IKARIKAR http://www.ikar.sk

Hra osudu (Irena Tonkova)1.11.2013
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 141, Komentáre 1

 
Hra osudu
V to letne rano mala Jirina plnu hlavu planov na sobotnajsi vecer.Mala ist von s kamaradkami, tak ako kazdy vikend.Jirina mala 16 rokov,vlasy plavohnedej farby a krasne modre oci,okrem toho mala utly pas a takmer perfektnu postavu,co obdivovala hlave muzska populacia v jej okoli.
Ako sa blizil cas vecera,zasadla spolu s rodicmi a surodencami k veceri,ktoru im starostlivo pripravila ich mama Vlasta.Bola to prosta slovenska zena,ktora sa pocas druhej svetovej vojny prestahovala s rodicmi do Ciech a neskor sa vydala za Jirininho otca Slavka.Pochadzal z nemeckej rodiny avsak o rodicov prisiel ked ich zabili pred jeho ocami i pred ocami jeho brata,ktory sa na mieste zblaznil a neskor tiez zomrel.Jirinin otec bol sice zivotom velmi poznamenany clovek avsak bol aj velice mili a vesely.Nadovsetko miloval svoju rodinu,ktora bola jeho jedina.Jirina mala este starsieho brata Vlastimila,ktory bol ale dusevne labilny a starsiu sestru Drahoslavu,ktora bola ako starsie Jirinine dvojca.
V pokoji sa teda navecerali a kazdy si siel po svojom.Jirina zasla do kuchine za mamou aby jej oznamila...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

DARK4.11.2013
 

Irenka, veľmi, ale naozaj veľmi dôležité je ovládať slovenčinu, pretože bez základov sa písať nedá. Teda dá, lenže ty chceš, aby ťa čítali. A čo si pomyslíš o človeku, ktorý nepozná základné pravidlá pravopisu? Že nemôže poznať nadstavbu, čo je v tomto prípade literatúra, teda literárna teória, teda znalosti čo a ako. A že teda na zlých základoch nemôže, lebo nedokáže, vystavať zaujímavý príbeh. To je ako keby automechanik vzal ceruzku a kriedu a chcel ti opraviť auto. Prášila by si od neho čo najďalej, no nie? :)
Takže: naučiť sa, že za každou čiarkou a bodkou na konci slova či vety je medzera, zapamätať si, že číslovky sa v texte (až na pár výnimiek) vypisujú, zafixovať si, že literatúra sa tvorí premýšľaním, a teda dávať do každej vety \"mal\" či \"bol\", a ich obmeny, je veľmi nespisovateľské, mať na mysli, že román nie je dokument, v ktorom sa podávajú holé fakty, že sa treba s vetami poláskať, aby zneli literárne, nie faktograficky, atď, atď. O čiarkach nehovoriac - tiež ich nemôžeme dávať kam sa nám zachce a nedávať tiež kam sa nám nezachce. Aj ich vkladanie medzi slová má svoje pravidlá. K tomu všetkému je treba poznať, ktoré pojmy sú spisovné - kamarád, velice, klipsny, botník a mnohé ďalšie nimi rozhodne nie sú.
Naučiť sa, kde sa píše \"i\" a kde \"y\", že \"s bohatej rodiny\" sa píše \"z bohatej rodiny\"... každej vete je čo vytknúť, naozaj, a to som ich prečítala iba zopár, ostatné by bola strata času. Radšej som ho venovala tomuto komentáru. Nemôžeš sa na mňa hnevať (alebo áno?), že ti vyčítam chyby, no čím skôr budeš vedieť, že toto nikto čítať nebude, pretože ho nemáš čím zaujať, presvedčiť, že tvoj príbeh je dobrý, kvalitný, čítavý, tým lepšie pre teba - môžeš na sebe začať pracovať hneď.
A čo je nemenej dôležité: ak autor nestojí o čitateľa a nevenuje mu ani toľko času navyše, aby nad písmenká dával potrebné dĺžne a mäkčene, nemôže od neho očakávať, že on mu bude chcieť venovať ten svoj čas. Aké požičaj, také vráť. Všetko záleží od teba, čo si od písania sľubuješ a či chceš, aby to tvoje niekto čítal, hviezdičkoval či komentoval.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Irena Tonkova

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: