IKARIKAR http://www.ikar.sk

Husopáska (Simona Sabová)18.2.2019
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 10, Komentáre 1

 
Kapitola 1
1.
 
     Keď sa Olly vracal z lesa, v košíku nemal takmer nič. Tento rok sa hubám veľmi nedarilo. Bolo až priveľké sucho, nepršalo už niekoľko týždňov.
     Ale jemu to nevadilo. Nemohol si odoprieť prechádzku po lese. Miloval hory. Vyrastal medzi nimi a preto sa len ťažko vyrovnával s predstavou, že by mal už o pár dní odísť do mesta. Nemohol ale inak. Práca bola dôležitá.
     Držiac košík sa pomalým krokom vybral po kamenistej lesnej ceste smerom od kopaníc do dediny. Slnko svietilo vysoko na oblohe. Bol čas obeda. Matka ho už istotne čaká doma s jedlom. Ale neponáhľal sa. Nechcel si kaziť chvíle strávené v prostredí, ktoré ho obohacovalo. A samozrejme nechcel prísť o príležitosť znovu uvidieť Anniku.
     Ako tak išiel smerom ku kopaniciam a naberal výšku do kopca, prešiel cez kríky a skrátil si cestu cez lúku. Vedel, že Annika bude pásť husi pod ich domom. Pridal do kroku. Trvalo mu asi pár minút, kým dorazil na veľkú pláň.
     Zbadal ju hneď, ako vyšiel z tieňov ďalších kríkov. Nevidela ho. Bola mu otočená chrbtom, sedela na tráve a určite...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S. 19.2.2019
 

Prečítala som prvých 6 kapitol a musím povedať, nudili ma, okrem toho, že boli plné nezmyslov, nedotiahnutých záležitostí, protirečení i nejasností bez vysvetlenia. Mnohé sa deje bez priamej súvislosti s tým, čo má vplyv na ľudí a čo by ich konanie malo ovplyvniť inak než ako chceš ty. Neuvedomuješ si, čo píšeš, neprispôsobuješ tomu ostatné.

Pamätaj si, čo si napísala, aby si si následne neprotirečila:
1. Olly sa „vybral po kamenistej ceste smerom od kopaníc do dediny“. Veta o niečo ďalej: „Ako šiel smerom ku kopaniciam a naberal výšku do kopca“ – odkiaľ kam teda šiel?

2. Olly odišiel tri dni po ich rozlúčke. O pár viet nižšie: nevedela, koľko času ubehlo odvtedy, čo sa jej stratil v tme. O ďalších pár dní nižšie: A teraz sedela na lavičke, prešli dva mesiace od odchodu Ollyho.
Dej sa nikam nepohol, sme v rovnakej kapitole, v tej istej sekvencii a dostávame tri protichodné informácie o Ollyho odchode.

Keď som spomenula Ollyho - je vojna, muži majú byť povolaní, on však odchádza do mesta aj s kamarátmi pracovať, zarábať. Najskôr sa však v krčme dobre zabavia - pri speve, pijatike, harmonike, bez ohľadu na všadeprítomnú vojnu. A nepríde skôr ako na Vianoce - teda celé mesiace bude v meste. Nepíše sa, že vzdialenom, takže niekde blízko, bez toho, aby prišiel domov.

3. Otec odišiel na obhliadku lesa. Prichádzala zima a on musel skontrolovať krmivo pre poľnú zver – poľná zver v lese je rovnaký nezmysel ako to, že ide skontrolovať krmivo na jeseň. Krmivo sa zverom do lesa roznáša v zime, lepšie povedané, keď napadne veľa snehu, nie inokedy, keď zver má čo jesť.


Prevesil si klobúk na vešiak = zavesil.
Prevesiť (cez alebo z niečoho na niečo) a zavesiť (na) sú dva rôzne pojmy.


Annika, Olly (obe severské), Josef (české), Georg Engler (Američan či Angličan?), Mária, Ostržinský, Dúha, Sokol (znejú slovensky), Bojan (srbské) – toľko rôznorodých mien, že netuším, kde sa príbeh odohráva.
Polianky – podľa tohto názvu sme na Slovensku, tak prečo české, dokonca severské mená Annika a Olly, ktoré cez vojny (lebo nevieme, o ktorej je reč) u nás nepoznali?

Nie je zrejmé ani v akom období sa dej odohráva. Niektoré situácie vyznievajú ako z obdobia začiatku 20. storočia, iné neskôr, ďalšie ešte pred ním. Pre dej je dôležité vedieť čas.

Husopáska, hájenka = bohemizmy, u nás nespisovné.

Nechápem, prečo si ju nazvala pastierkou husí – však ich nepásla pre celú dedinu, vtedy sa deti tak nazývali, ona pásla iba svojich pár husí, pritom piekla chlieb a neviem čo ešte. Je dospelá, nie dieťa, neživí ju pasenie.

Vyhýbaj sa aj iným nezmyslom, zavádzaniu, ako:
- starosta a vojak, to bola prvá myšlienka: to nebola myšlienka, ona ich videla prichádzať, myšlienka je predstavivosť, nie pozeranie na niečo reálne,
- keď si uvedomila, že zásteru nemá mať prečo špinavú, vyzliekla si ju – ak by ju mala špinavú, nevyzliekla by si ju?
- starostov úsmev nedokázala zniesť – prečo? Nie je nikde vysvetlené ako mnoho situácií, ktoré si načrtla a potom od nich odišla.
- oči farby potoka – tak to si naozaj neviem predstaviť, keďže potok je bezfarebný, nanajvýš na dne vidno kamene, piesok, bahno.
- mal pevný stisk – to bolo prvé, čo jej napadlo – opäť to isté: jej stisk nenapadol, ucítila ho,
- starosta si uvoľnil kravatu: vyliezol na kopanice s poručíkom, aby mu uprostred vojny ukázal krásy krajiny, a vzal si na tú slávnosť kravatu,
V diele je naozaj veľa absurdít.

Popíjať si – nie je zvratné sloveso, takže bez „si“.

Prídem si preň = poň.

Zabávali sa na miestnych vtipoch – aké sú to miestne vtipy?

Často opakuješ slová vo vetách za sebou – cesto, les, myšlienka či myseľ, myslieť, pomyslieť...
Aj informácie, ktoré už čitateľ vie - „tajomný“ (prečo, čím tajomný?) vojak, bývajúci v jej bývalej detskej izbe – i to už si niekoľkokrát písala, kde je ubytovaný a pod.

Text okupuje priveľa privlastňovacích zámen, ktoré z 90 % nie sú treba – svojho otca, jej otca, svojho srdca, svojej duše, od jeho odchodu, šijací stroje jej matky, šijací stroj jeho zosnulej ženy, jej otec vošiel, pozeral na svoju dcéru, svoju matku...

Nepochopila som, prečo sa poručík. t.j. dôstojník, ktorý vedie oddiel, ubytoval ďaleko od vojakov. Ako ich môže riadiť, rozkazovať im? Okrem toho sa denne potuluje s otcom Anniki po lesoch, potom pokojne u nich večeria. V krajine zúri vojna a on je mimo dosahu svojho vojska. Čo asi tak robia v dedine vojaci bez veliteľa, bez rozkazov? Veď všade „zúri vojna“, ako píšeš. Navyše je to cudzí vojak cudzej armády – ktorá je to na Slovensku vojna? Prvá svetová či druhá?
A ďalší nezmysel: platí nezvyčajne veľa za ubytovanie, každý piatok toľko, koľko ona za svojho života pokope nevidela. Odkiaľ berie zárobky, keď je to poručík, nezarába, motá sa po lesoch, občas zájde do dediny?

Príbeh, aby bol uveriteľný, musí mať logiku na každom úseku, v každom detaile, nevymykať sa realite.

Už vyššie bolo spomenuté, že Annika ako malá, teda dieťa, ušla z domu hlboko do lesa, do hájovne: hájovňa je obydlie hájnika, správcu polesia, nechápem, prečo teda bola postavená, keď v nej hájnik nebýva, ale býva vo svojom na kopaniciach. Ani to neverím, že dieťa odíde do lesa, nechce ísť domov a otec mu iba nosí jedlo a prosí ho, aby sa vrátilo. Je to nonsens, predstav si, že by si šla do hlbokého lesa len preto, že ti zomrela mama. Naopak, potrebuješ oporu, otca, ktorý ti zostal a nie ujsť do lesa, byť tam noc - deň. Ani ako dospelá by si to nespravila, nieto dieťa.
Nedramatizuj na nesprávnom mieste.

Keď sa teda vrátila domov, našla tam Ollyho, ktorý zachránil jej otca. Ten si pred štyrmi dňami zlomil nohu a tie štyri dni bol v bezvedomí, keďže sa prebral až po jej príchode. Štyri dni v bezvedomí = istá smrť, lebo človek v bezvedomí, t.j. v živote ohrozujúcom stave, nereaguje na podnety okolia, má poruchu mozgu, dokonca bezvedomie môže spôsobiť poruchy dýchania.
Na stole bolo kopa fľaštičiek – liekov od lekára, ktoré zaplatil Olly, chudobnej práčky syn, čo nestačila živiť šesť detí. Ani toto nemá logiku – matka so šiestimi potomkami ledva prežíva, napriek tomu jedno z detí kúpi cudziemu človeku drahé lieky a nemálo.

Práčka – bola to slúžka, ktorá prala bohatým, nie obyčajným dedinčanom.

Ďalšie divotvornosti, nedomyslené situácie a protirečenia:
- piekla chleba pre celú dedinu: bola teda pekárka, pastierka husí či čo? Ak pekárka pre celú dedinu, museli mať v tej malej chalúpke na kopaniciach či vedľa nej veľkú pec, čo zrejme nemali, a sama predsa nemôže stačiť piecť pre celú dedinu,
- krájal „kúpenú“ šunku, ktorú „dostal“ od...
- šijací stroj „ležal“,
- Olly ju odprevadil k chalupe, ona stála pred ňou, pozerala na hviezdy, kým neprišiel otec a neodviedol ju domov: spred chalupy dnu ju musel odviesť. Vari netrafila sama či ako?
- vojaci sú ubytovaní a zoznámení so svojimi „hosťami“ – asi hostiteľmi si chcela napísať,
- budem často cestovať do dediny, povedal poručík – ako? Vlakom či autobusom z tých kopaníc?
Treba si naozaj dávať pozor na každé slovo, slovné spojenie, vetu, informáciu, nepísať bez premýšľania a bez pamätania si.


Istým spôsobom, svojim spôsobom, nejakým spôsobom – tieto slovné spojenia v poslednej dobe prenikli do bežnej reči (aj programov TV) a mnohí ich s obľubou využívajú, pritom neznamenajú nič. Ako sa dá „istým spôsobom“ izolovať? Ako sa dá na to „svojim spôsobom“ zvyknúť? Vety aj bez tohto klišé majú význam, pokojne ho povyhadzuj zovšadiaľ a radšej sa ho vyvaruj.

Annika je chudobné dievča, napriek tomu, či pasie, či sa zabáva, či pracuje, stále je v „krásnych“ šatách. Superlatívy tiež radšej vynechaj, prípadne opíš vec tak, aby si čitateľ sám utvoril mienku (a krása, navyše, je relatívna), nie mu jednoslovne podsúvať, že je niečo krásne a hotovo.

Dievča je stredný rod, dokonca vzor. Nemôžeš napísať: objavilo sa v dverách dievča... následne: vlasy si nechala atď.

Nevhodné až krkolomné slovné spojenia:
chudoba, ktorá by ich dostihla pri ukončení predaja pecňov chleba; pohladila drevenú štruktúru stroja; teplota slnečného dňa pomaly klesala; spoločne sa premiestnili do priestoru krčmy vyhradeného pre tanec; na líci jej zbadal niečo mokré; myšlienka, kolujúca do jej vedomia atď., tiež je toho neúrekom – píš tak jednoducho, ako sa dá, nekomplikuj, nekombinuj, lebo, ako vidno, prekombinuješ.

Povedal jej, že nebude nutné, aby ju otec prišiel vyzdvihnúť – a ako to otcovi asi oznámil, aby nechodil, že ju privedie domov on, keď telefóny nemali?

Videla starostu a vojaka... vojaka v uniforme – veď logicky, ako inak by vedela, že je to vojak.

Vojaci priniesli veliteľovi niekoľko kufrov, okrem toho aj viac skriniek, že sa nevošli do izby a museli ich nechať na verande – čitateľovi vysvetli, načo boli veliteľovi skrinky. Mal vari toľko bielizne, čiapok, topánok, oblekov či nebodaj aj plesových rób ako bohatá šľachtičná, keď potreboval viac skriniek? Bola to jej detská izba, kde mala malý stolík, jej malé útočisko a zrazu do nej vtrepú niekoľko kufrov a skriniek. Veď to si tiež odporuje.

Dnes, teraz, oddnes či doteraz sú príslovky dňa či úseku, ktorý práve prebieha. V diele, písanom v minulom čase, je nevhodné ich použiť, keďže sa udalosť stala vtedy, nie dnes či teraz.

Je toho veľa, čo si pýta opravy, nie je možné vypisovať všetko.

Odporúčam poriadne si text prečítať, opraviť chyby, omyly, nezabúdať, čo je v predošlej kapitole či len o odsek predtým. Ujasniť si, kde a kedy sa dej odohráva a všetky reálie tomu prispôsobiť.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Simona Sabová

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: