IKARIKAR http://www.ikar.sk

Eva (Ján Pintér)18.7.2014
 

2
 počet hodnotení: 3
prečítané 932, Komentáre 10

 
(1. Kapitola) Eva
 Po rozdaní obeda  sa bachar Vlado stretával s kuchárkou Vierou  na WC. Vlado vynikal  medzi bacharmi svojou postavou i silou, takže jeho kolegovia mali pred ním rešpekt. Stačilo kývnuť hlavou Rudovi, jeho dôverníkovi a ten už vedel, čo má za úlohu. Postavil sa k dverám toalety na stráž a o niekoľko minút po ukončení jeho úlohy  sa zasa vrátil k stolu a denný poriadok pokračoval zvyčajným spôsobom. Dnes tu však Viera nebola a tak sa Vlado obšmietal okolo Evy, mojej milej, chodievali sme sa počas mojich služieb v kuchyni  milovať do skladu potravín. Drzo ju  chytil  za zadok, objal zboku a čosi jej šepkal. Eva ho však nazlostene udrela  po tvári práve tým, čo mala v ruke,  vlhkým vechťom, až Vladovi ostal na tvári červený fľak:
- Prac sa, zmizni! Zajtra to poviem Viere!
Okamžite sa mu vytrhla z objatia, on však ostal zarazený:
- No len pomaly, Viera s tým nemá nič spoločné. 
Odvtedy si...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ján Pintér1.5.2015
 

Text graficky upravila Elienka, uložené na MT/ Grafika, úprimne ďakujem.
Jednotlivé názvy ilustrácií boli určené prvej verzii Evy, ostali v pôvodnej forme.

Ján Pintér10.1.2015
 

Jarka,
ďakujem za komentár, zdá sa, že si prvou, ktorá v texte našla i čosi pozitívneho.
Zvolil som prvú osobu rozprávača, pretože jeho väzenský slang, pre civilizovaného človeka niekedy príliž hrubý slovník, sa mi zdal takto ľahšie prijateľnejším, znesiteľnejším. Za onoho času, keď som počúval jeho zážitky z oných Nápravnovýchovných zariadení, bol som z toho šokovaný, hrozil som sa z jeho spôsobu vyjadrovania sa, nedokázal by som ho vtedy citovať.
Osobné postoje ostatných protagonistov som sa snažil vyjadriť v dialógoch a špecifických spôsoboch, akými sa zachovali v kritických situáciách. \"Dielko\" ako také svojim celkovým dojmom necieli do knižnice krásnej literatúry, preto som príliž nezabiehal do detailov a zbytočných podrobností.
Napokon ešte otázoča: pozývali Ťa v texte daktoré časti, pozrieť si tam čosi znova, čítala si niektoré kapitoly azda aj dva razy a či dokonca viackrát?

Jara7.1.2015
 

Najlepšie sa mi čítali posledné dve kapitoly, mali spád,dej sa posúval rýchle vpred.Dielko bolo podané,popísané len jednou, hlavnou postavou.Chýbali mi tam osobné postoje ostatných postáv. Zaujali ma opísané miesta BA,BB a ZV, lebo ich poznám osobne.Držím palce do ďalšieho písania.

Ján Pintér2.11.2014
 

Za a proti
Súčasnosť akoby mi pripomínala obdobie a krajiny, kde sekcia dejín ministerstva pre pravdu pri každom texte zvažuje jeho za a proti v procese konfigurácie udalostí minulosti.
A či sa tu jedná o konflikt kompetencí, kto nám tu rozhodne o objektívnosti daných skutočností?

Ján Pintér15.8.2014
 

Či sa tento príbeh skutočne odohral?
Čiastočne áno. Nejedná sa tu o historický dokument, ktorý si nárokuje byť čistou pravdou, celou pravdou a ničím iným, ako pravdou; historické fakty sú iba kulisou môjho textu, i keď pamätné tabuľky na daktorých miestach deja už existujú. Čo sa protagonisov týka, niektorých som poznal osobne, o ďalších viem z rozprávania ich príbuzných a z historickej tlače a tí ostatní sú čisto literárnymi postavami.
Opakujúce sa dejiny, to je ďalšia stránka veci. Ani texty a prednášky začiatočníkov nemajú tak výraznú tendenciu opakovať sa, ako dejiny, predovšetkým ich tienisté a tmavšie stránky; k ich zbytočnej repetícii dochádza najmä ak sa hrdinstvo otcov príliž idealizuje a o ich neslávnych činoch sa príliž mlčí.
Ostatne, tak to bolo na svete takmer vždy, a výsledok: mladšie generácie, ukrátené o možnosť poučiť sa z chýb a omylov otcov, ich pri najbližšej príležitosti znova opakujú a dakedy aj znásobujú. Spomienka na obete minulosti tvorí iba faktické pozadie tohto príbehu, nejedná sa tu o historickou kroniku a či reportáž, historici už tento materiál zaiste spracovali - ide tu o historickú románovú novelu. V rámci tejto literárnej formy boli nutné úpravy mien, nepodstatných osobných vlastností a životných udalostí protagonistov, prosím o porozumenie.

prečo byť ako ostatní? 9.8.2014
 

9.8.2014 - dokonale originálne podanie:

kapitoly sú prehádzané tentoraz v poradí 8, 9, 10, 1, 2, 3, 4, 5, 6

JP8.8.2014
 

Alia S.,
ďakujem za komentár, nemienim ho komentovať a tým vyprovokovať ďalší Tvoj komentár k môjmu komentáru Tvojho komentára.
Milan Kundera k podobným situáciám svojho času poradil: \"Nechajme za seba hovoriť samotný text; je určite inteligentnejší, než jeho autor\".
K môjmu textu iba poznámka: nie to ešte celkom ukončené. Konečnú poslednú kapitolu venujem anotácii (bibliogr. stručná zpráva o obsahu knihy).

PJ8.8.2014
 

Tvoja reakcia je trochu odveci. Tie rady sú podnetné o usporiadaní kapitol nehovoriac.Vyzerá, že ťa ani to netankuje, keďže si vyjadril skôr nesúhlas ako súhlas.

Ak za teba má hovoriť tvoj \"inteligentnejší\" text – no zbohom! Musíš byť na tom zle, kamarát, prepáč.

Aspoň si zisti že anotácia sa píše vopred. Je to predbežné oznámenie, nie dodatočné. Má to dôvod: ak chce pisateľ nalákať čitateľa, tak mu ponúkne navnadenie, na konci je anotácia už naprd ak si niekto prečítal dielo. Čitateľ nie je retardér- keď dočíta, vie o čom bolo. Ale rob ako vieš.

Komentovať ma nemusíš, aby si niečo nevyprovokoval.

Alia S.7.8.2014
 

Ján, s týmto textom si tu už raz bol, menil si kapitole dátumy na aktuálne, takže sme dokola mohli otvárať jednu kapitolu asi tak 10krát, kým nás to neprestalo baviť a viacerí sme ti vyčítali.
Nemám pocit, že si prišiel dokola opakovať jednu kapitolu, ale ako chceš zaujať, keď:
1. okienko = neoznačená kapitola; nachádzame sa niekde v strede rozprávania bez úvodu
2. okno = 3. kapitola
3. okno = 4. kapitola
4. o. = 6. k
5. o. = 7. k.
6. o. = 8. k.
7. o. = 5. k .
8. o. = 9. k.
9. o. = 2. k.
10. o. = 10. kapitola

Mňa zaujala iba prvá, akosi sa ti nedarí písať atraktívne, skôr je text nezáživným výpočtom, s významom viac pre autora ako pre čitateľa.
Čeština mi nesmierne prekážala, toto je akoby preložené jedna k jednej internetovým prekladačom, Čech by určite mnohé vety povedal inak. Prečo čeština? Veď si mohol nechať slovenčinu, znela by isto lepšie.

Večer sme sa šli prejsť po starej Prahe.
A čo tak pivo?
Něco k pití?
Jedno dobré pivo.
Budete ráčiť světlé nebo...
Koľko si tu čašníkom, falošná papuľa? Musíš vedieť, čo znamená jedno dobré pivo!
...
Prepáč, mne táto scénka pripadá detinská, ako aj mnohé iné, s poukázaním na dôležitosť hrdinu, ktorý si myslí, že všetci majú vedieť, čo si on predstavuje pod pojmom dobré pivo. Ani \"dobrý čaj\" nie je univerzum, keďže všetci nepreferujú jeden druh.
Hlavne chcem poukázať na to, že prechádzka Prahou, kde je riešená iba dôležitosť hrdinu, priateľkina kolegyňa, návšteva Slovenska, cesta električkou a okrúhly stolík, obrus, prehadzovanie sa v posteli... - to je písanie pre písanie a nikam dej neposúva, je to bežný život. A nuda. Pre mňa isto. Možno si chcel poukázať, že život po návrate z väzenia je iný - práve preto si ho mal predostrieť inak.
Môj príbuzný si odsedel 7 rokov. Zobrali ho v lete, vyšiel v mraze. Keď nám rozprával, ako sa v šľapkách brodil snehom, smiali sme sa, prežívali bizarnosť, ktorú naozaj priniesol život. A vedel tú situáciu vynikajúco popísať, aj tým nás bavila. Keby nám rozprával, ako sa prechádzal so ženou po Mariánských lázňach, nazeral do výkladov, objednal si pivo, zaviezol sa domov, dal kvety do vázy , umyl riady (čokoľvek z bežného života samo osebe je otrava, ak sa neviaže k akčnosti), a iné podobné všedné bla, bla bla, nezaujal by nás. Technika sa posunula vpred, príbuzní s ním zažívali komické situácie, ktoré sme si radi vypočuli aj od neho – a to je podľa mňa dôležité: predostrieť neštandardné situácie, nie prechádzku Prahou, vkladanie kvetov do vázy s vodou a podobné blbosti. Očakávala by som nezvyčajnosť, keďže návrat z iného prostredia musí priniesť so sebou nezvyčajné príbehy.
Skús sa zamyslieť. Už preto, že nemáš odozvy. Možno text ďalej znie pútavo, možno sú v ňom dej posúvajúce dialógy, neštandardné situácie... ale mne sa nechcelo hľadať ich.
Hlavne si chronologicky usporiadaj kapitoly.

JP23.7.2014
 

Prečo som tak zamilovaný do svojej Evy?
A prečo si aj Ty tak isto do tej svojej? Je to predsa celkom normálne: človek hrdlačí pre ňu vo dne v noci, urobí pre ňu všetko a dôveruje jej nekonečne, na život a na smrť. Nuž pre koho, ak nie pre ňu?

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ján Pintér

O mne

Ročník 1951, mladosť v Bratislave, od 1979 zahraničie, vonku podnes, hrozila mi basa za protireálnu, protisóci a proti... čo ja viem akú činnosť. Zamestnania: farár, sociálny pracovník, pomocný robotník na stavbách, viniciach, v reštauráciách a fabrikách, po ukončení výučného kurzu strojný zámočník.
Vraj niekedy dokážem šetrne poodhaliť človeku jeho slabšiu stránku. Dostávam potom blahoženania až dvomi slovami ( tie jedno- a slaboduché nebudem radšej ani uvádzať): hodný gilotíny a podobne. Nájdu sa však i pisáci zdatnejší a talentovanejší, tí si dajú na tom viac záležať a vykúzlia až tri slová: obesiť, zastreliť, upáliť.
Neviem, ako to tí dobráci a mámtalenťáci robia, ale potom mi vždy ešte včas ktorýsi z nich zavelí:
- Lazar, poď von!
Moje vďačné následky sú zrejmé, som tu opäť.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: