IKARIKAR http://www.ikar.sk

Dve tváre pána Tita (Zana)4.4.2017
 

3
 počet hodnotení: 14
prečítané 179, Komentáre 40

 

Dve tváre pána Tita - 11. časť


Keď jej Tito predchádzajúci večer veľkoryso ponúkol nocľah, bola dosť mimo, nič okolo poriadne nevnímala, vlastne ani nevedela, do akej ulice to zahli, do ktorého poschodia vyšli, nezapamätala si ani len jeho meno uvedené na zvončeku. Bohvie, či sa ten starý pán volal vôbec Tito, či to nebol len jeho ďalší ľahko zapamätateľný „marketingový trik“, podobne ako ten s červenou kabelkou.


Tú noc poriadne nespala, prehadzovala sa na úzkom mäkkom gauči v jeho kuchyni, prikrytá len tenulinkým plédom, oblečená v spotených šatoch. V podstate len prečkala noc kdesi v úkryte – nie na ulici ani na policajnej stanici, a hlavne zadarmo. Nemala už silu kráčať na opačnú stranu mesta, hľadať lacný hostel a zúfalo presviedčať recepčné, aby ju ubytovali aj bez dokladov. Mozog jej neustále šrotoval na plné obrátky, bola v absolútnom strehu. Keď si Tito na večeru krájal pečivo, všimla si, z ktorej zásuvky vytiahol nôž. Mala ju na dosah, stačili dva kroky a bola by pri zbrani, keby sa predavač náhodou v noci o niečo pokúšal. Až ráno a potom cez deň, keď sa pri ňom motala okolo stánku, si uvedomila, že ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.21.5.2017
 


1. kapitola:
Siliť je nútiť do niečoho. Vietor sa do ničoho nesilí, ale silnie.

Škrtaj príslovky, častice, ukazovacie zámená... – ešte, aspoň, už, to, ten, to ten, viac, asi, pravdepodobne, zrejme, nejaký/á/é/í/ú/ého, každopádne (2. kap), hádam (3. kapitola – podobné konštatovania iba v prípade rozprávania v 1. osobe), podobne: totiž, veru - text bez nich bude vzdušnejší.
Pár príkladov, kde nemusia byť:
... ktoré (ešte) pred pár dňami (aspoň trochu) pozdvihli náladu, najmä (tie) červené a zlatisté; bol (to taký ten) novembrový deň – opakuješ často, viem, pre zvýraznenie, ale raz stačí napísať, prípadne dva, ale s čo najmenším počtom ukazovacích zámen, nie tri po sebe; videli (toho už) veľa; s (nejakým tým) chrumkavým pečivom...


Aj prídavné mená povyhadzuj – lesklé (hladné) havrany: vyzobávajú zrná, tak sú hladné aj bez prídavného mena; povoleného predĺženého sobotného spánku – dve PM sú viac ako dosť.
Dospával ďalej náročný pracovný týždeň – ďalej dospával náročný týždeň.

Aj privlastňovacie zámená vyhoď odtadiaľ, kde je zrejmé, komu čo patrí: jej manžel ap.


Tu, teraz, o tomto čase, dnes – o týchto príslovkách a ukazovacích zámenách prítomného času píšem často, napriek tomu ich nachádzam neustále. Je namieste čítať komentáre pod dielami.
Znovu: príbeh, ktorý sa odohral v minulom čase, nemôže pojednávať o dnešnom dni (dnes), o tejto sekunde (teraz), mieste, ktoré je od čítajúceho ďaleko (tu, o tomto čase). O tomto čase nahraď napríklad: v rovnakom čase. V reči hrdinov áno, v reči autora nie.

Nehreje, ani nevystrčí – bez čiarky; ešte pár rokov, a vymení (celú) obľúbenú kolekciu – bez čiarky; jeden pre druhého, ako kedysi (2. kap.) bez čiarky. Našla som viac čiarkových nedostatkov, ale to sa stáva.


Vety cez viac ako dva riadky sú pridlhé. Kráť. Niekde máš aj na šesť riadkov, text tým veľmi stráca na rezkosti, údernosti.


2.kapitola:
Prenádherný – autori radi preháňajú a najlepšie vsunutím superlatívov. Nie je to spisovateľské, pretože si tým zľahčí prácu. Vhodnejšie je, ak prostredie/situáciu opíše tak, že čitateľ pochopí jeho prenádhernosť, skvelosť, krásu, pompéznosť či majestátnosť. Povyhadzuj tie „uľahčovadlá“. V 2. Kapitole nerozumiem, prečo máš toľko slov, najmä prídavných mien, kurzívou. Zmeň. Ani to nie je najlepší spôsob, ako upútať.

Ako som sa už raz k tvojmu dielu vyjadrila, je pre mňa naťahané, unavujúce. Začala som čítať od začiatku, aby som konkrétne vypichla, čo ho spomaľuje. Mnoho odsekov by som zhrnula do najpodstatnejších informácií, nezaoberala sa pitvaním každej situácie, ak nemá pre ďalší vývoj podstatný význam.

Mobilom kontroloval maily a ona sa ho rozhodla „spacifikovať“: toto slovo má skôr význam obnoviť, nastoliť mier, aj utíšiť, ale v inom zmysle ako odpútať od práce.


Prúser, v tretiaku na strednej, prekecať... patrí do jazyka postáv, nie rozprávača, jedine, ak rozpráva príbeh v 1. osobe a jeho jazyk chce byť jedinečný.

„V práci nepijem, ďakujem,“ odmietla. – uvádzacie vety typu: odpovedala (.), opýtala sa (?), zakričala (!) sú zbytočné, veď ich charakterizuje znamienko za vetou. „Odmietla“ je podobný prípad - z priamej reči je zrejmé, že odmietla. Iný príklad: „Ahoj!“ (zakričala na neho).

Zbytočné je aj: bez čiapky „na hlave“ – veď kde inde;
a o mesiac aj – „a“ a „aj“ majú rovnaký význam.

Špagety bolognese – buď spaghetti bolognese ako originálny názov, alebo bolonské špagety.
Teambuildingy by som vymenila za pracovné stretnutia.

3.kapitola:
Boli to už tri hodiny, čo nepovedali ani slovo – Tri hodiny nepovedali slovo. Vetu som vypísala a nahradila jednoduchšou ako ďalší príklad zbytočnosti pojmov.

Dolomity, z ktorých sa nadchýnal = ktoré ho nadchýnali.

Stredoslovenský kraj – veľké „S“.

Art deco bez medzery.

4. kapitola:
Ponuka k sexu do štvorky – bez „k“

Dýchanku – nespisovné, bohemizmus.

Rehnila sa z jeho historiek = jeho historkám.

Rozvaliť sa k bazénu = pri bazén. Rozdiel: „pri“ súvisí s miestom, „k, ku“ s pohybom. Ísť k bazénu, byť pri ňom. Ísť k oknu, stáť pri ňom.

Uzobávať – nespisovné.

Kúpime jej pravú taliansku koženú kabelku – postačí koženú kabelku. Aj pravú (nepravá kožená nie je), aj taliansku je zbytočné, vyznieva divne. Nepredpokladám, že budú pri výbere čítať každú visačku, prípadne sa vypytovať, či je naozaj vyrobená v T, aby kúpili „pravú taliansku“.

5. kapitola:
Koľko by ste za ňu dala = dali: vykáme vykaním.

Crossbody by som vyhodila, načo anglické výrazy – buď po slovensky, alebo v tomto prípade nemusí byť vôbec.

6. kapitola:
Jeden krát = jedenkrát.

Skenuje okolie – povyhadzuj, prosím ťa, tie cudzie výrazy, máme slovenské, znejú lepšie a do slovenského diela vhodnejšie, resp. nevystihujú, čo chceš vyjadriť. Skenovať znamená len pracovať so skenerom.

Espreso, prípadne espresso, nie esspresko.

Gelato je zmrzlina, samozrejme, ale neviem, prečo si ho musela použiť. Ak by príbeh rozprával Talian, ušlo by, ale rozpráva Slovenka, preto sú v autorskej reči namieste slovenské výrazy.

Nerozumiem časti, keď siahla do kabelky – tá, ktorú mala pri sebe, voňala novotou. Inú nemala. Logicky vyplýva, že svoju zabudla, keď kupovala novú. No ona sa neznepokojí, nevráti. Zabudla v nej peniaze, doklady a ktovie, čo ešte. Nič nespraví, pokojne sedí na schode bez zmeny.

... že ju delí len pár sekúnd od jedinej prijateľnej možnosti – je to ďalšie krkolomné vyjadrenie. Napokon aj zle volené. Možnosti boli dve: buď sa vrátiť po zabudnutú kabelku, alebo hľadať muža. No ona nespravila ani jedno, ani druhé.

Zrazu skok niekam, kde ju muž vysadil a nechal pri kukuričnom poli. Pochopím, že je to spomienka. A zas do podrobností natiahnutá na pol kapitoly.

„Skener v očiach mala ustavične nastavený na najvyššej funkcii bystrosti“ - verím, že sa aj táto veta dá prepracovať do jednoduchej, nezveličenej formy a bez cudzieho výrazu.

Zhrniem: vyšla z trhoviska, prešla ulicou na námestie, našla tieň na schodku, sadla si. Zrazu sedí na schodku vedľa predavača s kabelkami. Medzitým si za dve eurá si kúpi vodu – za eurá z peňaženky, ktorú nemá. Uvažuje zaobstarať si lacný hostel – hostel je lacná ubytovňa, takže slovo lacný je zbytočné. Nemá peniaze, no chce sa ubytovať. K trhovisku sa zbiehajú dodávky – veď z neho vyšla, prešla ulicou a sedí na námestí. Napriek tomu vidí aj čo je za niekoľkými rohmi.
Zjaví sa pri nej predavač, čo jej predal kabelku, nepredaný tovar nahadzuje zo stánku do dodávky.
Nie je to dobre napísané, musíš prerobiť.

V 8. kapitole pokojne sedí u Tita, predavača, chlípe horúci čaj.

Nie, Zana, vriacim čajom a sušienkami na neopiješ. HH sa nespráva ani trochu nepokojne, hodiny vyčkáva na námestí, neuteká hľadať kabelku ani muža, nebeží rozrušene na políciu, dokonca sa nechá zaviezť k cudziemu Talianovi. Bohvie kam. Ako som pochopila, dokonca zostane do rána. V spomienkach odbieha k Eiffelovke, keďže nám ich sprostredkúva, sme zas inde a zas spomaľujeme. Pohoda, francúzsky vzduch, pamiatky, objímania a iné dôvernosti (tých som už presýtená). Mužovi sa mohlo čokoľvek stať, no ju to netrápi.

9. diel – zas sedí na schodkoch s novou kabelkou, bez starej, bez muža. Mám déjà vu?

Pripadá mi ako mentálne zaostalá, nedokáže riešiť vzniknutú situáciu hneď.
Namiesto toho sa zas musím prehrabávať balastom.
Prepáč, nedokážem čítať ďalej, dielo nie je spracované uveriteľne. Napíš mi, prosím ťa, že si prerobila, ak prerobíš, potom sa vrátim.

Ohriatý = ohriaty


V podstate sú kapitoly s rovnakými nedostatkami, plus tie absurdity popísané vyššie, ktoré ma odradili úplne.

Často vkladáš do úvodzoviek slová nepatrične. Úvodzovky slúžia na priamu reč, prípadne vyjadrenie irónie, máš ich často: pozval „len tak“, „na drink“, za „normálnych“ okolností, „USA“ – slová nemajú iný význam než ten, čo majú bez úvodzoviek.

Aj tri bodky majú význam nedopovedaného (v priamej reči aj prestávky), zvažuj preto, kde ich dať a kde radšej nie.

Vyvaruj sa: „oné“ dva deci minerálky, z „onoho“ jedinečného miesta.

Ak sa dá čokoľvek napísať jednoduchšie, sprav tak: „pocit, hraničiaci takmer s istotou“ nahraď pocitom istoty atď.

Najlepšie je, ak sa v prvej kapitole niečo zmení a vzniknú prvé otázky a hlavne čitateľská zvedavosť, ako sa bude príbeh vyvíjať. U teba sa tak dlho nedialo. Potulky po meste, sedenie v reštaurácii či bistre, zjednávanie ceny kabelky pre dcéru na jednu kapitolu a podobne nebolo pre mňa väčším ťahákom.
Asi si nechcela hneď zaujať a postupuješ pomaly, zmeň aspoň to, čo by si mohla, aby spomaľovanie netrpelo príliš. Dielo dostane spád a ľahkosť. Vyhoď spomenutý balast, vyvetraj, dopraj čerstvosť, svižnosť a nezabudni na logiku.

Zana22.5.2017
 

Milá Alia... popravde, padla mi sánka, keď som zbadala tvoj dlhý komentár! :) V prvom rade ti veľmi pekne ďakujem za tvoj čas a námahu, nesmierne si to vážim. Dúfam, že to nebude znieť podliezavo, keď ti poďakujem za všetky upozornenia, predovšetkým tie jazykové. Nikdy mi nikto takto nezhodnotil text a som za to veľmi rada. Iné je čítať teóriu, iné vidieť príklady z praxe. Nemám ti k tomu čo namietať, evidentne vieš, o čom píšeš a veľmi si vážim, že si si dala tú prácu a vypísala mi všetko, čo ti vadí. Budem sa k tomu asi často vracať, aby som v ďalších textoch nerobila rovnaké chyby. Fakt skvelé! ;)
Čo sa týka tej logickej linky... v texte si prehliadla jednu vec - Ivetinu kabelku s dokladmi i peniazmi si zobral Ladislav, aby jej odľahčil. Keď išla kupovať kabelku pre dcéru, podal jej len 100eur, čiže ona nemala pri sebe nič, len tie peniaze a bola s tým OK, za kabelku dala 50, ostalo jej potom 50. Preto potom neplašila a nehľadala svoju kabelku, pretože vedela, že ju má jej manžel. Vsuvka s kukuričným poľom tam bola kvôli tomu, aby poukázala na to, že Ladislav ju už raz takto nechal visieť, aby si poradila. A ešte sa do toho poľa raz vrátim...
Po námestí nepobieha - všetko sa odohráva pred trhoviskom/pri zmrzlinárni kúsok odtiaľ. Tam sa s L.rozlúčili, zájde sa pozrieť len na vedľajšie námestie, inak ho čaká na mieste, kde sa rozlúčili. Kam inam by mala ísť? Nemôže sa rozbehnúť po celej Florencii.
Čo sa týka jej naivity, možno miestami až nesvojprávnosti - kniha bude riešiť aj túto tému, Ladislav jej dal všetko, no vzal si ešte viac...
Alia, texty tu na MT už prepisovať nebudem(komu by sa to chcelo znovu čítať), opravím si však tie v PC a ďalej sa pokúsim písať a myslieť pri tom na tvoje rady. Nech už sa rozhodneš čítať ďalej alebo nie, je na tebe. Každopádne, ešte raz ti veľmi pekne ďakujem, veľmi si mi pomohla. Pekný deň!

Alia S.22.5.2017
 


Prosím, rado sa stalo, ak dosť pomohlo.

Asi som peniaze prehliadla, moja chyba.

Ad námestie: určite máš v texte, že k nemu prešla z tržnice ulicou. Preto moja pripomienka, že nemôže vidieť, ako balia nepredané veci, je namieste. To by som upravila.
Ale rozhodne by som ju neposlala s cudzím človekom namiesto náhlenia sa na políciu. Dorozumie sa anglicky, podľa niektorých indícií aj taliansky, alebo si talianske vsuvky dala iba tak, ale potom radšej nič ako náznaky poznania reči. Ak zostaneme iba pri angličtine, s políciou sa ňou určite dohovorí.
Ako by si sa správala v podobnej situácii ty? Budeš hodiny sedieť na schodku (do súmraku) alebo pohľadáš najbližšiu policajnú stanicu? Pravdepodobne sa po námestí v priebehu dňa aspoň raz prešli. Mala ich osloviť.

Zana, konanie hrdinky je neuveriteľné a nelogické. Chceš to tak, aby zapadalo do kontextu, ale aj uveriteľnosť by mala hrať úlohu.
Aj jeho konanie je prapodivné. Ako sme sa dozvedeli, HH s ním žije roky, je teda milý k nej, láskavý, finančne ju zabezpečuje... isto by ju v cudzine len tak nenechal. Popis jeho povahy tomu aktu odporuje. Nechať ženu po desiatkach rokoch manželstva zámerne v cudzine samú, hraničí s otázkou smrti. A to milujúci manžel snáď nechce. Čo tým sleduje? Že ju viac nenájde, vystaví sa nebezpečenstvu dlhých výsluchov, podozrenia z vraždy, zadržania? Pre tieto dôvody je jeho konanie neuveriteľné, ak naznačuješ, že jej to robí náročky. Je psychicky nezrelý, nezodpovedný a pravdepodobne deviant. Nevydržala by s ním roky, ich život by nebol o objímačkách a podobne. Tadiaľto by som sa neuberala.
Pamätaj na realitu, na to, ako sa všetko môže vyvinúť - myslím tým jeho zadržanie na polícii. Už ju musel dať hľadať, keď sa do noci neukázala. Ak nie, nemôžeš ho vykresliť v žiadnych romantických, obetavých pózach.

Nemôžem ti prikázať, aby si menila, ak sama nechceš, ale predstavuj si situácie na sebe, to ti pomôže. Taliansko nie je najbezpečnejšia krajina z viacerých aspektov pre opustenú ženu. Taliani sú síce srdeční a priateľskí, ale...

Možno sa zastavím.
Aspoň tie slovné vaty odstráň, ak už nemieniš zreálniť.

Zana22.5.2017
 

Alia, ešte dovysvetlím. Párkrát som tam spomenula, prečo zájsť na políciu je pre Ivetu až posledná možnosť. Jej manželstvo nie je vôbec ideálne, naopak, je veľmi veľmi komplikované, i keď spočiatku sa javilo ako ideálne (komu sa tak vlastne pri svadbe nejaví, všakže?). A objímačky v Paríži pred Sacre Coeur sú práve ten začiatok, ako kontrast dokonalého pocitu zo sveta, aký mala vs. sedenia na schodoch pred trhoviskom, keď nemá nič. Ladislav nie je milujúci partner v pravom slova zmysle, a to, že ona s ním ostáva a prečo, napriek tomu, že to nie je dobré, bude opäť postupne odhaľované neskôr. Koniec koncov, je to jedna z hlavných myšlienok knihy - nechcem predbiehať, ale je to tak trochu o psychicky týranej žene, preto sa budú spomienky objavovať pomerne často. Dúfam, že sa mi podarí postupne odhaľovať ich vzťah a konanie, ktoré sa možno teraz môže javiť ako nelogické. Ak sa mi to nepodarí, budem sa holt musieť poriadne zamyslieť a prepísať úvod (alebo aj celú knihu :))

Alia S.22.5.2017
 

Čiže sa jedná o psychicky týranú ženu? To som nepostrehla. V texte by teda nemalo chýbať ponižovanie, kritizovanie za všetko, k psychickému sa neskôr pridá i fyzické násilie.
Ju opíš ako nie pohodovú ženu, uvedomujúcu si akurát to, že prehrá, ak sa pôjde prihlásiť na polícii, že sa stratila. Mal by ju pokorovať i sexuálne, zneužívať, lenže on ju vodí po výletoch, dáva jej peniaze. Tento problém je rozsiahlejší, nemôže sa zúžiť len na ponechanie v cudzom prostredí. Opakujem, vystavuje sa tým (muž) prenasledovaniu zo strany polície. Asi by si si mala lepšie naštudovať syndrómy týranej ženy vrátane seba zničujúcich faktorov, depresií, poruchy príjmu potravy, vrátane toho, že sa o seba menej stará, žiadne drahé kozmetiky, relaxačné kúpele pri sviečkach vo vonnom oleji a podobne. Týraná stráca rešpekt voči sebe samej, je neistá, nie je ľahké nadviazať s ňou kontakt, nespráva sa prirodzene. Správa sa skrátka inak ako normálna žena, ktorá sa kochá krásami cudzích miest, kupuje kabelku dcére a zjednáva cenu. Dokonca som som kdesi čítala, že sa zistili podobné prejavy ako u tých, čo prežili únos alebo koncentračné tábory.

Ak by som teda našla príznaky týranej ženy, pochopila by som viac. Nestalo sa. Pokúšaš sa síce vytvárať taký model, no bezúspešne. Zatiaľ Iveta nie je ani náznakom týranou ženou, nespráva sa vôbec ako pod psychickým nátlakom.

Mrkla som na 9. časť

Matka-fajčiarka:
spojovník spája dve súvisiace slová: Frýdek-Místek (vzniklo zlúčením dvoch miest v jedno), žlto-červené (myslí sa pásikavé, žltočervené = oranžové) a nedáva sa pred ani za ním medzera.
Pomlčka má iný význam, nespája dva výrazy v jeden, pr.: vzdialenosť Nitra – Košice, matka – fajčiarka, dáva sa pred i po medzera.

Nechápem záver: ak ju Tito odvezie na políciu, bude to „totálna porážka pred Ladislavom“. Akože si ju má Tito nechať navždy, len aby ona vyhrala nad mužom? Nemá sa nikdy vrátiť? Opäť to nie je reakcia týranej osoby.

Ešte jedna vec mi napadla: snáď si HH pamätá meno hotela a zaiste nie je od miesta, kde ju Ladislav nechal, ďaleko. Aj tam ju môže Tito zaviezť. Nie že môže, ale mal hneď v prvý večer. On snáď netrpí poruchami psychického násilia, aby nedokázal zdravo uvažovať.

No, som zvedavá, čo sa z tohto bizarného príbehu vykľuje. Nie pre zvedavosť faktickú a logickú, nie pre zvedavosť, akú by som mala mať, ale čo si s tým ochotná dorobiť a kam až zájsť.

Priaznivcov máš, ako vidím, ťažko mi prehovoriť ťa na inú cestu. Som v tom sama, kto vidí komplexne faktické, logické aj pravopisné chyby v takom rozsahu a asi ťa nenahovorím na nič, čo sa týka prepísania diela ako celku.
Musíš sa sama rozhodnúť.

Mária Blšáková20.5.2017
 

9.
(číslujem podľa dolných)
Vrátila som sa k predchádzajúcej kapitole a súhlasím s Maxom, že akoby bolo niečo nedopovedané i keď tiež mám rada tieto dramatické skoky. Možno by stačilo dodať: Neboj, signora, niečo s tým urobíme.
... dvom i úzkymi ulicami - predtým máš ulicu. Viem, je to drobnosť, ale daj uličkami. Môžeš, keď sú úzke :)
... mohla ísť. No nechcela - mohla ísť, no nechcela
Inak by pred Mona Lisou - nie pred Monou?
... s iste zvláštnym chrupom - ti iste ma akosi zneistilo :) Možno by nechýbalo.
... zase v duchu ďakovala - ja neviem, možno je to i správne, ale mne sa ta natíska zasa, alebo zas.
Časť o matke v závere tejto kapitoly je skvelá. Až mi nabehli zimomriavky.
10.
... akosi oťažel - buď znovu oťažel, alebo len oťažel, bez akosi. Ak ho tam necháš, pôsobí to ako niečo nové, čo zažíva.
Mohli byť tri hodiny. Tak nejak bolo včera - toto je akési krkolomné. Namiesto Tak nejak daj: Zhruba o tomto čase sa včera rozlúčila s Ladislavom.
... vďačne rozosmiala. Viem, ako to myslíš, ale to vďačne ma tam akosi ruší.
...pohodlné kožené sandále - tu by som kožené vyhodila, lebo je to spomenuté pri kabelke a je to zbytočná info
11.
Pri čítaní mi napadlo, prečo Iveta nevyhľadá internetovú kaviareň a hľa, je tu zmienka o emailovej adrese. :) Myslíš na všetko. :) Zana, niet čo vytknúť. Píšeš naozaj skvelo. To o týraných ženách, a i všetko ostatné.
12.
...vlastne ani nevedela. - Urob z toho novú vetu.
... v spotených šatoch - šatách
A vlastne, čo by si na nej... - táto časť je zvláštna. Buď tam daj z nej, ale aj to je divné, alebo...Čo na nej by starého pána mohlo uviezť do pokušenia akéhokoľvek druhu? :)
... nevyzeralo to na priateľský - Daj to ako novú vetu.
... veľmi vlažná voda. To je studená? :) To veľmi tam chýbať nebude
... tak akurát - Napodiv jej bolo dobré
... čo bola natiahnutá - ktorá
... nočné motýle už nikdy neleteli späť do tmy - tu by možno bolo lepšie použiť prítomný čas. Nočné mory nikdy neletia späť do tmy (i ďalej, že) Akonáhle nájdu svetlo, už sa ho nepustia...
Zana, fakt dobré čítanie. Už mi to chýbalo, ale ešte budem pár dní zamotaná. Prajem peknú sobotu.

Zana22.5.2017
 

Majka, úžasné, veľmi si cením, že pre mňa obetuješ kus zo svojho času, je to pre mňa na nezaplatenie prínosné. Ďakujem ďakujem a prajem krásny týždeň! :)

SD16.5.2017
 

Takže už viem, kde je Ivetina dcéra, vŕtalo mi to v hlave od prológu. Dávkuješ informácie, udržiavaš v napätí. Opäť sa tam objavilo pár pekných myšlienok, ktoré sú pravdivé a ešte mi nejaký čas budú rezonovať v hlave.

zuzana14.5.2017
 

Ako to bude ďalej? Bude ju sledovať a baviť sa alebo zdrhne aby sa jej zbavil? ... pokračuj prosím rýchlejšie :)

Zana15.5.2017
 

Ďakujem, som rada, že chceš čítať ďalej, robím čo môžem, no niekedy to nejde tak rýchlo, ako by som chcela. Dúfam, že ťa to neodradí. :)

Max (Silver)12.5.2017
 

Ahoj Zana,
Čítam, čítam a čítam poctivo, veď som nakoniec bol prizvaný autorkou ! No dobre! Píšeš zaujímavo, pre mňa to má to rytmus aj ustálený štýl. Striedaš spomienky a realitu, čo Ti dáva väčší dramatický priestor. Ľahko sa text číta , takže fajn, zatiaľ žiadna nuda. Niekto na MT napísal, že ak pridávam komentár, mal by aspoň niečo vytknúť, lebo v opačnom prípade nemá zmysel. Ja nehľadám negatíva za každú cenu. Neriešim gramatiku, ale k súvislostiam mám postreh. V pasáži 8 a 9( MT), mi ušla súvislosť. Buď mi v PC preplo, alebo mne nezapína. Iveta chce vrátiť peniaze za kabelku , Tito ju ponúka cigaretou, ide úvaha o cigarete a potom už nasleduje opis rána. Aj keď som len šedý priemer, viem si to domyslieť. Ale predsa, nechýba tam nič? Neviem na to prísť, ako sa dostala do bytu neznámeho predavača. Nech sa darí aj naďalej.

Zana15.5.2017
 

Jeej, Max, toto ma fakt veľmi potešilo, že ťa ten krkolomný prológ neodradil a dotiahol si to až do 9.tej kapitoly! Čo sa týka tej tvojej pripomienky, tak ti nič nepreplo v PC... pravdepodobne sa k tomu, čo sa odohralo medzi cigaretou a raňajkami ešte vrátim, no zvolila som \"dramatickú skratku\", v tej chvíli mi to prišlo nepodstatné to rozvádzať dopodrobna :) Každopádne veľmi pekne ďakujem za komentár!

SD4.5.2017
 

Dobehla som posledné dve kapitoly. Číta sa mi to dobre, plynulo, nič ma neruší. Zase som sa dozvedela viac o Ivete, chápem, prečo si našla staršieho muža - istil ju nielen po finančnej stránke.Napriek tomu, že Iveta spočiatku vyzerá len ako zlatokopka, páči sa mi jej charakter, nikdy sa nevzdáva, je veľmi hrdá a vie sa vynájsť. Som zvedavá, čo sa dozviem o Ladislavovi. Predpokladám, že ani ten nebude iba čierny alebo biely :-)

Zana15.5.2017
 

Tak tak... Iveta má toho v sebe nahromadeného veľa, postupne to z nej bude všetko vyliezať a Ladislav samozrejme nie je žiaden \"čistokrvný hajzlík\",o takých ja nepíšem, veď vieš ;))

Mária Blšáková2.5.2017
 

Doháňam sklz. V štvorke som ti zhltla úplne všetko. Veľmi pekne si vykreslila vzťah, ústupky a výhry, ktoré sú zároveň prehrami. Prikyvovala som hlavou, ako pes na prístrojovke.
5.
... k sexu do štvorky. - možno by bolo lepšie - ponuku na sex v štvorke
Pobavilo ju jeho... - jeho by som zamenila za meno, lebo medzitým niečo bolo
... kým našiel parkovanie - ja viem, že čitateľ pochopí, ale asi by bolo dobré pred parkovanie pridať miesto
... vybral jej z peňaženky stoeurovku - to znie, akoby ju vybral z jej peňaženky. Jej daj preč.
6.
Pomýlilo ma, že číslo príspevku a číslo kapitoly nesedia. Viem, viem, prológ. Je to nepodstatné, len sa lepšie orientuje. Keď sa ti bude chcieť, prečísluj. Prvú kapitolu po prológu označ 2.
... zúfalo po cigarete len túži - bez len.
... a začínala byť z toho nervózna - bez z toho
Ten odstavec - je červená, také sa nenosia. Napadlo mi pri nom, že dedo príliš mudruje, ale i iná vec. Keď nevie správne použiť meno Saša, vedel by súkať mudrlantstvá? Predsa len, sú v Taliansku. Ovláda Iveta taliančinu tak dokonalo, že mu všetko rozumie? Ak áno, nevšímaj si túto poznámku.
No asi sa predsa len opäť zdržala, ale určite od nej nečakal... prečítaj si túto vetu viackrát po sebe. Je akási krkolomná. Možno by stačilo - Nakoniec sa predsa len zdržala.
tridsaťtriapol percentná zľava ma pobavila :)
7.
(číslujem podľa dolných)
...fyzicky bola po celom dni unavená - bola unavená by stačilo
... na sto metrov voňala - voňala na sto metrov novotou. (sú to drobnosti)
... stále majúc - toto znie divne
:) och, normálne som sa bála v tom kukuričnom poli :) Super opísané.
8.
Zana, toto je moja nočná mora, že sa niekde stratím a nebudem vedieť povedať, kam patrím :) Som rada, že som si konečne našla trochu času. Teším sa na ďalšiu kapitolu.

Zana3.5.2017
 

Teda Majka, ďakujem, že si si dala tu prácu a povypisovala, hneď si to idem poprepisovať v hlavnom dokumente :))
K tvojim pripomienkam len jedina moja - Tito s Ivetou sa spolu rozprávajú po anglicky. Ona na neho predsa začala How much? No, ale možno to z toho nie je celkom jasné a budem to tam musieť ešte nejak viac naznačiť. Inak tieto južanské národy majú dosť často problém s výslovnosťou \"š, ž, dž\" apod. Španieli napríklad \"dž\" nie sú schopní ani vysloviť (podobne ako veľa Slovákov české \"ř\") - takže Tito nie je hlúpy, len Talian, pre ktorého meno Saša znie divne a cudzo ;)
Ďakujem ešte raz za tvoj čas!

Mária Blšáková3.5.2017
 

Ja po anglicky neviem, tak preto mi to ušlo. V Rakúsku trápim domorodcov s krkolomcami typu: zmrzlina, štvrtok, štrngnutie :)
Zana, viem, že toto nie je o hviezdičkách, ale dala som ti päť, lebo si ich zaslúžiš. Mrzí ma, že to s priemerkou ani nepohlo.

Zana3.5.2017
 

:)) Tak niekedy aj pár takýchto slov, aby prišiel úsmev :) Vďaka za hviezdičky, vážim si. No popravde, ten priemer ma už dávno netrápi, nepočítam to. Som rada, ak ľudia čítajú a aj napíšu, čo sa im páči/nepáči. Kvôli tomu som tu.

SD25.4.2017
 

Veľmi sa mi páči, ako sa v každej kapitole dozviem mnohé o hlavných postavách. Neponáhľaš s dejom, skôr ideš do hĺbky, často sa musím zamyslieť. Teraz som zvedavá, čo Ivetu prinútilo zostať s Ladislavom po incidente v kukuričnom poli. Zrejme peniaze, ako to často býva. Alebo čosi iné? Čítam ďalej :-)

Zana29.4.2017
 

Silvia, ani ma už neprekvapuje, že si zase trafila tému :)) Iveta nebude taká jednoduchá zlatokopka, hoci to tak môže vyzerať. ;) Ďakujem, že vnímavo čítaš a komentuješ.

SD18.4.2017
 

Ahoj, Zana. Dobehla som kapitoly 3-6. S potešením zisťujem, že tvoj štýl sa od Nevery nezmenil. Máš talent sformulovať myšlienky, ktoré mnohým behajú v hlave, ale nikdy ich nedajú do slov, alebo sa nimi veľmi nezaoberajú. Pri odstavci, kde píšeš, či svojím mlčaním ona vytrestala jeho, alebo skôr seba, som sa naozaj zamyslela a pobavila, lebo som si uvedomila, že aj ja to často robím a tiež skôr vytrestám sama seba :-)
Neponáhľaš sa s dejom, nemusíš mať v každej kapitole akciu, napriek tomu je to čítavé.
V šestke si ma prekvapila tým, kto je pán Tito - rozhodne by som netipovala predavača kabeliek a tým si ma upútala. Som zvedavá na obe jeho tváre :-)
P.S. Pri opise hotelov máš slovíčko \"preplácaný\". Myslím, že nie je spisovné v slovenčine v tom zmysle, v akom si ho použila, teda príliš načačkaný a gýčový.

Zana19.4.2017
 

Silvia,tvoj komentár ma zahrial na duši ;) Ďakujem, i za opravu slova, máš pravdu, opravím si to. Som rada, že ťa kapitoly nenudia. Snažím sa písať o živote, aký je, veď vieš, že i moje postavy sú dosť obyčajné.

zuzana18.4.2017
 

Ahoj, začala som čítať od konca :) a tvoje dielko ma pobavilo. Neskôr prečítam celé, tak prosím rýchlo pridávaj :)

Zana19.4.2017
 

Ahoj Zuzka, ďakujem, že si napísala, mám radosť, že sa ti kapitola páčila.

SD10.4.2017
 

Ahoj, Zana. Dnes rano som na jeden dusok precitala prolog, aj obe casti. Najma ta druha uz celkom pekne rozvija charaktery, pobavila ma. K prologu ti to ho vela nenapisem, uz bol asi rozpitvany dostatocne. Mozno len tolko, ze trikrat po sebe na zaciatku odstavca opakujes takmer rovnaku vetu, co nemusi byt zle. Kdesi v teorii kreativneho pisania - ak si dobre spominam - sa uvadza, ze ak sa nieco opakuje, malo by to viest ku gradacii. Takze opakovanie je v poriadku, ak by odstavce prinasali vzdy novu a zaujimavejsiu informaciu a stupnovali napatie. Pribeh v dalsich castiach sa však postupne rozbieha a vyzera zaujimavo. Urcite sa budem vracat :-)

Zana11.4.2017
 

Ahoooj Silvia! Rada ta zase \"vidim\" :)) a velmi sa tesim na tvoje vnimave komentare, dufam, ze ta pribeh zaujme a budes sa vraciat! Pekny den

Mária Blšáková6.4.2017
 

A rozbieha sa. :) Celkom som nepochopila tie prídavné mená napísané kurzívou. Až ma boleli oči, ale táto kapitola sa mi páčila viac.
Vedela som si ju za tým barom predstaviť. Pobavila ma i igelitka so smradľavými spodkami, ktorá bola bodkou za jedným vzťahom.
Iveta sa dozvedela viac než chcela - Dala by som tam, že... V ten večer sa Iveta...
Niečo škrtneš pri opravách, ale toto sa vyvíja dobre.

Zana8.4.2017
 

Ahoj, kurzíva mala zvýrazniť, ako Ladislav ospevoval Toskánsko a všetko úžasné, čo ich v ňom čaká :) Vdaka za pripomienky, som rada, ze sa pacilo viac.

Ellen Olenska5.4.2017
 

Stolová hora je tuším iba jedna - v J.Afrike.
Žiadalo by sa už do prvých odsekov, najradšej do prvej vety - dať k ženskému rodu meno Iveta. To meno sa objavuje ďalej - nevhodne, akoby išlo o ďalšiu osobu, pričom (asi) ide o hl.hrdinku o tú čo sedí v aute. (hoci aj, že ide o auto si musí čitateľ domyslieť - mohlo by ísť aj o lietadlo - ale v pohode, viem že z lietadla nie sú vidieť jablone).
Dlhé vety mne osobne nevadia - naopak - ale musia prinášať informácie - či už k deju, k nálade, k situácii. Osobne si myslím, že tento úvod by sa dal napísať do jedného odseku, ale v pohode - ty si autor a možno ďalej zistíme, že tieto informácie bolo potrebné vedieť.

Zana5.4.2017
 

Mila Ellen, dakujem za komentar.Stolove hory sa vyskytuju i v Polsku, Cesku, dokonca i na Sahare. Ak by si citatel nedomyslel, ze o jabloniach moze hovorit len clovek v aute, tak onho nestojim, nepisem pre malomyselnych. I to, ze Iveta je hlavna hrdinka myslim par viet pocka, aby sa citatel nedostal do uplneho zufalstva, ze o koho sa jedna. A uprimne, neviem si predstavit ten \"odsek\", kde natlacim vsetky informacie o tom kam idu, ako sa zoznamili, co riesia..Kazdopadne dakujem,ze si sa pristavila a nechala nazor.

Max (Silver)5.4.2017
 

Ahoj Zana (zvláštne meno),
Som tu len pár týždňov. Už nerozumiem tvorbe, ale som o to vášnivejší čitateľ. Čítam všetko, čo chodilo, hoci len po špičkách ,okolo prózy. Vracia ma to do čias, keď som si naivne myslel, že mám umeleckú dušu. Nemám. Dnes to už viem.
Kedysi som aj ja písal po nociach. Na primitívnom stroji značky Consul , ktorého nočný klepot tak vytáčal susedov, ťažko pracujúcich v živočíšnej výrobe miestneho JRD, že vyhľadali súdruha predsedu MNV. Pohovor s ním som prežil. Prežil som aj zošrotovanie svojich 178 normostrán, vrátane tvrdého obalu. Všetko som prežil, len zhasla hviezda v mojej duši. Nevadí.
Práve preto sa teším, že na týchto stránkach sa každý deň rozžiari nová hviezda. Ty si určite jedna z nich. Čítam Ťa ľahko a plynule. Nie je to moje pravé orechové, ale nikto nedokáže písať tak, aby to sadlo každému .
Tvoje „Dve tváre...“ budem sledovať. Zatiaľ som pochopil z prvej stránky toto:
Bol pochmúrny novembrový deň. Deň blbec, keď do okien naráža silný vietor, ktorý otravuje spiacich ľudí. Neprší, takže nie je o čom hovoriť. Ako so susedmi, tak ani s havranmi na poli, odkiaľ vietor privieva odporný smrad. Ten smrad sa prediera až do luxusne voňajúcej kúpeľne k znudenej, skoro štyridsiatničke, veľkej pedantke na svoju pleť. Tá sama v kúpeľni nostalgicky spomína na dovolenku pri mori. Na leto, slnko a svoju dcéru, kým jej nudný manžel Laco číta noviny a popíja v kuchyni svoju rannú kávu.
Zana, chápem, že toto je prológ. Ale sorry, že nechápem, havrany, autodróm, smrad, budík v sobotu, wellness v Alpách, atď. Fakt ma to nenaladilo na niečo, čo bude nasledovať. Nečítam poéziu, lebo som hlúpy a poézii nerozumiem. Ale toto nie je poézia.
P.balám Ti napísal, že aj keď výrok „menej je niekedy viac“, nie je z jeho hlavy, vystihol to perfektne. Nie je to ani z mojej hlavy, ale aj koleso sa dalo vymyslieť len raz. Želám Ti, aby Ti to aj ďalej dobre písalo. Rád sem prídem zas.Ale len ak Ty chceš.

Zana5.4.2017
 

Ahoj strieborný Max :), ďakujem za dlhý a zaujímavý komentár... Už podľa komentárov nižšie som pochopila, že to nie je dobrá cesta na úvod, ale už to teraz nebudem prepisovať, komu by sa chcelo čítať to celé znovu, však? Inu, ostáva len snažiť sa v ďalších riadkoch, tak sa budem snažiť teda... a budem rada, ak ostaneš a budeš čítať ďalej.

Mária Blšáková4.4.2017
 

Mne sa tie opisy páčili, ale pripúšťam, že sú dlhé a naťahujú sa ako žuvačka. Mohla by sa niečo zoškrtať. Tá časť, - či je ešte ráno... by sa dala oklieštiť na... ši je ešte čas otočiť sa na druhú stranu, alebo...
... nájsť pôvodca - pôvodcu
... keď už človek zabudol - namiesto človeka by som dala meno, lebo bežne si človek neužíva také dovolenky
a ešte možno skrátiť podrobné opisy kozmetických prípravkov, len nejako vhodne zhrnúť, že ide o špičkovú kozmetiku.
Začiatky bývajú ťažké a práve pri nich musí autor vzbudiť zvedavosť, aby prilákal čitateľa. Tie prídavné mená, sama mám s nimi problém. Najradšej by som ich narvala i desať, ale vravím si, že čo neodhalím na začiatku, prezradím, či priblížim postupne. Zana, prajem tvojmu dielku, nech odsýpa a nech pri tebe stoja múzy.

Zana5.4.2017
 

Ahoj Majka, som rada, že si sa hneď začítala i ty a napísala úprimne, čo si myslíš. No, skúsila som ten prológ tentoraz inak... ale uznávam, tudy cesta asi nevede ;)) Dúfam, že ďalšie riadky budú lepšie. Ďakujem.

Alia S.4.4.2017
 

Ešte niečo - v texte je sedem \"ešte\". Veľa. Dávaj si pozor aj na časté opakovanie slov.

Alia S.4.4.2017
 

Človek vydrží čítať aj mŕtve pasáže, ale dlho nie.
Občas ma rušila čiarka, občas niečo iné, najviac množstvo zbytočných prísloviek a zámen, niekde nahromadené prídavné mená. Už dve po sebe je dosť.
Žiadny posun pretkaný zbytočnými slovami nie je práve najlepší začiatok. Ak prvá kapitola zmení zaužívané, je dôvod tešiť sa na ďalšiu. Ak nie, nie. Prehodnoť. Uvidím, či ma aj druhá bude uspávať a ponúkať okrem popisu prázdnoty cez niekoľko odsekov po obsah fialovej sady vlastne nič. Teda, nazvala si to nič pocitmi, i tak je lepšie zaštrikovať ich pomedzi konanie.

Zana4.4.2017
 

Ahoj Alia, ani sa mi nechce verit, že si sa vrátila k mojim textom. A vieš čo? Mám obrovskú radosť a dúfam, že ťa tu pár kapitol udržím ;) ďakujem veľmi za cenné rady, budem vďačná za ďalšie, takže smelo do mňa! :)

Alia S.4.4.2017
 

Nezabúdam, viem, že si mi to niekde pod niekým iným \"natrela\", a dosť ostro, keby sa mi chcelo hľadať, nájdem. Ale načo, a možno je príspevok, ktorý som skritizovala, už dávno odstránený. Pre tvoje ďalšie smerovanie nepodstatné.
Vyzerá, že si pochopila, že komentár, ktorý nenesie aspoň jednu pripomienku, znamená, že čitateľ číta povrchne. Na druhú stranu uznávam, že nie každému sa chce vkladať dlhšie a podnetné príspevky a, v neposlednej rade, bartrový obchod tu nevymizne nikdy.
Ja sa k tebe určite vrátim, text nie je na veľké opravy, to určite, veď keď som ho vydržala dočítať do konca... :)
Nedávam vleklým a vágnym textom šancu, že akcia začne na 30. strane. Ak nezačne čosi, ak hrdina neopustí svoju komfortnú zónu, ak ho nepoznačí smrť či odchod blízkeho, ak sa nestane čokoľvek, čo naznačí prvú komplikáciu,najradšej hneď v začiatku, je to zväčša nuda. Myslím, že pri nude každý skôr či neskôr stratí trpezlivosť. Ani bežný život, aký žijú milióny ľudí, ničím nevybočujúci, nie je spravidla zaujímavý. Treba doň vniesť trochu nadnesenosti, trochu nepravdy, dosť prekvapení, až vtedy sa stane väčším ťahákom.
No, dosť rečí, to vieš i sama, takže sa prídem pozrieť, ako ma budeš prekvapovať.

p.balam4.4.2017
 

Nie je to zlé ... ale akosi priveľa obrazov na opis prázdnoty. A mne osobne trochu vadilo i miešanie pocitov z tých obrazov .... napr. poľná krajina a vzápätí závodné auto... Na môj vkus je tam dosť balastu, resp. možno aj dobrých viet ale umiestnených na nesprávnom mieste a v nesprávnom kontexte. Ale ber to prosím iba ako môj neodborný názor. Nie je to moja myšlienka, že menej je niekedy viac ...

Zana4.4.2017
 

Ahoj a dakujem za prvu a uprimnu reakciu. No, je to prolog, ktory je trochu lyricky, no trochu prilis:))... ma navodit hlavny pocit hlavnej hrdinky. Dalej uz uberiem paru ;)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Zana

O mne

Keby ma nebavilo písať, nebola by som na týchto stránkach... Chcem sa v písaní zlepšiť, a preto dávam moje texty na posúdenie vám. Budem vďačná za každú jednu kritickú vetu, ktorá ma posunie ďalej!

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: