IKARIKAR http://www.ikar.sk

Danka Ježíková (Ikar) hodnotí rukopis Tábor (NatQa) Celkový počet komentárov: 1
 

Hodnotí: Danka Ježíková (vydavateľstvo Ikar)

Hodnotené dielo: Tábor (NatQa)

 

Nuž, hneď na úvod musím povedať, že zvolený žáner rukopisu – historický román s prvkami fantasy a mýtu, ktorý sa mi dostal do rúk, nie je úplne moja šálka kávy. V každom prípade som sa však snažila nezaťažiť vlastný názor rýdzo subjektívnymi preferenciami, takže verím, že autorka si z uvedenej recenzie vyberie len to, čo sama pokladá za dôležité.

 

Talent nechýba

Dej románu sa odohráva v špecificky neurčitom období, pomimo historického času, podľa vsadenia deja do minulosti a dejových rekvizít, s ktorými autorka narába, sa však dá predpokladať, že by mohlo ísť o obdobie stredoveku. Dobrá voľba. Budúcnosť, rovnako ako fiktívna minulosť poskytujú autorovi obrovský priestor, na ktorom sa môže so svojou predstavivosťou hrať do zbláznenia. Tradičné naratívne pravidlá totiž neplatia, postavy si robia, čo sa im zachce bez ohľadu na pravdepodobnosť a príbeh je v podstate uzavretým systémom s vlastnou logikou.


Prekvapením preto skôr je, ak sa tak nedeje, čo je príklad tohto románu. Nejde pritom o to, že by autorka nemala talent, práve naopak. Nie je ťažké predstaviť si hlavnú postavu, Aranu, s ktorou sa autorka naozaj vytrápila a vdýchla jej punc autentickosti. Arana je lesná žienka, divoška, vychovaná medzi mužmi, ktorá prebrala ich návyky a spôsob premýšľania. Dobrá práca. Až na niekoľko zaváhaní môžete byť, milá autorka, na túto postavu náležite pyšná. Poväčšine zvládate obstojne aj dialógy a opisy prostredia – ako čitateľ som vskutku nemala veľký problém predstaviť si konkrétne situácie a v konkrétnom prostredí.

 

Ploché postavy

Problém však vidím inde: v plochých postavách. Rozbehli ste sa dobre: opis Tábora a každodenný život jeho osadenstva, lov a tvrdé trénovanie som vám zhltla aj s navijakom. Avšak hneď ako došlo k prvej interakcii domácich s cudzím kmeňom, už to začalo drhnúť. Jednotlivým scénam chýbala prepotrebná, aspoň nejaká, emocionálna hĺbka, dôležitá najmä v práci s logickou motiváciou konania hlavných postáv, preto keď žena, ktorú Arana zachránila, tvrdí, že je jej matka, musím sa spýtať: na základe čoho je o tom s takou istotou po 17 rokoch presvedčená? Podľa farby očí? Nie je to príliš málo? Keby mali obe dámy neobvyklú, povedzme žltú, fialovú, oranžovú farbu dúhoviek, prípadne, keby bola Aranina matka vedma, či disponovala nejakou magickou schopnosťou vidieť veci, ktoré iní nevidia, verila by som jej oveľa ľahšie. Rovnaký pocit u mňa nastal v momente, keď Arana presviedča svoju znovunájdenú rodinu o svojej lojalite a úprimnej láske (Keď sa do nich pozrela, videla len a len úprimnosť a veľkú lásku. A nie len ona. Videli to všetci ľudia. Arana myslela svoje slová vážne). Opäť sa musím spýtať: kde v deji došlo k tak zásadnému vnútornému prerodu hlavnej postavy v cítiacu bytosť? V ktorom momente nastalo jej sebauvedomenie a došlo k vytvoreniu akejsi sociálnej väzby k vlastnej rodine?


Kým postave Arany ešte možno čo-to odpustiť, pretože jej miestami nelogické správanie bohato kompenzujete jej zásadnou úlohou v deji, u iných postáv sa to, bohužiaľ, tvrdiť nedá. Lean pôsobí mimoriadne mdlo a na to, že má byť Araninou osudovou láskou si žiada plnokrvnú charakterizáciu. Nezachráni to ani výstup s Aranou, kedy ich vzťah ukončuje na základe rozdielnych názorov na Esirovu smrť. Sarii ste zase vštepili všetky pubertálne neduhy a obdarili ste ju slovníkom charakteristickým skôr pre súčasné dievčenské magazíny, čo v historickom prostredí pôsobí pomerne nedôveryhodne (Vedela, že Saria je od nej chudšia, a že preto jej bude sestrino oblečenie malé, ale nechcela sestre kaziť radosť. „Neboj sa.“ Usmiala sa Saria a konečne vytiahla z vaku to, čo chcela. „Tieto som dostala od rodičov. Neodhadli moju veľkosť a kúpili väčšie. Tebe by mali sedieť ako uliate.“ Rozprávala, pokiaľ pred Aranou držala dlhé biele šaty s hrubými ramienkami. Alebo „Celý čas sme s Dialou vymýšľali, ako vás dvoch dať dokopy, dokonca vtedy, keď nás napadol ten muž s nožom, som ti chcela navrhnúť, aby si išla za Leanom a porozprávala sa s ním, a nakoniec sa dáte dokopy sami!“)

 

Priveľa odbočiek

Príbehu nepomáha ani množstvo nesúvisiacich dejových odbočiek. Pri množstve nedotiahnutých, miestami až odfláknutých epizód som sa niekedy naozaj trápila s čítaním - napríklad vtedy, keď Arana chodí z jedného domčeka do druhého a presviedča obyvateľov, aby sa pridali na jej stranu v boji proti Esirovi. Rovnako nešťastne pôsobí scéna s kanibalmi na ostrove. Súhlasím, že uprostred deja je žiaduca akási vedľajšia zápletka, táto však pôsobí nanajvýš neprirodzene, a to najmä preto, že je v podstate izolovaná a nemá žiaden ďalší význam pre dej.

Záver tiež vyznieva trochu rozpačito: dej smeruje k veľkolepej scéne, rozuzleniu, ktoré čitateľovi vezme dych, no dočká sa konca, ktorého si medzi riadkami takmer ani nevšimne. Skúste na ňom ešte trochu popracovať, pridajte drámu, okázalé gestá a katarzný výdych.

Milá autorka, aby som to nejako zhrnula: nechýba vám štýl, písať viete. Bohužiaľ ste však dynamike obetovali takmer všetky postavy. Chýbajú im city – presne tie, o ktoré ste sa tak veľmi usilovali u Arany. Príbeh ste už vytvorili, potrebnou technikou disponujete, fantázie máte dostatok, tak sa ju nebojte použiť a skúste svoje postavy obohatiť o prežívanie. Držím vám palce a želám veľa trpezlivosti pri ďalšom písaní.

 

 



Komentáre

NatQa19.11.2014
 

Ďakujem Vám veľmi pekne za Vaše vynaložené úsilie a obetovaný čas. Vaša recenzia je presne to, na čo som celý čas čakala, a čo som potrebovala.
Veľmi ma teší, že sa Vám Arana páčila. Ako ste spomenuli, dosť som sa s ňou potrápila. Opisy a dialógy mi robili problémy, preto som rada, že som ich ako tak zvládla. :)
K Vašej otázke, Rosma vedela, že Arana je jej dcéra, lebo muži ukradli len jedno jediné dievča, a to jej dcéru, ako sa neskôr, keď sa rodičia unesených detí spojili, dozvedela. Preto neváhala Aranu hneď označiť za svoju dcéru a neskôr, keď si ju poriadne prezrela, sa to potvrdilo.
K Araninej vnútornej zmene dochádzalo počas celej cesty. Postupne získavala city a tie sa k jej rodine aj postupne zväčšovali. Ale uvedomila si to, až keď o tom rozprávala.
Lean nemal mať v knihe príliš veľkú úlohu. Mienila som ho vykresliť až v druhej knihe. Saria mala byť rozumovo a správaním skôr puberťačka ako dospelá. No musím uznať, že jej slovník sa do tej doby naozaj nehodí.
Nad záverom som sa, úprimne, nezamýšľala. Priznám sa, že mi páčil taký, aký som ho tam dala. Emotívny a bez výrazného konca. Ale je pravdou, že kniha končí viac menej tak odrazu, a že tam v závere niečo chýba.
Súhlasím, že som sa venovala len Arane. Mohla som sa viac pohrať aj s ostatnými postavami. Niežeby som si to nevšimla, len som si myslela, že takto to bude lepšie. Ale zrejme nebolo. :)
Ešte raz Vám ďakujem. Aj za rady, ktoré si určite vezmem k srdcu, aj za povzbudivé slová, ktoré mi zakaždým, keď ich čítam, vyčarujú úsmev na perách a príjemne zahrejú srdce. Ďakujem :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: