IKARIKAR http://www.ikar.sk

Danka Ježíková (Ikar) hodnotí rukopis Skrátka mi preplo Celkový počet komentárov: 28
 

Hodnotí: Danka Ježíková (Ikar)

Hodnotené dielo: Skrátka mi preplo (Mária Blšáková)

 

Do rúk sa mi dostal rukopis, ku ktorému som popravde dlho nevedela zaujať stanovisko. Cieľová skupina jasná (tlieskam!), štýl písania konzistentný (hurá!), dejová línia obstojná (chválim!), dynamika primeraná (dobrá práca!). A predsa vo mne napokon neostal žiadny pocit, aký človek nadobúda po strávení dobrého literárneho sústa. Problém asi bude v nevyváženosti, niekde treba pridať, inde ubrať. Ale poporiadku.

 

Zradná forma

Zvolená forma denníkových zápiskov je pre daný žáner vhodná, umožňuje tak čitateľovi hlbší ponor do povahy a myslenia hlavnej postavy. Háčik je v tom, že ide zároveň o trochu zradný nástroj, rozprávanie v prvej osobe si predsa len vyžaduje istú spisovateľskú zručnosť a umné využívanie toho, čo sa cez autorský filter dostane na papier. Uvedomujem si, že sa autorka snažila, aby Ema prostredníctvom spontánnych zápiskov pôsobila hodnoverne, no pri písaní knihy, na rozdiel od skutočného denníka, to nie vždy zafunguje. Áno, denník znesie všetko, ale kniha nemusí. Odporúčam viac zvážiť, čo chce autorka z Eminých myšlienkových pochodov v knihe ponechať, a čo je nadbytočné, v opačnom prípade ide o vatu, ktorú čitateľ bežne preskakuje. Ubrať.

 

Kto je Ema?

Je fajn, že som sa dozvedela celé pozadie toho, prečo Eme preplo, autorka mi ho nadávkovala pomerne proporčne, no chýbalo mi poznanie, kto je vlastne Ema, ako premýšľa mimo označených hraníc traumatického milostného zážitku, či vlastne vzťahu, ako aj to, čo jej konanie vyhrotilo až do hraničnej situácie (rodina? iné nešťastné vzťahy? povahové neduhy?), lebo takýto zážitok obvykle nebýva výsledkom jednej a izolovanej udalosti (Šéf sa žení! S inou!), ale skôr výsledkom dlhodobého 

vývoja, v ktorom hrá úlohu nedostatok sebaúcty, emocionálny masochizmus, a iné duševné javy ako následok, povedzme, komplikovaného dozrievania a sebauvedomenia si v rozličných vzťahoch s inými (blízkymi) ľuďmi. Veľmi zjednodušený a čiernobiely vzťah s rodičmi, ktorý mi autorka ponúkla potom, čo Eme preplo („Ema je naše dieťa, a je to zároveň nerestnica, a keďže nerestnica je vyššia karta, tak Emu zavrhneme“ je mimoriadne neuveriteľná motivácia patriaca skôr do obdobia spred dvoch storočí), mi ako čitateľovi naozaj veľmi nepomohol. Z Eminých vzťahov autorka odkrojila pomerne zaujímavú časť. Čiže tuná odporúčam trochu pridať, prehĺbiť, priestoru je na to dosť.

 

Infantilnosti netreba

Čo ma pri čítaní mimoriadne rušilo je opäť pokus o autenticitu hlavnej postavy prostredníctvom (hm, ako to nazvem?)... fekálneho humoru („Takých nietakcelkov mám povyše krku. Skús sa zabávať nejako inak. Trebárs si zo psích hovienok formuj bábovky.“), a bolo že ho požehnane. Preboha, nie! Ema je inteligentná tridsaťročná žena, a týmto z nej autorka robí školáčku s predpubertálnym humorom. Nefunguje. Ubrať. Alebo ešte lepšie: úplne vypustiť.

Rovnaký dojem som nadobúdala pri infantilných verbálnych veršíkoch, ktorými sa decká ohadzujú na pieskovisku (Ja som a ja a ty si ty. Kto je väčší somár? Ja či ty?) Keďže sa opätovne vyskytujú dosť často, odporúčam ich vynechať a azda nahradiť sofistikovanejším slovníkom a humorom vhodným veku cieľovej čitateľky, ak to autorka považuje za nevyhnutné. Takisto by som odporúčala postupovať pri náhodných, no politicky nekorektných a miestami vyslovene nevhodných úvahách (Stačil ti deň, aby si sa zmenila na Židuľu.) Nie, nie a ešte raz nie. To je totiž brnkanie na také citlivé struny že až, bárs aj rozumiem autorkinej snahe o vtip. Lenže toto nie je vtipné. Tiež ma unavovalo neustále pripomínanie Eminej váhy a poruchy príjmu potravy. Ak by autorka aj nemala najbystrejšieho a najpozornejšieho čitateľa, stačí na túto skutočnosť poukázať raz, či dvakrát. Maximálne.

 

Práce bude dosť

Čo ma naopak nerozčuľovalo vôbec, je takmer neskutočná, z červenej knižnice vytrhnutá, lovestorka medzi Emou a Vratkom, čitateľka privrie oko, aj dve aj tri, ak ku koncu zaňuchá happyend. Záverom by som autorke chcela navrhnúť, aby text surovo skrátila, nie je nutné zaznamenávať každý deň v Eminom živote, zároveň by sa tým elegantne zbavila mentálneho balastu hlavnej postavy, ktorý som spomínala v úvode.

To platí aj o perlách poznania na konci každého dňa v denníku. Nuž, nie je každý deň nedeľa, a niektoré Emine zhodnotenia pôsobili skutočne banálne, nudne. Až na to vajce na hlave, to sa vydarilo. Viac takých. Dynamike to neublíži, práve naopak, dejová línia ostane nepoškodená a pri snahe o vtesnanie sa do menšieho priestoru by sa snáď mohlo podariť načrieť hlbšie aj do pováh jednotlivých postáv (lebo veľa času nemajú, tak musia myslieť a konať razantnejšie, všakže). Ako prvá verzia rukopisu to vôbec nie je zlé, no je to stále prvá verzia, ktorú čaká ešte množstvo autorskej, i redaktorskej práce. Ale napokon prečo nie.

 



Komentáre

Michaela Dz.20.8.2016
 

Práve som dočítala druhú časť knihy A čo ak preplo im. Chcem sa vyhnúť premršteným vychvaľovaniam, ale musím priznať, že som dávno nečítala nič také dobré. Zároveň som si spomenula na hodnotenie tohoto rukopisu, tak som si ho vyhľadala, aby som si oživila výhrady. Pri všetkej úcte sa mi zdá, že sme s pani Dankou čítali úplne rozdielne knižky. Vďaka bohu, že sa autorka nenechala odradiť a posunula svoj rukopis vydavateľstvu. Inak by čitatelia prišli o hodnotný titul.

Mirena14.5.2015
 

Myslím si, že toto dielo by mal hodnotiť niekto kto to, čo sa v ňom píše skutočne zažil a zažíva. Aké to je keď vám prepne a zem sa začne točiť opačne. Ani mne sa všetko v príbehu nepáčilo, ale ako celok ma nenasieral a často rozosmial. Väčšina začínajúcich autorov píše ako číta. Americké stredné školy, anglické hrady a prapodivné fantasy. Toto nie je plagiát je to konečne príbeh zo života a že na ňom treba popracovať? Konečne niekto píše ako vníma, vidí a myslí on sám. Väčšinu toho, čo som tu čítala od iných autorov treba zahodiť a začať ešte raz a od seba. Ema je v pohode. Je to niekto koho veľmi dobre poznám a to je niečo, čo chcem od dobrého príbehu. Chcem sa v ňom stratiť.

Mária Blšáková14.5.2015
 

Mirena, teším sa z celého komentára, ale najviac z vety: Je to niekto, koho veľmi dobre poznám.
Ja som Emu poznala tak veľmi, akoby skutočne žila. Ďakujem za reakciu.

Hogo13.5.2015
 

Viac ako rok sme tu na \"Talente\" sledovali osudy Emy. Počas tejto doby sme Emu komentovali, pripomienkovali aj sa delili o pocity pri jej čítaní a bolo nás tu ozaj požehnane. Po prečítaní hodnotenia Danky Ježíkovej, som ostal veľmi zaskočený. Niekoľko krát som si prečítal jednotlivé pasáže, v ktorých hodnotí Emu. Snažil som sa pochopiť kde smeruje svoje hodnotenie, no čím viac som čítal jej riadky, tým viac som nesúhlasne krútil s hlavou. Nechcem svojím príspevkom pani alebo slečnu Ježíkovú uraziť, má mandát na hodnotenie textu a aj právo na svoj názor. Ani nechcem aby bol môj príspevok predmetom širšej diskusie, ale reagovať musím.

V hodnotení sú myšlienky ako tieto: neostal žiadny pocit - fekálny humor - politicky nekorektné úvahy - mentálny balast hlavnej postavy - poznania banálne a nudné - predpubertálny humor.

Že neostal žiadny pocit? Veď Ema je hlavne o pocitoch. Fekálny humor, koľká to precitlivenosť, skutočný fekálny humor nám dávkujú naše komerčné televízie. Ema má práve naopak veľmi inteligentný humor, ktorý ma pri čítaní neraz nahlas rozosmial. Politicky nekorektné úvahy? Židuľa je zľudovené označenie pre šetrného človeka, podobné ako keď o niekom povieme, že je Škót. Nemá to a ani nemalo nič spoločné s antisemitizmom. Mentálny balast hlavne postavy? Vie vôbec niekto koľko žien prežíva podobné pocity ako Ema? To nie je mentálny balast, to je život. Život, ktorý žije alebo prežilo mnoho žien a prajem autorke hodnotenia, aby nič také, čo zažila Ema nepoznala. Poznania banálne a nudné? Práve poznania ma neraz donútili hlbšie sa zamyslieť nad tým, s čím sa dennodenne stretávame a akosi podvedome prehliadame.Som sklamaný z hodnotenia Danky Ježíkovej. Vnímam ho ako tendenčné a neprofesionálne s množstvom protichodných tvrdení. Ak odporúča prepracovať Emu, tak môj bezprostredný pocit je taký, že by ona mala prepracovať svoje hodnotenie. Som veľmi rád, že tu vidím komentáre k hodnoteniu v rovnakom duchu, ako píšem ja. Zrejme je nás viac, čo sa s týmto komentárom nestotožňujeme. A to je dobre, lebo ak je tu naozaj niekto dôležitý, tak je to čitateľ.

Na záver môjho príspevku prajem Eme tisícky rúk, čo ju obchytkajú, ako som čítal v inom príspevku.

Mária Blšáková13.5.2015
 

Ahoj Hugo. Chcela by som sa ti poďakovať za všetky \"Emy.\" Určite ich nie je málo. Poviem ti, dosť ma pred tým rokom prekvapilo, že si sa začítal do babského románu. Predsa len, ako predstaviteľ mužského pohlavia by si práve ty mohol namietať, že vám bolo naložené :) Tvoj prvý komentár bol absolútne prvý pod SMP a považovala som ho za zblúdenú strelu, no ty si sa vracal. Raz si mi dokonca poriadne naložil ty, keď som chcela Emu predeliť a uverejnila poslednú kapitolu prvej časti. Júj, či sa mi vtedy otváral nožík vo vrecku. Ale keďže si nebol sám, poslednú kapitolu som zrušila a pokračovala v písaní. A vidíš, predsa som musela predeliť.
Ďakujem za tvoje zanietenie i prajnosť. Ak raz napíšem pokračovanie a Ema v ňom bude potrebovať advokáta, dám mu meno Hugo. :)

Alica12.5.2015
 

Precitala som len niekolko kapitol (ked som sa pripojila k MT, Majka uz bola v polovici pribehu), ale zaujali ma natolko, ze som si povedala, tuto knihu musim mat. Co som vsak urobila, precitala som si od zaciatku vsetky \"poznania dna\" a uz len v nich som nasla pre seba vela uzitocneho (ja dokazem vyprodukovat tak asi jednu mudrost za rok). Pripajam sa k nazoru, ze konstruktivna kritika je to, co nas posuva dopredu, a takym, myslim si, hodnotenie je. Kiezby Ikar hodnotil diela na MT castejsie! Majka si z toho vyberie, co sama uzna za vhodne. Verim, ze sa to uz aj stalo. Drzim palce.

Mária Blšáková12.5.2015
 

Ahoj Alica. Tie poznania boli skôr také mudrovania, ako múdrosti a Ema na konci sama pripustila, že sa v mnohom mýlila, napriek tomu myslím, že pre ňu mali veľký zmysel a pre mňa tiež. Ema skončila, no stále si niekedy pred spaním vravím, aké by asi bolo poznanie môjho dňa.
Máš úplnú pravdu s tými hodnoteniami. Kiež by boli častejšie. Našťastie spolupráca medzi autormi funguje.
Ďakujem za reakciu :)

Valeria Weibl12.5.2015
 

Koľko ľudí, toľko chutí...otrepané, ale trefné. Ja mám od literárneho odborníka na hony ďaleko, ale Emu som od začiatku považovala za silný príbeh. Neskutočne som sa pri nej bavila, donútila ma mnohokrát sa zamyslieť. Dokonca sa mi na Eme páčilo, že bola drzá a bezprostredná. Nedávala si pred ústa servítku a radšej si ňou vytrela...no nič, fekálny humor sa sem asi nehodí :)
Každopádne sa teším, že si čoskoro budem môcť autorkino (ahoj Majka) dielo prečítať opäť, ale tentoraz už v knižnej podobe.

Mária Blšáková12.5.2015
 

Ďakujem Valika. Tiež nie som literárny odborník, len čitateľ a milovník písaného slova. Za svoj život som prečítala celkom dosť a párkrát som sa dostala i ku recenziám, s ktorými som sa nestotožnila, napríklad taký Sladký život opatrovateľky od Tiny Van der Holland, ktorú nájdeš i tu, na MT. Napriek tomu sa potrebujeme. Autori odborníkov i čitateľov, čitatelia zas autorov a recenzie, aby sa mohli zorientovať a nakoniec i odborníci potrebujú nás, aby mali čo posudiť a čitateľov tiež, lebo keby nie ich, niet pre koho písať :)
Fek. humoru sa až tak nemusíš obávať, lebo oproti takému Kingovi sme len takí maličkí hovniarikovia :)

Mária Blšáková12.5.2015
 

Znamená to, že už si nemyslíš, že si Ema zaslúži byť \"obchytkávaná\" tisíckami rúk? :)))
Neospravedlňuj sa Alia. Niet za čo. Každý má právo na názor, aj na jeho zmenu:)

Alia S.12.5.2015
 

Mária, v mojom príspevku nie je nič negatívne, čo ťa podnietilo položiť mi takú otázku. Nerozumiem, prečo vznikla.
Ema si zaslúži ísť medzi ľudí.
Takto - ktorá z mojich viet ťa tak rozladila?

Mária Blšáková12.5.2015
 


Keď som začala čítať hodnotenie, v prvom momente som si povedala: ups, toto si moja milá za klobúk nedáš :) Mala som intenzívny pocit, že mi niekto masíruje kríže lopatou.:) Tlieskam! (bum). Hurá! (bum). Chválim! (bum). Dobrá práca! (bum).:)
Napriek tomu som veľmi vďačná za rozsiahle a prínosné hodnotenie, ktoré si prečítam ešte mnohokrát a dúfam, že sa mi rady pani Ježíkovej podarí zúročiť. Písanie Emy bolo pre mňa niečo celkom nové. Doslova som si to užívala a dúfam, že sa mi trochu z tej radosti podarilo preniesť i na čitateľov.
S mnohými postrehmi z hodnotenia súhlasím no žiada sa mi pripomenúť, že mojej hlavnej hrdinke nepreplo len preto, že sa šéf oženil s inou. To by bolo naozaj primálo. Ema skrátka naletela a nechala si vymyť mozog. K tomu príliš dlho čelila psychickému a neskôr i fyzickému násiliu. Prišla o dieťa atď...
Na margo rodičov. Ak je matka dominantná puritánka, ktorá bazíruje na dobrej povesti viac, ako na čomkoľvek inom, ak je otec submisívny typ, ktorý radšej ustúpi a radosti života pohľadá niekde inde, keď sa k tomu pridá súrodenec, ktorý má pocit, že celý život prežil v tieni talentovanejšej a šikovnejšej sestry, vtedy sa môže stať čokoľvek a nezáleží na storočí.:)
Ešte raz Ďakujem.

Felis Catus12.5.2015
 

No, mňa toto hodnotenie tiež najprv trošku zarazilo, ale keď som sa nad tým zamyslela tak vlastne ani nie. Neviem ako ostatní čitatelia, ale ja som sa k Eme vždy prišla pobaviť, prečítala som jednu-dve kapitoly, zasmiala som sa, zamyslela a išla po svojom… Keby som mala k dispozícii knihu celú, čítala by som ju úplne inak, mohla by som si sadnúť a zhltnúť na jeden šup (ako sa zrejme stane, keď sa mi konečne dostane do ruky) a mohla by som si všimnúť veci, ktoré som takto po kúskoch nepostrehla. A ešte inak číta knihu recenzent, ktorý si všimne aj to čo bežnému čitateľovi môže uniknúť. Okrem toho, kniha určite pred vydaním musela prejsť úpravami, veď celý román len tak z voleja nedá ani Blšáková :), aj keď o tvojich schopnostiach vôbec nepochybujem, Majka! Dúfam, že ťa to hodnotenie neznechutilo, veď bolo vlastne pozitívne.

Mária Blšáková12.5.2015
 

Rozosmiala si ma, Felis s tým...z voleja nedá ani Blšáková. Všetci sme začiatočníci. Učíme sa, radíme si, posúvame sa, alebo stagnujeme. A ešte máme niečo spoločné a to, lásku k písaniu a nadšenie.
Ano, Ema prešla úpravami a dúfam, že ju raz prečítaš v celku. :)

Stella Maris12.5.2015
 

Majka, som si istá, že aj rukopisy skúsených spisovateľov, ktorí už vydali množstvo diel, sa dostali na pulty kníhkupectiev až potom, ako prešli rozsiahlymi redakčnými úpravami. Každý rukopis je vo svojej podstate len polotovar, surovina, s ktorou sa musí ešte pracovať. Z tejto perspektívy tiež vnímam hodnotenie pozitívne, lebo určite je veľa „polotovarov“, s ktorými sa už ďalej pracovať nedá. A podľa recenzie ten Tvoj k takým rozhodne nepatrí.
Kdesi som čítala myšlienku: „Jedni čítajú, aby si zapamätali, iní, aby zabudli.“ Ja na Emu a jej poznania určite nezabudnem. A nemyslím si, že som jediná. Väčšina z nás Ťa čítala práve preto, aby sme si zapamätali.
Som presvedčená, že pre autora je asi najväčším zadosťučinením, keď si jeho literárne postavy nájdu cestu do sŕdc čitateľov. No len poniektorí sú úspešní. Niet pochýb, že Ema to dokázala už na tomto portáli a pevne verím, že rovnaký úspech jej prinesie aj tlačiarenská čerň.

Mária Blšáková12.5.2015
 

Máš pravdu, Stela. Rukopis som poslala na posúdenie dávno a dosť zbrklo, hneď po dokončení. Až potom nasledovali opravy. Ďalšie nasledovali, keď prišla ponuka rozdelenia na dve časti a tak sa prvá z nich znova upravovala. Dopisovala som zmysluplný záver a potom nasledovali korektúry. Myslím, že som mala obrovské šťastie, pretože rukopis skončil na stole veľmi šikovného človeka, kde i veci s ktorými som si po mnohonásobnom prekopávaní nevedela dať rady, zmysluplne sadli na zadok. Dokonca zmizlo pár oči koľúcich vecí, tak dúfam, že výsledok bude ľahšie stráviteľný :)

Kristína Hušeková12.5.2015
 

Mne sa román páčil, zobrazoval konkrétne obdobie v živote hrdinky, preto mi tam nechýbali veci, ktoré boli vytknuté v hodnotení - rodinné zázemie, predošlé Emino pôsobenie. Autorka prišla s témou psychického ochorenia, ktorá nebýva často prezentovaná a o to je cennejšia. Navyše to podáva s dávkou humoru a optimizmu, takže som sa pri čítaní celkom dobre bavila.

Mária Blšáková12.5.2015
 

Ďakujem Kristínka. Som rada, že sa ti Emin príbeh páčil. Už dávnejšie som si všimla, že sú ľudia oveľa zhovievavejší pri filmoch, ako pri knižkách. Zober si len takú slovenskú klasiku. Je plná nadávok, sexu, nevraživosti, no keď je v knižke čo i len štvrtina, už je to ponímané za príliš vulgárne, preto ma nesmierne teší, že si v tej mojej našla humor a optmizmus.

Miriam Mikulková11.5.2015
 

Som rovnako sklamaná z hodnotenia ako Monika.
Myslím si a určite nie sama(vzhľadom na veľký počet pozitívnych komentárov pod dielom, že Mária je jedna z najlepších autorov na mámtalente a Ema tá nás tu doslova obohatila všetkých.
Áno, Ema bola inteligentná tridsaťročná žena, ale len do chvíle, pokiaľ jej nepreplo. To sú okamihy, ktoré život prináša, keď sa sťahujeme do svojej ulity a správame sa možno neprístojne, prepnuto, pubertiacky...
Ja som to Eme uverila, práve pre jej úprimnosť v jej hláškach, v jej poznaniach dňa.
A pravdupovediac obdivujem autorku pre jej odvahu vyjsť na svetlo s tým, čo my ženy mnohokrát ukrývame.

Miriam Mikulková11.5.2015
 

Toto pútavé dielko onedlho uzrie svetlo sveta a ja prajem Majke a Eme veľa pozitívnych ohlasov od čitateľov. Verím, že si ich Ema svojou prepnutosťou pritiahne, rovnako ako všetkých na MT.:)))

Mária Blšáková12.5.2015
 

Ďakujem, Miriam. Ano, Ema už bude čo chvíľa zhmotnená. Už chýba len dotiahnuť obálku. Bola si pravidelnou čitateľkou a tak dúfam, že si po ňu prídeš osobne.:)

Lýdia J. 11.5.2015
 

Aj ja sa teším, až budem mať knižku doma. Kdesi som zazrela, že onedlho bude vydaná. Gratulujem, Mária.

Mária Blšáková12.5.2015
 

Myslím, že už to dlho nepotrvá. Možno taký týždeň, maximálne dva. Veľmi sa teším, že si napísala :)

Monika Jalakšová11.5.2015
 

Musím sa priznať, že ma hodnotenie rukopisu nemilo prekvapilo. Mňa bavila jedna kapitola za druhou. Ak by Majka, niečo z rukopisu ubrala tak by mi to tam chýbalo. Každé poznanie dňa vystihovalo kapitolu, ktorej sa to týkalo. Vyjadrovanie sa mi hodilo k danej situácii v ktorej sa nachádzala hlavná postava. Často som si hovorila, že ja by som to tak otvorene nenapísala. Človek sa správa úplne inak keď sa darí a celkom inak keď sa ocitá na dne. Ema bola na dne a veľmi ťažko sa z dna odrážala. Ako sa jej stav zlepšoval, zmenilo sa aj jej správanie. Temperament zostal,aj zbrklosť i unáhlené závery, ale tak jednáme občas všetci. Pri každej novej strane som bola donútená zamyslieť sa, či by som jednala rovnako. Keď mal román poslednú kapitolu a autorka dostala Emu, do normálnych koľají, tak mi to bolo normálne ľúto, že to končí. Viem, že práve na tento rukopis mal veľký ohlas a pozitívne reakcie, preto ma neskutočne mrzí takéto hodnotenie.

Mária Blšáková12.5.2015
 

Monika, tvoj komentár som si prečítala už včera a musím sa priznať, že som bola doslova dojatá. S odpoveďou som musela počkať, lebo som sa chystala na niekoľkohodinovú cestu, no asi je dobre, že som neodpísala hneď. Je totiž dosť pravdepodobné, že by vyznel po prečítanom, dosť infantilne. Možno by som ti desaťkrát poďakovala, že si sa Emy zastala.:) Ďakujem. A nie len za tento komentár, ale i za to, že mi tak výdatne pomáhaš s informáciami do nového románu. Ešte raz obrovská vďaka.
(Pozrela som na googli tú motorku, ktorú si mi odporúčala. Vyzerá super i keď sa motoriek bojím, ako čert kríža.)

mykaellle12.5.2015
 

Mne sa Ema veľmi páčila. Odkrýva tie tmavé, šedivé kúty, ktoré sa skrývajú v každej pivnici. Len rada by som si to prečítala až do konca, budem netrpezlivo čakať na zhmotnenie :-)

Mária Blšáková12.5.2015
 

Ďakujem Miška. Niekedy si myslím, že sa Ema akosi sama predrala na svetlo Božie a prinútila ma, aby som ju napísala. Spomínam si, ako som sa v noci budila na jej monológy, pošúchala sa chlácholivo po čele a dohovárala jej, nech ma nechá spať, že sa jej budem venovať až cez deň. Možno je písanie fakt nejaký druh schizofrénie :)

Alia S.11.5.2015
 

I mne príliš infantilné vyjadrovanie prekážalo, no keďže Eme \"preplo\", brala som miestami prepiatu detinskosť ako súčasť osoby, prejavu, zmýšľania, reakcií.
Milostné avantúry nemusím, tie považujem v každom diel za zbytočnosť, aj tak sú na jedno kopyto - bez hodnoty, brakové (prepáč Mária i ostatní), tiež by som niečo škrtala, ale i tak dielo považujem za jedno z lepších na MT vďaka uveriteľnosti, vďaka humoru, živosti, farebnosti, nadhľadu.
Nápomocné hodnotenie.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: