IKARIKAR http://www.ikar.sk

Hmla (Mors Zakar)7.1.2017
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 87, Komentáre 6

 
Prológ
         
          Ticho v okolí ho znervózňovalo. Ak by nevyplašil kŕdeľ zohavených krkavcov zrejme by sa vrátil a šiel inou cestou. Hrozivý tieň vydesil všetkých, len jedného takmer dokonale ošklbaného pridlávila čierňava k zemi. Vtáky spokojne hodovali kým neprišiel. Dobré znamenie, nesnoril tu žiadny z besov ľudožrútov. Opatrne prezrel horizont, rosa na kovovej maske zažiarila. Svit stúpal a čas sa krátil. Už čupel nad mrcinou rozpáranou zobákmi a pazúrmi, pričom si z chrbta zložil plechovú skrinku s dynamom. Boky lemovali rôzne kapsy a sumky, vo veciach chcel mať poriadok. Z jednej vytiahol dotlčenú plechovku od fazúľ. Drevené veko nádoby ukrývalo necelú polovicu jedálenského noža rozožratého hrdzou, nástroj na špáranie sa v špinavostiach.  
         Mŕtvolu zbavil zvyškov čreva a čierny obsah vyškrabal do plechovky. Zaplnil ani nie jej tretinu, no konečne to má. Prach z Hmly obalený žalúdočnými tekutinami a zmiešaný vo všetkom čo bes zožral a strávil. Takáto zmes bola mimoriadne...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.11.1.2017
 

Tento štýl je (mne) veľmi nezrozumiteľný. Viackrát som si musela prečítať úvod, aby som pochopila, že mrcinou je pes. Zdalo sa, že jeden z tých zohavených krkavcov (ani to akosi nechápem, ako zohavení krkavci lietajú). Ak som dobre rozumela. Tretej vete nerozumiem ani po násobnom prečítaní.

Píšeš kostrbato: mŕtvolu zbavil zvyškov čreva; hlas hrozivo tlmený maskou; mlčal sledujúc okolie, akoby prehltol slová; fóbie zmiešané v smolovej vode, lejúce sa krkom; trvalo, než mu strach pohol nohami; elektrina dodávala zbrani rešpekt (pred čím?); telo proti otrave strachom protestuje... – nevyjadruj sa prehnane zježene, vyvolávaš opačný efekt.

Budiž, sakra, prdele - nespisovné, bohemizmy, pôsobia (na mňa) detinsky nevyzreto, volila by som iné, prípadne drsnejšie, ak má Fantóm, muž so železnou maskou, akýsi vládca, či mocnár, či mág, či čo to má byť, pôsobiť drsno.
Budú na tebe závisieť = od teba závisieť.

Nevhodné striedanie minulého s prítomným časom je nevhodné.

Prečo hrozili požiare a ako im zabráni to, čo si popísal, som sa nedozvedela ako mnoho iných záležitostí. Možno neskôr.
Fantázia tuším pracuje na plné obrátky, ale zdá sa, že len do miery fantazírovania.

Odvetil pokojne. – odvetiť = odpovedať. Ak nebola predtým položená otázka, odvetiť sa nedá.

Čiarky, ak sú nesprávne umiestňované, môžu zmeniť význam vety. Ty máš s nimi problém, mal by si si pozrieť, kde áno a kde nie. „Pred týmto vás varovali pri výcviku Máj“ – takto napísaná veta ponúka informáciu, že výcvik niesol názov Máj (mimochodom, slovenský názov mesiaca v roku a ešte s dĺžňom by som do fantasy ako meno hrdinu radšej nedávala). Správne napísaná veta teda vyzerá takto: „Pred týmto vás varovali pri výcviku, Máj“. Podobne: „V poriadku, Máj?“

Z priamej reči nie je mnohokrát na prvé prečítanie jasné, kto čo hovorí. Musím sa vrátiť, dedukovať.

Vysvetli mi, keď na nich odnikiaľ dopadala krv a kusy spálenej kože, čo myslíš vetou: Bol to bes úhora – bes je čert alebo hnev. Úhor ryba alebo neobrobená zem. Kombinácia „bes úhora“ je teda opäť nejasná, ostatne ako všetko doposiaľ - neviem, kto sú hrdinovia, ako vyzerajú, čo zastupujú, prečo sa tak správajú, o čo im ide, prečo konajú a hovoria tak, ako konajú a hovoria. Informácia, ktorá sa zjaví, je mnohokrát nič nevypovedajúca, príde a odíde bez toho, aby text podporila.
Mnoho v tvojom diele zabraňuje plynulému čítaniu. Neviem, kto sa komu otočil chrbtom. Ak ten, čo práve dohovoril, tak veta má nasledovať v riadku, kde končí priama reč.
Ďalšia veta: Vážne mal chuť plakať, atď., aj ďalšie, sa akoby týkala/i tej postavy, čo predtým hovorila. No zrejme už toho druhého.
Tebe sa príbeh odohráva v hlave, ale dôležité je vedieť ho podať tak, aby čitateľ nemal pochybnosť a vedel a videl to isté. Musíš logicky oddeľovať úseky tak, aby nedošlo k omylu, aby sa čitateĺ nemusel stále vracať dozadu a až neskôr zistiť, komu vlastne ktorá replika či popis patrí. Buď postavu menuj, ale nie často, alebo reč či popis deja zakomponuj do deja tak, aby nebolo pochybností.

Veta „vyhýbajúc sa kameňom hľadali stanovište, ktoré im sám zadal ...“ – kamsi si skočil bez toho, aby si čitateĺa na skok pripravil. Zdalo sa, že sa rozohráva iná situácia, akcia. No pokračovanie bolo znovu medzi pôvodnými dvoma hrdinami a asi aj na rovnakom mieste ako začiatok.
Dielo robíš príliš tajomným, hrdinovia sú ako anonymy, ktoré sa nikdy neodhalia. A pritom má mať čitateľ čím skôr predstavu, ako má asi kto vyzerať, aby si neutvoril svoju predstavu, napríklad holohlavého starca, a zrazu sa v pätnástej kapitole z postavy vykľuje mladý muž v barokovej bielej parochni. Preháňam, ale ak nedostanem rozhodujúce informácie, poskladám si postavu sama a potom ma určite zaskočí jej skutočná podoba. Dúfam, že všetci aktéri nezostanú fantómami, o ktorých nik netuší, ako vyzerajú.
Najskôr si napísal, že Fantóm pomohol Májovi posadiť sa, krátko na to, že si Máj prisadol k nemu.
Pamätaj si každú informáciu, ktorú poskytneš, inak vyrábaš zmätky.

Hmla je tiež postava, keďže ju píšeš veľkým písmenom, alebo obyčajná vodná para? Mnohí majú sklon písať všeobecné podstatné mená veľkým písmenom, čo je nesprávne, opäť mätúce.

Je možné, že sa tvoje dielo vyznávačom fantasy zapáči, ale pracuj na ňom detailnejšie, s dôrazom na to, čo dôrazné má byť, tak, aby neuvádzalo do neistoty, chaosu.

Úvod do diela má byť zahalený tajomstvom, ale takým, aby vyvolávalo otázku „Čo bude nasledovať?“ a zvedavosť takú, že sa čitateľ bude chcieť vrátiť, nie takým, aby sa čitateĺ pýtal, čo tým mal vlastne autor na mysli.

Z prvého dejstva sa veľmi „vytĺcť“ nedá, ale mnohokrát, pri autorovej zručnosti, aj áno. Hlavne netajiť, čo má byť odtajnené, nemlžiť, ako hovoria Česi, nevsúvať príliš veľa neidentifikovateľných elementov.

Jácques11.1.2017
 

Zdravím Alia S., ďakujem pekne za kritiku. Odkiaľ si prišla na to, že mrcina patrila psovi? Nikde som to nespomenul a nemal som v úmysle upresniť o akú mrcinu ide, lebo nebola podstatná, každý si pod ňou mohol predstaviť čokoľvek. Ale upresním, no, ak to je taký problém. A hej, zohavení krkavci by asi neleteli, to je pravda, to zmením. Z toho, že si nepochopila tretiu vetu vyplýva, že musím písať jednoduchšie, pokúsim sa, ale už len pre mňa samotného ten text zoschne. To, že píšem kostrbato, opäť, musím zjednodušovať. Ale vážne sa pýtaš, že čo môže mať rešpekt pred ZBRAŇOU? Asi úplne všetko čo jej skríži cestu nie? ČI fakt to vyznieva tak strašne nelogicky? Nespisovnosť odstránim (aj keď mi príde krajšia ako spisovnosť), drsnejšie výrazy nepoužívam a tým, že Fantóma tituluješ ako vládcu, mocnára alebo mága zrejme myslíš, že sa jedná o nejaký klasický fantasy príbeh. Zrejme to tam budem musieť zmeniť, pretože vôbec sa nejedná o nič utopistické a stredoveko fantastické. Na striedanie časov si skúsim posvietiť. K požiarom v norách, myslel som, že na to príde čitateľ logicky. Normálny oheň = horúci, zapaľuje, zodpovedá za požiare. Studený oheň = studený, nezapaľuje, nevytvára požiare. Z toho vyplýva, že požiare hrozili tam, kde studený oheň nebol a tam kde sa už používal zas nemali normálny oheň, čiže nemohli vznikať požiare. Ak je to opäť nelogické, samozrejme zmením. K menu Máj, opäť hovorím, že sa nejedná o fantasy, je to reálny svet, naša doba, nič utopistické. Mám to tam vysvetliť? Napísať, zakomponovať tam, že sa to odohráva v našom svete? Má to čitateľ zistiť hneď v prológu? Ak áno, tak si neviem predstaviť ako to tam vložiť. Čiarky samozrejme, tie ma budú prenasledovať celý život. A na to, že nie je jasné, kto čo hovorí som už bol upozornený a pracujem na tom. Celú pasáž s besom úhorom som sa rozhodol po tvojej kritike aj mojom viacnásobnom prečítaní odstrániť a nahradiť niečím iným. K besom nemám čo povedať, nie sú tam pre význam slova, ľudia ich tak proste nazvali, nerád by som vymýšľal vlastné názvy, s ktorými by si opäť mala problém. Každý si pod besom predstaví čosi zlé, strašidelné a to bol cieľ. Nechcem hneď všetko v prológu vysvetliť a naservírovať kto alebo čo boli besovia. Či mám? A to totálne tajomno bolo mojim cieľom, je to prológ, má v čitateľovi vyvolať veľmi veľa otázok, bolo by trápne v ňom vysvetliť všetko hneď, potom by nikoho nezaujímalo pokračovanie. Ale asi som to prehnal, zmením. A mňa len poteší, ak si postavu vyskladáš sama a ja ťa zaskočím jej skutočnou podobou  Hmla nie je postava, len nie je obyčajná, stala sa známym pojmom, tým som ju chcel odlíšiť od normálnej hmly, len opäť ti asi chýba vysvetlenie prečo nie je obyčajná a že čitateľ z textu nemôže prísť na to, že nie je obyčajná. V pohode, to všetko zmením a vysvetlím to čo mám, len podľa mňa to stratí úplne svoje čaro. Čitateľ by sa podľa mňa mal práveže pýtať, prečo je Hmla veľkým, v čom je iná? Dozviem sa to ďalej alebo nikdy? Nemám pocit, že by to nejak kazilo dojem z príbehu. Ešte raz ďakujem a pustím sa do zmien, vďaka tvojmu komentáru trochu pozmením dejovú linku, hodím to sem a až tak pridám ďalšie kapitoly. A nie je to len tvojou kritikou, veľa nelogickostí, ktoré si aj ty nespomenula som si tam sám všimol a vidím ich až teraz, ale to je bežné, autor si chyby všimne až po pomerne dlhom čase ;)

Alia S.11.1.2017
 

Jácques (ako môžeš dať dĺžeň na francúzsku podobu nášho Jakuba?), alebo Mors, jasné, že pred zbraňou má rešpekt každý, ale informácia je podaná tak, že sa dá chápať, že elektrina (ani to si neviem predstaviť, aká je praskajúca elektrina), jej dodávala rešpekt pred niečím. Možno len mne to tak vyznieva.
Uvedomuj si, či zvolený prívlastok presne značí, čo chceš vyjadriť.

Isté je, že kostrbatosti a utajeniu si podriadil písanie, hlavne preto som sa ozvala.

Fantóm – toto slovo vyjadruje viac: prelud, halucinácia, vidina, zdanie, strašidlo, duch atď, teda čokoľvek nereálne, nehmotné, čo sa dá pod týmto pojmom predstaviť. Asi aj to je dosť veľká chyba, že pomenúvaš veci/osoby/javy názvami, o ktorých má autor mať vedomosť, čo presne zastupujú, len akosi nemáš. Preto som si ho, keďže si ho takto pomenoval, predstavovala ako niečo nadpozemské, nadprirodzené, prelud, mág, skrátka fantóm.
Nora je v podstate brloh, úkryt, žiadne veľké bývanie. Asi aj toto slovo zastupuje u teba niečo iné, ako v skutočnosti znamená.
Vymýšľať vlastné názvy sa neoplatí tam, kde ich autor nedokáže vysvetliť. Ale použiť názvy/mená, ktoré jednoznačne zastupujú niečo, čo si pod tým dokáže čitateľ predstaviť, ako bes, úhor, máj či ten fantóm je tiež nevhodné. Pokojne sa tvoj hrdina môže volať Niro, Balm, Fert – nič konkrétne si pod tým nemožno predstaviť. A podobne.
Vysvetľovať, samozrejme, nie je žiaduce. Ale zakomponovať do textu informácie prirodzene – to je to umenie spisovateľské.
Mno, neviem, či je vhodné, resp. skôr sa neodporúča, aby si čitateľ predstavoval postavu sám, aby nemal počas celého deja jedinú indíciu, ako vyzerá, aký má charakter, motiváciu, ale teda hlavne tú vizáž, lebo potom, pár kapitol pred koncom, si ťažko zvykne, že z vysokej postavy s orlím nosom, hnedej pokožky, s modrými očami a svalnatými ramenami sa zrazu stane neduživý obyčajný nedokrvený človiečik s kučeravými vlasmi, tikom ľavého oka, zelenými očami... Ty buduješ charakter postavy, ty ju tvoríš, samozrejme, že priestor na čitateľskú fantáziu musí byť, ale skôr tam, kde sa jedná o detaily, tie nechaj na čitateľa, nie kľúčové momenty, popis.

Beriem: Hmla Neobyčajná. Ale ja chcem vedieť, čím je neobyčajná, keď hmla je (pre mňa) vždy len vodný opar. Má byť dymová, ako keď v najmenšej putike bez prestania fajčí sto štamgastov jednu za druhou? Či má mať červenú farbu? Ale to ja z toho, že napíšeš Hmla, nevydedukujem. Už rozumieš, o čo mi ide?

Môžeš mať pravdu v tom, že aj Hmla môže vyvolať otázky, akáže to má byť hmla. Lenže si uvedom, že sme na začiatku a tvojim dielom sa potiahne ešte množstvo informácií a ak sa mám nad všetkými zamýšľať, čo sa z nich asi vykľuje, nebudem spokojná. Jednak nezodpovedanými otázkami, jednak poznaním, že všetko tajíš. Nehovorím o tom, že by som si musela všetko zapisovať, keď sa chcem dozvedieť, o čo vlastne malo ísť v prológu a bude vysvetlené v deväťdesiatejôsmej kapitole. Len či potom budem na to zvedavá. Ak sa vôbec dozviem, keďže si občas nepamätáš ani sám, čo napíšeš. Nenechávaj príliš veľa záležitostí otvorených, odradíš čitateľa.

Dielo je tvoje dieťa, pre teba je dôležité aj v akej Čiapke v Mraze (a teraz rozmýšľaj, akú Čiapku a aký Mráz mám na mysli, keďže nepíšem o čiapke a mraze) vyjde von, či v zelenej alebo modrej, ale pre mňa nie. Ak niečo označíš neštandardne, vysvetli (nie: bol vľavo od skrine, bol ušatý, bol žlto vlasý, mal 15 rokov, mal jednu ruku kratšiu,...).
Preto nemám rada súčasné amatérske fantasy, lebo ich autori si myslia, že je to o rozbujnenej fantázii, a pohybovať sa môže aj človek rozťatý na polovicu - veď aj mne pracuje fantázia, takže nechápem, ako asi kráča jeho horná alebo dolná polovica (tá dolná môže, ale kam asi zájde bez očí?), ľavá či pravá (môže, ale potom skáče a krv sa z nej valí). Ak nie, tak nech autor napíše, že ju celú oblepil leukoplastom, len aby orgány držali pokope, nestriekala krv a... a vidíš, kam sme sa dostali. Nedávno som čítala Sapkowského – aj sebe väčšie „hlúposti“ dokázal podať sofistikovane, pomenvoať pravým pojmom, a ja som sa nemusela každý druhý odsek zamýšľať, čo tým myslí.
Nechám ťa teda tvoriť, vymýšľať, len dúfam, že som poradila a pochopil si, o čo mi šlo.

Jácques11.1.2017
 

Výborne, teraz už na 100% verím tomu, že si od špiku kostí realista a berieš len to, čo je dané, čo je vymyslené, vytvorené, zaužívané. Hneď už len pri Jácques, narážaš na to, že francúzsky tam dĺžeň nie je. Noa? :D to je pseudonym, nie reálne meno, pokojne si môžem dať Jacqúes ak by som chcel :D Aj ty máš Alia S. a nevyčítam ti, že S. nie je priezvisko.
Neverím, že si nepočula praskať elektrinu, minimálne vo videách, filmoch, daj si do youtube electric crackle a vypočuj si. A tiež neverím, že by si nemala rešpekt pred zbraňou, na ktorej počuješ praskanie elektriny, ono to vôbec nie je tiché :D.
Pri Fantómovi sa opäť snažíš vychádzať z pre teba naučených a poznaných vecí. Samozrejme niekto kto sa volá Fantóm musí byť prelud, halucinácia, vidina, zdanie, strašidlo alebo iné, čiže niečo nereálne. Somarina, slovo fantóm síce má takýto význam, ale ak má niekto prezývku Fantóm, tak je jasné, že je to prezývka, alebo meno, čiže za žiadnych okolností nemôže ísť o prelud. Neviem ako by si iný vyložili Fantóma, podľa mena a podľa akého takého opisu čo som k nemu dal. Čakal som, že z toho, že raz je tu raz nie, že nosí masku, je tajomný, pochopíš prečo asi sa volá Fantóm. Ale tak vyznieva to tak, že ty veľmi predstavivosť nemáš, čím ťa nechcem uraziť samozrejme, ale z tvojich slov mám pocit, že si vážne srdcom realista. A mená Niro, Balm, či neviem aké, vymyslieť si ich viem tisíce. Ale boli by tak obyčajné ako napr Mors, alebo Jácques. Fantóm, Máj, tie aspoň vyvolajú otázky a nejaký pocit.
K vysvetleniam, opäť, je to prológ, ten má za úlohu navodiť. Nečítal som ešte prológ, v scifi či fantasy, ktoré ty zrejme nečítaš, kde by bolo niečo vymyslené, väčšinou musím čítať ďalej aby som všetko pochopil. Áno, môžem to naznačiť, len som zrejme prehnane považoval čitateľa za inteligentného, že by na to po takom naznačení prišiel.
Hmlu som tam naschvál spomenul len tak okrajovo, ako niečo momentálne nedôležité, no predsa tajomné a vyvolávajúce otázky. A to som očividne dosiahol.
V každej knihe máš množstvo informácii. Pán Prsteňov, Piliere Zeme, knihy Robina Cooka, A. Christie, to všetko obsahuje kopec podstatných a nepodstatných informácii a koho to zaujme, ten ich prečíta. Zarytého fanatika a milovníka fantasy určite Christie nenadchne a ani ju nedočíta, každý človek má rád niečo iné.
Nemyslím, že fantasy je o fantázii, je to hlavne o niečom nereálnom (čiže nič pre teba), pre tento svet nepoznanom, alebo vzácnom.
A divím sa, že práve Sapkowski sa ti čítal dobre :D on totiž veľa vecí vysvetlí až pred koncom, nehovoriac o tých umelých jazykoch, ktoré doteraz nechápem. Čiže tak, chcel som ti len vysvetliť moje pocity z teba, nie ťa uraziť, ja si tvoje komentáre beriem a budem podľa nich aj konať, no nedalo mi ti to nevysvetliť, keďže už ako tak viem aký si čitateľ. Nakoniec len dodám, nechcem využívať totálne nereálne veci, preto mám len elektrickú mačetu, nie svetelný meč. Ešte mi napadlo k norám, súhlas s tým, aký význam to slovo má, keď je to ale až tak nepochopiteľné tak to pomenujem inak, alebo to proste nazvem Nora. Ďakujem

Alia S.11.1.2017
 

Veď píš, ako uznáš za najvhodnejšie. Sú aj iní čitatelia, spapajú radi, čo napíšeš. Nemyslím to zle, ale uvedom si, že si na stránke, kde sa buď jeden podlizuje druhému, len aby dostal od neho navýsosť pozitívne hodnotenie, niekto je schpný aj na sr...u napísať, že profesionálne vonia, alebo si ťa takmer nik nevšimne. Nik nechce mať čas na hlbšie rozbory. Ja ich občas robím z toho, čo čítam a aké mám pri tom pocity, názory, a nepotrebujem za to od nikoho pochvaly. Ide o to, že ak vidím aj napríklad také dĺžne na nepatričných miestach, v cudzísch slovách, aj to je pre mňa signál.
Už ti nebudem kritizovať nič, pokojne píš ďalej, budem skôr zvedavá na odozvy ďalších čitateĺov a koľko si ich získaš . :)

Jácques11.1.2017
 

Veľa z tvojej kritiky si zoberiem k srdcu, niečo však nemôžem. Som rád, že sa chápeme :D a uvedomujem si na akej stránke som no, síce tu niesom kvôli súťaži, ale kvôli tomu aby som sa vypracoval ako tak. Podľa mňa najväčší problém mám s dialógmi, nikdy neviem čo po nich, či novú vetu, či pokračovať, aby som to striedal, mám ešte čo robiť no. Sám som pri jednom z diel tuto spravil hlbší rozbor a mal som dosť, nie je to sranda no :P Ešte raz ďakujem za kritiku a dúfam, že som ťa nijak neurazil ;)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Mors Zakar

O mne

Príbehy vydávam ako Mors Zakar, no ak sa budem vyjadrovať k dielam iných autorov, budem sa podpisovať ako Jácques. Už dávno nepatrím k "násťkarom" a kedysi som čítal oveľa viac ako teraz. Vyrastal som na Mayovkách, Troch Pátračoch, neskôr ma pohltil svet fantastiky a scifi a teraz mi to je pomerne jedno, čítam všetko a všetko sa čítať dá. Zvládol som Pána Prsteňov aj Piliere Zeme, dokonca hrôzostrašné stredoškolské diela slovenských autorov. To všetko však neznamená, že viem ako písať, kritike som otvorený a verím, že ma posuniete vpred. Ešte by som rád povedal, čo je mojim cieľom. Vydanie knihy nie je mojim prvoradým cieľom, no mojim celoživotným snom je vytvoriť komiks, mnoho komiksov, začať komiksovú éru v našej republike. Bohužiaľ nemám grafické nadanie a tak sa mi možno naskytne príležitosť cez tento portál. A ukončím to rozlúčkou z mojej najobľúbenejšej ságy: Nech vás sila sprevádza.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: