IKARIKAR http://www.ikar.sk

Desať otravných klišé vo fantasy Celkový počet komentárov: 14
 

Tento článok vznikol predovšetkým ako pomôcka pre čitateľov fantasy románov, aby z diaľky spoznali imitáciu dobrých titulov. Nechtiac je tak dobrým návodom pre spisovateľov, čomu sa vo svojich knihách vyhnúť. Iste, treba rešpektovať pravidlá žánru, čitateľ to očakáva, no úzkostlivé chodenie po osvedčených chodníkoch znamená nudné klišé. Ako inokedy, aj tentoraz platí, že žiadna rada neplatí univerzálne, ale je skôr návodom, nad čím sa zamyslieť.

Kto sleduje bulvárne médiá, ten vie, že sláva má aj svoju odvrátenú stránku. Imidž hviez poškodzujú závislosti, bankroty a sexuálne škandály. Zrejme najväčšou nevýhodou slávy je však jej dočasnosť. Prečo? Lebo plodí imitácie. Hudobný alebo filmový hit si získa légie fanúšikov a producenti dumajú, čím nasýtiť ich požiadavky. Objavujú sa kópie, trh sa presýti a fanúšikovia sa presunú ina.

Ešte horšie sú kópie v literatúre, pretože trh sa nemení tak rýchlo. Imitácie prežívajú oveľa dlhšie, ako by sa patrilo, až sa pretavia do klišé. Máme však nádej. Autori dokážu klišé eliminovať a čitatelia sa im dokážu vyhnúť. V tomto záujme ponúkam svoj zoznam desiatich najprefláknutejších klišé, vo fantasy literatúre, ktoré by bolo najlepšie nadobro eliminovať.

 

1. Proroctvo či Osud

Jedna z najpríjemnejších vecí na čítanie je pozorovanie, ako si postavy poradia pri prekonávaní problémov. Ak čitatelia, prípadne, ešte horšie, samotné postavy, vopred vedia, ako si s výzvami poradia, všetko napätie je preč. Je to ako skratka, podfuk. Čitateľ prinajlepšom bude chcieť preskočiť stovky strán, prinajhoršom knihu zahodí, pretože mu niekto prezradil koniec. A pokiaľ ide o falošné, zle pochopené, alebo prekvapivo interpretované proroctvá – tiež sa im vyhnite. Tieto zvraty už nie sú prekvapivé.

 

2a. Sirota/Vyvolený

Harry Potter, Luke Skywalker, či kráľ Artuš. Toto klišé metastázuje, kam sa pozriete. Iste, ako deti sme všetci snívali o tom, ako si nás niekto všimne a stanú sa z nás celebrity, hrdinovia, či výnimočné osobnosti. Nechajme tie sny v detských predstavách a do fantasy románov ich neťahajme, dobre?

 

2b. Starý, múdry čarodejník

Inak zvaný aj bradatý deus ex machina. Má vaša postava sprievodcu či mentora? V poriadku. Ale už ma nebavia príbehy, v ktorých hrdina s priateľmi dve kapitoly s niečím zápasia a potom prihrmí čarodejník a všetko vyrieši mávnutím prútika či zaklínadlom. Myslím, že čitatelia by viac ocenili riešenie bez mága, tak, aby si hrdinovia poradili vlastnými silami.

 

 

 

3. Temný pán (Z čoho vyplýva: Rýdzi superhrdina)

Podobne si myslím, že je prijateľné, aby sa v príbehu vyskytoval tyranský kráľ, či krvilačný generál. Lenže ak je nepriateľ zlý len preto, aby bol zlý, text prekročil hranicu, kde sa začína klišé. Zloduch sám seba nikdy nevníma ako zloducha, ale ako hrdinu. Zlo bez príčiny je nudné. To isté platí pre ničím nemotivované dobre. Preto je Batman lepší ako Supermana.

 

4. Dobro nosí biely klobúk/zlo zasa čierny (Teda: dobrí ľudia sú pekní, zlí sú škaredí)

Za každú cenu sa treba vyhnúť zjednodušujúcim skratkám, vďaka ktorým čitateľ odlíši dobro od zla. Nie, nejde mi zakazovanie symbolov či uniforiem, ktoré odlišujú bojujúce strany, no akékoľvek manichejské znamenie typu farba oblečenia, rasa, či druh sú príliš zjednodušujúce.

Tomuto klišé podľahol napríklad Tolkienov Pán prsteňov, kde dobro reprezentujú árijskí elfovi a zlo škaredí orkovia. Na druhú stranu, George Martin v Piesni ľadu a ohňa toto klišé obrátil na ruby. Čestní muži tu (zväčša) nosia čierne šaty Nočnej hliadky, zatiaľ čo tí skazení sa obliekajú do bielych šiat Kráľovskej gardy.

 

5. Rasy/druhy sú uniformné

Podobne ako celá rasa či druh by nemali byť anjelské ani démonské (aj anjeli a démoni by sa mali navzájom líšiť), ani príslušníci istej rasy či druhu by nemali vyzerať navlas rovnako, ani čo by boli klony jeden druhého. Pozrite sa na ľudí: rozdiely sú dramatické. Napriek tomu je výnimočné, vidieť podobné rozdiely medzi elfami, trpaslíkmi či inými fantasy bytosťami.

 

6. Všade samí muži (Teda ženy sú buď na obdivované alebo martýrky)

Pozrite sa na svojich hrdinov a vedľajšie postavy. Sú to samí muži? Figurujú tam ženy len ako rekvizity? Krásne princezné čakajúce na záchrancu? Bohyne obetujúce svoju nesmrteľnosť pre krásneho hrdinu? Staré mamy a čarodejnice?

Podobne, ako by stereotypom nemali podliehať rasy a druhy, rovné zaobchádzanie si zaslúžia aj ženské postavy. Postavte sa sexistickým zvykom. Čitatelia uprednostňujú silné ženské postavy. Pred Snehulienkou uprednostnite Buffy Summersovú.

 

7. Nerealistické súboje (Teda nerealistické liečenie rán)

Hrdina sa nemôže naraz postaviť tuctu útočníkov a vyhrať. Skupina útočníkov nebude čakať v rade, aby si ich hrdina mohol podať jedného po druhom. Pravdepodobne by zomrel, prinajlepšom by utrpel vážne zranenia. A v spoločnosti s obmedzenými medicínskymi znalosťami by tieto zranenia mali mať dlhodobé následky (ak odhliadneme od uzdravovania zázrakmi, no s tými sme si poradili v klišé číslo 8). Neporiadne zrastené kosti by spôsobovali bolesti a obmedzovali v pohybe. Artritída by bola celkom bežná, nevraviac o bolesti a nervových poruchách. Opäť, George Martin sa v Piesni ľadu a ohňa nerozpakuje spôsobiť mnohým postavám dlhodobé zranenia.

 

8. Mágia bez obmedzení

Vyplýva z bodov dva a tri. Mágiu a čary treba nejako obmedziť. Získanie čarodejných schopností by malo niečo stáť a mali by mať isté hranice. Inak sa dajú čary využiť na riešenie akýchkoľvek problémov a výziev vo vašom príbehu.

 

9. Cirkev spaľovania čarodejníc

Náboženstvo v románoch môže byť tvrdý oriešok. Cirkvi boli historicky zdrojom komunít, duchovného aj svetského vzdelávania a politickej moci. Fiktívna cirkev síce môže byť proti mágii či mágom, prípadne proti nim dokoncá aktívne bojovať. No náboženský rád by nemal byť podriadený jedinému cieľu. Ak je náboženstvo reakčné, ťažko vysvetliť, kde vzalo toľko prívržencov. Ak chcete vidieť farbistý obraz náboženského rádu, pozrite sa, ako Mary Doria Russelová zobrazila rád Jezuitov vo Vrabcovi či na mníchov v Chválospev na Leibowitza od Waltera Millera.

 

10. Zvláštne hláskovanie

Príbehy by sa pri vyvolávaní atmosféry tajomna či moci sálajúcej zo slov či konceptov nemali spoliehať na verzálky či zvláštne hláskovanie. Mal by stačiť kontext, v akom sa slovo používa. To isté platí pre názvy zvierat, kde sa používa čudné hláskovanie, aby zneli fantastickejšie. Napríkald séria Koleso času od Roberta Jordana sa vo veľkom spolieha práva na kreatívne hláskovanie či nadmerné používanie apostrofov. Napríklad: Dhai’mon, Dhjin’nen, Ghob’hlin, Gho’hlem, Ghraem’lan, či Ko’bal.

Medzi uvedenými klišé čitatelia azda rozoznali známky Pána prsteňov, Harryho Poterra či Hrdinské cesty od Josepha Campbella. Prosím, nechápte to tak, že kritizujem tieto diela. Kritizujem ich imitácie. Známa postava či zápletka sa stane klišé, len ak príde o svoju originalitu. V každej knihe je však dôležitá realizácia. Ak autor príbehu dodá krásu a kreativitu, jeho myšlienky zatienia klišé a stanú sa niečím úplne iný. Napríklad prvá kniha Gena Wolfa je o chlapcovi, ktorý sa premiestnil do sveta rytierov a mágov, kde musí nájsť kúzelný meč a stať sa rytierom. Wolf vďaka svojmu talentu však dokázal zabrániť tomu, aby sa jeho kniha klišé.

Nabádam čitateľov, aby vyhľadávali knihy, ktoré idú proti konvenciám, vďaka čomu sa z klišé stane niečo celkom iné, aby pred jednoduchosťou uprednostnili komplexnosť a snažili sa o originalitu. Takéto príbehy vyzdvihujte a kópie ignorujte.

 



Komentáre

L.V. - poznámka ku komentáru25.7.2018
 

Veta: No musím priznať že 1.,2.b(ak má neohraničenú moc - 8.)5.,7.,8.,10. rozhodne sú, mala znieť:
No musím priznať že 1.,2.b(ak má neohraničenú moc - 8.)5.,7.,8.,10,klišé rozhodne sú.

L.V.25.7.2018
 

Myslím že budem musieť povedať: nesúhlasím. Popravde, napríklad taká 4-ka (dobro nosí biely klobúk, zlo zasa čierny) je mi úplne ukradnutá. Čo na tom že tí dobrí majú vkus! Mne osobne je jedno že sa obliekajú do bieleho.
No Pána Prsteňov (ktorého som medzi skritizovanými knihami v príspevku čítala ako jediného) by som rozhodne nenazvala klišé. No, čo už: názory su rôzne...
No musím priznať že súhlasím s tým že 1.,2.b(ak má neohraničenú moc - 8.),5.,7.,8.,10. rozhodne sú.(Z toho v 9. neviem presne o čo prispievateľovi ide, čo tým chce naznačiť. Nuž, asi sa budem musieť zlepšiť v čítaní s porozumením.)

Peto Šmiďo19.4.2016
 

Čo sa deje so stránkou? Včera pribudli bannery, to je super, len akosi zmizlo všetko ostatné :-(

Ján Pintér25.4.2016
 

Peto Šmiďo, čo sa deje s touto stránkou?

Literárna kritika spomalila svoje predošlé tempo a literárna súťaž predčasne skončila už v roku 2014 bez vyhlásena udelenia ceny, hoci do nej prijali stovku rukopisov...

Vysvetlenie tohto stavu som nenašiel nikde, podstatná časť redakcie sa asi rozhádaná rozutekala na všetky strany, alebo ju Ikar jednoducho okresal, \"zracionalizoval\".

\"Bez peňazí niet muziky.\"

Aaae12.4.2016
 

Prosím dajte už tento obrázok do, inde

laravita6.4.2016
 

presne pre toto je fantasy fantasy a nemalo by sa to meniť presne pre toto \"KLIŠÉ\" mnohí ludia čítajú fantasy, myslím si že by to tak malo ostať

Dorian Gray7.3.2016
 

Autor článku by si mohol sám precvičiť gramatiku. Ak chce niekto poučovať, mal by sa v prvom rade vyhýbať preklepom.

L.5.3.2016
 

Fuj, ešte aj po polroku je tu totok. Klišé. Nová projektová asi fakt nemá na M. B. MT by sa malo zobudiť, aby bol projekt udržateľný.

William Nay2.3.2016
 

Ja si myslím, že text viac menej nikto nepochopil a pritom je podaný úplne po lopate. Čo je klišé to je klišé, ak nemá byť tak píšte iné...

Klise9.2.2016
 

Slovo klišé nemám rád a obzvlášť v dnešnej dobe, kde už je \"klišé\" temer všetko. Napríklad Temný pán. Nie je klišé aj spomínaný krvilačný generál či tyranský kráľ? Jasne že je, ale vo fantasy je potrebný boj dobra zo zlom, podobne ako vražda v detektívke.
Tak isto mi príde ako klišé obracať biele a čierne, takže nevidím v tom nejaký výrazný zmysel a podstatu pokladať to za nejaké klišé fantasy literatúry. Spomínal sa tu Tolkien: veď i Saruman bol biely čarodej?!

Ján Pintér4.11.2015
 

Svet Veroniky Valent


Natrafil som náhodou na odpoveď Veroniky Valent jednému z jej komentátorov:

\"...snažím sa na mamtalent.sk postupne uverejňovať knihu O zveroch. Je súčasťou trilógie a v nej som konečne mala slobodu pustiť svoju fantáziu \"špacír.\" (To znamená, že tam nie sú useknuté konce zo strachu, že poviedka je pridlhá.) Až po napísaní troch kníh som si sadla, aby som ju niekam zaradila. Vyšlo mi, že je to urban fantasy a keď vyšiel na tom istom portáli článok o 10 otravných klišé vo fantasy, tak som naozaj s potešením zistila, že ich mám aspoň 7.\"

A mne vyšlo, že napriek jej vlastných mínus sedem hodnotím pozititívne, najmä ak jej ide pri fantasy o viac, ako to priznala pri poviedke Oslobodenie:

\"Ria chcela ľuďom otvoriť oči, pretože aj o tom je sloboda. Odjakživa žijeme v ktohovie akých lžiach našich vládcov a pravdu vôbec nepoznáme. A keďže nevieme, aká v skutočnosti je, robíme zlé rozhodnutia. Pravda oslobodzuje a obyčajní ľudia majú právo na to, aby ju poznali.\"

Zepelin2.10.2015
 

Plne súhlasím , ale : myslím si , že nech je to akékoľvek klišé, nikdy nezomrie a ani nebude musieť. Stačí ho obaliť originálnou formou a je to .

Emko2.10.2015
 

Nech je to akékoľvek klišé z vyššie uvedených riadkov, ale faktom ostáva, že sa napriek tomu číta dobre. Dobro vs. zlo = nehynúci námet na čerpanie. Klišé - neklišé...

L.31.10.2015
 

No dobre. Postrehnuté je...:))

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: