IKARIKAR http://www.ikar.sk

Démon (sabina52)30.5.2016
 

1
 počet hodnotení: 1
prečítané 165, Komentáre 3

 
Démon
Po bývaní v starom, už takmer rozpadávajúcom sa dome sme konečne s manželom Aaronom nasporili dostatok peňazí, aby sme si mohli dovoliť niečo vlastné. Rozhodli sme sa kúpiť krásnu vilu, ktorá sa nachádzala v lese, pár kilometrov od mesta. V okolí sa nenachádzali takmer žiadne ďalšie budovy, mali sme len jedného suseda, čo nám vyhovovalo. Vila bola priestranná a deti, Carl a Luisa, sa veľmi tešili.
V deň sťahovania sme nasadli do auta a celú cestu sme si spievali. Prechádzali sme cez prašné cesty, cez ktoré len tak tak že prešlo naše auto. Už sme boli takmer na mieste, keď auto zrazu nadskočilo a cítili sme, ako sme niečo prešli. Aaron okamžite zastavil a šiel sa pozrieť. Ako vystúpil, zrazu som dostala strach. Nevedela som ho vysvetliť a tak som manželovi ani deťom radšej nič nehovorila. Našťastie sa po chvíle vrátil a keď som videla, že je v poriadku, trochu som sa uvoľnila.
„Bola to len mačka, nič viac. Nanešťastie pre nás však bola čierna, takže dúfam, že nie ste poverčiví!“ povedal a s úsmevom sa otočil k deťom. Pri pomyslení na čiernu mačku som sa nervózne zasmial...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.2.6.2016
 

„Som“ a „sme“ vládlo príbehu najviac. Ak volíš „ich“ formu, mala by si si dávať na to pozor.
V tejto forme písať text a na konci umrieť je nevyhovujúce, neodporúča sa. Pisateľ vlastne sprostredkúva zážitky, no ak umiera, nemal ich ako odovzdať, inak by musel aj počas zápasu (s drudom) narýchlo zaznamenávať, a kým vydýchne, dopísať posledné slovo a k tomu stihnúť uložiť na internet, aby sme si prečítali hodnoverný, v osobe „ja“ sprostredkovaný príbeh.
Skrátim a určite pochopíš, ako nezmyselne vyznieva príbeh: Nasťahovali sme sa, mala som divný sen, pýtala som sa suseda, neriešila som, znovu sa mi drud sníval, paralyzoval ma, vysal zo mňa energiu... muž ju našiel mŕtvu.


Našetrili si na vilku, niekoľko kilometrov vzdialenú od mesta, v lese, s jediným susedom, sťahujú sa do nej. Osobným autom. O pár riadkov nižšie sa dozvedáme, že len čo prišli, pobrala sa rovno do kuchyne a začala variť, večer prebehol v pohode (nevybaľujú, nesťahujú), len si dom užívajú, deti uložia do postele, pozerajú film, relaxujú. Ani osobné veci nevybaľujú, čo teda sťahovali, keď je vila komplet zariadená, dokonca aj vybavená potravinami?

„Videla som postavu. Bolo to veľké... Videla som, že vycítil...“ – videla postavu či neurčité „to“, či niečo mužského pohlavia? Narábaj s vyjadreniami presne, nemeň osoby zo ženského rodu cez stredný k mužskému.

„Odprevadila som Carla do školy“ – kam ho odprevadila, keď bývajú kilometre od mesta? K autobusu? Hlboko v lese, kadiaľ vedú prašné cesty, po ktorých ledva prejde auto (šiesta veta) určite nemá zastávku. Ak do školy, tak ho nevyprevadila, ale zaviedla či zaviezla.
Premýšľaj, čo píšeš a nezabúdaj na detaily. Mätieš čitateľa, nedovoľ, aby ti nachádzal a opravoval dosť veľké, pre príbeh podstatné nedostatky.

Odhrnul prikrývku, na chrbte si všimol tri krvavé rany. Nadvihol košeľu... – cez košeľu nemohol vidieť rany, mohol ich vidieť, až keď ju nadvihol, ako vzápätí píšeš.

Popis ako zomrela: démon sa k nej priblížil, naťahoval ruku, ona sa nemohla pohnúť, paralyzovaná, do chrbtice jej vystrelila bolesť, cítila, ako je z nej vysávaná energia. Ďalej nemohla bojovať – veď nebojovala, stála paralyzovaná.

Príbehu chýba logika, zmysel. V podstate je tuctový, to, čo čitateľ predpokladal, sa stalo.
Viac by potreboval vedieť:
- ako to, že ich sused čakal s kávou a koláčmi, keď k nemu šli prvý raz, nikdy predtým uňho neboli, aby sa na návštevu nahlásili, nepoznali sa, nemali na seba tlf kontakt, aby vopred zavolali
- či nebol dôvod prízrakov psychický problém
- kto každý vravel susedovi, že v dome bývala divná rodina, keď okrem neho hlboko v lese nik nie je a teda nik nemohol vedieť
- aký má zmysel poviedka, nevysvetľuje, prečo si práve ju démon našiel, ak zabíja z nudy, pravdepodobne zabil všetkých, nevysvetľuje, prečo sa vôbec baví vraždením a prečo ju nezabil už keď sa jej zjavil v sne prvýkrát...

Sused im radí, aby „to“ nechali tak. Ona „to „ nechá tak, nerieši. Čo nechala tak, neriešila? Veď ju mátalo a strašenie sa nedá odložiť bokom.

Pobavil ma „nemecký démon“ – čerti snáď nepoznajú národnosť, nezaraďujú sa niekam podľa tohto kritéria. Drude je po nemecky označenie démona, ktorý sa vkráda do snov, ale nie že je to nemecký démon. Ak si dobre pamätám, je to skôr podoba mladej ženy, panny, kňažky. Asi je teda pojem Drud(e) širší, ako si ho predstavila a mala by si ako autorka o ňom vedieť viac, aby si nemiatla aj týmto. Alebo ho inak nazvi. Pripadá mi, že si niekde niečo zachytila z mytológie a pretavila do poviedky. Ale veľmi nevydarenej.

Odporúčanie v komentári nižšie na základy SJ je namieste.

Poviedka vyznieva ako úryvok, vytrhnutý odniekiaľ. Autor nemusí dovysvetľovať, ale niečo napísať bez hlbšieho zmyslu, čo vedie k neúplnosti, zmetku, otvorenému koncu, takému, kde na základe predošlých informácií nie je možné domyslieť viacero spôsobov ukončenia, resp. pokračovania, znamená nedostatok informácií a skúseností autora. Je to akoby som napísala, že som sa porezala na rozbitom kvetináči divne tizianovozelenohnedočervenej farby a zomrela. Čo z toho má čitateľ? Prečíta, zabudne, nič v ňom poviedka nezanechá - nenesie ani posolstvo, ani pointu, nečakaný koniec, ešte k tomu zle napísaná.
Na mňa teda poviedka pôsobí zmätene, nedotiahnuto, s chybami, bez zmyslu, s presvedčením, že autorka sa musí zdokonaľovať v písaní, cibriť štylistiku, nazrieť do pravidiel slovenského pravopisu a k tomu veľa čítať.

Alia S.2.6.2016
 

Oprava: zmätku, nie zmetku

Oľga1.6.2016
 

Dobrý deň.
Škoda, že si pani neprečítala po sebe, čo napísala, potom by asi nevzniklo toto:
-uvolnila-uvoľnila
-ozíva smiech-ozýva
-pomali otvárať-pomaly
-namňa- na mňa
-umývala my vypadol z ruky- mi
-potrela na obrázok-pozrela
-tentokrát- tento raz
-namňa- na mňa
-neveriacko- neveriaco
-mi sme sa rozprávali-my
-zatial- zatiaľ
-zbytočné nestresuj-zbytočne-nestresuj?
-lahnúť- ľahnúť
-pomali naťahoval ruku-pomaly
prikrívku- prikrývku
-ako by- akoby
-manželkyna tvár- manželkina

Úf! To je čo? Pastva pre oči. A to som ich ešte nevypísala všetky. Lebo ma z toho začal bolieť žalúdok, keď som videla úplnú neznalosť pravopisu.
Doporučila by som, zopakovať si základy gramatiky. Alebo sa budeme riadiť heslom: Píš, ako počuješ?

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

sabina52

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: