IKARIKAR http://www.ikar.sk

GMO (K.C. Fors)27.2.2017
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 77, Komentáre 5

 
GMO
I.
Do telefónnej búdky vošla asi štyridsaťročná štíhla žena. Zdvihla slúchadlo a z pamäti vyťukala číslo. Na druhej strane sa ozval odkazovač. Po zaznení tónu, začala hovoriť: „Helen. Prší, prší, len sa leje, moja milá domov speje. Naša mačka okatá, mala štyri mačatá. Orie, orie Ján, odletelo sedem vrán.“
Keď skončila, zavesila slúchadlo a vykročila do tmy.
II.
Sára bezcieľne kráčala parkom neďaleko svojej práce. Bol síce štvrtok a vtedy mávala cvičenia, no vďaka šéfovi, ich zase raz zmeškala. Na nálade jej to nepridalo a celý čas na neho v duchu nadávala.
Po asi hodinke prechádzania, sa rozhodla, že pohybu už bolo dosť a ide domov. V blízkosti parku bola zastávka autobusu, ktorým sa Sára mohla dostať priamo domov.
Pri vychádzaní z parku však urobila chybu, čo ju zaviedlo na tichú, menej frekventovanú uličku končiacu v priľahlom sídlisku. Zamestnaná vlastnými myšlienkami to ani nezbadala, až kým nebola asi uprostred danej uličky. Po chvíľkovom zmätenom obzeraní sa, zistila, že keď prejde cez sídlisko, dostane sa k zastávke, ku ktorej mala pôvodne namieren...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.1.3.2017
 

Do telefónnej búdky vošla „asi“ štyridsaťročná žena – Kto to má vedieť, keď nie autor? Ak si zvolil/a formu rozprávania vševediaceho, nemôžeš byť neistý/á.
Nižšie: „zrejme“ dostala nečakanú odpoveď. Takto nie, K. C. Fors. Ak bude príbeh rozprávať niektorá konkrétna postava, nemôže vedieť o ostatných všetko, nevidí nikomu do hlavy, vtedy sa môže domnievať: asi, zrejme, možno, snáď. Ale pri tej forme rozprávača akého si zvolil/a, musíš si byť všetkým istý/á. Nemôžeš meniť uhly pohľadu, pokiaľ nedáš jasne najavo, že nastupuje iný rozprávač a potom sa ho aj držať.

Veľmi rušivé sú čiarky. Dávaš ich aj tam, kde byť nemajú. Spravidla oddeľujú slovesá, ak by som mala poskytnúť najjednoduchšiu pomôcku, ale pozri sa na ich pravidlá sám/a, aby nelietali po texte ako čierne mušky pri zákale sklovca. „No vďaka šéfovi, ich zase raz zmeškala.“ – okrešme vetu na najpodstatnejšie: Vďaka šéfovi ich zmeškala. Dal/a by si medzi „šéfovi“ a „ich“ čiarku? Isto nie. Keď som pri okresávaní, aj tvoj text si ho priam pýta. Dopraj mu vzdušnosť, nezaťažuj ho smetím. Neprepchávaj ho príslovkami, zámenami (ukazovacími i privlastňovacími), časticami. Naberá na váhe, síce sa roztiahne na viac strán, ale čím viac povedaného k veci, tým lepšie pre príbeh a čím viac marasu, tým viac sa príbeh potápa. Ani človek obrastený mišelinkami (rozumej pneumatiky zn. Michelin) nevyzerá pôvabne.

Štylistika tiež kríva: kráčala neďaleko svojej práce, išla bližšie ap.

Neskáč z času do času: obzerala si ho, je čierne.

Vytočila číslo – na mobile číslo nevytáčame ako na starých pevných linkách, keď sme strkali prstíky do kruhových otvorov a točili nimi k zarážke, ale vyťukávame, resp. nájdeme ho v zozname. A tiež ťukneme, netočíme.

Logika: rozhodla sa ísť k autu. Neveriacky si ho obzerala – teda stojí pri ňom. Prečo jednoducho nenazrie, nezaklope na sklo, prečo domnelej švagrinej volá? Ani to som sa nedozvedela, prečo auto zostalo stáť. Ona pred zrakmi posádky voza vytiahla predtým ukrytý balíček z kolesa iného auta, spadol jej a začula rinčanie skla. Čierne auto neodišlo, nik z neho nevyskočil, aby jej zabránil starať sa do vecí, do ktorých jej nič nie je. Nepochopiteľné.

Píšeš divotvorne, lebo ti divotvorne vyhovuje, logika chýba. Ako tu: Zdalo sa jej, že ju niekto sleduje. Zbadala muža v čiernom. Zľakla sa, bez zjavného dôvodu – to je teda ale poriadny dôvod, keď ženu sleduje muž, zahalený do čierneho a \"až\" cez tvár kapucňu (ale asi len cez čelo, prípadne časť očí, neviem si predstaviť, ako by kráčal, keby mal kapucňu cez celú tvár až ku krku), aby sa preľakla!

Že by ju porezal? – komu adresuješ túto vetu? Plénu? Ale veď nevedieš prednášku! A v tomto prípade „žeby“, nie „že by“. Podobných i iných chýb vidím dosť, ale neopravujem, to by som neskončila do polnoci a je desať.

Helen, Sára, Tomi, Bob – zjavne nie sme na Slovensku. Zato: prší, prší, len sa leje a ostatné útržky z detských pesničiek/veršovačiek/jazykolamov pre MŠ sú rýdzo slovenské.

Nad tým, ako sa ocitla v nemocnici, kde sa nad ňou skláňa švagriná – lekárka a oznamuje jej, že ju (švagrinú) niekto prenasleduje, že ten niekto má kontakty všade a že ony dve musia zmiznúť z mesta, aj to, ako hovorí, že je v nemocnici ako Anna Malá – len lomím rukami: no zbohom! Lekárka sa zamestná pod falošným menom, lebo po nej niekto ide. To prenasledovateľov isto odradí! Ale konečne slovenské meno. Asi na vyvolanie zmätku nepriateľov. Vyzerá to tak, že aj čitateľov.
Od Anny Malej/Helen sa dozvie, že jej sestra (zdravotná) pomôže s obliekaním a vyvedie ju z nemocnice. Sestra jej vymení infúziu a prikývne. Infúzia kvapká celé hodiny, tak neviem, či majú zmiznúť čím skôr, alebo majú hodiny času.
Akosi sa ti to pletie. Nielen prostredie, mená, rozprávač, ale navidomoči všetko.

K. C. Fors2.3.2017
 

dakujem za vas nazor

Alia S.2.3.2017
 

Ak rady, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu, logike a opravám tvojho diela, berieš len ako názor, nie ako podnet na úpravy, tak sa nikam neposunieš.

K. C. Fors2.3.2017
 

Alia S., normalne zacinam mat pocit, ze ma nebodaj este niekedy chcete opat citat.

Co vam mam povedat. Ste skvela zena, obetujete svoj volny cas a citate zacinajucich smatlov. Dokonca obetujete viacej casu a napisete siaaahodlhu kritiku.
Problem je v tom, ze vase dobre mienene rady posobia skor ako ked ucitelka krici na prvacika, kym sa ten chudak nerozplace a nezuteka.
Ak naozaj mate zaujem urobit nieco pre moju tvorbu, pouzite prosim metodu zeleneho pera = napiste vsetko, co je podla vas dobre (pripadne, co sa vam paci).

Alia S.2.3.2017
 

Milý žiačik K. C. Fors, nepíšem recenzie a chváliť ma spravidla nebaví. Metódu obloženej žemle, ktorá začína chválou, pokračuje vytknutím chýb a končí chválou, nie je dôvod použiť ani pri tvojom diele. Občas na lepšie texty, ktorých autor si dá prácu nielen so spisovaním, ale aj s úpravami, premyslením, ako pracovať s jazykom, rytmom, tempom, komplikáciami, ešte väčšími komplikáciami, zvratmi, katarziou, logikou, tajomstvom, charakterom a motiváciou postáv, vystavia zaujímavý a dej posúvajúci dialóg atď. natrafím, vtedy pochválim.

Musela by som prečítať viac, t.j. musí dielo žiariť aspoň takou čistotou, aby som sa nesústredila na to, čo ho hyzdí. Taký text ma odoženie (teda skôr jeho autor) hneď v začiatku a tak sa nedozviem, či je čo chváliť. Ak vidím, že autor bojuje s jazykom, jediným nástrojom, ktorý má, pýtam sa, prečo sa vôbec púšťa do písania, prečo radšej nerobí to, z čoho má základy a nie to, v čom sa topí.
Ja mám vytýčený cieľ:
- nútiť autorov naučiť sa poriadne rodný jazyk, bez neho to nejde a nepôjde, aj keď si knihu vydá sám, veď čitateľ má každý mesiac stovky nových kníh na výber a nemusí siahnuť po takej, ktorej autor sa volá Jazykový a literárny Nevedko,
- vedieť jazyk ho používať do takej miery, že mi drobné chyby nebudú prekážať, lebo robí ich každý a je vidieť, kto z nepozornosti a kto z hlbokej nevedomosti,
- naučiť autorov chápať, aký je rozdiel medzi písaním a tvorením,
- primäť autorov veľa čítať.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

K.C. Fors

O mne

Pisem preto, ze ma to proste bavi.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: