IKARIKAR http://www.ikar.sk

Dokonalý život (Silvia Patzeltová)11.8.2016
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 131, Komentáre 2

 

„No tak, Dani, veď tvoj život je dokonalý!“ zakričala na mňa Sára, vzďaľujúc sa odo mňa na parkovisku, kúsok od našej školy. Dokonalý… To si myslia všetci. Ale čo je skutočne dokonalé?
Cestou domov som sa zastavila nakúpiť. Aspoň niečo, keď má teraz mama zase zlé obdobie. Vošla som do supermarketu, vzala si vozík a vydala sa na prieskum medzi regály. Po pár minútach som už mala vo vozíku nejaké vajíčka, syr, šunku, jogurty, pečivo a kura, ktoré by som mohla upiecť na večeru, ak bude doma pokoj. Cestou k oddeleniu so zeleninou som v hlavnej uličke narazila na pár ľudí z mojej školy.
„Ale pozrime sa, koho to tu máme! Odkedy zbohatlícke detičky chodia nakupovať? Alebo sa vám už minuli peniaze, keď od vás ocko zdrhol? Už vám nemá kto platiť sluhov?“ začal na mňa kričať jeden z nich – Tony. V skutočnosti sa volá Anton. A vyhráža sa, že rozbije hubu každému, kto ho tak osloví. Zakomplexovaný chudák. S podobnými sa stretávam každý deň a naučila som sa nevšímať si ich alebo sa k nim správať povznesene, čo ich štve ešte viac a umocňuje to dojem, že som namyslená, ale je mi to jedno. ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.11.8.2016
 

Anotácia nás oboznamuje s Danieliným dokonalým životom.
V prvom odseku je pre istotu slovo dokonalý zopakované okrem nadpisu trikrát. Vymenovaný je nákup, predstavená pre dej nepodstatná osoba, iba preto, aby sme pochopili, že život hlavnej hrdinky je naozaj D (už sa mi to slovo znechutilo, budem ho skracovať). Vymenované sú prvky luxusného bývania, značka auta, aby sme nezabudli, že hrdinka vedie D život. Nudia ma vymenúvania, opisy.
Pre úplnosť pochopenia (či ešte stále nie?) luxusného života je v texte poistka kúpy nádrže na motorku, zaiste za horibilnú cenu, pre ktorú si brat ide dokonca do Prahy. Predpokladám, že mu odtiaľ prišla zo zámoria, prinajmenšom z Grónska, keď na Slovensku takú nedostať. Aha, veď motorka je unikátny kus, to preto. Na scénu prichádza priateľ Andrej, jednoduchý, chudobný, so starou škodovkou, bicepsový. Za ním sú predstavení nenormálni, všetci do jedného, závistliví učitelia – tu mi dochádza, že sa sama hrdinka vníma ako D, keď z jej hodnotenia okolia vzíde, že len priateľ a jedna kamarátka ju vníma „normálne“. Teda len on jediný, aj o nej má pochybnosti. Dotierajúc je nám zopakované, ako hrdinka pochádza zo „zabezpečenej a úspešnej rodiny“.
Ideme ďalej: máva nočné mory. Normálny sen mala naposledy vtedy, keď sa jej snívalo auto, bazén, kajuta lode, záchody v lietadle, dovolenkový apartmán na francúzskej riviére...
Trochu rozruchu a vybočenia narobí nadratá matka. Aspoň niečo.
D život D študentky (veď aj priateľ jej povedal: Si múdra a krásna - mimochodom, aj slovo krásna/y/e sa vyskytuje veľakrát), D nákup, D bývanie, D chalan, D vzťah, je ten všetci neD okolo závidia. Paranoidná a domýšľavá hrdinka, ktorá sa uspokojuje jediným: všetko jej celý svet závidí, je nenormálny, len ona je v poriadku, lebo si sama nepripúšťa, že je D, veď je úplne normálna a celý svet nenormálny...
A ešte raz, pre istotu, sa zopakuje to slovo na D, aby sme nezabudli. A znovu na konci v policajnej rubrike.
Aj brat speje do blázinca, keď sestru oslovuje zlatko a vymláti chalana, ktorého si priviedla domov. Nerozumiem tej zlatej klietke, alebo rozumiem – všetci sú postihnutí. Matka roky chľastá a nik s tým nič nerobí, tatko ten ansámbol dotuje a medzitým si vyráža do sveta, aby si užíval so štetkami a tiež s chľastom, predtým ponižoval a mlátil syna. Syn je z toho, evidentne, blázon.
Z brata sa stáva monštrum, ktoré jej kedysi otrávilo psa, dokonca ju znásilňuje. Opakovane. Ona, z obavy, nikomu nič nepovie, veď je normálna a úspešne to skrýva.
Aby som neodbočovala: brat vymláti sestrinho priateľa, ktorý ešte pred chvíľou skrýval pod tričkom perfiš vypracované bicepsy, ktoré závidel celý svet.
Chvíľu mi trvalo, ktorý v bitke vlastne zomrel, keďže bola reč o bratovi, ako ju ťahá za vlasy, a zrazu prišla veta: Je mŕtvy. Rovnako nerozumiem, prečo sa priateľ odrazu tackal dolu schodmi, keď o ňom vieme, že má pod čiernym tričkom tie perfiš vyrysované B, že vyzerá ako B(oh).
Rodina vyšinutých. Beriem, nie každá musí byť normálna, teda aspoň priemerne normálna. Ale poviedka mi nič nedala. Nemá za cieľ niesť posolstvo ani poskytnúť nečakaný záver. Ani mimoriadne zvraty. Vlastne nič nerieši, len speje k neodvratnému koncu. A ten je najhorší: brat ju napokon zabije. Sestru, ktorú miluje, zabije. Len tak. Síce, možno zo žiarlivosti. Trpí viacerými diagnózami, o ktorých sa už nedozvieme, tak ako by sme sa nemali dozvedieť ani o tom, čo sa vo vile udialo. Má to dôvod: poviedka písaná v 1. osobe a koniec s umierajúcim rozprávačom k sebe akosi prirodzene nepasuje.
Chválim kultivovanosť jazyka, je na takmer D úrovni, čo je tu výnimočné. Ale to je jediné, čo ma upútalo a čo si chcem pamätať.

Silvia Patzeltová11.8.2016
 

Ďakujem za názor a za pochvalu kultivovanosti jazyka. Uznávam, že D slovo je tam použité pričasto. Myslím, že keď sa spomína bolesť v srdci, tak by mohlo byť jasné, ktorý z nich je mŕtvy. Ale uznávam, že niektoré psychologické stránky sú až príliš dobre skryté a človek ich možno nepochopí. Takisto uznávam, že niektoré linky by chceli trochu viac dotiahnuť.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Silvia Patzeltová

11866215_1137508586276966_1442311121066525688_n.jpg
O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: