IKARIKAR http://www.ikar.sk

Dark Woman (Sharon Crescini)28.3.2018
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 10, Komentáre 2

 

Dark Woman


1. Náboj - Ráno je vždy najťažšie


Pomrvila som sa a začala vnímať zvuky a veci okolo seba. Pomaly som otvorila oči ale okamžite som ich naspäť zatvorila, tá bolesť akou moje oči vnímali svetlo, ktoré prenikalo cez okno v mojej izbe. Ráno je vždy najťažšie, hlavne po dni aký som včera zažila. Schovala som si hlavu pod paplón a rozhodla sa takto ostať celý deň. Po chvíli ma to prešlo a rozhodla som sa preplaziť ku oknu a použiť vec za ktorú som neraz ďakovala- žalúzie. Moje ráno nebolo ako keď vo filmoch vidíte modelku  sa zobúdzať, nebola som nalíčená a ani som nemala v tvári ten príjemný svieži záblesk, ktorý oni mávajú. Vyzerala som katastrofálne a tak som sa aj cítila. Síce som už otvorila oči a prebrala  sa ale keď som sa rozhliadla po okolí, až vtedy som si začala uvedomovať to peklo aké sa búrilo v mojej hlave. Zobudiť sa takto ráno nie je veľmi príjemný pocit. Automaticky som prešla na koniec izby a nahmatala kľučku. Prešla som okolo kúpeľne do kuchyne a otvorila hornú skrinku kde bola škatuľa s liekmi. Medzi mnohými liekmi som hľadala iba jeden. Liek, ktorý mi pomôže od m ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.9.4.2018
 

Po odoslaní komentára k dielu som si prečítala profil (s chybami)- máš 20 rokov. Predpokladala som, že cca pätnásť.

Alia S.9.4.2018
 

Sharon, máš
- veľké množstvo chýb na to, aby som uverila, že dokážeš ponúknuť čítanie hodné čítania (opravené: k oknu, ďakovala - , ony (modelky), k lekárni, malý byt, k čerstvej káve, z automatu, tí chlapi, ktorá nás živí...),
- čiarkové neznalosti,
- zle písanú priama reč
a mnoho iných chýb.


Premýšľaj o každej informácii, ktorú poskytneš:

1. \"Pomrvila som sa a začala vnímať zvuky a VECI okolo seba. Pomaly som otvorila oči...“ – Ako sa dajú vnímať predmety, ak má človek zavreté oči?

2. Bolehlav je jedovatá rastlina.
„Liek, ktorý mi pomôže od môjho bolehlavu“ je tým pádom nezmysel.
„Mi“ pomôže od „môjho“ – jedno zámeno je navyše.

3.
„Hľadáš aspirín?“ Otočila som sa na spolubývajúcu Chelsie.
„Kam si ho dala, Chelsie?“ Opýtala som sa stroho.

Podľa prvej vety hľadá aspirín Chelsie, podľa druhej hlavná hrdinka. Okrem toho netreba meno spomenúť hneď po sebe, keď už čitateľ vie, o koho sa jedná.

4. Hlavná hrdinka vstáva z postele, otáča žalúzie, aby jej nesvietilo dnu slnko (načo vlastne, keď následne odchádza z izby?), prejde do kúpeľne, hľadá liek. Priateľka jej oznámi, že sa minul, baví sa na tom (čo je na tom k pobaveniu som nepochopila), ona berie kľúče a peňaženku a odchádza z bytu.
V pyžame, keďže sa neprezliekla, veď situácie nasledovali bezprostredne za sebou a nevznikol priestor pre prevlečenie. Zrazu po ulici ide v tričku a šortkách.
Nie je treba pitvať situácie a opisovať detaily ranného chystania sa kamkoľvek, ale ani nemožno skočiť z vstávania, bezprostredného hľadania lieku, brania kľúčov rovno na ulicu.

5. Netreba vysvetliť vysvetlené - ak napíšeš, že sa jej v lekárni pýtala susedka, čo si praje, tak čitateľ pochopí, že je to jej suseda, aj že je lekárnička.

6. Lea počula o všetkých neskorých príchodoch domov – to ako susied? Ona celé noci nespí, aby načúvala s uchom na dverách a s okom na priezore, kedy kto príde?

7. „Dobré ránko, princezná.“ – Vítala ju priateľka. Už sa videli, dokonca rozprávali, tak je nevhodné pozdraviť ju prvým ranným pozdravom, keď sa vrátila z lekárne.

8. Oficiálne sme boli vyštudované ekonómky – a neoficiálne čo?

9. „Mali sme pár jednoduchých prípadov mesačne, stálych klientov a to nám ako zásterka stačilo“ – čo zastierali tým, že spracúvali účtovníctvo?
Mimochodom, „pár jednoduchých prípadov“ zarobí pár peniažkov, no ich to dobre živí, e majú zariadený byt, časté žúry, auto/autá a pod. Kde je taká firma, čo za pár úkonov platí dve ledva vyštudované ekonómky, pre mňa pubertiačky, kráľovsky? Ak by mali dlhoročné skúsenosti, tak netrajdajú po nociach, nevodia si domov hocakých chlapov na jednu noc, ak majú tesne po škole, tak teda naozaj neviem, kto si práve ich dve najal na „nečistú účtovnícku prácu“.

Vidno, že nemáš žiadne pracovné skúsenosti a varíš z vody.

Alebo je ich úspech vážne spôsobený tým, že sú voči sebe „útočné“, pustia sa do seba pre vodu na podlahe, tričko, lebo im práve to „pomáha pri práci“? Takže stačí sa pubertiacky dohadovať, útočiť, robiť si napriek, ísť na stretnutie s klientom v tope s holým bruchom a peniaze sa pohrnú? Dobre vedieť.

Klient príde na stretnutie, spýta sa, či to zvládnu, lebo nepredpokladá, že taký „biznis“ dokážu zvládnuť aj „útle dievčatá“ a ony že určite. Ešte nevedia čo, ale vedia, že si môže byť istý. Až mu „našla husia koža“. Potom sa spýtajú, o čo vlastne ide.
Expertky – ekonómky aké ešte svet nevidel.

Prečítala som aj kúsok z 2. kapitoly – tu ma zas pobavilo, ako pred pár rokmi dievča, čo „metaforicky stalo za ockovou sukňou“ a priúčalo sa remeslu (otec je stále preč, takže ho vlastne nepozná), vychováva cudzia osoba, učí bontónu, dbá, aby chodilo zavčasu spať a aby sa z neho stala dáma. Akosi sa to tej chudinke Beth vymklo z rúk, keď ono to dievčisko lieta po nociach po baroch, na stretnutia s klientmi sa oblieka vyzývavo – i tu vidno, ako náhliš s písaním, nekontroluješ si, čo si napísala pár viet dozadu.

Pobavil ma aj popis otca, čo je stále vo svete, že ho dcéra nespoznáva, keď sa po dlhom čase ukáže – „bol starší, na tvári sa mu ukazovali znaky staroby, napriek tomu je inteligentný, sčítaný, žartovný“. Akoby sa vek a inteligencia so sčítanosťou i žartom vylučovali.

Keď mala šestnásť, začal ju otec brávať do roboty – to znamená, že začne s ním chodiť nadlho preč mimo bydliska (a čo škola stredná a vysoká?) a učí ju, aby si našla „chlapa, ktorý má dôležité informácie“.

Zhrnutie: vychovaná distingvovaná dáma, čo poctivo študuje na strednej a vysokej, súčasne odchádza s tatkom labzovať po svete, tam hľadajú chlapov s dôležitými informáciami, aby ju následne, keď ich nájdu, naučil, ako robiť nečisté účtovníctvo, t.j. spracovať pár operácií pár klientom pár minút denne a zhrabnúť balík.
Svätá prostota!

Sharon, prosím, s týmto na verejnosť nechoď. Píš to, čomu rozumieš, to, na čo ti vedomosti a skúsenosti siahajú, čo dokážeš podať uveriteľne bez blamovania sa.
Kvalita textu nezávisí od toho, že si zvolíš anglicky znejúce meno a taliansky znejúce priezvisko, hrdinom dáš anglické mená, dej neumiestniš nikam a čitateľa bavíš tým, o čom nemáš poňatia ako funguje, nekontroluješ si po sebe, nedbáš na logiku ani súvislosti.

Nechaj text odležať, najlepšie pár rokov, veľa čítaj, potom sa k nemu vráť a uvidíš, čo za nezrelosti a nerozumnosti si popísala.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Sharon Crescini

O mne

Som mladé 20 ročné dievča, ktoré už od malička rada píše vymyslené príbehy, ktorými by som chcela zaujať. Okrem písania mám mnohé rôzne záľuby ako napríklad fotenie a turistiku. Taktiež rada spoznávam svet a cestujem. Moja najčastejšia činnosť je čítanie kníh.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: