IKARIKAR http://www.ikar.sk

Hodnotenie gestora MT: rozprávky A.Bugátovej Celkový počet komentárov: 0
 

Hodnotí: Tomáš Janovic, gestor MT

s prispením spisovateľa Dušana Dušeka

Príspevok: všetky a zvlášť rozprávky A.Bugátovej

 

     Milí priatelia, milé priateľky,

     s veľkou chuťou čítam vaše rozprávky, básne, poviedky aj dlhšie prózy pre deti a mládež, cítiť z nich vášeň, vášeň niečo vytvoriť. Niečo hodnotné, zaujímavé, ale aj - prečo nie? - niečo dlhodobo slávne.

     Jeden príklad za všetky - potešila ma Andrea Bugátová svojou minirozprávkou o uhundranom radiátore. Andrea pochopila, že ľuďom aj radiátorom treba umožniť, aby sa vyžalovali. Ako ináč im môžeme podať pomocnú ruku? A z ďalších spomeňme Hovoriace autíčko Titít, nezbedného medvedíka Huberta ai.

     K rozprávkam patria aj ilustrácie, kresby a tie Andreine sú naozaj veľmi vkusné, príjemné na pohľad, výstižné.

 

     A teraz k tomu podstatnému. Nerád kritizujem, poučujem, nechcem znechutiť a tak radšej poradím všetkým talentom... ako teda napísať perfektnú knižku?

     Žiaľ, taký recept nepoznám, a myslím, že nielen ja:-). Môžem vám len ponúknuť zopár rád, či skôr poznámok zo svojej praxe.

     Písanie je práca so slovom. Vážte si preto slovo - slovenčina je presný jazyk - áno, vážte si slovo v oboch významoch.

     Práca so slovom je namáhavá, ale radostná. A ja teraz odovzdávam slovo skvelému spisovateľovi Dušanovi Dušekovi, ktorý mi - aj v tomto prípade - hovorí z duše. Všimnite si nielen to, ČO hovorí, ale aj AKO to hovorí, ako majstrovsky pracuje so slovom:


      "Vzal som si kúsok koláčika, kúsok zeleného papiera a kúsok ceruzky. Kým som jedol kúsok koláčika, kúsok ceruzky písal na kúsok zeleného papiera:
Rád ovoniavam nové knihy. Rád kupujem nové knihy. Rád v nich listujem a rád ich hladkám, a ešte radšej sa len tak prehŕňam v ich listoch, prikladám k nim nos a vdychujem. Čo to je? Vôňa lepidiel, farby alebo písmeniek, biela váha papiera alebo niečo celkom iné? Dobré príbehy voňajú ako upečené jabĺčka. A čím je vôňa lepšia, tým je aj príbeh lepší, tým viac knihu ovoniavam. Nosom ju celú prelistujem. Potom položím na sporák jabĺčko, sadnem si k oknu, odkiaľ vidím orech s vetrom - a pustím sa do čítania. Rád čítam nové knihy. Z vône pečeného jabĺčka cítim najprv iba slabý závan, vtáčí bozk, a čakám, že jej bude viac. Lenže nie je - vlastne je, ale už ju necítim, lebo nos si na ňu zvykol. Aj keď jej stále pribúda, teplej a pomalej, už o nej neviem. Vytratí sa mi aj vôňa knihy: dávno som ukrytý v jej príbehu a nič iné nevnímam. Mám rád dobré príbehy a rád ich hľadám v knihách. Rád čítam nové knihy. Rád pečiem jabĺčka. Rád píšem nové knihy."

 

      To bol kolega Dušan Dušek.

     Milí priatelia, milé priateľky, čítajte, čítajte, čítajte. A majte nos na dobré knihy.

 

Váš Tomáš Janovic
 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: