Keď mi na hrudi kľačí ďalšia nočná mora a nemôžem spať - píšem. Keď sa moje sny stávajú tak hmatateľnými, až si ich prekvapene prezerám vo vlastnom fotoalbume - píšem.
Keď nerozumiem sebe, svetu, tebe - píšem.
Píšem. A píšem.
Za celé tie roky, desaťročia a storočia sa toho veľa nahromadilo. Nastal čas upratovania.
Prepáč mi, ak ťa zavalia moje smeti. Raz sa mi za ne možno ešte poďakuješ...