IKARIKAR http://www.ikar.sk

Dnešné deti nečítajú. Ak čítajú, majú problém prečítané pochopiť Celkový počet komentárov: 5
 

(Trnavské noviny; 30/05/2011; 21/2011; s.: 14; Detský svet; KATARÍNA RACAČOVÁ)


     Vybrať pre dieťa kvalitnú knihu nemusí byť až také jednoduché. Trh je zaplavený rôznymi brakmi.

 

     Deti nečítajú. A ak čítajú, majú problém pochopiť, o čom vlastne kniha bola. Hovorí o tom aj posledný test OECD, podľa ktorého sú naše deti v čitateľskej gramotnosti podpriemerné. Trávia veľa času pri počítači na sociálnych sieťach alebo pri hrách. Nevyžadujú si totiž takú námahu ako čítanie kníh, pri ktorých treba trpezlivo sedieť.

 

      Neponúkli sme im správnu knihu v správnom čase

      Literárna teoretička a kritička Zuzana Stanislavová hovorí aj o ďalších dôvodoch, prečo deti čítajú menej ako v minulosti. "Pretože sme im neponúkli správnu knihu v správnom čase, a tak usúdili, že literatúra je nuda," vymenúva jeden z dôvodov. "Ale aj preto, že ak aj ponúkneme dieťaťu knihu, nevieme alebo nestíhame sa s ním o prečítanom porozprávať, aby sa nám mohli zveriť so svojimi zážitkami a postrehmi. A tiež aby poznali naše názory," dodáva. V neposlednom rade je to aj o tom, že deti nevidia čítať ani svojich rodičov.

 

     Začať treba v ranom veku dieťaťa

     Recept na to, aby deti spoznali čaro čítaných príbehov, je jednoduchý. "Rodičia by mali deti viesť k pravidelnému čítaniu. Mali by s tým začať čím skôr - už v ranom veku. Dieťa by si malo odmalička budovať svoju vlastnú knižnicu," myslí si detská psychologička Dagmar Kopčanová. Deti by mohlo motivovať aj to, že v súčasnosti sa tlačia knihy na vysokej úrovni a sú farebne príťažlivé. Výber kníh je dnes naozaj dostatočný. Aj to však môže spôsobovať problém. Rodičia často nevedia vybrať pre dieťa tú správnu knihu. "Veľa kníh je priemerných až podpriemerných. A poradiť pri ich výbere nemá kto. Personál kníhkupectiev nie je rozhľadený, sú to len urovnávači a dokladači kníh," myslí si Tibor Hujdič, majiteľ internetového detského kníhkupectva.

 

     Ako spoznať tú pravú knihu?

     Kvalitnú knihu od nekvalitnej môžeme rozpoznať podľa viacerých znakov. "Nekvalitnú, teda povrchnú, plytkú knihu spravidla prezrádza niekoľko indícií - krikľavá ilustrácia amerikanizovaného typu so zjednodušenými kontúrami postáv aj reálií, stereotypná, nefunkčná a prehnaná ozdobnosť, nepôvodnosť príbehu teda skrátené prerozprávanie známeho úspešného diela," vysvetľuje Z. Stanislavová. Zlé knihy môžeme identifikovať aj podľa názvu. Objavuje sa v nich falošný sentiment v podobe zdrobnenín, ako napríklad rozprávočky pre dobré detičky. Alebo v podobe transparentnej veselosti ako veselé rozprávky pre... či hravosti uletené rozprávky pre... "Nekvalitná kniha máva spravidla problémy aj v rovine pravopisu a štýlu," dodáva.

 

     Mačka vo vreci - tak sa dnes kupujú knihy

     Vybrať naozaj kvalitnú knihu nie je teda také jednoduché. "Kniha je mačka vo vreci. Či za niečo stojí, zistíme až po jej prečítaní," konštatuje T. Hujdič. Nájsť spomedzi stoviek kníh takú, ktorá dieťa naozaj obohatí, však nie je úplne nemožné. "Najistejšie je nájsť si na internete zoznamy kvalitnej literatúry od ľudí, ktorí sa dlhodobo odborne venujú tejto téme," dodáva. Vytvorili ich napríklad spisovateľ Daniel Hevier, kritička Z. Stanislavová či iní odborníci. Internetové kníhkupectvá tiež ponúkajú možnosť vyjadriť sa k predávanej knihe. Čitatelia tým pomáhajú ďalším pri výbere.

 

     Tínedžeri chcú upírov, nie klasiku

     Malé deti majú stále rady klasiku, tínedžeri siahajú skôr po zahraničnej fantasy. Čo je lepšie pre naše deti? Stará dobrá slovenská klasika, noví autori alebo zahraničná tvorba? "Slovenská klasika najmä pre menšie deti bude fungovať stále," hovorí Zuzana Šeršeňová z vydavateľstva Slovart. Na zahodenie však nie sú ani diela súčasných slovenských autorov. "Z našich autorov určite stoja za povšimnutie Andrea Gregušová či Branislav Jobus," vyberá. Ďalší odborníci dávajú do pozornosti aj diela autorov Jána Uličianskeho, Nataše Tanskej, Erika Jakuba Grocha, Daniela Pastirčáka, ale aj ďalších. Medzi knihami pre najmenších sa podľa rebríčka kníhkupectva Martinus drží na popredných priečkach Hovorníček od Daniela Heviera, Môj macík od Márie Rázusovej-Martákovej a Opice z našej police od Kristy Bendovej. V rebríčku vydavateľstva a kníhkupectva Ikar však medzi najpredávanejšími knihami dominujú knihy o krtkovi českého ilustrátora Zdeňka Millera. "V kategórii od štyroch do desiatich rokov sú najpredávanejšie detské encyklopédie či knihy o zvieratách," hovorí Mária Lešková. Obľúbené sú aj diela Astrid Lingrenovej, knihy Jacqueliny Wilsonovej či populárne náučné knihy Hrôzostrašná história, Príšerná veda a Hrozný zemepis. Deti nad desať rokov zase uprednostňujú skôr tituly, ktoré "letia". "To znamená prevažne žáner fantasy zahraničných autorov." V súčasnosti je najpredávanejšia upírska sága Škola noci a Nočný tieň. "Veľmi dobre sa predávala aj veľká kniha k filmom o Harrym Potterovi či Atlas vesmíru plný prekvapenia a zábavy," dodáva Z. Šeršeňová.

KATARÍNA RACAČOVÁ

AKO S DEŤMI SPRÁVNE ČÍTAŤ

- Čítajte s deťmi nahlas až do desiatich rokov.

- Čítajte si každý deň, pokiaľ možno v rovnaký čas.

- Nebuďte prekvapení, ak dieťa chce počuť obľúbenú knihu viackrát. Je to dobré, aby porozumelo deju.

- Keď čítate knihu na pokračovanie, vždy najskôr zrekapitulujte, o čom bola predchádzajúca časť, aby sa dieťa lepšie zorientovalo.

- Okrem beletrie môžete s deťmi čítať poéziu či články z časopisov.

ZDROJ - childrensbooks.about.com

 

AKO JE TO S POVINNÝM ČÍTANÍM

- Povinnú literatúru predpisuje ministerstvo školstva len stredným školám.

- Rozhodnutie o tom, čo budú čítať deti na základnej škole, je v kompetencii vyučujúceho.

- Existuje katalóg odporúčaného knižného fondu pre základné a stredné školy.

ZDROJ - Min. školstva, vedy, výskumu a športu



Komentáre

denisa may2.6.2012
 

Ja som stravila 12 rokov v severnom Nemecku. Tu absolvoval moj syn aj prvy rocnik. Tu deti travia nesmierne vela csu pri pocitaci a elektronickych hradkach, napriek tomu existuju velmi lakave programy na zvysenie citatelskej gramotnosti hlavne pre deti do 10 rokov. Jednym z nich je tkz. citatelsky rebrik, kde su knihy rozdelene do viacerych kategorii podla zvysujucej sa narocnosti. Zohladnuju sa velkost pisma, zlozitost slovnej zasoby a hlavne dlzka a komplexnost pribehu. Deti su naramne motivovane, ked badaju, ze same dokazu precitat \"celu knihu\". Okrem toho, ako rodicia sme chodili raz tyzdenne rano na hodinu citania, kde sa predcitavali rozne knihy. Tam zistili deti i rodicia, co sa im paci. Nemci pisu aj velmi zaujimave knihy pre deti. Moderne naucne temy. Ja zboznujem slovenske rozpravky, ale tych nie je az tak strasne vela...a deti potrebuju aj nove vizie. Nebolo by to take zle, keby sme mali k dispozicii viac knih nemeckych autorov v slovencine.

Adhara31.5.2011
 

Myslím, že dieťa v sebe sklony k čítaniu buď má alebo nemá, a s týmto neurobí nič žiadna kultúra ani výchova. Vidím to na príklade seba a môjho brata – boli sme ohľadom čítania vychovávaní rovnako, ale napriek tomu on skončil nalepený na počítači. Keď mu ho vezmeme, prečíta si maximálne nejaký komix. Zavedenie/zvýšenie frekvencie povinného čítania nepomôže, naopak, vyvolá odpor, lebo čo sa musí, to sa hnusí.

Vasil31.5.2011
 

Možno pár slov o význame čítania. V Japonsku majú v školách povinné každodenné čítanie. Dôvod je jednoduchý a najmä ďalekosiahly. Japonci objavili priamu skúsenosť medzi čítaním a tvorivosťou. Čím viac čítaš, tým väčšiu máš slovnú zásobu. Čím väčšia slovná zásoba, tým väčšia možnosť presnejšie popísať prípadný problém. Technický, kultúrny, spoločenský, citový, zdravotný. Viac slov umožňuje aj lepšie si predstaviť to, čo čítame. Vytvoriť si plnohodnotnejší obraz o napísanom. Čítanie teda priamo súvisí s našou predstavivosťou, fantáziou, tvorivosťou. Myslím, že by čítanie malo byť aj v našich školách povinné, a potom rozhovory o tom, čo bolo prečítané, tiež. Ak nám záleží na našich potomkoch.

katka31.5.2011
 

Tento článok mi pripadá zbytočne desivo prikrášlený. Deti čítajú, lenže vo svete techniky sa cesta ku knihe hľadá oveľa ťažšie. V minulosti bolo možno detských čitateľov o čosi viac, ale vývoj je prirodzený. Dnes máme zdroje informácii na dosah ruky, nielen v knihách.

Jara Hribiková Bertolasi31.5.2011
 

Ja nie som až taká pesimistka. Myslím, že sa deti stále delia na tie, ktoré radi čítajú a tie, pre ktoré je príťažlivejšia hra a knihu do ruky vezmú iba v krajnom prípade. V elektronickom veku do toho vstupuje aj trávenie času pri PC. Vždy to bude o tom, či rodičia vedú deti k čítaniu, alebo ani sami nemajú k čítaniu vzťah. Ak je to tak, znamená, že aj oni, keď boli v školskom veku, patrili do kategórie \"nečitateľov\" a história sa opakuje.
Rodič - čitateľ, vie veľmi dobre vybrať dieťaťu správnu knihu z veľkej ponuky rozprávkových kníh aj sám.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: