa mi páči (hneď som sa pustila do hľadania informácií o lucídnom snívaní :)) a prvé kapitoly ma vtiahli presne tak, ako majú.
Potiaľ je teda všetko super.
Jediná vec sa mi nepáčila – príbeh mi pripadal odseknutý. Keď som zistila, že už som na konci, bola som dosť prekvapená. Mala som pocit, že začiatok sľuboval omnoho zložitejší a „väčší“ príbeh. Čakala som hlbšie preniknutie do života Lucidínov a postupné odhalenie toho, čo bolo povedané príliš stroho – že nie je až taký dokonalý, ako sa na prvý pohľad zdá.
Začiatok bol skvelý, aspoň podľa mňa. Ale pri toľkých detailoch z jej života (a nevravím, že ich odtiaľ máš vyhodiť, skôr by som povedala, že aj zvyšku príbehu by sa nejaké zišli) som bola nemilo prekvapená napríklad vtedy, keď Fred a Elena z deja jednoducho boli vyhodení tým, že ich ovplyvnila (celkovo postava Freda tým akosi stratila význam). Načo je o nich potom v prvých kapitolách toľko informácií (o Elene a Rickovi, o Fredovej kapele a ich hroznej hudbe, o tom, že Elena sa Fredovi páči...)?
To isté sa udialo aj s jej rodinou (okrem Deana), no najviac mi prekážal náhly vzťah so Stephanom. Vzťah s Gregorym bol podľa mňa rozvinutý dobre, predovšetkým vysvetlenie jej „posadnutosti“ tým, že všetko okrem neho uzavrela do čiernej schránky.
Čo sa tej týka, nápad sa mi páči, ale opäť by som bola uvítala viac vysvetlení, rovnako aj s Jaskyňou a tým, ako to tam funguje (to s otvorením a rozbitím nádoby mi pripadalo trochu príliš jednoduché, na to by predsa už niekto prišiel. Alebo by aspoň porozbíjal nádoby v nádeji, že tým zabije toho, kto je vnútri) – napríklad keď Lucidín privedie obetu, čím je určené, ktorá z duší bude prepustená? A ako je možné, že tie telá tam len tak ležia a nehnijú?
Opisy toho, čo Lucidíni stvárajú, o výletoch po svete, rôznych obývačkách, záhradách a podobne síce sú fajn, ale viac sa mi páčili skoršie časti, ktoré sa venovali predovšetkým osobnému vývoju hrdinky (celkovo jej vstup do života Lucidínky sa mi páčil). Ako stredná časť, ktorá má zobraziť, aký prázdny je lucidínsky život, by to bolo skvelé... ale na to to bolo príliš dlhé, prípadne sa nekonal dostatočne uspokojujúci záver, v ktorom by sa zase našla (síce sa našla, ale tiež to išlo veľmi rýchlo).

Aby som to zhrnula – páči sa mi, ako píšeš a to, čo to tu je, som „zhltla“ tak rýchlo, ako mi škola dovolila. Len by som si bola želala, aby toho bolo viac, keďže podľa mňa veľa vecí ostalo nevysvetlených a nerozvinutých.

Nina16.4.2013
 

Ahoj, Beatrix:) V prvom rade sa Ti chcem skutočne veľmi pekne poďakovať, že si si celý román prečítala. Tvoj predchádzajúci komentár som si vzala k srdcu a bol to jeden z faktorov, prečo som sa rozhodla nechať knihu „odležať“ a potom som si nad ňu sadla a začala všetko prerábať, skracovať, vylepšovať. Som teda rada, že sa mi to podarilo:)
Čo sa týka príbehu - uvedomujem si, že som ho „sekla“. Nepredpokladala som totiž, že čitateľov zaujmú aj vedľajšie postavy a že to bude pôsobiť rušivo. Bála som sa, že ak vykreslím všetko dopodrobna a nenechám čitateľom priestor na rozmýšľanie, typu: „Čo sa dialo ďalej?“ , bude to príliš zdĺhavé a nudné.
Fred a Elena boli vedľajšie postavy, ktoré slúžili hlavne na vykreslenie charakteru hlavnej hrdinky ( to, ako sa správa ku kamarátom), no taktiež na posun deja ( vďaka Elene sa Rueben dostal k Marise, a taktiež som na niekom chcela predviesť ovplyvňovanie - v tej scéne, kde Dean ovplyvnil Freda a Elenu). Z deja vypadli, keď už neboli viac dôležití.
V Jaskyni to funguje tak, že ak do nej príde Lucidín sám, v podstate nemá šancu vyjsť z nej nesmrteľný. Vždy potrebuje niekoho, kto sa zaňho dobrovoľne obetuje. Prvý do Jaskyne vošiel kedysi dávno Gregory so Stephanom, Gregory šiel prvý, Stephan sa zaňho hneď obetoval, pretože veril, že Gregory nájde niekoho, kto sa zase obetuje zaňho. Tu som sa snažila naznačiť tú iróniu, že Damiana, žena, ktorú Stephan z duše nenávidí, ho nakoniec z Jaskyne zachráni, keďže nájde Lucidína, ktorého očarí natoľko, že sa kvôli nej nechá aj uzavrieť do Jaskyne. Gregory by niekoho takého možno nikdy nenašiel. Princíp Jaskyne je teda taký - Ak niekto chce byť nesmrteľný, musí sa najprv nechať zavrieť do nádoby a čakať na obetu. Obeta môže prísť buď dobrovoľne, vtedy sa obetuje s tým, že presne vie, koho chce z Jaskyne prepustiť - ako to bolo v prípade Gregoryho a Stephana. Alebo to prebehne prostredníctvom niekoho iného, akéhosi sprostredkovateľa - takým bol Gregory, keď do Jaskyne priviedol Marisu. Ona do toho síce išla dobrovoľne, no netušila, že sa obetuje, to, že vyšla von práve Damiana, zariadil sprostredkovateľ - čupel pri kamennom oltári a privolával nádobu. A telá tam nehnijú, pretože to je zázračné miesto, ale máš pravdu, mohlo to tam byť spomenuté.
Čo sa týka opisu prázdneho lucidínskeho života - ten je v postave Stephana. Kým nestretol Marisu, poriadne nežil. Nechcela som, aby to vyzeralo, že ich vzťah vzplanul rýchlo, spomínam ho iba v epilógu, ktorý sa odohráva mnoho rokov po incidente v Jaskyni. Asi by som mala pred epilóg pridať ešte jednu kapitolu, v ktorej by som objasnila neobjasnené. Alebo...
Alebo celý epilóg škrtnúť a pokračovať v príbehu:) Potenciál tam (aspoň podľa mňa) je. V rôznych mojich zošítkoch som už začala vymýšľať, ako by sa osudy hrdinov vyvíjali, keby v príbehu pokračujem. Zápletky by sa našli, téma lucídnych snov sa ešte dá využiť. Chcela by som sa zamerať práve na Marisinu rodinu, ktorá sa musí postaviť proti Evenovi. Najviac ma však láka pokračovať v príbehu Lanca a Fawn, z ktorého už dokonca vznikli prvé strany. Práve na Lancovi by sa dal skvele opísať prázdny lucidínsky život.
Nápady by teda boli, chuť takisto. Rozhodne som odhodlaná pracovať na tomto príbehu, kým nebude hodný vydania. Ďakujem za tvoje postrehy, už raz mi pomohli dielo vylepšiť... a verím, že to tak bude aj tentoraz:)

Christian Heffner25.3.2013
 

Dobre teda, nech sa ti zadarí v LC a prepáč mi ten môj omyl, asi som tú informáciu prehliadol alebo som si tú vetu nebral nejako na vedomie :D.

S pozdravom Ch.Heffner

Christian Heffner25.3.2013
 

Ahoj Nina.
Prečítal som si iba prvú kapitoly. Na viac nemám čas. Tak sa pokúsim stručne poukázať na niektoré veci, ktoré mi tam prekážajú alebo ako to nazvať. Hneď na začiatok ťa chcem upozorniť, že nie som nejaký kritik. Myslím si, že Beatrix by ti pomohla viac. Ja sa písaniu moc dlho nevenujem a mám pred sebou kopu práce. V podstate budem opakovať to, čo iný napísali mne.
Prvá vec ktorá mi udrela do očí bolo používanie zbytočných slovíčok, jedná sa o tieto: už, len. Už sa tam vyskytuje takmer všade, aj tam kde nemusí byť.
Napríklad:
Bol príliš nervózny, aby počúval prázdne slová, ktoré len odďaľovali to, čo malo nastať. – Myslím si, že tu je to len úplne zbytočné a bez neho to bude pôsobiť lepšie. Je to iba jeden príklad.
„Asi už nemá vyznám ďalej to odkladať“ – Tu by to asi tiež nemuselo byť.
„Dúfam, že sa už skoro uvidíme“ – Znova, ale ďalej sa mi to tu nechce vypisovať, naozaj je tam toho veľa.
Ďalšia vec ktorú som si povšimol je malá nezrovnalosť v deji. Greagory a Damiana sa radujú, že tie dvere našli, ale neskôr sa tam píše, že Gregory to miesto predtým navštívil. Keďže som si prečítal iba prológ, tak neviem, či je to niekde ďalej vysvetlené alebo nie.
Neustále tam máš slovo bol, bolo. Na mňa to vplývalo tak, že mi to rozrušovalo celý text. Skús tie vety trochu preštylizovať a bude to lepšie vyzerať.
Gramatika a interpunkcia je bezchybná, aspoň som si nič nepovšimol, ale moje znalosti v týchto oblastiach nie sú moc rozsiahle.
Slovnú zásobu máš tiež dobrú, iba skús minimalizovať používanie to bol a bolo. Vcelku ten text na mňa pôsobil dobre a určite si prečítam aj pokračovanie. Vidieť na ňom, že nejaký ten čas píšeš a ako vidíš, nezosypala sa tu na teba ani nejaká brutálna kritika ako na mňa :D.
(PS: Beatrix aj tak som ti za ňu nesmierne vďační, naozaj mi pomohla posunúť sa ďalej a rozlepila mi oči a konečne tam vidím aj také chyby, ktoré som predtým nechcel vidieť.)
To je asi všetko čo k tvojmu dielu môžem povedať. Proste pokračuj v písaní.

S pozdravom Ch.Heffner a držím ti palce.

Nina25.3.2013
 

Ahoj:) Neverila som, že ešte niekto nájde toto dielko, keďže som už dlho nič nové nepridala (prerábala som celú knihu, pretože ju prihlasujem do tohtoročnej Literárnej ceny, a tak až teraz, keď som ju nechala dlhšiu chvíľu odstáť v šuflíku, potom sa na ňu kriticky pozrela a pretvorila, a som s ňou už spokojná, sem pridávam ďalšie kapitoly a aj tie predchádzajúce pozmenené) Ďakujem za tvoje postrehy, teraz som si pozrela pre istotu novú verziu, a chvalabohu, \"už\" a podobné klenoty sa tam už nevyskytujú, aspoň nie v takej miere:) Je pravda, že sama po sebe nikdy nevidím chyby, ktoré iným bijú do očí, pretože tou knihou žijem a viem, prečo sa postavy chovajú tak, ako sa chovajú:) V prológu sa však píše, prečo boli takí naradostení, že tú Jaskyňu našli - neustále totiž mení miesto. Skúsim to tam ešte nejako upresniť.
Ešte raz ďakujem a taktiež držím palce:)

Beatrix5.3.2012
 

Inak, pozor na striedanie prítomného a minulého času. Robíš to dosť často (najmä pri popisovaní vecí) a tie časti mi tiež pripadajú akési vytrhnuté z deja, akoby si sa na chvíľu zastavila, aby si niečo vysvetlila a potom sa znovu vrátila k príbehu. (napr. časť, ktorá sa začína \"Vravia si Sliediči\". Určite sa to dá opísať aj dynamickejšie)

Viem, že s prítomným časom je to také... ošemetné, sama ho niekedy pchám tam, kde nemá čo robiť. =) Tu mi to vadilo, ale je to samozrejme len môj názor. =)

Nina8.3.2012
 

ďakujem za názor:) Čo sa dá poopravujem, pomením:) Ale tých vysvetlovacích častí sa nikdy úplne nezbavím, veľakrát sú potrebné, ak chcem, aby čitateľ pochopil isté prepojenia alebo motívy konania:) Časť so Sliedičmi ale určite prepíšem:)

Radka Csernáková2.3.2012
 

Milá Nina, ja už som tento tvoj príbeh čítala... na čítaní :D A musím aj sem napísať, že sa mi páči a nikdy si nenechám ujsť prečítať pokračovanie ;D

Nina4.3.2012
 

veľmi pekne ďakujem:)) príbeh sem budem pomaly presúvať a upravovať:)

Beatrix24.2.2012
 

Milá Nina, tvoje dielko sa mi čítalo celkom dobre. =)
Píšeš bez gramatických chýb (aspoň ja som si žiadne nevšimla ), čo veľmi oceňujem, preklepov pár bolo, ale nepamätám si ich (vlastne jeden áno: „ako Elena poznala“ – má byť „Elenu“). =) Štylistika je tiež v pohode, no a príbeh sa ešte len začína, takže k nemu sa zatiaľ nevyjadrím.

Čo by som ti vyčítala (áno, stále každému niečo vyčítam, neber si to osobne =D) – dej podľa mňa trošku viazne na opisoch. Napríklad keď Marisa opisovala svoju učiteľku, alebo tie divné výmysly rodičov ohľadom grilovačky. Predpokladám, že tie opisy majú svoje opodstatnenie, ale ja osobne by som ti poradila zakomponovať ich do príbehu trochu nenápadnejšie (najhoršie podľa mňa bolo vymenovanie všetkých dvanástich prítomných na grilovačke – väčšina tých mien človeku nič nehovorí a proste ich len preskočí. Ak aj nie, po strane na ne zabudne). Prípadne niektoré zruš, alebo aspoň skráť, napríklad opis áut (a ich vodičov) v kolóne.
Alebo keď Erica skočila Marise do reči a ona na celý odstavec vysvetľuje, ako to je s ňou a hnevom. Bola naštvaná, že jej kamoška stále rozpráva len o sebe, prevrátila očami, zahryzla si do jazyka, ale nič nepovedala. Vysvetlenie je tam podľa mňa zbytočné a neznie to dobre (podľa mňa).
Takýchto opisov/vysvetlení tam bolo viac, pripadali mi vytrhnuté z deja a trochu mi kazili dojem z prečítaného.

Samotná Marisa mi zatiaľ pripadá taká...nijaká, ale súdiac podľa doterajšieho deja (a faktu, že ide o fantasy) predpokladám, že objaví nejaké zázračné a nebezpečné záležitosti, ktoré jej zmenia život a teda usudzujem, že sa jej povaha ešte len ukáže a vyvinie.

Viem, že to, čo som napísala, znie skôr negatívne, ako pozitívne, ale s mojimi pocitmi pri čítaní to bolo presne naopak. Akurát som presvedčená, že o kladných stránok svojho výtvoru každý vie a snažím sa upozorniť na to, čo aspoň v mojich očiach (nehovorím, že to tak vidí každý), bolo nedostatkom. =)

No a na záver prajem veľa šťastia a trpezlivosti pri čítaní. =) Prídem sa každopádne pozrieť na pokračovanie.

Beatrix25.2.2012
 

Jaj, akási hlúposť sa mi sem vkradla - to šťastie a trpezlivosť samozrejme prajem pri písaní =DDD Nie čítaní. =)

Nina24.2.2012
 

Ďakujem veľmi pekne za komentár:)
Čo sa týka tých mojich opisov,musím uznať, že ich je na začiatku veľa, a tak som tie nepodstatné vymazala. Dej potom naozaj vyzerá dynamickejšie:) Niektoré z nich, hlavne opisy povahových čŕt, však budú dôležité pre nasledovný dej:) Posnažím sa ich tam zakomponovať lepšie:) a áno, Marisina povaha sa ešte vyfarbí a pribudnú ešte aj iné dôležité postavy:)
Som veľmi rada, že si si prečítala môj výtvor:) Pridala som ďalšie dve kapitoly, a tak sa poteším ďalším postrehom:)

Eric Pedaja19.2.2012
 

Pekný začiatok :) Žiadne gramatické chyby, štylistické chyby, pekná priama reč, zvýraznenie slov...tu som nenašiel nič, zatiaľ je to dobré, ale pridaj ďalšie časti a uvidíme čo ďalej ;)

Nina19.2.2012
 

ďakujem, prvú kapitolu pridám ešte dnes:)

Eric Pedaja19.2.2012
 

Prvá kapitola sa mi veľmi páči :) Síce tam čo máš napísanú priamu reč a potom, že povedala jedna z nich, jedna z koho? Lebo predtým máš len študenti. Jedna zo študentov je divné, keby že zo študentiek...možno sa mýlim :) ale ináč to je zaujímavé, som zvedavý ako pôjdeš ďalej ;)

PS: Ktoré Gymnázium navštevuješ? :)

Nina19.2.2012
 

ďakujem za upozornenie, zmením to:)
Gymnázium J.Fándlyho v Šali:)

Eric Pedaja4.3.2012
 

A ak môžem poradiť, vytvor si banner...takto si získaš plno čitateľov. K tvojmu dielu sa ešte vrátim a podrobne preanalyzujem...a ak bude fakt skvelé, niečo ti prezradím, myslím že ti to pomôže ;-)

Nina4.3.2012
 

už som ho vytvorila a poslala na mail, tak dúfam, že ho uverejnia:) a ďakujem:))

Jara17.2.2012
 

Zaujímavá téma, Nina, som zvedavá, ako ju spracuješ. Začína sa to zaujímavo. Prvá kapitola splnila svoj účel, pritiahla moju pozornosť. Len jedna maličkosť - dvere sa nerozprestierajú dokorán, ale roztvárajú.

Nina17.2.2012
 

Ďakujem a chybu hneď opravím:)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Nina Protušová

1456959_10201110700877121_1687185654_n.jpg
O mne

Som osemnásťročná študentka dizajnu na STU:) Písaniu sa venujem približne päť rokov. Samozrejme, moje prvotné "literárne diela" ma teraz iba pobavia, no dúfam, že o pár rokov sa tak nebudem musieť smiať nad súčasnými výtvormi. Na románe Čierna schránka pracujem už dlhšiu dobu, a tak by ma potešilo, keby som si vypočula zopár názorov. Príjemné čítanie:)

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: