IKARIKAR http://www.ikar.sk

Hriechy mocných - porota hodnotí finalistu LC MT Celkový počet komentárov: 57
 

Hriechy mocných
Eva Ava Šranková

 

Finalista 3.ročníka Literárnej ceny MT 2012. Prinášame vám hodnotenia všetkých porotcov, o ktorých následne diskutovali 3.júla 2012 na spoločnom stretnutí so zástupcami vydavateľstva Ikar. Cieľom bolo nájsť spoločné stanovisko k danému rukopisu v kontexte kritérií a požiadaviek LC MT, vyhlásiť víťaza (resp. držiteľa prémie) a odporučiť rukopisy na vydanie. Finálny verdikt je spoločným stanoviskom 6 porotcov a 3 zástupcov vydavateľstva Ikar, ktorý sa zrodil po hodinách diskusií.
 

 

     Druhý historický román Evy Šrankovej čerpá námet z európskych dejín na prelome 14. a 15. storočia. Bola to doba dramatických dejinných pohybov, v ktorých sa formovali renesančné ideály. Pravdepodobne preto je aj predmetom, zdá sa, trvalejšieho záujmu autorky. Ako literárny námet je však zložitejšia o to, že rozpad vtedajších mocenských štruktúr prinášal neprehľadnú spleť mocenských vzťahov, s ktorých zachytením autorka statočne zápasí.

     Do romantického príbehu Francesky di Valleta, krásavice, ktorá je plodom hriešnej vášne a zároveň podnecovateľkou nových hriešnych vášní, sa v jej podaní dejinné reálie dostávajú najmä prostredníctvom vstupov, ktoré pôsobia skôr ako odborný výklad než ako organická súčasť príbehu. Z toho vyplýva aj základný problém románu, v ktorom má byť najdôležitejšou súčasťou postava nesúca v sebe dejiny, nie dejiny samé.

      Tento problém sa ukazuje najmä v prvej tretine románu, ktorá je oproti ďalším častiam, a najmä oproti finálnej tretine s podmanivou dávkou ženského cítenia, málo dynamická a dosť neprehľadná. Prispieva k tomu aj priveľmi zložité členenie románu (veľa kapitol s románovo nevyrovnanou kvalitou informatívnosti či príbehovosti, priveľa nadpisov a možno i priveľa historických postáv nesúvisiacich podstatne s príbehom a dejom).

     Ináč treba na Šrankovej románe vyzdvihnúť maximálne úsilie o vecnosť, či už historickú alebo príbehovú, spolu so skvele naštudovanou detailnou znalosťou historických konkrétností. Ak k tomu prirátame autorkine schopnosti presne a vecne štylizovať ženskú pocitovosť a ženské túžby, máme do činenia s románom, aké na slovenskej literárnej scéne nevznikajú tak často.

ALEXANDER HALVONÍK

 

 

     Historický román je propracovaný z hlediska lokací (Francie, Iálie) i historických faktů (o tom svědčí i na konci uvedená literatura a slovníček pojmů). Jedná se o příběh jedné dívky - ženy, která se narodila nešťastně znásilněné mladé paní (ta z toho zešílela). Dívku adoptují a vychovávají na hradě. Je milá a se všemi dobře vychází. Její adoptivní otec ji nechává provdat, i když ona tajně miluje mladíka. Sledujeme její veskrze věrohodně napsaný život. Na konci se s milým setká a spolu odcházejí šťastní.

     Problematičtější jsou občasné pasáže čistě historicky vysvětlující situaci (vládci té doby a jejich zakotvení v územní dispozici), zvyklosti (lékařství) ap., což text zpomaluje a někdy ho doslova tříští (čtenář má tendenci hledat očima, kde se děj opět vrací). Možná zvolit postupné dávkování historických souvislostí kratšími zmíňkami. Na druhou stranu je nutno pochválit, že autorka skutečně ví, o čem píše a mnohdy je až neuvěřitelně přesná v líčení historických reálií. Rovněž jazyk zvládla poměrně velmi dobře, zvolila jeho archaičtější verzi a dokonce s občasným zapojením latiny, což vytváří patřičnou atmosféru.

     Příběh je sice jednoduchý, ale velmi čtivý, poutavý, neuráží, čtenář mu věří, drží linii. Plynně a rychle se čte a nepostrádá nic z toho, co by takovýto historický román, určený dle mého názoru v prvé řadě náctiletým dívkám, měl vlastně obsahovat.

      Domnívám se, že tento román má velký komerční potenciál zejména pro cílovou skupinu mladších čtenářů, zejména dívek, toužících po trochu dobrodružnější četbě na historickém pozadí. Jako ryze oddechová četba je vhodný i pro dospělé.

     Z textu bych při redakční úpravě odstranila odkazy na citované texty (ty stačí uvést např. v závěru knihy), tyto zmínky tříští pozornost a není třeba je uvádět a tím rozptylovat čtenáře.

     Názvy kapitol někdy zbytečně dopředu prozrazují, co se stane, což je ale také velmi snadné ještě před vydáním knihy upravit.

     Rukopis rozhodně doporučuji k vydání, na literární cenu se mi však vhodný nezdá.

MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 

 

     Autorka je v histórii a v období, o ktorom píše evidentne doma. Svoje postavy aj prostredie pozná tak dôverne, akoby v ňom sama žila a súčasne si o ňom naštudovala všetko čo sa dá.

     Svoj príbeh rozvíja na viacerých frontoch a vytvára tak farbistý románový dej štylizovaný ako historická romanca.

     Toto síce nie je žáner, v ktorom sa cítim doma, ale oceňujem autorkinu faktografickú erudíciu.

     Na druhej strane nesie text priveľkú informačná nálož, potreboval by sprehľadniť a zjednodušiť. V množstve informácií o tom, kde postavy sedeli, čo mali oblečené, kto bol koho príbuzný a aké mal s kým vzťahy mi unikal dej. Musel som sa pri čítaní mimoriadne sústrediť a nachádzať v sebe silu pokračovať ďalej.

     Na vydanie po redakčných úpravách určite áno, na literárnu cenu to bohužiaľ nevidím.

DADO NAGY

 

 

     Zásadný omyl nastal už v anotácii k textu E. A. Šrankovej Hriechy mocných, kde sa uvádza, že je to historický román. Nie, nie je, adjektívum historický treba zameniť za hysterický. Slovník hovorí, že hystéria je duševná choroba pri ktorej afektívne zložky psychiky prevažujú nad racionálnymi, prejavuje sa neprimerane zvýšenou reakciou na vonkajšie popudy, labilitou nálad, egocentrizmom, prehnanou slávnostnosťou, teatrálnosťou atď.

     Presne takto je vyrozprávaný trápny a miliónkrát podstatne lepšie spracovaný príbežtek chuderky Francesky, ktorú vydajú proti jej vôli za nejakého Henricha, no ona celý život ukrutne miluje Enza. Pravdaže, napokon si s Enzom padnú do náručia a čitateľky sa v záplave úprimných sĺz utopia od dojatia. V živote som nečítal v jednom texte toľko nebotyčných sprostostí, hysterických reakcií, trápností atď. Autorka štylizuje úplne zle, jej vety sú vykĺbené, ťažkopádne, a lexika neprimerane bombastická. Jej postavy nerozprávajú, ale naozaj iba hysterčia a deklamujú ako v zlej hre na zlom javisku, ešte k tomu samé klišé. To nie sú hriechy mocných, ale smrteľný hriech autorky, ktorá na potenciálne čitateľky kydá svoje nechutne usoplené predstavy o dejinách a ľuďoch, ktorých by tie dejiny mali nejako ovplyvňovať.

     Vypísal som aspoň niekoľko úžasných vetičiek, ale je ich na každej strane toľko, že som nemusel vôbec hľadať:

„Franco prešiel na druhý breh, kým oni ostali stáť na prvom...“
„Odchádzala zasiahnutá úderom osudu...“
„... jej srdce bilo ako splašené a trýznili ju ukrutné muky.“
„... načúval slovám, ktoré jej plynuli z pier.“
„A divoké myšlienky naďalej búšili v hlave a kmásali už aj tak dosť rozorvané nervy mladej ženy.“
„Franceska v neznesiteľných mukách a s očividnou úzkosťou v tvári od rozrušenia žmolila prikrývku.“
„Franceskina prenikavá krása zažiarila pred jeho pohľadom a dotyk jeho horúcej dlane ju mučivo popálil na bedrách.“

     Strašné! Strašné! Strašné!

 

     Toľko pazúrov smrti, úpenlivých prosieb, vyrvaní z hroziacich nebezpečenstiev, sĺz brázdiacich líca, šialeného tlkotu srdca, zlovestného rinčania zbraní, výkrikov šialenej hrôzy atď. sa nenájde v celej slovenskej spisbe od svätého Konštantína Cyrila až podnes.

     Prikázal by som tento text čítať všetkým adeptom písania, aby vedeli, ako sa to nemá a nesmie robiť. A úplne na záver pridávam aj záverečnú vetu E. A. Šrankovej: „Tajomstvo sa im zrkadlilo v pohľadoch, keď sa s chuťou sladkého hriechu na perách rozhodli uchrániť si svoje krehké šťastie, vykúpené toľkými slzami a krvou.“ Prisahám, že som si to nevymyslel, takéto niečo by som nedokázal, ani keby som mal v krvi štyri promile dispergovaného alkoholu. E. A. Šranková nemôže o literárnej cene ani snívať.

PETER HOLKA

 

 


     V závere románu jedna z hlavných postáv hovorí druhej: Určite vieš, aký je precitlivelý a známy svojimi svojimi paranoidnými predstavami... Je to iba detail, ale veľmi príznačný. Banálna veta, ktorá má vysokú frekvenciu v bežnej konverzačnej premávke 21. storočia, povie „historická“ postava v roku 1412.

     Autorka nenapísala historický román, ale preniesla príbeh, aký každý spotrebiteľ filmov a seriálov konzumoval už nespočetnekrát, do stredoveku. Hoci si autorka dôkladne naštudovala, čo sa vtedy jedlo, čo si ľudia obliekali, ako bývali, čo mali v komorách, kto vtedy vládol a proti komu, jej veľká práca v mnohom vychádza nazmar, lebo ide v podstate len kulisu, v ktorej sa odohráva love story stratenej a znovu nájdenej lásky.

     Prenos notoricky obohraného príbehu do historických reálií má aj vcelku vydarené stránky, ale celkove to nie je vhodný text na literárne ocenenie.

MARIÁN LEŠKO

 



     Ak tomu správne rozumiem, Hriechy mocných sa situovaním do intervalu rokov 1385 – 1412 vracajú k udalostiam, predchádzajúcim príbehu autorkinho knižného debutu Izabela – Láskou spútaní s jeho príbehom plodu lásky Anny de Moselle a Filipa de Vosges z prvej polovice pätnásteho storočia.

     Aj Hriechy mocných teda úspešne ťažia z kombinácie motívov lásky, bolesti, zrady, hrdosti a cti s viac-menej dôveryhodne pôsobiacim historickým kontextom. Je evidentné, že autorka sa v role romanticko-historických románov cíti komfortne a s úlohou suverénnej rozprávačky, zručne dávkujúcej jednotlivé atraktívne ingrediencie je účinne identifikovaná. Hoci sa v rámci príbehu protagonistky Francescy di Valleta dá polemizovať o uveriteľnosti jednotlivých jeho digresií, zápletiek a epizód, ako celku mu nemožno uprieť značnú dávku autenticity. Vďačí za ňu práci so sekundárnymi (precízne priznanými) zdrojmi, konzultáciám s odborníkmi a evidentne hlbším záujmom o konkrétne historické obdobie Storočnej vojny, poskytujúce vďaka svojej dynamike a akčnosti dostatok dramatického napätia pre literárne spracovanie.

     Mimochodom, keď už som pri dynamike, tá sa oslabuje v pasážach, v ktorých sa autorka dá strhnúť ambíciou nasúkať do textu čo najviac faktografických detailov a očarená historickou vernosťou neustriehne svoju obsedantnú chuť zahltiť čitateľa napríklad neúmerne dlhými pasážami parafráz z historika Jeana Juvénala des Ursins alebo iných prameňov informácií.

      V zásade však - tak ako desiatky romanticko-historizujúcich románopiscov pred ňou - Eva Ava Šranková prišla na recept, podľa ktorého sa dá namiešať čitateľsky prijateľný koktail z príbehov reálne žijúcich historických osobností, alúzií na dobový spoločenský, politický a kultúrny kontext a štedro použitej fikcie „červenoknižnicového“ charakteru. Ešte raz opakujem: čitateľsky príťažlivý koktail, nie popularizačnú knižku ako súčasť „bordovej“ edície Ikaru o európskych panovníkoch – na tomto mieste značne vášnivo nesúhlasím so zaiste nie celkom vážne mysleným návrhom hodnotiteľky Rachel Almanovej.

     V čom sa s Rachel bez výhrad súhlasiť dá, je napríklad ocenenie autorkinho pokusu o archaizujúce vyjadrovanie, ale aj postreh o na vratkom základe a nie príliš šťastne zakomponovanom motíve odhalenia sprisahania hrdinkou.

      Aj podľa mňa má rukopis veľké šance na ešte efektnejšie vyznenie po tom, čo prejde systematickou redakčnou úpravou. Boduje totiž reflexiou dôsledkov stretnutia veľkých dejín s individuálnym osudom malého človeka – to všetko navyše v pôsobivej scenérii príbehu nadpriemerne peknej a žiadostivosť mocných extrémne vzbudzujúcej hrdinky.

     V súvislosti so Šrankovou nie sú dokonca ani paralely s tradíciou „Angelík“ a Benzoniovej príbehov mlátením prázdnej slamy. Ide o typ písania, ktorému by som síce - vzhľadom na privátne vkusové preferencie - mohla toho vyčítať veľmi veľa (a viem, že sú takí, ktorí erotiku v historických kulisách považujú a priori za osciláciu na hrane gýča), na druhej strane je mi jasné, že jeho cieľová skupina je stabilná, a možno sa dokonca (vzhľadom na únavu z technologickej hektiky) rozrastá.

ZUZANA BELKOVÁ

 

 

VERDIKT

     Rukopis Hriechy mocných nezískava Literárnu cenu, ani Literárnu prémiu. Porotcovia sa však zhodli, že po redakčných úpravách sú Hriechy mocných vhodné na vydanie a určite oslovia stále širokú skupinu fanúšikov historických romancí. Príbeh má komerčný potenciál.

 


 



Komentáre

Maxima Gali2.8.2012
 

Zatiaľ najkrajšie kritiky, aké som čítala.
V súhrne dávajú dosť presný popis toho, čo čitateľa čaká.
Kritika Holku je v celom tom veľmi dôležitá. Kde už čitatelia sami vedia, či radi čítajú extrémne PREcitované diela, kde je to sama slza a samé vyostrovanie, alebo majú radšej čosi čo sa kĺže reálnejšie menej vypäto, trochu normálnejšie, živočíšnejšie.
Ja patrím k čitateľomm, ktorí siahajú po knižke podľa nálady. Čiže až budem mať chuť plakať, tak trochu prehnane sa vzrušovať, a nasať pri tom nejaké fakty (akurát na fakty moc nie som) tak to vezmem do ruky.

Maxima Gali2.8.2012
 

Tak som len tak trochu pozrela na tri strany. Je to celkom pekne písané, ale prechod do historických faktov je problémový. Akoby chcel kopírovať rovnaký štýl, ako pri deji, pritom ale vyznievo moc poučne. Tak trochu ako pes na oko.
S tým \"preháňaním\" hysteričením, skôr sa mi zdá, že to bude dejovo v norme, iba v niektorých vetách máličko ubrať epitetá, nie pri každom slove nechať výrazy zvýrazňujúce hrôzu, hrôza sa vníma aj bez prehnaného popisu, ale fakt iba máličko ubrať. Hneď na začiatku diela mi to v pár vetách vadilo. (ja píšem oveľa horšie, hysterickejšie, menej obratne,čiže radiť viem, nie písať).

Maxima Gali2.8.2012
 

V skutočnosti tie epitetá sa ubrať nemusia. Iste som sa na ne sústreďovala pod ťarchou kritiky.

Trochu ma zaráža, prečo Holka tak neznáša \"hysteričenie\" a normálnu vec, túžbu človeka vynikať, byť výnimočný, princom, byť strašne zneuctenou osobou, prosto svietiť... Jasné, že to nie pre neho to orechové, ale v hodnotení akoby riešil čosi.
Ľudovo, tu sa píše podľa neho hysterický text, a on dáva hysterickú kritiku.
Neviem či to nebude niečo z psychologického hľadiska, v tom zmysle, že najviac nás zasiahnu od druhých tie zlé vlastnosti, ktoré máme sami a ktoré nás na nás trápia.
To len taká úvaha na okraj. Mimo misu. Ja ho zvrátene rada čítam, lebo to má náboj humoru, ale z hľadiska ľudského to nebude v poriadku.

Maxima Gali2.8.2012
 

Taký preklep v hodnotení Holka asi.
Zrejme nejde o potenciálne čitateľky...

Enri J.1.8.2012
 

Vidím, že reakcií sa už nazbieralo požehnane, čo svedčí o tom, že autorka nie je mnohým na MT ľahostajná, či už v dobrom alebo zlom slova zmysle. Z niektorých „prajných“ reakcií som prekvapená, ale človek by sa na Slovensku nemal až tak veľmi čudovať, skôr by si mal na všeličo čo najskôr privyknúť.
Osobne ma mrzí, že ani Avine hodnotenia, rovnako, ako to bolo v prípade Jarky H., neboli také, aké som jej želala, ale verím, že ju nezabijú a že sa nad subjektívne posudky povznesie, pretože priaznivcov medzi čitateľmi má toľko, že si jej príbehy budú naďalej kupovať, nech už budú akokoľvek „hysterické“ :-).
Naučila som sa rešpektovať názor druhých, preto k hodnoteniam zaujímam neutrálny postoj, hoci predsa len aspoň niečo:
Zastávam názor, že čo kto v kom hľadá, to v ňom aj nájde, alebo čo kto kde hľadá, to tam aj nájde. Škoda, že len poriedko porotcov odhalilo, či vypichlo – ako by povedal Rytmus – , (ba vari nikto z hodnotiacich) hl. posolstvo autorky, zakomponované v príbehu – lásku muža a ženy, v ktorú verí (pre mnohých tu zrejme naivne či azda zbytočne) a snaží sa jej predurčenie v našom bytí sprostredkovať aj čitateľom. Nie som naivne romantická, ani sa neutápam v slzách pri ružových knižkách, ani pred obrazovkou pri telenovelách či Modrom z neba. Iba sa čoraz viac zamýšľam nad skutočnosťou (asi starnem), či sa nám v tejto hektickej dobe plnej biznysu, peňazí, intríg, klamstiev, chamtivosti, bezohľadnosti, kariér za akúkoľvek cenu... nenápadne nevytráca práve tá obyčajná láska, s ktorou nás ktosi kedysi poslať žiť na tento svet a ktorú mnohí z nás do úmoru hľadajú, niektorí aj bezvýsledne (ruku na srdce: kto netúži po láske až za hrob? Všetci sme tak trochu romantici). Pretože spomínané artefakty čoraz viac prenikajú aj do vzťahu muža a ženy, a nenápadne ho rozkladajú (v niektorých domácnostiach aj viditeľne).
Patrím – a rada budem aj dobudúcna – k tým priaznivcom, ktorí si Avine „hysterické“ romány kúpia, aby som sa dozvedela aj kus sprostredkovanej histórie, po ktorej by som iba tak nesiahla, nech už bude akokoľvek podaná, mňa jej texty nerušia. Ešte radšej s jej románmi v ruke uniknem nachvíľu z bežnej, už spomínanej reality a možno si pri nich aj bez hanby poslzím – veď čo kto kde hľadá...
Týmto autorke želám veľa spokojných čitateľov a šťastie jej príbehom na ceste smerom k vydavateľovi a na pulty kníhkupectiev! Mám ťa rada! :-)

DARK1.8.2012
 

Ale no, Enri, nedramatizujme. To, že sa niečo vcelku dobre číta, že má základy a autor si s tým dal mnoho práce, aby autor i čitateľ neplával na povrchu plochy mastného fľaku ale mohol sa ponoriť aj do hlbších vôd, plných iných zaujímavostí, neznamená, že sa odniekiaľ vytráca najsilnejší cit.
Nenahovárajme si, že dielo je profesionálne, že je celkom bezchybné a úpravy mu len uškodia. Vieš sama, že to tak nie je a nepriznať, že úpravy neuškodia, je pre iných tiež druhom čudného postoja - každý sa čudujeme niečomu inému. A ak niekto autorke vytkne mierne prehnané spôsoby a mierne afekty, neznamená to automaticky, že mu nepraje.

Mne sa náhodou takého rôznorodé reakcie páčia - vždy nútia zamyslieť sa. Nebavilo by ma 44 (či koľko ich už je) rovnako pritakávajúcich komentárov. Po pozornom prečítaní všetkých komentárov, no najmä hodnotení (nie Lýdia, nie som vlez...tamto, ak súhlasím s názorom iného) je zdravé priznať si, že je čo upraviť v hodnotenom diele. To je cesta a to prospeje dielu i autorke najviac. Nečakajme na zázraky - sme stále na stránkach amatérskych spisovateľov a nechcime sa rovnať tým, ktorí sem nepotrebujú chodiť. Nespúšťajme vlnu horkosti voči názorom iných.
Takto je to dobre, kým sa diskutuje, navrhuje, občas trochu pritlačí.

Enri1.8.2012
 

Dark, napísala som azda, že Avine dielo je bezchybné? Písala som o niečom inom. ale... Je zaujímavé, čo všetko ľudia vedia prečítať medzi riadkami. A vôbec nedramatizujem. :-)

DARK1.8.2012
 

:-)

Peter Holka Fanklub31.7.2012
 

Nebudeme Eve Ave zazlievať, že odmieta otvoriť oči a ignoruje názor Holkovho Veličenstva. Majstrovské diela nemôže písať každý, niekto tu musí byť aj na braky, ktorých sú mraky. Ale považujeme si za povinnosť upozorniť, že umiestnenie na 3. mieste zo 40 (5 bolo vyradených) románov prevažne mizernej kvality nemôže autorka, ktorá už publikovala svoj román považovať za úspech, ba ani za úspeštíček. Pretože medzi lajnami aj obyčajná kôstka žiari ako drahokam.

PS:Ďakujeme za prejavený záujem stať sa členmi nášho exkluzívneho klubu. Žiaľ, členmi sa môžu stať len tí, ktorí prihlášku nepodávajú ironicky.

Enri1.8.2012
 

Vidím, že PHF je sčítaný a prečítal všetkých 40 prihlásených diel, aby sa dopracoval k poznaniu, že ide o lajná. No, celkom rada by som si od pána znalca niečo prečítala, ale žiaľ, to by musel odkryť svoju identitu (vlastne ani nie) a nás by z toho celkom isto rozdrapilo!

Peter Holka Fanklub1.8.2012
 

Enri odporúčame vrátiť sa k príspevku na MTFB, kde je portrét pána Goetheho. Potom, až sa naučí čítať, pochopí, že my sme nevylúčili možnosť, že sa v LC medzi lajnami nachádza ďalšia kôstka alebo nebodaj korálka. Napokon, Holkove Veličenstvo sa pokúsi otvoriť oči ešte dvom postupujúcim autorom. Želali sme si, aby medzi nimi bola aj Enri, žiaľ, zapadla v lajnách.

Enri1.8.2012
 

Hm, zaujímavé. Pod príspevkom s portrétom Goetheho som našla komentár Ester, PEM a komunikáciu Moniky Herdy a akéhosi RobertoNighflyDeLucu a čo? Neviem, o čom bola, pretože neovládam angličtinu. Chce vari PHF naznačiť, že za PHF sa skrýva niektorá z týchto osôb? Nemám rada dohady ani konšpirácie, preto sa tým nemienim zaoberať, ani rozoberať komunikáciu s anonymami. Akurát sa môžem poďakovať za priazeň, ktorú mi PHF prejavili tým, že mi želali postup do finále. :-)

Lýdia J.31.7.2012
 

:)) A teraz - ťažká hamletovská otázka. Som alebo nie som...

Tatiana31.7.2012
 

Gratulujem a držím palce :-) Ale mám pocit, že pán Holka s približujúcim sa víťazom stráca na ostrosti. Škoda, lebo jeho \"konštruktívna\" kritika je autorom veľmi nápomocná ( a toto je irónia)

ava31.7.2012
 

Tatiana, ďakujem.

Pochop, že sú hodnotenia/kritiky a hodnotenia/kritiky. Tie prvé, ťa môžu niekam posunúť a majú ti čo dať; tie druhé nestoja za nič a dozaista nie je potrebné, ba ani nutné, sa nimi zaoberať. :) Pán Halvoník mi pred časom na margo hodnotení a (ne)prijímaní kritiky z radu autorov Mt osobne povedal: \"No a čo, preboha!? Hodnotenia sú subjektívne a je na každom autorovi, čo si z nich zoberie.\"
Nuž tak. :-)

Ad. bronzová medaila na MtFb - vystrihla som si z papiera - postačí aj tá - a pomyselne si na ňu maľujem č. 3. :ň*)

Tatiana31.7.2012
 

Pán Halvoník má recht a dávam mu palec hore :-)

Lýdia J.31.7.2012
 

Tatiana, nebuď hnusná, okej? Nekaz mi, prosím, zábavu.:)

Tatiana31.7.2012
 

Akáže hnusná, fňuk! Veď ja som také dobré dievčatko. A, mimochodom, nepotrebujete do výboru fan-klubu pokladníka? Alebo kronikára - chcem byť kronikárom!

Lýdia J.31.7.2012
 

Tatiana? Nefňukaj. Beriem, kronikári sú v dejinách veľmi užitoční. Financie si z ruky nepustím!:)

zuzana šedá31.7.2012
 

Avuš, blahoželám k vydaniu. Tvoji čitatelia stoja za Tebou, to je dôležité. Na Hriechy mocných sa teším, lebo mne ako hysterickej historičke sa Tvoje písanie páči :)
Prajem Ti všetko dobré!

ava31.7.2012
 

Všetko dobré aj Tebe, Zuzi. Prines nám ešte veľa skvelých textov naplnených humorom. :)

Daniela Peleščáková31.7.2012
 

Milá Evička, spolu s početnou skupinou Tvojich priaznivcov sa teším na vydanie Hriechov mocných. Želám Ti veľa sily a radosti pri úprave románu do konečnej podoby. :-))

ava31.7.2012
 

Ďakujem, srdiečko. :-)

ava31.7.2012
 

Pekne si si zarýmovala, Dark. :)

Ďakujem za prianie a rovno ti píšem: po prvý raz čítam od teba, že sa v množstve historických informácií a reálií dej máličko stráca!

Lýdia J.31.7.2012
 

Ava, toto som prvýkrát čítala a počula od pani podpredsedníčky aj ja. Vyfúkla mi lukratívne miesto vo fanklube. Čo už, aspoň mám nové poznatky, že vlezprdelkovanie existuje aj opačným smerom.:))) Ľahko radiť, ťažko tvoriť. Emócie jednoducho treba, možno potom by sme sa zbiehali ústretovejšie.

P.S. Darkovica? Mám si na zajtra objednať ochranku?:)


DARK31.7.2012
 

Ale mne to neprekážalo, Ava, príbeh je predsa čitateľný. Ak mi niečo prekážalo viac, tak to sú tie emočné premrštenosti - v tomto stojíme na opačnej strane lávky. Ja zas neviem písať cukríčkovito miláčikovito, dieťatkovito, prdelkovito, božtekovito..., ani sa neviem vŕtať v erotične a hlavne tú cukríčkovitosť i navzájom vyčítavame, že :-). Keď si tak, mimo našej debaty, uvedomujem, má to väčší úspech v radách čitateliek a je to vydávanejšie, ako nie. Tak neviem, ja sa už nezmením, asi ma nikdy nevydajú:-))). Teba áno a ja ti to naozaj naozaj želám. Toľko práce a znalostí nemohlo skončiť v... tam.
Je to dosť veľký úspech, Ava - postúpiť, byť tretia, byť vydaná. :)

ava31.7.2012
 

Nikdy nehor nikdy, Dark, čo ty vieš? Chcelo by to iba zjesť zopár cukríkov - sladkých, štipľavých, ba i plných vášne. :))

Ad. úspech: jasné, že je. Byť tretia zo 45. postupujúcich románov je viac než slušné. :)

Eva Kmeťová31.7.2012
 

Je nemožné ulahodiť všetkým literárnym chúťkam. Píšeš historické romány, v týchto veciach si dobrá. Som presvedčená, že nepíšeš ploché príbehy, ako som aj presvedčená, že píšeš čoraz lepšie. Súhlasím, že Izabela nemala takú iskru, ako Hriechy. Držím ti palce a dúfam, že naša podpora odvráti tú horkastú chuť (ale áno, každý sme ju po hodnotení mali). Mám ťa rada a kúpim ťa, len čo to bude možné.

ava31.7.2012
 

Je nemožné páčiť sa každému a všetkým, nech by sme žili hoc aj dvesto rokov a čokoľvek robili. :)
Tiež ťa mám rada a, vieš, horkú čokoládu tiež.

Lýdia J.31.7.2012
 

Eva Kmeťová: Emily a Grafikon? Tento Tvoj názor si veľmi cením.

Eva Kmeťová1.8.2012
 

Pani Lýdia, áno, som Emily a Grafikon. Mám pocit, že sa tu vytráca pokora. Je potrebné, aby sme si začali vážiť to, čo sa nám ponúka. Občas je to nepríjemné, ale keď spadneš, získaš inú perspektívu, kým vstávaš. A robí ťa to silnejšou.Evka, prídem aj s horkou čokoládou na tvoju autogramiádu - aj s oboma knihami - už mi neujdeš :)

Enri1.8.2012
 

Za tú poznámku o pokore máš u mňa palec hore! :-D

E.A. Šranková31.7.2012
 

Nie, nebudem pchať hlavu do piesku, niečo také som ani nemala v úmysle. :)

Po opätovnom čítaní a prepracovávaní románu si jasne uvedomujem, že Hriechy mocných mali slabiny – čo sa štylistiky týka určite! a poniektorých dialógov taktiež (napokon, na ne som už bola upozornená pri hodnotení od Rachel Almanovej).
Ako autor tohto diela si stojím za každým napísaným slovom – zo zlej formulácie sa dá spraviť dobrá –, zvlášť, podotýkam, historických reálií súvisiacich s dejom.

Chápem, že niektorým čitateľom-hodnotiteľom-porotcom-ap., ktorých parketou-záľubou-vášňou-hobby nie je historický žáner, niečo podobné nesedí. Chápem aj to, že niektorých doslova môžu vysvetľujúce pasáže, navodenie prostredia, odievanie a pod., nudiť, na margo toho vravím, že píšem pre cieľovú skupinu čitateľov, ktorým vari mám čo ponúknuť. Ak raz budem chcieť napísať „ľahkú-ľahko čitateľnú romancu“ bez faktografie, tak to dozaista urobím. Dovtedy však budem písať to, k čomu inklinujem, čo ma napĺňa, a, najmä, čo moji čitatelia milujú, pretože, verte mi, počuť z úst tých, ktorí vás čítajú, že si cenia všetko to, čo ste do príbehu vložili a čo ste im priniesli, stojí za to. :-)

Ďakujem Alexandrovi Halvoníkovi, Markéte Dočekalovej, Jozefovi Dadovi Nagymu, Mariánovi Leškovi a Zuzane Belkovej za ich erudované slová. Čítala som ich s patričnou vážnosťou, a rovnako sa k nim aj staviam.


Gargala J.31.7.2012
 

Vety, ktore pan Holka, napisem to recou autorky, vytiahol na svetlo Bozie zo serverovych ulozisk Mamtalentu a obnazil zraku bekajucich oveciek, hovoria za vsetko. Toto dielo si nezasluzi LC a nezasluzi si ani vydanie. Naco? Staci mi zapnut televiziu Doma a obdivovat kulitovane oholeneho sultana.

Lýdia J.31.7.2012
 

Stopujem. Nechcem byť v tíme békajúceho sultána.

Gargala J.? Fakt si myslíš, že ideme na stupídnostiach?

Gargala J.31.7.2012
 

Stupidnostou som to nenazval. Ale tie vybrane vety v Holkovom hodnoteni nieco nasepkavaju.

Lýdia J.31.7.2012
 

Gargala - mne to tak vyznelo. Takže, pozor na písmenká. Opatrne, aj to svedčí o umení písať. Mimochodom, tie vybrané vety, nielen v tomto hodnotení - niečo našepkávajú aj mne.:) Ja tak rada analyzujem. Pardon.

reňa31.7.2012
 

Avi, teším sa na knižnú podobu \"Hriechov\" a prajem veľa elánu do ďalšieho písania :-)

ava31.7.2012
 

Vďaka, Reni, energia mi, našťastie, nechýba. :-)

Zakladám Peter Holka Fanklub (a nemyslím to ironicky)31.7.2012
 

Životným poslaním Petra Holku je úderným a okamžitým spôsobom otvárať oči a burcovať k písaniu vysokej literatúry. Ak chce autorka pokračovať v romancách, ktoré sa nikdy nestanú veľkými dielami, nech si z neho nič nerobí. Ale ak sa chce posunúť vyššie, názor Holkovho Veličenstva nech si prečíta vždy, keď si zmyslí, že ide niečo písať. (A just sa nepodpíšem vlastným menom, lebo by polovicu z vás rozdrapilo :D)

Enri 1.8.2012
 

Zakladateľ PHF by mal brať na vedomie, že PH nemá rád pseudonymy. Mňa by určite nerozdrapilo, keby som vedela, kto sa to tu takto skrýva, ale just je mi to jedno :-)

Peter Holka Fanklub - Dark podpredsedom31.7.2012
 

DARK za jej nekompromisné kritizovanie blízke Holkovmu Veličenstvu by predseda rád prenechal aj svoje miesto, ale nakoľko sa ho ten skupáň predseda nechce vzdať, týmto ju slávnostne menuje za podpredsedu.

DARK31.7.2012
 

Peter Holka Fanklub - nebudem emocionálne preexponovaná, nemám to v dielach rada, vyjadrím sa teda iba prostredníctvom všeobjímajúceho ĎAKUJEM.

jana tichá31.7.2012
 

hlásim sa za člena PHF.
Pán Holka vyvádza a jeho drastické pikovanie medzi dielami nominovanými na LC vzbudzuje posvätnú hrôzu a nekontrolovateľný smiech... Kritizuje vecne a konkrétne a pritom pobaví aj čitateľa. Ale dokonalý nie je. Často používa slovo \"príbežtek\" (čo tak pre zmenu iné vtipné slovo?) A vo vzťahu k chudákom pisateľom diel je hotový asociál. (pardón)
Do jeho klávesnice by som sa osobne radšej pripliesť nechcela. (klamem, chcela - aspoň by sa ostatní členovia funclubu váľali pod stolom, a ja by som uvidela.... (8D ...)

Gargala J.31.7.2012
 

Nemusis sa predstavovat. Vsetci vieme kto si.

Lýdia J.31.7.2012
 

Gargala, ja neviem, kto zakladá Holkov fanklub. No aj tak sa doňho hlásim, a vôbec to nemyslím ironicky. Tie jeho hodnotenia ma začínajú neskutočne zabávať. A dnes som sa musela až nahlas smiať. Takže, z vďaky za dobrú náladu sa stávam jeho fanúšičkou.:)

DARK31.7.2012
 

Gargala, ja to neviem ani netuším, prezraď.

DARK31.7.2012
 

Aj napriek hodnoteniu pána Holku si autorka svojich fanúšikov našla a nachádza, a ja jej to naozaj želám.
Názory pána Holku (okrem tých, v ktorých nemilosrdne naráža do pseudo-nymov) tiež považujem za bernú mincu. Páči sa mi jeho priamočiarosť, nepiplanie sa s ničím, nepodliehanie citovým podtlakom, ktoré v každom z nás sú, či si to priznáme alebo nie. Aj tam, kde by mohol „zjemniť“ a aspoň trochu sa podriadiť emóciám, nerobí tak - to sa mne nie vždy darí, napriek tomu, že som považovaná za odsudzovanú a najtvrdšiu kritizérku /táto koncovka sa mi zo všetkých úchylkových páči najviac:)/ a mnoho diel zatracujem.
Aj v tomto hodnotení má v mnohom pravdu. Ibaže pohľad na všetko nie je iba čierny a iba biely.
Ak by sa mala písať a čítať iba VYSOKÁ literatúra, kníhkupectvá by zívali prázdnotou. Čo by bolo lepšie? Súčasný extrém, keď praskajú vo švíkoch, alebo...?

Vstupujem do fanklubu pána Holku, chcem byť jeho podpredsedom.

Lýdia J.31.7.2012
 

Darkovica, pod predsedom sa Ti zachcelo byť. Hm... Neskoro si sa prihlásila, si až za mnou. Ja budem podpredsedníčkou. Vot tak!

DARK31.7.2012
 

Môj príspevok tam bol skôr, to ty si sa vsunula, protiva .-)

Lýdia J.31.7.2012
 

Ava,

gratulujem a teším sa, že budem mať aj Hriechy mocných vo svojej knižnici. Ja som s chuťou čítala tento „hysterický“ román, dokonca sa mi viac páčil než Izabela.:))

Po dôslednej analýze dnešných hodnotení som si pre seba vydedukovala asi toto:
Finálna tretina románu sa vyznačuje podmanivou dávkou ženského cítenia. Treba vyzdvihnúť maximálne autorkine úsilie o vecnosť, historickú aj príbehovú, skvele naštudovanú detailnú znalosť historických faktov. Ak sa k tomu priráta schopnosť presne a vecne štylizovať ženskú pocitovosť a túžby, máme do činenia s románom, aké na slovenskej literárnej scéne nevznikajú tak často (Halvoník).
Je potrebné pochváliť – autorka skutočne vie, o čom píše, aj jazyk zvládla veľmi dobre, zvolená verzia s archaickým nádychom vytvára patričnú atmosféru (Dočekalová).
Autorka je očividne doma v histórii a v období, o ktorom píše. Vytvára farbistý románový dej podložený faktografickou erudíciou (Nagy).
Prenos príbehu do historických reálií má vcelku vydarené stránky (Leško).
Je zrejmé, že autorka suverénnym rozprávačstvom zručne dávkuje jednotlivé atraktívne ingrediencie. Prišla na recept, ako sa dá autenticky namiešať čitateľsky prijateľný koktail z príbehov reálne žijúcich historických osobností. Boduje reflexiou dôsledkov stretnutia veľkých dejín s individuálnym osudom malého človeka (Belková).

ava31.7.2012
 

Viem, Lýdia, nezabudla som. :)
Vďaka.

Vasil31.7.2012
 

Pripájam sa k Lýdii. Nepochybujem, že tak, ako život sám, aj Tvoja tvorba si nájde svoju cestu k úspechu bez ohľadu na to, čo hovoria a píšu niektorí okolostojaci. Veď už dávno platí čosi o karaváne idúcej ďalej napriek vytiu. Držím palce.

ava31.7.2012
 

To je milý, bežný fakt, Vasil.
Vďaka. :-)

Jara31.7.2012
 

Pripájam sa k Lýdii. Evi, historický román v tvojom podaní učaril mnohým čitateľom a to je najvyššia známka kvality. Je to tvoj svet, v ktorom sa vyznáš, preciťuješ a potom zrozumiteľne dávkuješ prijímateľovi. Milovníci historických románov sa môžu začať tešiť. Ja osobne sa teším.

ava31.7.2012
 

Áno, Jarka, je to môj svet - svet, ktorý otváram aj iným a predstavujem im ho taký, aký naozaj bol. :)
Ďakujem za pekné slová.

DARK31.7.2012
 

V množstve historických informácií a reálií sa síce dej máličko stráca, no i tak sa čitateľnosť nevytráca. Je uveriteľný a preto je zaujímavý. Nie je to iba plochý scenár a aj tým má u čitateľov (i hodnotiteľov) svoju cenu a potenciál na vydanie, je to jeden z lepšie vystavaných príbehov, aj napriek svojej opakovanosti, ktoré je možné nájsť na MT.
Už dávnejšie mu želám knižné vydanie a veľa čitateliek. Blahoželám, Ava :-).

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: