IKARIKAR http://www.ikar.sk

Dymový závoj - porota hodnotí finalistu LC MT Celkový počet komentárov: 39
 

Dymový závoj
Jara Hribiková

 

     Finalista 3.ročníka Literárnej ceny MT 2012. Prinášame vám hodnotenia všetkých porotcov, o ktorých následne diskutovali 3.júla 2012 na spoločnom stretnutí so zástupcami vydavateľstva Ikar. Cieľom bolo nájsť spoločné stanovisko k danému rukopisu v kontexte kritérií a požiadaviek LC MT, vyhlásiť víťaza (resp. držiteľa prémie) a odporučiť rukopisy na vydanie. Finálny verdikt je spoločným stanoviskom 6 porotcov a 3 zástupcov vydavateľstva Ikar, ktorý sa zrodil po hodinách diskusií.

 

     Román „Dymový závoj“ mne nesmírně potěšil. Jde o velmi zručně a čtivě napsaný text, který má velký potenciál na komerční úspěch. I přes tento fakt, se nejedná o žádné laciné a touze po úspěchu poplatné dílko. Jazyk a styl je vytříbený a je z něj cítit již jistou autorskou zkušenost. Obsah je nejen poutavý a atraktivní, ale obsahuje mnohé hluboké myšlenky, které nutí čtenáře přemýšlet i nad svým životem, nad postojem k němu a také nad hloubkou celého vesmíru a postavení člověka v něm.

     Text je smysluplně členěn do kapitol, což se dá říci o rukopisech LC jen velmi výjimečně. Kapitoly jsou dobře vystavěné (nikoliv náhodně, tak jako u mnoha jiných autorů), vypointované a skvěle zapadají do celkové kompozice.

     Autorka bezproblémově střídá úhly pohledu, aniž by v textu vznikly jakékoliv problémy s jeho srozumitelností a kompozičně tak vytvořila dílko velmi zajímavé, čtivé a neobyčejné. Velmi pozitivní je i fakt, že je vidět, že se autorka velmi dobře orientuje v ezoterice a souvisejících oblastech. Ví, o čem píše a dokáže tyto vědomosti skvěle propojit s vlastní fantazií a zakomponovat do příběhu. Pozor jen na pracovně – právní vztahy. Znám jen české zákony, takže mohu vycházet jen z této zkušenosti, ale tuto oblast bych ještě doporučovala překontrolovat a ověřit, aby vše skutečně odpovídalo platné slovenské legislativě.

     Duchovní přeměna hlavní hrdinky je zajímavě zpracovaná a mnohé čtenářky jistě osloví. V tomto ohledu text velmi dobře naplňuje požadavky na hlavní postavu románu, která by měla vykazovat čtenářovi srozumitelný vývoj (to nacházíme u rukopisů LC také spíše výjimečně).

     Autorka celkem zručně zachází s tempem textu, občas však „ujede“ v občasných, příliš dlouhých výkladových pasážích. To ovšem nebude problém před vydáním ještě upravit. Shrnuto a podtrženo – tento román je pro mne jasnou jedničkou a kandidátem na hlavní cenu. Není to jen levné plácnutí do vody. Je to román, který posílá do našeho světa určitou zprávu a nutí k zamyšlení, a to jazykem vytříbeným, zajímavou kompozicí a celkově velmi dobrou literární úrovní.

MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 


     Hribikovej prózu možno zaradiť do žánru fantasy. Všetko podstatné, čo sa v nej „deje“, sa odohráva v hlavách postáv, pričom hlavné postavy pokladajú samé seba za neúplné, preto sa musia dopĺňať vesmírnou energiou stelesnenou mimozemskými bytosťami. Zároveň je román plný ezoteriky, mysticizmu a iracionality.

     Hlavnou postavou je takmer štyridsiatnička Olívia, ktorá po skrachovanom vzťahu s Danielom stretáva po desiatich rokoch svoju „platonickú lásku z vysokoškolského internátu“ Alexa a chce na nej postaviť opravdivý vzťah generujúci opravdivú lásku. Celé jej úsilie však vychádza zo skúsenosti i z predpokladu, že súčasný človek nie je pripravený na takéto veľké veci, a že sa preto musí dotovať zvláštnou energiou.

      Alex a Daniel sú románe akousi mystickou transformáciou konfliktu princípov dobra a zla. Zlo (Daniel) je zatiaľ v prevahe. Daniel chce Olíviu opäť získať akýmikoľvek nečistými spôsobmi a trocha sa mu to i darí, hoci ona ho odmieta. Zatiaľ dobro (Alex) sa úspešne učí čerpať silu z Univerzálnej mysle. Od vyváženosti dobra a zla totiž závisí kvalita lásky i ľudských vzťahov. Preto Olívia prostredníctvom mystickej meditácie nadväzuje spojenia s mimozemskými energetickými bytosťami (Emanuel), ktoré sú akýmisi inštruktormi materializácie vyššej obsahovej úrovne vzťahov a teda aj lásky, a ich poslaním nie je „zachrániť ľudstvo, ale človeka“.

     Opisy technológie meditácie a ich následné komentovanie sú kvantitatívne najrozsiahlejšími zložkami rukopisu spolu s mystickými zážitkami z Indie a ezoterickými poznatkami. Vzbudzujú očakávanie, že autorka vie oveľa viac o svetoch mimo dosahu ľudských zmyslov či rozumu než bežný čitateľ, ktorý sa aj napriek tomu bude chvíľami možno nudiť, chvíľami bude ohúrene nerozumieť a chvíľami možno i zabudne na to, o čom to sofistikované písanie vlastne bolo.

     S trochou irónie by sa dalo konštatovať, že kým devy prahnúce po láske ešte donedávna snívali o princoch, dámy rozmaznané emancipáciou a vzdelaním, pohŕdajúce ušpinenou pozemskosťou snívajú o mimozemšťanoch a Univerzálnej mysli.
A aj Hribikovej preintelektualizovaná románová kreácia (more plné cudzích slov a ezoterických záhad) je väčšmi snom o tom, ako prekonať bezvýchodiskovosť ľudskej existencie a dostať sa k vesmírnej energii, ktorá by nastolila lásku, ako o láske, ktorú možno naplniť len poctivým pozemským životom. Z toho vyplývajú aj komunikačné i sémantické obmedzenia tejto prózy. Nie je ich málo a nie sú nedôležité.

ALEXANDER HALVONÍK

 

 


     Keby tento text nebol nominovaný na cenu Mám talent, asi by som sa k nemu, z úcty k autorke, radšej nevyjadroval. Moje srdce literárneho úchyláka to síce potešilo, ale vo väčšej dávke je to bohužiaľ nestráviteľné.

     Text má tie najtransparentnejšie prvky červenej knižnice spojenej s pseudo duchovnom a ezoterikou. Do červenej knižnice alebo medzi Harlekýnovky bezproblémovo zapadne – výberom postáv, zápletkou a najmä svojim škrobeným a pateticky jazykom s množstvom klišé.

     Najmarkantnejšie sa to prejavuje v dialógoch. Na ukážku vyberám aspoň niekoľko príkladov:
. Olívia, nechcela by som žiť v tvojej časomiere, veľa radosti by som nestihla okúsiť.
. Vypočuj si, čo má na duši a potom ho môžeš poslať presne tam, kde ti to vyhovuje.
. Spusť, Daniel, čo ti tentoraz vŕta v hlave?
. Ale aby si vedel, že som veľkorysá, ponúkam ti priateľstvo.
. Olívia, dočerta, kam si sa vytratila?
. Váhanie v Olíviinom hlase ju rozčertilo. „Čo ti vyparatil?“
. V lese zavládlo burácavé ticho, sprevádzané rýchlym tlkotom srdca a udieraním omámenej krvi na ušné bubienky.
. Neprítomne hľadela do diaľky, kde sa jej zabodol unavený zrak.
Mojim favoritom je veta:
. Baldachýn oceľových mrakov terorizoval okolie búrkou, kým Olíviine nohy vykonávali automatické pohyby a niesli ju smerom k cintorínu.

     Nemôžem si pomôcť, ale tento spôsob vyjadrovania dokážem vnímať iba ako paródiu žánru romantickej literatúry 19. storočia, kedy navyše ezoterické motívy zažívali obrovský boom.

     Romantizujúca štylizácia príbehu odohrávajúceho sa v bližšie nedefinovanom priestore a čase ani nedáva veľa priestoru na komentovanie viacerých faktografických nepresností či vyslovených nezmyslov.

     Ako literárne dielo pre mňa úplne nestráviteľné. Ale ako študijný materiál – baldachýnu oceľových mrakov – veľmi podnetné.

     Ospravedlňujem sa autorke, ak toto bude čítať – nechcel som sa jej dotknúť. Chápem, že čitateľ červenej knižnice vníma literatúru, príbehy a jazyk takto, ale súčasná próza je kdesi inde.

DADO NAGY

 

 

 

 

     Aj človek, ktorý nie je práve priateľom a milovníkom mysterióznych príbehov, si môže „mysteriózny príbeh Olívie“ prečítať bez akejkoľvek ujmy na svojom čitateľskom vkuse. Kto prijme pravidlá hry, s ktorými autorka vo svojom žánri nielen pracuje, ale ich aj konzekventne dodržiava, nespôsobujú mu mysteriózne pasáže žiadne problémy – práve naopak. Sú čítavejšie a zaujímavejšie ako pasáže, ktoré sa týkajú nemysterióznej stránky života hlavnej hrdinky.

     Hoci to nie je text, ktorý by bolo možné navrhnúť na cenu, určite je – po menších redakčných úpravách – vhodný na vydanie a môže si nájsť svojich fanúšikov. Názov knihy mi pripadá dosť fádny, možno by stálo za úvahu zmeniť ho tak, aby viac naznačoval, že je to príbeh pre priateľov ezoteriky.

MARIÁN LEŠKO

 

 

 

     Celkom isto preplával tento text úplne mimo mňa. Neznášam takéto duchárske, ezoterické, schizofrenické a čo ja viem aké táranie, ktoré sa ešte aj tvári múdro, ale za múdrosťou je len prázdnota. Mal som pomerne dlho dojem, že autorka si z nás robí bláznov, že to všetko je paródia na podobnú úpadkovú literatúru, ale nie, ona v tých hlúpostiach, čo chrlí na čitateľa, udatne zotrvala až do konca. Toľko táranín a nezmyselných tvrdení nakopených pohromade by si zaslúžilo nejakú anticenu, podobnú, ako sa odovzdáva v Hollywoode v predvečer udeľovania Oscarov, tuším sa volá Zlatá malina. Kto už len môže napísať takéto hlúposti a ešte ich aj tlačiť do hláv čitateľov ako kaleráby:

„Emanuel sa v tomto vesmíre objavil v okamihu, ako zacítil príťažlivosť bytosti narodenej pre okamih splynutia.“(s. 2)
„Predtucha, že už nič nebude ako predtým, ju objala studenými pažami.“ (7)
„Baldachýn oceľových mrakov terorizoval okolie búrkou, kým Olíviine nohy vykonávali automatické pohyby a niesli ju smerom k cintorínu.“ (11)
„Návrat do svojej energetickej podoby absolvoval Emanuel bezsprostredne.“ (14)
„Jeho energia nemala problém prispôsobovať vibrácie tak, aby sa vyhol možným zásahom do integrity.“ (14)
„Bolo mu ľudí úprimne ľúto, lebo sa vo víre vlastnej evolúcie dobrovoľne pripravili o ten najdokonalejší spôsob sebaobrany.“ (14)
„Ľudstvo ako celok zatiaľ nebolo pripravené pochopiť podstatu stvorenia a význam slobodnej vôle.“ (14)
„Život, ktorý ľudia odpisovali ako zbytočný a neplnohodnotný, bol v univerzálnom meradle skratkou k očisteniu.“ (15)
„Počas rozhovoru ju pohľadom postupne vytlačil do kuchyne.“ (18)
„Preto keď sa pozrieš do očí umierajúcemu dieťaťu, vidíš v ňom múdrosť vekov a je oporou svojim blízkym.“ (26)
Za túto vetu by ju mali zatvoriť do väzenia alebo do blázinca, lebo naozaj netuší, čo píše.

A v dialógu napíše takúto repliku:
„Priznávam, že namiesto vysvetlení ste vo mne rozdúchali novú vlnu zvedavosti.“ (s. 23)


     Tento text vo mne ani náhodou nevzbudil čo len kvapku zvedavosti, len som stratil kopu času pri čítaní takýchto pseudoúvah, pseudoprávd , pseudoproblémov a psudoliteratúry. Nehodné postupu do finále o Literárnu cenu MT.

PETER HOLKA

 


     Hoci sa Dymový závoj ku mne dostal s nálepkou mysteriózneho príbehu, otvorene hneď v úvode svojho komentára hovorím, že ponúka viac. Jeho mysterióznosť ilustruje známy fakt, ktorý teória silných a slabých žánrov vyhodnocuje ako želaný efekt posúvania realistického deja do rozprávkovej roviny, pričom silný žáner je práve ten, ktorý pracuje s fantastickými prvkami. Použitie silného žánru, založeného na spojení línie ľúbostného príbehu s momentom tajomstva, sa autorke osvedčilo už pri predošlom knižnom publikovaní v podobe prózy Nahí strážcovia raja.

     Jej anotácia sa odvoláva na tézu: „Keď je žiak pripravený, vesmír mu zošle učiteľa“ a dáva do pozornosti motív nachádzania samého seba v dôsledku ťažkých životných skúšok. V hre je stretnutie s osudovou životnou láskou, aj lekcia o tom, ako lásku treba prijať a potom prežiť dobrodružstvo nepoznaného života.

     Mimochodom, moje oduševnené parafrázovanie anotácie staršieho knižného titulu je tu spôsobené najmä tým, že do značnej miery evokuje aj atmosféru, výstavbu a vyznenie aktuálneho textu Dymový závoj. Načo to zastierať – aj on je pomerne vydarenou reakciou na akútnu čitateľskú potrebu melodrámy, happyendu a navyše ešte aj ozvláštnenia v podobe myšlienok o „ovplyvňovaní kvality ľudskej energie každým vedomým rozhodnutím v prúde života“.

     Podstatné je, že nejde o prvoplánovú, takpovediac marketingovú odpoveď na dopyt po takých atraktívnych fenoménoch, akými sú energetickí dvojníci, jemnohmotné telá, Univerzálna myseľ, bytosti s vysokými vibráciami, predurčenie, či mystické spojenie.

     Autorka zručne variuje príbeh, korešpondujúci s odvekou ezoterickou pravdou o nespočítateľnom množstve ciest, ktoré vedú k sebapoznávaniu, uvedomovaniu a návratu k plnému prežívaniu daru života, ktorý – v prípade nájdenej rovnováhy medzi hmotnými potrebami a duchovnými túžbami - prináša šťastie, radosť, a najmä lásku ako univerzálny liek na všetky bolesti. Pri úvahe o motivácii tohto typu písania si na okamih dovolím požičať slová filmového teoretika Martina Ciela, ktorý – samozrejme, v trochu odlišnom kontexte – povedal, že momentálna miera neusporiadanosti sveta sa dramaticky zvyšuje, a tak vznikajú rozprávky, ktoré sa ju snažia znížiť, ich ambíciou je dať mu aký-taký poriadok, urobiť ho zrozumiteľným.

     Aj Dymový závoj je v tomto zmysle rozprávkou, príbehom o boji, v ktorom sa síce Dobru do cesty stavia Zlo, stále je tu však nádej v podobe oslobodenia sa od rolí vinníka a obete a možnosť jasného rozhodnutia zbaviť sa vlastných strachov. Stačí sa správne rozhodnúť a môžeme sa postaviť mimo konvenčných kategórií, ktorými si my, ľudia, zanášame pôvodne neskalený pohľad na vlastný príbeh, respektíve vlastné poslanie a vlastný hlbší zmysel. Nie nadarmo sa mottom románu stalo konštatovanie o svete ako „dymovom závoji, ktorý nám bráni vidieť, čím skutočne sme“.

     Protagonistka Olívia negatívam mätúceho chaosu sveta ako dymového závoja podlieha naozaj výdatne. Rečou suchopárnej psychologickej charakteristiky možno povedať, že po sérii nesprávnych rozhodnutí v rámci vzťahového života ju nachádzame v expozícii románu ako tridsiatničku, ktorá nevyhnutne musí zmeniť paradigmu svojho náhľadu na život, inak sa veľmi ľahko prehupne do priepasti, nad ktorou balansuje ako krehká a zdanlivo ľahká obeť predátora bez škrupúľ. Príbeh o bolestivom vymaňovaní sa zo starých schém a stereotypov by zarezonoval aj bez podpory kulís a rekvizít silného fantazijno-mysteriózneho žánru. S nimi je však účinnejší, výrečnejší a takpovediac farbistejší, čomu isto výrazne pomáha aj autorkina zorientovanosť v terminológii blízkej motivačnej literatúre s presahom do ezoteriky. Jej jazyk je sympaticky poetický.

     Až na malé výnimky v podobe azda trochu pridlhých výkladových pasáží (v dialógoch Emanuela a Songaje, prípadne Emanuela a Olívie, respektíve Bardona a Olívie) autorka dokáže ustriehnuť proporcionalitu medzi jednotlivými výstavbovými prvkami príbehu. Jemnú výčitku adresujem napríklad aj lifestylovo preexponovanému akcentu na drahé značky používaných áut, prílišnému zdôrazňovaniu tak trochu klišéovitého prívlastku „nebola žiadna krásavica, ale...“, prípadne príliš voľnému narábaniu s reáliami pracovnoprávnych vzťahov Olívie pri jej výpovedi z cestovnej kancelárie. To všetko sú však možno len detaily závislé od môjho privátneho vkusu, ponad ktoré sa čitateľ z cieľovej skupiny milovníkov tajomstva rád povznesie. Text u nich totiž na plnej čiare môže bodovať mystikou prerodu na bytosti schopné ozajstného šťastia, po ktorej vo svojich často naozaj banálnych životoch všetci bez výnimky úprimne túžime.

     Pravdou zostáva, že štýl je vyhranený a namiesto bezhlavého epigónstva ponúka skôr precízne volený eklekticizmus, v pozadí ktorého cítiť intenzívny záujem o zobrazovanú problematiku. Ten sa nerealizuje len nadväzovaním na beletristické korene, ale aj v preberaní rétoriky už spomínaných motivátorov. Rovnako ako v Nahých strážcoch raja aj tu protagonistke do cesty prichádza učiteľ. Je ním vyrovnaný starec Bardon, muž na sklonku životnej cesty v tejto fyzickej dimenzii. Jej šťastím v nešťastí je na jednej stranne záchranná sociálna sieť v podobe oddanej priateľky Veroniky s manželom Patrikom (modelový vzťah fungujúcej, každodenne prežívanej lásky), na druhej strane Alex, muž, ktorého predurčenie stať sa jej osudovou láskou ona sama spočiatku nedokáže neidentifikovať. V súlade s pravidlami žánru je záporný hrdina advokát Daniel naozaj dôstojným reprezentantom plazivého, nízkeho zla, a aj vďaka jeho intrigám Olíviin príbeh dosť dlhú chvíľu vyzerá naozaj bezvýchodiskovo. Osobité miesto v línii hrdinkinho postupného, vo finále však naozaj dynamického a dramatického prerodu zaujíma Emanuel, bytosť v role aktéra liečivého spojenia energií.

     Hoci to chvíľami vyzerá, že Dymový závoj je prioritne príbehom spojenia Olívie s Emanuelom, bez neželaného prezrádzania detailov deja môžem pokojne konštatovať, že v skutočnosti ide o príbeh Olívie a jej veľkej duchovnej transformácie, bez ktorej by sa nemohla naplno ponoriť do lásky k Alexovi. Dymový závoj – bez ohľadu na svoj ezoterizujúci charakter - je autorkou nepochybne zamýšľaný ako správa o jednej z verzií zázraku lásky.

     V rámci nej možno nezaškodí pripomenúť, že ho možno čítať aj ako varovanie. V autorkinej koncepcii je dôležité, aby sme sa nestali ľuďmi ovládanými strachom z bolesti, rozhodnutými pre samotu, prípadne ľuďmi, ktorí si zvolili zväzok s človekom nevhodnej vibrácie a prežili svoj život nespokojní, bez odvahy ukončiť vzťah, ktorý nikam neposúva.

     Skrátka, Dymový závoj, nie je nič pre racionálnych pragmatikov. Tí, ktorí po ňom na základe doposiaľ uvedených komentárov siahnu, sú veľmi pravdepodobne ľuďmi, ktorí možno podvedome túžia po logickejšom moderovaní správania energií vlastnou mysľou.

ZUZANA BELKOVÁ

 

 

 

VERDIKT

     Rukopis Dymový závoj nezískal Literárnu cenu, ani Literárnu prémiu. Porotcovia sa zhodli, že rukopis by mohol osloviť špecifickú skupinu čitateľov, milovníkov žánru mystickej ezoteriky, no zvážiť treba veľkosť takejto skupiny a možnosti umiestnenia na trhu. Preto sa vo vydavateľstve Ikar momentálne rozhoduje, či bude Dymový závoj posunutý na knižné vydanie.


 



Komentáre

Klaudy14.7.2012
 

Dielo, ktoré si zaslúži vydanie... Na svete je málo ľudí, ktorí sa vyznajú v takejto ezoterickej tematike a vedia ju aj zmysluplne interpretovať a zasadiť do príbehu. Rozumiem, že niekomu taký štýl nevyhovuje, no aby kvôli nim prišla talentovaná autorka o možnosť vydania vlastnej knihy, to sa mi ani trocha nepáči. Držím palce, Jarka! Dúfam, že uvidím Dymový závoj na poličkách kníhkupectiev! :)

Jara15.7.2012
 

Klaudy, ty vieš človeka vytrhnúť z melanchólie a pochybností... Ďakujem zo srdca! Dúfam, že sa čitatelia dočkajú.

Maxima Gali9.7.2012
 

Neviem, či zle klikám, ale k dielu sa neviem dostať. Netuším, či som z neho niečo čítala.
Keď som čítala prvé kritiky, zľakla som sa, že autorka píše čosi podobné ako ja. Potom som pochopila, že sa venuje hlbšie ezoterike a podobným veciam, viac narába s mystikou, dúfam, že som to pochopila správne. Ale to je odbočka.
Ja sa kus asi budem hanbiť, ale mne sedia viac kritiky mužského pohlavia, netuším prečo. (Možno sa ukľudňujem, že ma autorka na mojom poli nepreorie)
Vety ktoré vypichli sú presne stavané v polohe, ktorú nemám rada. Mne prekážajú aj knihy typu: ako si svýšiť sebavedomie, kde autor napíše text rôznych pohľadov do akože rodiny, kde sa v texte čitateľ nájde, tam kde chce a potom skalopevne ide pred inými obhajovať, jak sa vo veci vyzná a ako druhý nie. Na základ presne tak nejasne napísaných viet, pod ktorými sa dá vymyslieť hocičo, čo mi sedí. Možno to takto v diele nie je, len sa mužom podarilo čosi vypichnúť. Preto ma mrzí, že sa neviem vrátiť k textu diela, možno tu neviem klikať.

Jara9.7.2012
 

Maxima, nebojte sa, čitateľská obec je taká široká, že si v nej nájde miesto každý poctivý autor. Môj rukopis nie je motivačná literatúra, je to románový príbeh prepletený mystikou. Bohužiaľ sa k nemu už nedostanete, lebo som ho stiahla, kým sa nerozhodne, čo ďalej. Možno keby ste to čítali a trocha sa venujete téme, nezdalo by sa vám to nijako zvláštne alebo nevkusné. Ale čo ja viem?
Som zodpovedná za to, čo poviem, ale nie som zodpovedná za to, čo kto počuje. Chcem tým povedať, že je to všetko o interpretácii.
Ak pridávate svoje kapitoly tu na MT veľmi rada sa zastavím.

Maxima Gali9.7.2012
 

Chápem, že tak ako som to napísala, to znie zatracujúco akoby som dielo odsúdila spolu s mužmi. Takže máte právo takto písať. Ja väčšinou píšem názor, hoci je nie celkom košér a dokonca ma stavia do pozície, že konám nesprávne. Píšem, čo cítim. Až sa vyrieši, čo s vašim dielom, chcem si kus prečítať, aby som mohla svoj názor skorigovať. Prípadne sa aj v určitom zmysle ospravedlniť. Kapitoly na MT chcem dávať, ale zatiaľ je to ďaleko. Nemyslím, že pre vás som konkurencia. Ja len budem rada, ak nebudeme myšlienkovo zhodné. Predsa len mi záleží na istej originalite. Vidím vás podľa návštevnosti dosť vysoko u čitateľskej obce. Môj názor na hodnotenie nebol o celkovom vyznení diela, to sa ani nedá, z kritík, čo sú napísané, vydedukovať. Bolo to čisto o tom ako na mňa pôsobili kritiky. Všeobecne ženskú literatúru nemám moc rada, hoci aj ja asi takú píšem. Paradox. A zase, možno vaša literatúra nie je v pravom zmysle ženská. Prosto naozaj to chce text. Na druhej strane kritiky k vášmu dielu ma vyprovokovali čítať ho, čo znamená, že kritika dosiahla to, čo chcela. Keby ste mali iba pozitívne hodnotenie, podobné, čo tam napísali ženy, ani by som o vaše dielo nezavadila. Chápete, čo sa snažím vysvetliť.

Jara9.7.2012
 

Áno, chápem to. Nebojím sa konkurencie. Naopak, fandím každému, kto načrie do tohoto žánru. Nevadí mi kritika, ak je konštruktívna a pomáha mi ako autorovi posunúť sa správnym smerom.
Držím palce v tvorbe.

Maxima Gali10.7.2012
 

Ja sa za včerajšok nekonečne hanbím.
Nechápem, prečo to robím.
Je mi to ľúto.

Jara10.7.2012
 

Maxima, pusť to z hlavy. Všetko je v najlepšom poriadku. Len píš, teším sa na tvoje kapitoly.

Daniela Peleščaková 7.7.2012
 

Knižný trh je natoľko pestrý, že každý čitateľ si v ňom dokáže nájsť to pravé pre svoj „mlsný“ jazýček.  Jarka, verím, že vydavateľstvo Ikar sa rozhodne vydať tvoj román a poteší tak milovníkov ezoteriky a mystiky. Držím palce a želám veľa tvorivej energie.

Jara7.7.2012
 

Danka, bodaj by si mala pravdu. Ďakujem za podporu.

Vita Jamborová7.7.2012
 

Jarka, ja môžem dodať už len jedno: veľmi Ti fandím a budem držať palce, aby sa to nakoniec podarilo.

Jara7.7.2012
 

Vita, ďakujem za tvoju sympatickú priazeň. Vážim si ju a rovnako želám tvojej novej knihe, aby sa dostala do tisícok políc s knihami. Aj do tej mojej.

Vasil6.7.2012
 

Ja mám pocit Jara, že to všetko je len dôsledkom toho strašného tepla. Mnohí to znášajú ťažko. Aj ja, priznávam sa. Ničomu inému nedokážem pripísať tie absolútne protikladné názory. Alebo, žeby to bol ten číry dôkaz umenia (ktorému vlastne asi nikto poriadne nerozumie, ale niektorí sa jeho popisovaním asi celkom slušne živia). Ja sa našťastie k ničomu nemusím vyjadriť. Ja som Ti to už povedal. A stále a naďalej Ti silno držím palce.

Jara6.7.2012
 

Ďakujem ti, Vasil. Nikto vlastne v skutočnosti nehodnotí dielo, ale iba subjektívnu interpretáciu, takže mu vlastne ani niet čo zazlievať.

Lýdia J.6.7.2012
 

Dnes si aj Osman všimol rozdielne názory porotcov vzhľadom na rodové rozdiely. Hodnotiteľkám sa Dymový závoj páči, hodnotiteľom nie. Hádam aj z tohto zistenia by sa dala odvodiť jedna z definícií „ženského“ románu. „Ženský román je písmenkový útvar, ktorý nemožno adekvátne zaradiť do žiadneho literárneho žánru a ktorý v prevažnej miere dokážu pozitívne vnímať ženy.“ :)

A už sme tu mali pojem Tichá malina, teraz Zlatá malina. Jarah, výborne.:) Myslím, že aj Demi Moore je držiteľkou ocenenia Zlatá malina za nejaký herecký výkon, a predsa je divácky veľmi obľúbená.

K navrhovanej zmene názvu – o tom by si mohla uvažovať. Nebolo by lepšie vrátiť sa k pôvodnej Sonáte na Ikarových krídlach? Páčil sa mi viac. Možno by ikarovské krídla úspešne vyniesli dielko na svetlo sveta.

Jara6.7.2012
 

Ďakujem, Lýdia, veľmi si to vážim. Zmeniť názov nie je nič namáhavé, niečo sa s tým dá vymysliež ak bude treba. Ináč, aj Sandra Bullock je držiteľkou Zlatej maliny a je to vynikajúca herečka :)

Jozef Hlivjak7.7.2012
 

Jarka, pozri, v akej spoločnosti by si sa ocitla, keby si tú Zlatú malinu naozaj získala: Al Pacino, Ben Kingsley, Charlton Heston, Kevin Costner, Laurence Olivier, Marlon Brando, Nicolas Cage, Roberto Benigni, Angelina Jolie, Barbra Streisand, Halle Berry, Cher, Kim Basinger, Liza Minelli, Penélope Cruz (všetci do jedného majú zároveň aj Oscara!) a mnoho ďalších. :-)

Jara7.7.2012
 

Jozef, to nie je zlá vyhliadka. Malinu už mám, tak teraz idem pracovať na tom Oskarovi. Ďakujem ti, že si sa zastavil s milým slovom, Jozef. Vážim si to.

Os8.7.2012
 

Jara, je malinová sezóna, uži si ju, kým je čo zbierať. Moje obľúbené ovocie. Keby sa hovorilo o kyslých jablkách, tie nemusím, ale maliny milujem.:)

Lýdia J.8.7.2012
 

Hlivjak? Tentoraz - si to pokašľal Ty. Cage je úžasný.

Jara8.7.2012
 

Lýdia, rada sa pridávam :)

osman8.7.2012
 

Hm,...ešte ste nevideli mňa. :D

Enri6.7.2012
 

Aký pekný komentár, Lýdia, pripájam sa k nemu, ak môžem. :-D

Lýdia J.6.7.2012
 

Enri, pokojne sa môžeš pripojiť.:) Iba škoda, že si sa nepripojila aj ku komentu, v ktorom som včera frflala pod oznamom o rozhodnutí neudeliť tohto roku Literárnu CENU. Dokonca ste toto rozhodnutie na FB odušu lajkovali.:)))

osman8.7.2012
 

Musel som sa vrátiť. Ja na MT FB nechodím, ale asi sa prihlásim. Naozaj, prečo je LC MT vyhlásená, keď sa napokon neudelí? Premýšľajme priatelia!:D

Enri7.7.2012
 

Nuž, najskôr to bude tým, že som si tvoje frflanie nevšimla. A čo sa týka lajkovania: niekedy človek lajkne, pretože sa mu niečo v texte alebo v názore páči, hoci nemusí súhlasiť so všetkým, čoho sa problematika týka. Nemienim obhajovať svoje lajky, ale aj ty niekedy niečo lajkneš a potom sa človek dozve, že to bolo z prče, nuž, čo ak aj môj zámer bol taký? :-)

Lýdia J.8.7.2012
 

Enri:)) Som rada, že občas chápeš. Uťahujem si?:)))

Enri8.7.2012
 

Lýdia, chápem oveľa častejšie, než len občas. :-)

Os6.7.2012
 

Jara. Takmer ľutujem, že v porote nie sú iba ženy. Súhlasím s hodnotením pani Dočekalovej a pani Belkovej. Vystihli všetko o čo ti v tejto knihe išlo. A ja ti strašne, strašne držím palce, lebo Závoj je proste skvelý.

Jara6.7.2012
 

Os, ďakujem ti. Takmer ľutujem, že vo vydavateľstve nesedíš ty. Držím palce tvojim \"dietkam\".

ava6.7.2012
 

Jarka, z celého srdca verím, že vydavateľstvo sa rozhodne správne a vydá Tvoj román. Veľmi Ti to prajem, pretože si vydanie zaslúži, nie je iba akousi zlátaninou spackanou na kolene – zosobňuje Teba a všetko to, čomu sama veríš. Tak ako si zaujala niektorých porotcov, dokážeš zaujať aj čitateľov, veď ani v živote nie je nič iba čierne a či biele.
Veľa šťastia, mia! Nádej nikdy neumiera, ak to my sami nedovolíme. :)

Jara6.7.2012
 

Avuš, nie je dôvod, aby som niečo vzdávala. Keby som si neverila, vôbec by som sa neunúvala posielať niečo do súťaže. Na hlavnú cenu to nebolo, dobre. Ale som presvedčená, že čitateľská základňa tohoto žánru je silná. Pracujem na ďalšom románe, a verím, že bude ešte o niečo lepší. Úprimne držím vám ostatným palce.

DARK6.7.2012
 

Aj keď rukopis oslovuje iba milovníkov mystickej ezoteriky a male-female vzťahov, a niektoré dialógy sa môžu zdať prázdnejšie a naťahanejšie (ale kto ich vie napísať úplne dokonalé?), veľmi želám autorke, aby sa rozhodnutie posunulo ku knižnej podobe. Mystická ezoterika, ak má teda zúžený okruh čitateľov, sa v jej podaní dobre čítala. Nekrívala na kostrbatosti a neznalosti slovenčiny či toho, čo nám chcela Jara H. povedať. Jej reč je zrozumiteľná a čistá. A zdalo sa mi, že aj fantázia sa iba nezahrávala s čitateľom, ale mala za cieľ poskytnúť pochopiteľné i zaujímavé obrazy.
Jara H. B., keď ti to vyjde, budem sa tešiť spolu s tebou.

Jara6.7.2012
 

Dark, ďakujem ti za podporu, lebo viem od začiatku, že to nie je póza a že to myslíš úprimne. Chválabohu je vkus čitateľskej obce rôznorodý a tak si na trhu našli miesto aj autori takýchto žánrov.

DARK6.7.2012
 

Ešte dodatok: u mňa bol Dymový závoj po uverejnení finálovej šestky na vyššej priečke ako na piatej. Už tam mám len dvoch favoritov, z ktorých, dúfam, jeden bude víťazný.

Jara Hribiková6.7.2012
 

Som vďačná každému z porotcov, že sa zaoberal mojim dielom, aj vydavateľstvu Ikar a jeho projektu Mám talent pre možnosť participovať v tejto sympatickej súťaži. Názory sú rôzne, čo je pochopiteľné vzhľadom na zloženie poroty, ktorá vlastne v istom meradle reflektuje vkus čitateľskej verejnosti.

Enri6.7.2012
 

S radosťou som si prečítala hodnotenie pani Dočekalovej a srdce mi poskočilo. Názor pani Belkovej som už poznala z predchádzajúceho hodnotenia, tak som chcela výskať od radosti, lenže prišli na rad muži... ach, jaj, muži! Po prečítaní ich hodnotení, ktoré nie je nijako chvályhodné, som sa začala o Dymový závoj obávať, teda o jeho vydanie. Za seba: ja mám rada Jarkine texty a pravdu povediac, podobne ako ženy hodnotiteľky som jej ich uverila, ba ani som nemala podivné pocity pri ich čítaní. Rozhodne si nemyslím, že by za svoje myšlienky Jarka patrila do blázinca, ale hold, každý má svoj názor, ktorý ja, ktorý ja, púhy čitateľ, neovplyvním. O to viac ti, Jarka moja, držím palce, aby sa Závoj predsa len dočkal tlačenej podoby! Tfuj, tfuj, nastokrát! :-)

Jara6.7.2012
 

Enri, ďakujem ti za podporu. Všetko je v rukách vydavateľstva. Chválabohu sú preč časy, kedy sa za myšlienky zatváralo. Keby to tak bolo, väzenia a blázince by boli plné autorov detektívok, fantasy a sci-fi literatúry. Zo strany pána Holku to beriem ako expresívne vyjadrenie svojej nechuti k tomuto žánru.

Enri6.7.2012
 

Ešte, že to berieš s nadhľadom. Ani sa nechcem tým pádom domýšľať, ako by sa p. Holka vyjadril k môjmu románu, či k mojej osobe, možno by som sa červenala a chodila po kanáloch až do Vianoc. :-)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: