IKARIKAR http://www.ikar.sk

J.Heriban: Prečo sa nečítajú dobré knihy? (Literárny stĺpček) Celkový počet komentárov: 1
 

     Podľa môjho názoru nie je normálne, ak sa spisovateľ nezaujíma, či sa jeho kniha predáva, alebo nepredáva. Rovnako je tiež nenormálne, keď niektorí renomovaní literárni kritici nevezmú do ruky knihu, ktorá sa dobre predáva, aby si nepokazili svoj vytríbený vkus.

 

      Na Slovensku vznikla zvláštna situácia. Knihy, ktoré sú uznávané literárnou kritikou, čitatelia skoro vôbec načítajú a na druhej strane knihy, ktoré sa dokážu presadiť vo veľkej konkurencii medzi najlepšími svetovými autormi, si literárna kritika skoro vôbec nevšíma.

      Akoby u nás platilo heslo: „To, čo sa dobre predáva, je brak. To, čo skoro nikto nečíta, je umenie.“ Zaujímavé je, že mimo Slovenska niečo podobné vôbec neplatí. V Nemecku, Francúzsku, Anglicku, v Spojených štátoch amerických kvalitné texty sa objavujú vysoko v rebríčkoch najpredávanejších kníh.

      Prečo je to tak? Je chyba v nízkom vkuse slovenských čitateľov, alebo sa odborníci na literatúru zabarikádovali v elitárskych skupinkách a tam donekonečna rozoberajú svojich vyvolených autorov?


      Napísať knihu dokážu mnohí, vydať knihu dokážu tí, čo majú odvahu a peniaze. Ale predať knihu, dokážu len niektorí. Presadiť sa, upozorniť na seba, vyvolať záujem, vymyslieť marketing, vytvoriť príbeh pre novinárov. To je teda tvrdá práca.

      Bez marketingu, reklamy, prezentácii, čítačiek, stretnutí s čitateľmi, bez televízie, rozhlasu a printov sa o knihe dnes skoro nikto ani nedozvie. Je jedno, či je dobrá, alebo zlá. Už dávno neplatí, že na kvalitnú literatúru sa stálo v rade pred kníhkupectvami aj niekoľko hodín. Niekedy aj celú noc.

 

     Ja viem, naozajstní spisovatelia sú väčšinou ľudia mimoriadne citliví a takýto humbuk neznášajú. Neznášajú PR a reklamné triky. Neznášajú povrchnosť a bulvár. Ale v rovnakej situácii sú aj všetci ostatní. Speváci, hudobníci, maliari, tanečníci. Aj tí musia rozmýšľať o marketingu a reklame. Kto sa nesnaží na seba upozorniť, kto nedokáže poslať správu o svojej výnimočnosti do sveta, v tvrdej konkurencii sa vytratí.

     Nič nie je zadarmo. Len aktívni ľudia, ktorí vedia dobre komunikovať, ktorí si vedia vytvoriť šance, ktorí sa stále znovu a znovu v médiách pripomínajú, sa presadzujú. Tak to je u nás a tak to je aj vo svete. Spisovatelia majú svoje webové stránky, komunikujú na sociálnych sieťach, píšu blogy, pravidelne uverejňujú stĺpčeky v novinách a v časopisoch. Starajú sa o svoje meno. Budujú si svoju značku, ktorá im pomáha predávať ich knihy.

 

     Nepoviem nič nové. Peter Pišťánek, Pavol Vilikovský, Pavol Rankov, Peter Krištúfek, Maxim E. Matkin, Monika Kompaníková sú značky. Meno každého spisovateľa je značka. A o značky sa treba starať. Nie je to jednoduché, ani ľahké.

     Ale čo je v živote ľahké?

 



Komentáre

Monika Kandriková7.11.2011
 

Veľmi obdivujem ľudí, ktorí pre svoju knihu a pre svoju takpovediac \"značku\" dokážu pripraviť naozaj hodnotné promo a držať si istú \"lajnu\" (nepoviem úroveň, to nie je o úrovni, skôr o vyžarovaní). Myslím si aj, že si takáto činnosť naozaj vyžaduje celého človeka, s kompletnou snahou o kvalitu tak textu, ako aj tých menej populárnych sprievodných akcií. Osobne pokladám ľudí na Slovensku za veľmi úprimných a dôverujúcich, a tým veľmi ľahko ovplyvniteľných, stačí akékoľvek \"Halóo\", či už kladné alebo záporné a veľmi rýchlo niečo prijmú alebo odsúdia, málokedy nazrú pod povrch. Ale skutočné hodnoty občas bývajú skryté pod nánosom prachu alebo v tieni žiariacich dekorácií z hlúpostí, rovnako ako dobré knihy. :D

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: