IKARIKAR http://www.ikar.sk

HOBITI SPOD ZÁPADNÝCH TATIER (Jaroslav Šmíd)17.6.2019
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 16, Komentáre 4

 
...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

zuzana19.6.2019
 

Podľa mňa každý odstavec ako úvod k príbehu dobré, čakám na pokračovanie.

JS20.6.2019
 

Ďakujem za reakciu.
Už je tam prológ II - Hobiti sponad hradu.

Alia S.18.6.2019
 

Jaroslav, nie je to poviedka, nejde v nej o príbeh, nemá zápletku(y), rozuzlenie, nemá hrdinu so svojimi chybami i kladnými vlastnosťami a napokon ani prekvapivú pointu alebo odkaz. Text o ničom nevypovedá okrem toho, že na zemi žijú malí mužíčkovia, ktorí žijú pod zemou - neustále neguješ, čo si napísal, teda nevenoval si písaniu dostatok času, aby z neho vyšla zaujímavá poviedka. Prítomný čas sa mieša s minulým, v začiatkoch je niečo, čo malo byť na konci a naopak atď.

„Zubráčik je drobný človiečik, žijúci v lese, vždy pekne oblečený a slušný.
Zubráčikovia nie sú škriatkovia, ani žiadni iní piadimužíci. Sami sa považujú za hobitov.“
Už prvé informácie si odporujú.
Hobit = knižná postava, vymyslená Tolkienom, ktorá sa podobá na človeka, ale je jeho polovicou, čiže je to drobný človek, čiže škriatok, čiže piadimužík. Podľa tvojho popisu nie je možné predstaviť si zubráčika, ktorý je drobný, ale prirovnaním k ostatným označeniam drobných postáv drobný nie je.

Obsah:
Zubráčik JE (prítomný čas) niečo žijúce v lese, pekne oblečené, slušné, dobrosrdečné, čo zlo vníma citlivo. Má blízko k elfom svojim životným štýlom. Neskôr sa presťahoval (minulý čas) hlbšie do lesa a napokon zamuroval a zahladil stopy, aj so všetkými zubráčikmi do podzemia.
Za stolmi sedeli (m. č.) chlapi v nejakých gatiach a na pleciach im viseli (m. č.) zdrapy košieľ. Kedysi milí, TERAZ (p. č.) tvrdí neokrôchaní opilci, hľadeli (m. č.) do štamperlíkov. Niektorí zdravili ostatných pri odchode z krčmy, niektorí nie. Ak by do krčmy niekto vchádzal, to by bolo iné – zobudil by ich zo slivovicového oparu. Vtedy by si všimli, pozreli. Jediná možnosť BOLO (m. č.) pozdraviť - to JE (p. č.) príkaz sklopiť oči.
A bol to práve zubráčik (nie je zrejmé, ktorý práve, keďže žiadny nemá meno, nevystupuje do popredia, je o nich zmienka všeobecne), čo vošiel s úmyslom vypiť si svoju pintu (1,5 litra) piva. Smutný a sklamaný odišiel z krčmy i z dediny.
Dôvod nie je jasný, iba že to bolo poslednýkrát, kedy bol videný mimo les. Po rokoch zazreli (čiže ten neurčitý nebol posledný) drevorubači zopár zubráčikov (tých zamurovaných v podzemí). Zabudlo sa na nich a stali sa legendou (takže nezabudlo).
Koniec obsahu.

Najskôr si treba ujasniť, o čom má poviedka byť, či má byť s pointou, alebo rezonančná, prípadne oboje, v akom čase písaná, pritom nezabudnúť na následnosť, vymyslieť zápletku, vyriešiť ju nečakane (ak teda nie je cieľom zanechať odkaz), hrdinu s menom, vlastnosťami, výzorom, po napísaní si nezabudnúť text niekoľkokrát skontrolovať. Aby nebol z neho len zhluk slov bez zmyslu.

Už nadpis nepúta – pripomína titulok z nenápadného článku na konci časopisu, nie niečo, na čo by mohol byť čitateľ zvedavý, t. j. červíček na udici chýba, rybky poplávajú okolo bez povšimnutia.

JS18.6.2019
 

Ďakujem za komentár. Musím nad tým ešte porozmýšľať. Nerozumiem tým negáciám. Príde mi to celkom logické. Zubráčik. A ani zmena času ma v tejto poviedke nikdy nevyrušovala. Poviedku som mal premyslenú a dlho som ju nosil v hlave. Neplánoval som nijaký dej, ani zápletku, chcel som skôr vyvolať pocit.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Jaroslav Šmíd

O mne

Dať čokoľvek na čistý papier, či už text, fotku, maľbu, alebo aj vzorec z kvantovej fyziky, je ako stvoriť nový svet.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: