IKARIKAR http://www.ikar.sk

Je to možné? (Ingrid Rudavská)25.10.2011
 

3
 počet hodnotení: 13
prečítané 4420, Komentáre 46

 
1.kapitola - Je to možné?

      Lucia sa z autobusu pozerala na dom, v ktorom vyrastala. Byt bol na ôsmom poschodí klasického, už časom vyblednutého činžiaka v Petržalke. Smutne sa dívala do odostretých okien premýšľajúc, čo sa za nimi odohráva. Dvadsaťštyri rokov väzenia v tom byte na nej zanechali trvalé stopy. Pohľad na dom v nej vyvolával hnev a zároveň krivdu. Nikdy tam nebola šťastná. Nemala tam domov v pravom slova zmysle. Žalúzie museli byť vždy zastreté. Matka jej denno-denne dávala prednášku o tom, ako sa sťahujú a že šnúrka od žalúzií musí byť biela. Presviedčala ju, že sa tej šnúrky nemôže dotknúť, lebo by ju svojimi prstami zašpinila. Šnúrka bola pre matku dôležitejšia než ona. Tma bola dôležitejšia ako slnko. Matka tvrdila, že keď na sedačku dopadá slnko, rozpadne sa. Hovorila, že vaňa vodou oxiduje a parou sa odlepujú kachličky a nábytok v kúpeľni. Toľko času Lucii zabralo počúvať tie nezmyselné reči a teraz je to jedno, povzdychla si. Novému vlastníkovi bytu pravdepodobne na šnúrky od žalúzií nezáleží a robí si v byte, čo chce. Môže sa v ňo...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Igor9.3.2013
 

Ahoj Ingrid!
Už dlhšie sledujem tvoju literárnu činnosť na rôznych serveroch. Necítim sa kompetentný ju hodnotiť ako tvoji niektorí neprajníci. Mne sa jednoducho tvoja tvorba páči. Myslím si,že máš talent v určitej oblasti literárnej tvorby. Preto si dovolím ti navrhnúť spoluprácu na napísaní historického románu zo začiatku 19. storočia z Prešova.Ak máš záujem, ozvi sa na solanik@centrum.sk, prípadne sa pozri na moju tvorbu na madness.
Igor Soľaník

Ingrid Rudavská19.1.2012
 

Ahojte milí čitatelia, ak ste nejakí ešte zostsli,
pridávam poslednú kapitolu, ide skôr o poviedku, akýsi dodatok k novele \"Je to možné?\" - pravdivý deň z Luciinho, teda môjho života.
Budem veľmi rada, ak mi čo to na záver napíšte, trebárs aj \"choď do teplých krajín\", aby som mohla mať aspoň nejkaú spätnú väzbu, že ste to prežili, ako sa vám to celé pozdávalo atď.... a prosím chválte ma, mám to rada, hante ma, z toho sa veľa naučím.

vetrom ošľahaný8.1.2012
 

Zdravim, chcel som povodne napisat dlhsi komentar, ale vidim, ze ta tu uz predomnou, ako sa u nas hovori, \"rozobrali na atomy\"...
Takze ja len k uvodu. Preco je stylom aj velkostou pisma rozliseny ten kvazi uvod od zaciatku prvej kapitoly ? To mal byt nejaky prolog ? Alebo ako to bolo myslene ? Vobec mi to tam nesedi. Po zmene stylu a velksoti pisma nenasleduje ani vyrazne ina myslienka, dejovy zvrat, nic. Ved Lucia pozera na panelak, kde kedysi byvala a spomina... Potom pekne plynule prechazas ku konkretnym situaciam v jej minulosti. Nehodi sa mi to. Je to zbytocne prekombinovane.

Kedze som zatial precital len prve 4 kapitoly, nehviezdickujem, nebolo by to fer.

Prajem prijemny zvysok dna.

Ingrid Rudavská9.1.2012
 

Ahoj,
veľmi pekne Ti ďakujem za upozornenie. Chyba odstránená. Bolo to len nedopatrením, nebolo to úmyselne.
Ďakujem, že čítaš môj príbeh a budem rada, ak sa k nemu kedykoľvek ešte vyjadríš.
Pekný deň a všetko naj v Novom roku!

Peter Elena Michael17.12.2011
 

Ingrid, sýty hladnému nikdy neverí. Možno v tom tkvie nepochopenie zo strany vydavateľstiev, konkrétne Tvojej tvorby, ako čítam komentáre. Ľudia zakrývajú oči pre ťažkými skutočnosťami, nechcú ich vidieť. Tvrdá realita spôsobila, že si zrejme viac žila vo fantázii. Ale tá Ti umožnila vidieť... čo iní nevidia, nepočujú. Je to zrejmé aj na Tvojich obrazoch. Využi tento svoj potenciál. Ver si. Nevzdávaj sa. Niet dôvodu. Kdesi som čítala, že myšlienky sú ako kvapky vody, ktorá nakoniec rozdrobí aj tvrdú žulu. Možno je čas, aby si ich začala ovládať Ty, nie oni Teba. Všetko dobré.

Ingrid Rudavska19.12.2011
 

Ahoj,
suhlasim s tebou. Ludia nechcu pocut, ani vidiet krutost, len velmi radi pozeraju kriminalky a televizne noviny, kde je vrazd az az. Chcu citat len pozitivne, lebo ako sami hovoria, su unaveni. Tento pribeh by mohol pomoct inym.
Velmi pekne ti dakujem za nazor. Ovladat svoje myslinky asi ese neviem, lebo neviem, ako na to. Som prilis prchka, emotivna. Snad sa raz upokojim.

Peter Elena Michael17.12.2011
 

A ešte niečo. Vystavala si príbeh autobiografie. Prečo ho teda takto \"nepredávaš\"? Prečo sa o tom dozvedám(-e)až z komentárov? Práve v tom je jeho sila! Život je uveriteľný! Kto Ti píše, že nie, nuž asi pramálo toho vie. Nájdi však pozitívne východiská do budúcnosti, teda aj pre seba. Nech Tvoj príbeh graduje, stane sa víťazným, nie porazeným. Nech burcuje a učí. Vnes do neho úsmev, radosť, lásku, pokoj. Určite sa Ti to podarí.

Ingrid Rudavska19.12.2011
 

Ahoj, mila citatelka,
velmi si vazim tvojich slov. Citim, ze su myslene velmi uprimne. Mas pravdu. Mala by som radsej uviest, ze ide o autobiografiu, i ked som nechcela sposobit to, aby ma niekto lutoval, len vypovedat realitu. Posluzit tym pre blaho, pomoc inym, ktori maju podobne problemy.
Verit si, je pre mna po tom vsetkom velmi tazke, ale pracujem na tom kazdy den.
Este raz ti velmi pekne dakujem.
Inge

John Shooter8.12.2011
 

Ingrid. Nebudem ani zlý ani dobrý Kritik. Budem na chvíľku priateľ, ktorý ti poradí asi iba to najdôležitejšie azda čo tu bolo, alebo tebe, vytknuté.
Spochybňovanie faktov. Tak éra internetu, ako Roky Depeche mode, sú predsa fakty, nie? Nedajú sa vymyslieť. Preto ti poradím, pri písaní akéhokoľvek románu, kedy príde na využitie faktov, vždy sa vopred informuj o danej udalosti, kedy, kde, prečo. Vyhneš sa tým kritikom, ktorý už danú udalosť poznajú a môžu protirečiť. Najlepšia je odborná literatúra, keď ide o niečo zložitejšie.
Ďalšia vec, spochybňovali logiku. Isteže, v určitej veci sa dá hodnotiť, kedy je to fantázia a kedy logika, v tvojom Diele ostatne podrobnú logiku nebolo potrebné zdôrazniť. Keď zavriem obe oči... dej to má, čítať sa to dá určite si to myslela dobre... takže ak má niekto čas, ak má niekto chuť na skutočný príbeh zo života (možno autora, alebo niekoho iného) je ten pravý preňho, odhliadnuc všetky nedostatky.
Ja už len... verím že sa zlepšíš v niektorých oblastiach, držím ti palce, niekto začať musí, musí zniesť aj kritiku nie? Z mojej pokornej strany všetko.

Ingrid Rudavska8.12.2011
 

Ahoj Shooter,
podľa prezyvky strielas, ale mne sa nastastie podarilo prezit, asi sa ti minuly náboje:-) Usetril si ma. Samozrejme, ze to myslim dobre. Snazim sa byt len vtipna, ked moj CV, ako si pochopil, nie je velmi zabavny, prave naopak.
Mas pravdu s faktami. V novej knizke si na ne davam pozor. Uznavam, ze je to chyba, az sproste nieco si neoverit. Kedze ja si pamatam na internet prvykrat v roku 1999, kedy som s nim prisla do kontaktu, usudzovala som, ze tomu tak bolo, ale asi tomu tak bolo iba na nasej skole. Skolstvo bolo vzdy pozadu.
Ohladom logiky, suhlasim s tebou. Nemusim vsetko vysvetlovat, ked sa to tak anozaj stalo, ale ako mi napisal predtym Adam, mala by som ten rukopis mozno viest ako dennik a tak by bolo kazdemu jasne, ze ide o skutocny pribeh. Asi by nebolo zle to dat niekde do poznamky, tym padom som oslobodena od vysvetlovania, ale logika, ako Dark pise, by mala byt aspon podchytena. S nou mam problemy. Niekto mi ustrelil lavu hemisferu.
Zaverom, velmi pekne dakujem za uprimny a velmi objektivny koment. Velmi mi pomohol a povzbudil ma pokracovat a byt opatrnejsia. Budem na to mysliet, lebo chcem.
Dakujem!
Najdem niekde aj tvoje prispevky? Pises?

DARK23.11.2011
 

Ingrid, je to možné? Jedným dychom napíšeš „... budem k nemu pristupovat zodpovednejsie, to znamena, budem po sebe citat, uvazovat, snazit sa na nom uz konecne nieco zmenit, zlepsit ho, nepodstatne veci vynat atd..., aby to bolo aspon trochu citatelne, i ked nie vydatelne. Aspon budem na sebe pracovat...“ a zároveň pridáš 10. kapitolu, ktorá nie je ničím iným, iba znôškou hlúpotiniek:

Školu má najmenej rada, neučí sa, rebeluje, štúdium má na háku – v predošlých kapitolách boli čitatelia presviedčaní, že učenie až drvenie sa bolo jediným zmyslom jej života.

Učiteľky ich opatrovali ako vo vatičke, držali ich čo najďalej od reality – na ktorej základnej škole sú rovnako od reality utrhnuté učiteľky ako hlavná hrdinka? Na ktorej škole deti opatrujú ako vo vatičke? Nikde, milá autorka.

Kamarátka požičanú sedemstostranovú knihu vrátila behom dvoch hodín, pričom dej dokázala vyrozprávať do najmenších detailov – keby každú stranu tej sedemstostranovej (700 stranovej!) knihy čítala iba minútu, čo myslím nedokážu ani najrýchlejší čitatelia zvláštnou technikou, o ktorej sa nechcem rozpisovať, musela by čítať takmer 12, rozumieš dobre: DVANÁSŤ hodín. Ale ona má za dve hodiny zvládnutú knihu aj s detailami!! Lenin mal vraj fotografickú pamäť, takže si dokázal zapamätať, na ktorej strane bolo čo napísané. Ale to si tú knihu musel najskôr pozorne prečítať. Takí ľudia s touto výnimočnou danosťou existujú, ale to sú oproti spomenutej kamarátke úplné odvary!

Prvú triedu prešla s odretými ušami, takmer prepadla, matka bola z toho smutná.... - potom sa zrazu tri roky absolútne o dcérine učebné výsledky nezaujíma, iba je zrazu šokovaná, keď zmaturovala s vyznamenaním. A čo tri roky spala, keď sa zrazu zobudí a ide spýtať do školy na výsledky? Po marutitách zájde za učiteľkou. Niekto jej mohol vysvetliť, že bezprostredne po maturitných skúškach jej dcére bolo odovzdané také A4 lajstro, na ktorom sa výsledky dajú prečítať a ktoré sa nazýva: Maturitné vysvedčenie.
(Odbočím: v 7. kapitole bola hlavná hrdinka po treťom ročníku na pobyte v USA – to jej zaplatila tá istá mama, predpokladám, lebo kto iný, keď otec s nimi nebol, a keď bol, aj tak všetko prepil, rozbil... ktorá neverila, že školu vôbec skončí a ktorá sa 3 roky nezaujímala o jej výsledky?)

Hrdinka dostala od mamy plyšovú hračku a ona sa z toho od hanby išla prepadnúť, kým matka od tej chvíle nemohla hračky ani vidieť - Od absurdity k absurdite. Nič iné sa k tomu už viac napísať nedá.

Rozoberanie toho, aby si sa konečne v tvojich rokoch zobudila a triezvo zhodnotila svoje možnosti a uvedomila si, čo píšeš, keď už sa chceš práve tomuto venovať, je naozajstnou stratou času. Je namieste nazvať veci pravým menom: to, čo ponúkaš ako román, sú iba drísty.

Už sa čudujem iba sama sebe, prečo do tých tvojich nezmyselných stupňujúcich sa drístanín vôbec nahliadam. Asi som naivne verila, že z ničoho sa dá radami, upozornením, vypisovaním, zdôvodňovaním... niečo vykresať, keď je snaha a chuť. Nedá. Bodka.

Ingrid Rudavska23.11.2011
 

Ja ta inak obdivujem, ze mas na toto cas. Ty nepracujes?
Okdial mas pravo sudit, co sa v mojom zivote udialo a co nie. Vsetko, co pisem, je podla reality. Mala si to brat ako autobiografiu, nie ako roman. Tak to je aj myslene. Nebudem sa obhajovat, co sa stalo, co nie, to vie Boh,ja, moja mama a moj nebohy otec. Do toho ta nic.
Je par ludi, ktorym sa to paci, tak rada pridam dalsie prispevky, pardon dristy.
Nik ta nenuti moje sprostosti citat.
Ja, ako som pisala, som po sebe citala, vyhodila som take veci, ze by si po nich asi vypla pocitac, ale toto bol moj zivot. To, ze ti to pripada nelogicke, to nevadi. Ludia su nelogicki. Tolko veci je v zivote nelogickych, ale dakujem ti za tvoj cas a energiu. Neboj sa, urobila si dobry skutok a to sa rata.
Mne to tiez pomohlo, i ked si myslis, ue nie.
Nech sa ti dari, a nedaj sa mnou vytocit. Ignoruj, nevsimaj, zabudni, len svoju pravdu, svoju fantaziu, nic zo seba si nedam zobrat kvoli komentarom jedneho cloveku. Nemam pat rokov. ta skola, kde sme boli vychovani ako vo vaticke, je ZS slabozrakych, na Svrcej ulici c.6. v Bratislave a ta kamaratka, ktora hltala knihy sa volala Lucia Mačáková. Jej cislo niekde najdes. Ja ho uz nemam, kedze uz nie sme v kontakte, ale na moju mamu ti mozem dat cislo, ak chces. Vysvetli ti, ako to bolo.
Inak, ja neriesim tvoj zivot.
Za uprimnost do pekla. Preco je pravda u ludi vzdy nahorsia.

Ingrid Rudavska23.11.2011
 

Este som zabudla.
V soobtu mi v Orlovi Tatranskom, co je priloha k slovenskym narodnym novinam vydaju poviedky, prepac, hlupotinky. Pre mna je to skvela sprava. Velmi sa tomu tesim, a ako ty, nechapem. Je to mozne?

Ingrid Rudavska23.11.2011
 

Pardon, v sobotu, 26.11.2011, ale neviem, ci sa to bude dat kupit uz v sobotu, alebo v pondelok. Konecne!

Ľubica Bystrická24.11.2011
 

Ingrid, gratulujem. Ak môžem poradiť, píšte romány, pomiešajte v nich realitu s fikciou, zmesou poriadne zatraste... a nevysvetľujte! Nechajte svojich čitateľov tápať, domýšľať si, zasmejte sa na nich aj na sebe, hrajte sa so slovami, s predstavami. Autor sa nemusí ospravedlňovať za vlastný štýl a prispôsobovať sa, hneď všetko zmeniť, sľubovať *polepšenie*. Omnoho viac nám dá zopár oddaných fanúšikov ako chladný potlesk más.

Ľubica Bystrická24.11.2011
 

Predsa si neodpustím na tejto stránke tak neprípustnú osobnú reklamu, príďte sa pozrieť na www.cezpribehy.sk

Ingrid Rudavská24.11.2011
 

Veľmi pekne ďakujem, Ľubka. Na stránku sa určite pozriem.
Inak, Dark chce, aby som zo dňa na deň písala skvele. To sa dá? Komu sa to podarilo? Nikto nerobí zázraky.
Ďakujem za radu. Aj ja maám rada kombináciu reality a fikcie. Asi to bude pre mňa dobrý spôsob. Profesionáli mi napísali, aby som písala tak, aby som nechala čitateľov tápať, nevysvetlovať všetko, Dark, neviem, či je profesionál, ale niečo jej už vydalo, tak asi má recept ako písať, píše opak, tak čo mám robiť?
Viem, že vôbec nie som dobrá, že to chce veľa cvičiť, ale keď som na to sama, je to ťažšie. Neviem sa posúdiť. Keď po sebe čítam, nie je to bohviečo, ale budem na sebe pracovať, aj keď to ostatní nevidia. Neveim, čo chcú za ˇpár dní vidieť.
Okrem tej zlej logiky, mám aj zlý slovosled, slovnú záspbu a štylistiku. Čudujem sa, že mi to nikto nenapísal. Či áno?

Ľubica Bystrická25.11.2011
 

Ingrid, prepáčte, ale na toto naozaj nemám slov, hádam sa len opýtam: Je to možné? Čo takto začať si veriť, pracovať na sebe, s textom?

Ingrid Rudavska25.11.2011
 

Ako ste asi citali v je to mozne, sebavedomie nemam. Neviem, ako si ho mam zohnat a pracovat na sebe pracujem, aj ked to niektori nevidia. Vysledkom toho je predsa aj vydanie mojich poviedok v novinach. Keby to bolo az take katastrofalne, nemali by o ne zaujem. Pracujem na sebe, len komentujem momentalny stav, pravdu. Nebudem si predsa klamat. Nie je vsak jednoduche pisat tak, aby sa to kazdemu pacilo, aby to bol Hemingway.
Po tolkych zlych kritikachje takze si verit, ci nie?

jana mátelová20.11.2011
 

ahoj Ingrid, priznám sa, akosi masochisticky čítam toto tvoje dielo. Okrem vecí, ktoré ti napísala Dark, mi tam chýba nadhľad, lebo aspoň smerovanie k pointe. Niečo, čo by dávalo zmysel jednotlivým kapitolám. Alebo aspoň vysvetľovalo, prečo otec je otec aky je a prečo tak koná, a prečo mama robí, to čo robí. Na jeden strane vyhodí otca z domu a potom ho ide pozrieť na vianoce na ubytovňu - prečo? Na jeden strane píšeš, že mama sa nestará a potom, že si opisuje číslo auta mailového frajera a pošle Luciu na rok na strednej škole do USA - čo nie je lacná ani samozrejmá vec - mnoho detí si to nemôže dovoliť. Píšeš, že Lucia nemá kamarátky a potom, že s nimi chodí do kaviarne... proste mi tam chýba logika. Veľmi sa mi páčil romána od Tonni Morrisonovej Milosrdenstvo - možno by ťa mohol inšpirovať. Prajem veľa tvorivých síl.

Ingrid Rudavska20.11.2011
 

Ahoj, Janka.
Velmi si vazim tvoj cas a komentar.
Ako som pisala Dark, ide o opis udalosti, ktore sa naozaj stali. Chcela som to tak nechat, ale viaceri ludia mi povedali to iste. Matka, otec a hlavna postava, teda ja, moja mama a moj otec, no, nebojim sa to povedat, aj takito ludia su. Preco matka chodila za manzelom do ubytovne, na vianoce? Zo strachu. Otec bol agresivny. Kedykolvek sme ho stretli na ulici, triasli sme sa o zivot. Matka ma svojim sposobom mala rada, a davala mi to najavo len financnymi darmi, nijak inak. Preto mi kupila aj ten vylet do USA, ale podla mna fiancne dary nemaju s laskou vzdy suvis. Mozem niekomu nieco darovat, a pritom ho nemam rad a kamaratky som naozaj nemala. Teaz si nepamatam, s ktorymi som isla do kaviarne, ale pod pojom kamaratka si predstavujem skutocnu kamaratku, ktora ma ma nazaj rada, a taku nemam. Ostatne su len akoze kamaratky, s ktorymi som chodila do kaviarne.
Inak, dakujem. Mohlo by to tam byt nejako vysvetlene, dobry napad. Budem na to pri ostatnych kapitolach mysliet. Opravim aj tie predosle casom, aspon len tak pre svoje potesenie. Som velmi rada, ze mi pisu ludia a radia. Inak by som nadalej zostala vo svojej sebalutosti. Je tazke mat nadhlad a s nim pisat, kedze ho nemam, ale snad ho casom ziskam.
Dakujem!

Ingrid Rudavská19.11.2011
 

Ahojte moji radcovia a priatelia,
urobila som zasadne rozhodnutie a to vdaka vam. Bolo na case, ze? Dakujem vam.

Moj rukopis vlozim sem na stranku, ale budem k nemu pristupovat zodpovednejsie, to znamena, budem po sebe citat, uvazovat, snazit sa na nom uz konecne nieco zmenit, zlepsit ho, nepodstatne veci vynat atd..., aby to bolo aspon trochu citatelne, i ked nie vydatelne. Aspon budem na sebe pracovat, a ak niekedy nahodou budete mat chut si nieco precitat a hodit mi sem maly komentarik, budem vam velmi povdacna. Snad moja snaha bude aspon trochu viditelna. Nehovorim, ze to bude hned super, to urcite nedokazem, ale budem sa snazit opravit to co najlepsie.

DARK13.11.2011
 

Ahoj Ingrid, prišla som si prečítať, čo si zmenila od posledného môjho komentára pod iným tvojim dielom, keďže i na fb píšeš, že po kritikách inak pristupuješ k dielam, lebo chceš, a chceš, aby boli vhodné aj iného, ako internetového prezentovania.
Jediné, čo ti nemôžem vytýkať je, že už nepíšeš striedavo v 1. a 3. osobe. A možno menej chýb. Ale nadmerné opakovanie „otec“, „mama“ a hlavne „Lucia“ je v diele na príťaž.
Opäť máš v diele mnoho čudesných i zle formulovaných viet, ja ich nechcem vypisovať, nie je priestor, stačí keď zhrniem nelogickosti v deji, nenádväznosť, zavádzajúce informácie. Tvoje popisy sú len popismi - ostatne, adam má pravdu a nielen v tom, vytkol ti dosť chýb a preto ja sa idem venovať inému:
„Jej izba bolo jediné svetlé miesto v celom byte, v ktorom inak všade vládla tma dvadsaťštyri hodín denne“ – neuveriteľné, v takej tme predsa nemôže existovať nikto.

„Vždy spal oblečený. Na vešiaku mal zavesené slipy a opasok. Návštevníci to nikdy nepochopili“ – toto nepochopí nikdy ani čitateĺ, že sa niekto uloží spať najradšej na zem, predtým si vyzlečie spodnú bielizen a naspäť navlečie nohavice, pričom si nezabudne vyvliecť opasok.

Braník je mestská časť v Prahe, Možno je aj v BA, nepočula som síce, ale predpokladám, že sa píše s jedným „N“.

- \"Už si podala ten inzerát?\" spýtala sa Jana neisto.
- \"Ešte nie?\" - z nasledujúcej otázky nie je jasné, kto ju hovorí. Ak Jana, má nasledovať hneď po slove „neisto“. A potom: pravidlá písania priamej reči definujú buď polmčky, alebo úvodzovky, nie oba znaky súčasne. Všetky knihy sú tak písané, všimni si.

Na vyššiu odbornú školu šla rok po ukončení gymnázia, t.j. mala cca 20 rokov. V roku 1999 bola tretiačka, v kapitole 4 je to jasne napísané. Teda v tom roku musela mať 23 rokov.
Citujem z kapitoly 2: „V roku 1999 začal počiatočný boom internetu a takmer všetky počítače v škole boli neustále obsadené.“ – nie je tomu tak. Internet ako taký bol vyvinutý pár desaťročí predtým a spúšťaný cca začiatkom 80tych rokov. Sovensko sa pripojilo k nemu v r. 1995. Takže v 1999 nemohol svet zaznamennať jeho boom . „Boom“ má viacero významov, predpokladám že si myslala rozmach, no na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že jeho rozmach začal oveľa oveľa skôr, preto by som tým nezavádzala čitateľov a možno radšej napísala „boom na Slovensku“, no i tak to nebude presná informácia.

Narodila sa teda v roku 1976 (1999 – 23).
Vyberám zo 6. kapitoly:
„Keď mala 12 rokov, začínala éra Depeche mode“ - , mojim výpočtom dvanásť rokov mala v r. 1988, no DM tiež začínali o niekoľko rokov skôr.

„Odomkla vchodové dvere a potichu vstúpila dovnútra. Otec ležal na gauči v obývačke a plakal.“
Oo pár riadkov nižšie:
„Vtedy začula otcov plač, stále prichádzajúci z obývačky“ – tak kedy ho začula, po príchode domov, či neskôr?

„Mama sa opäť vyparila v dôležitej chvíli a nechala oheň blčať, skonštatovala Lucia“ - ale veď je len na balkóne, nikam sa nevyparila, je v dosahu.

\"Všimol si, že jeho posteľ je posunutá,\" – toto je taktiež neuveriteľné: posunutá posteľ predsa nemôže byť absolútnymi a jediným presvedčivým dôkazom nevery.

Ako jedlo mala mať: „Kura z predošlého víkendu. A to bol už piatok“. – To nie je predsa možné, taká potrava je neskonzumovateľná, aj keby ležala iba v chladničke bez vyberania. A kura na šesť dní??? – jedli ho pomaly šesť dní (nemožné) alebo varili medzitým iné jedla? Tak prečo ho nechávali dcére na piatok?

„Konečne mala dennú stravu.“ – aká je denná strava?

„Na porade jej totiž bolo vytknuté, že si kopíruje „nepracovné“ materiály. Jej kolegyňa dokonca predložila dôkaz. Bol to Luciin zabudnutý originál. Lucia to vzala vážne, trápila sa, lebo nebola zvyknutá na intrigy a ohovárania.“ – nájdenie súkromných materiálov nie je ohováranie ani intrigy.
„Možno práve preto do týždňa dostala herpes.“ – mýlim sa, keď si myslím, že herpes je možné dostať vírusom?

„Prvý adept na schôdzku bol hlboký intelektuál... bol suchý“ – čudný popis, že? Hlavne ten hlboký intelektuál je nechopiteľný.

Nasledovné slová isto nezaujmú čitateľa: „ lebo mu to trvalo ako lačnému srať“.

„Dal jej symbolickú pusu“ - keďže symbolicky znamená obrazne, v náznakoch, neviem si ako čitateľ takú pusu predstaviť

„Vtedy si to Lucia ešte veľmi neuvedomovala, lebo žila v matkinom - „ružovom“ svete.“ - ???

Ide pracovať ako au-pair do rodiny s tromi ďeťmi a myslí si, že si tam ide oddýchnuť?

A opäť nesedia dátumy: Po skončení vyššej odbornej školy, t.j. leto 1999, šla o spomínanej rodiny a zrazu píšeš: „Koncom augusta 2000 si našla novú rodinu“, - tak ktoré leto to bolo? Ak 1999, rok 2000 je chybným, ak 2000, v deji chýba rok. Veď vyššiu školu (pamätám si tento typ štúdia pod názvom nadstavbové štúdium, i na vysvedčeniach z týchto škôl je to zrejmé, tak si dosť dobre neviem predstaviť ani toto označenie) skončila v 1999. A tam ten ďalší dej, ako odíde domov a všetky veci si nechá v cudzine a doniesť jej ich má tá dievčina, ktorá zostane s nimi niekde na colnici a netuší, že si má priniesť pas a úplne neukončený záver telefonátu, ktorým sa to hrdinka dozvedela: Čau. – to sú riadne čudesnosti. Aspoň pre mňa. A čo sa vecami? Nebudú jej chýbať? Viac sa o ne nezaujíma?


„Veľmi si pri písaní oddýchla, aby sa potom s novou vervou pustila do reality.“ – ako sa dá opäť pustiť do reality? Realita = to čo žijeme každodenne, či s našim vedomím, či bez neho, takže dá sa z nej odísť a vrátiť sa do nej? Nemožné!

Predpokladám, podľa deja, keď otec rozbíja čo mu príde pod ruku a mama ničí hrnce, sťahujú sa a musia bývať v špinavej (prečo si ju neumyjú?) kúpeľni, bez umývadla v kuchyni, s holými a plesnivými stenami a podlahou, do kina ide prvýkrát ako 12ročná, kolu pije len na Vianoce, keďže je pre nich drahá, = nežijú ani v priemerných pomeroch. Ale na drinky chodí s kamarátkami (s tými, čo žiadne nemá), chodí na ZUŠ (každý vie, že aj za to sa už roky platí. A dokonca sa prihlási do zboru, v ktorom ju zbojmajsterka po prehováraní ešte len učí spievať – no je to k uvereniu?), kupuje si šminky vo Viedni, má gramafón, platne a dokonca odíde na jazykový pobyt do USA. Takže opisy pomerov sa veľmi veľmi rôznia a nezapadajú do seba.

Jej spevák mal hrať basketbal v mestskej Univerzite – známy SPEVÁk hrá BASKETBAL v MESTSKEJ UNIVERZITE? Nedokážem si predstaviť ani speváka hrajúceho basketbal a na ten zápas idú davy, ani tie davy, ktoré vystoja rady na lístky, ako sa vojdú telocvične. A aká je to mestská Univerzita a čo sa v nej vlastne študuje?
Je to veľmi známy spevák, keďže má bodyguardov, no oni ho nechajú, aby sa s hrdinkou odfotografoval - teda fotografuje to ona a pritom je na fotke spolu s ním - až potom pristúpi ochranka? Na čo ju má?

V roku 1999, keď má hrdinka 21 rokov (tak sa píše v kap. 7, ale my sme predtým vypočítali, že musela mať 23), nevedela, kde sa Karlove Vary nachádzajú. Stačí sa spýtať žiaka 2. stupňa ZŠ.
Potom zabehla k susedke, aby jej program nahrala, keďže nemala video. Skoro omdlela, keď jej to susedka zabudla dať nahrávať a ona si potom už len pustila záznam na videu, ktoré nemá.

V románe sú aj iné zaujímavosti:
V 6. kapitole hrdinka vojde do obchodu, do ktorého ju lákajú vo výklade vyložené fľaštičky a ona netuší čo to je. Je to k uvereniu, že sa za svoj život nikdy nestretla s voňavkami, parfémami? Že existuje obchod bez názvu, z ktorého by bolo možné určiť, čo v ňom predávajú?

A úplne ma odrovnala táto perla: „V sobotňajšie rána si ventilovala nervy na hrncoch. Trieskala nimi, obúchavala ich o zem, alebo o seba“ – Tak toto je scéna do situačnej komédie ako vyšitá. Pri predstave, ako matka chytí dva hrnce, do každej ruky jeden a obúchava ich striedavo o zem a striedavo o seba...- no humor. Alebo človek s psychickými problémami. Ale to sa nikde nespomína. Mama je bezpochyby prečudesná osôbka, rovnako otec i Lucia.

V 8. kapitole mama vlažne otcovi oznámi, že si našla „bodyguarda“ a aby sa do mesiaca vystahoval na ubytovňu, ktorú mu ona vybaví. A on, bez rozvodu, bez nároku na vysporiadanie a pod. sa pokojne vysťahuje. A mama zavelí a lucia ho musí ísť s ňou navštíviť. A nasledujú ďalšie neuveriteľnosti.

Ingrid, nielen na uvedených príkladoch padá uveriteľnosť tvojich príbehov. Keby som bola profesionálny hodnotiteľ, napíšem, že toto nemá vôbec šancu na vydanie. Pretože to naozaj nemá.
Pre mňa je celé toto dielo rovnaké ako všetky predtým: strach, vina, pochmúrnosť, tma, samoľutovanie, znížená schopnosť komunikácie s okolím, depresie, beznádej, neschopnosť či nechcenosť situácie riešiť inak, hrdinka žije v akýchsi polomrákotách, neuvedomuje si okolie, život, čudne sa správa všade, čudne myslí. Takmer nič pozitívne a pekné sa v celom texte nedá nájsť. A takmer žiadny posun deja. Dej bol iba odskakovaním od jednej udalosti k druhej, stráca sa kontinuita.
Stihla si za pomerne krátky čas napísať 5 románov. Podľa mňa si sa nikam neposunula a sama zisťuješ, že čitateľov si takého a takto písané dielo nachádza minimum. Na MT je veľa expertov, ktorí bez váhania a bez rád dokážu písať iba to, že je to krásne, pocitové, a že najdôležitejšie je iba písať a nevšímať si žiadne iné rady. Nedaj sa klamať. Lepšie spravíš, keď sa zastavíš a vrátiš.

Ľubica Bystrická22.11.2011
 

Ľutujem každého čitateľa, ktorý musí mať knihu usporiadanú vo vlastnej logike, všetko vysvetlené a zdôvodnené. Ak nejaká postava koná iracionálne, potrebuje mať niekde čierne na bielom spomenuté, že je cvok. Toľko vecí na svete nejde logicky vysvetliť, sú vari menej zaujímavé ako tie ostatné? A ľutujem Vás, Ingrid, že sa tak zhadzujete. Vyhovárať sa na spackané detstvo vo veku 33 rokov..? Radšej na sebe zapracujte, tie texty to potrebujú. Stále verím, že raz...

Ingrid Rudavska23.11.2011
 

Ahoj Ľubka,
ja tiez nemusim velmi logicky poriadok, aby bolo vsetko vysvetlene, ale kedze vacsina citatelov to preferuje, je dobre to mat v poriadku, ako Dark pise. Kedze ma stale odmietaju vo vydavatelstvach, je na case nieco s tym urobit. Asi ta cesta, ktoru som pisala, nie je dobra. Pisu mi, ze chyba dej, ze len stale opisujem, a ze moje pribehy nie su uveritelne a mam tam aj niekolko logickych nezrovnalsoti. A sme doma. Musim s tym nieco urobit, lebo to niekde nepasuje. Som inutitivny autor, rada pisem, co mi napadne, ale kto to potom bude pisat: moje vylevy srdca?
A to, ze som sa priznala, ze je to vsetko z mojho zivota, som len Dark vysvetlila, asi co uz sice vedela, ze si nic nevymyslam, ze sa to vsetko, ako pisem stalo. Ze je to mozne, ze nefabulujem nejake sprostosti. Ostatni to beru ako moju sebalutost, ja ako fakty, aby ludia vedeli, co sa deje okolo, coho vsetkeho su rodicia schopni, a aby sa tomu vyvarovali a vazili si svoj zivot. A okrem toho, ako Dark povedala, je to aj moj druh terapie, ako sa toho uz konecne zbavit, hodit to za hlavu, o popritom sa podelit s ostatnymi. Asi to menej potom boli. Mozno je viac takych ludi, ktori to pochopia a povzbudi ich to.

DARK22.11.2011
 

Ľubica, nie je dôvod ma ľutovať iba preto, že pre mňa musí byť dej plynúci ako ozubené kolieska v nových hodinkách. Logika a náväznosť je predsa súčasť každej písomnosti. I slovného vyjadrovania. Nepovažujem to za nič neobvyklé. Nepovažujem tiež za negatívne, ak si čítané fakty chcem pamätať a preto som v tomto diele zakopávala o totálne abscesy, z ktorých som sa aspoň časť snažila vytiahnuť a poukázať na ne. Čím skôr si autorka uvedomí, že takého prešľapy do textov nepatria, tým skôr dielo prerobí. Žiada si to. A viac ako veľmi. Aspoň na tom že sme sa zhodli. Viem, nemôžeš mi zabudnúť trochu (či viac?) negatívnu kritiku tvojich diel, ale snáď ma za moju logičnosť nebudeš označovať za poľutovaniahodnú. Tu ide o vhodnosť písania a ak sa Ingrid naveky zahrabe do svojich pocitov, do sebaľutovania a jej diela jej naozaj budú slúžiť iba ako terapia, výpoveď bez potrebnej literárnosti, bez posúdenia, čo musí zmeniť, tak komentáre, v ktorých nájde podporu, že tak ako to ona píše, tak je to dobre, to jej pomôže najmenej. Dúfam, že so mnou súhlasíš.

Ľubica Bystrická22.11.2011
 

Nevedela som, že existuje len jedna univerzálna logika. Logika vychádza zo skúsenosti, tu vari o rozdieloch vravieť možno, veď aj keď mnohí zažívame podobné veci, dotknú sa nás inak. Preto je pre každého logické niečo iné. Autor pozýva čitateľa do svojho sveta, popisuje, ako ho vníma on. Správne netrvá na pochopení, len ukazuje, že aj takto sa dá vidieť. A či sa čitateľ pri tom nudí alebo zamýšľa, záleží od jeho naturelu.

Ingrid Rudavska14.11.2011
 

Ahoj, Dark.
V prvom rade ti dakujem za precitane, za cas, rady, ochotu, ktoru mi zadarmo venujes.
Asi ti doslo, ze ta cudna osobka v romane som ja a ta druha moja matka, a tretia bol moj otec.
Prisaham Bohu, vsetko toto, co ci si precitala sa stalo. Bol to, a je moj zivot, depresivny, smutny, blby. Zle vztahy, psychika v haji. Teraz si povies, chudera, nikto jej nebude citat citove vylevy. A to su na tom este horsie ako ja. Ja som bola len psychick& tyrana a doteraz som sa s tym nevysporiadala. Pisanie mi pomaha, aj ked ho nik citat nebude.
Takze: ja som zila v inom svete, realita bola pre mna kruta, preto som utekala do snov, a navrat do reality bol vzdy strasne kruty.
Matka naozaj trieskala s hrncami, vysinuta, ako ja.
Otec mal naozaj na vesiaku zavesene slipy, aj ked lezal obleceny. Mal ich tam zavesene vzdy, proste to bol jeho zvyk, vzdy nejake nahradne, ktore na sebe zrovna nemal.
Parfemy, v tej dobe? Zanckove parfemy? Vy ste uz mladsia generacia. Prepac, neviem, kolko mas rokov. Pre mna to bol iny svet a nazov obchodu si nepamatam, asi som si ho ani neprecitala, kedze ma zaujali flasticky. Teraz je to bezne, ale vtedy to nebolo, iba v cudzine.
Internet mohol naozaj zacat skor, ale pre mna v roku 1999. Ja som bola odrezana od sveta vo vsetkom. To beriem
a beriem aj zle vypocitanie rokov. je to moj zivot a uviedla som zle roky.
Nikto tomuto pribehu neuveril, len ten, kto ma pozna. Fakt sa to stalo, ved taketo nieco by nikto nevymyslel.
Nebudem sa uz obhajovat. Sanzim sa pisat scifi dramu a aplikovat vsetko, co ste mi vsetci napisali, aby tam neboli okakovane slova, az taka depresia, i ked moj nazor na buducnost je zly, sama to vidis, kam to vsetko speje. Preco si ludia nic nepriznaju? Preco sa stale klamu, ze vsetko je super? Co tym zmenia? Treba nieco konat, robit opatrenia, aspon nad upadkom uvazovat. Pokusim sa neupozivat nelogickosti. Tu ich pre vas bolo vela, pre mna nie, pre mna to vsetko napisal zivot.
Velmi pekne ti dakujem za podrobne citanie, vysvetlovanie. Asi nebudem nikdy uvazovat ako vy, pravdepodobne zo stastnych a uplnych rodin a preto mi asi napises, ze nemam pisat, ze je to zbytocne. Uznavam, je to nazor vacsiny, asi na to jednoducho nemam, lebo uvazujem, vnimam, a vidim svet inaksie z tej negativnej stranky. Zila som v byte, v ktorom bola stale tma, len v mojej izbe bolo obcas svetlo.

DARK15.11.2011
 

Ahoj Ingrid, keďže všetko píšeš tak depresívne, spájala som si tie udalosti s tebou, môžeš mi veriť. Nepredpokladala som, že sa tým budeš objahovať. Je to tvoja terapia, z písania je to zrejmé, no i tak by si mala písanie zreálniť, nie podsúvať ako holé fakty. To, čo píšeš, naozaj nie je sci-fi dráma. Dráma snáď, ale sci-fi??
Všetko to je iba vyventilovaný tlak emócií. Písanie musí byť nie o tom. Musíš zreálniť mnoho udalostí, musíš popracovať na náväznosti, na logike.
Nie, nie som mladšia od teba, a obchodíky s voňavkami a parfémami (či len oddelenia vrámci drogérií) existovali oddávna aj v menších mestách, tieto fľaštičky nemohol byť problém odlíšiť. Rovnako ako napísať, že 23-ročná dospelá netuší, kde sú KV. Nemôžeš kŕmiť čitateľa neuveriteľnosťami.
Nevtláčam ti názor, že všetko je super, chcela som do tvojho písania vniesť viac chuti pohrať sa s každou vetou, s každou súvislosťou, s celým textom. Porozmýšľaj nad tým.
Opakovanie slova otec som v jednom odstavci narátala viac ako 10x, čo je veľa aj na celú kapitolu. Pracuj viac so synonymickými pojmami, osobnými zámenami, je rušivé v každej druhej či tretej vete niektorých častí čítať Lucia, potom zas stále otec, potom mama...
Nemodeluj si, že všetci sú šťatní, že nikto nemá žiadne starosti, tým viac sa ubíjaš. Ži, maľuj, vytváraj si život krajší a mysli pozitívnejšie. Nezahadzuj samu seba niekam do zhubných sfér. Veľa záleží od teba. A keď budeš opäť písať, mysli na to, aby to nebolo narýchlo, aby všetko so sebou súviselo, aby nechýbali podstatné záležitosti a neprevyšovali zbytočnosti a aby to nebola sťažnosť na celý svet a chcenie od čitateľov, aby ťa ľutovali, ale aby to bolo dielo lepšie autorsky zvládnuté. :-)

Ingrid Rudavska15.11.2011
 

Ahoj, Dark,
asi som sa zase zle vyjadrila. Momentalen pisem scifi dramu. Nie som debil, toto Je to mozne zdaleka nie je scifi drama. Az taky blbec nie som.

DARK15.11.2011
 

A tiež aby text bol uveriteľný. Inak si čitatelia budú pri mnohých (nielen mnou vypísaných) situáciách klásť rovnakú otázku: Je to možné?

Ingrid Rudavska15.11.2011
 

Nepamatam si uz presne na cast o Karlovych Varoch. Jasne, ze som vedela, ze su v CR, ale som zla z geografie. Ani teraz neviem, kde presne su, ci na severe, juhu, a mam 33 rokov.
Dakujem ti velmi pekne za rady. Budem sa nimi dufam aj riadit. Rada co skoro prilozim novu kapitoly tej spominanej scifi dramy, na ktorej si davam ovela viac zalezat ako na vsetko, co som pisala doteraz a nechcem, aby ma citatel lutoval, ved som to napisala len tebe, aby som ti dala vediet, ze si nevymyslam, ze to vsetko, co som pisala je a je a je realita!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ma sa pisat o realite.
Nenapisala som, ze pribeh je o mne. Az z tychto komentarov sa to dozvedia.
Tazko sa ale zbavim opakovania slov: Lucia, otec, mama, to je takze. Daju sa pouzit zamena, ale tie sa tiez budu stale opakovat. Je to tazke.
A ako si sama vystihla: Je to mozne?
Inak, dobry nazov aj na nekvalitu? je to mozne. Ved to mam dve v jednom.
Mohli by tomu ludia uverit, ved nie kazdy ma super super zivot, len to vsetci zakryvaju. Kolko je podobnych mne?

Ingrid Rudavska15.11.2011
 

Malo by to sluzit skot ako varovanie, ako si neposrat zivot, alebo pre rodicov, ako detom neznicit zivot, ved co je teraz zo mna. Divna osobna a bojujem s tym stale. Neviem sa najst.
Tak som to povodne aj myslela ako VAROVANIE, nie lutovanie. ostatni si mozu uvedomit, aky maju skvely zivot, zacnu si ho vazit. nie vsetci si ho vazia. To su skutocne hodnoty a zmysel Je to mozne. Ale preco to nik nechape? Vela ludi, ktori ma poznaju z detstva a poznali aj moj zivot, hovoria, aki su stastni, ze maju rodicov, kt. ich maju radi. Ved to je posolstvo mojho zivota. Zamyslat sa, vazit si, byt stastny na ukor mna.

adam13.11.2011
 

ahoj, Ingrid. Nebolo by lepšie, ak by 9. kapitola bola v takomto duchu?

V sobotu podvečer Lucia nervózne vyhadzovala šaty zo skrine. V ničom si nepripadala atraktívna, všetko bolo buď dávno vyšlé z módy, alebo v móde nikdy ani nebolo. Záležalo jej na tom, aby bola pekná. Cítila, že rande s Michalom bude osudové.
Sklamaná z obsahu vlastného šatníka si sadla na kopu odhodených šiat na posteli a takmer sa rozplakala. \"Všetko je proti mne,\" povedala si a očami zastala na fialových rifliach, ktoré ležali na dlážke. \"Ako to, že som si ich nevšimla?\"

Keď sa približovala k Michalovmu autu, vystúpil z neho a pomohol jej nastúpiť. Bol vysoký s mohutnejšou postavou. Mal tmavohnedé vlasy, modré oči a výrazné ružové pery. Páčil sa jej, napriek kilám navyše.

\"Kam pôjdeme?\" usmial sa a pozeral jej do očí, kým neodpovedala.
\"Do cukrárne.\" placho zo seba dostala.
\"Tak tam som dávno nebol. Do ktorej?\"
\"Maximilián. Tú mám najradšej.\"
\"Ok. No budeš ma musieť navigovať. Lebo práve Maxovu cukráreň nepoznám,\" zavtipkoval a naštartoval auto.

Obaja cestou mlčali. Luciou metali myšlienky nad tým, či zvolila správne. Nebude mu pripadať infantilná, keď chce ísť do cukrárne? Nemala radšej vybrať nejaký iný podnik? Alebo mala radšej zvoliť prechádzku? Kino? Nemohla si spomenúť, čo jej Michal písal v mailoch. Čo má rád, ktorým miestam sa vyhýba, aký drink si rád vypije.

V cukrárni uprednostnila džús pred kávou. Michal si objednal kolu.

....no a teraz je potrebné, aby si opísala ako prebiehalo to rande. Hlavnou pointou tejto kapitoly nie je to, že mama sledovala Luciinho mailoveho nápadnika, ani vianočná príhoda s coca colou. Musíš si vybrať a nemiešať spomienky hlavnej hrdinky spolu s hlavnou dejovou líniou tak, že čitateľ sa dozvedá neustále iba o tom, čo robila Luciina mama, otec a tým pádom sa do úzadia dostáva životný príbeh hlavnej hrdinky. Inak sa to naozaj stane nečitateľným gulášom, ktorý nebude nikomu chutiť.

Takže v 9. kapitole má Lucia rande s Mišom - toho sa treba držať a neutekať od témy k mame a otcovi. Kedže sa zoznámili cez mail, treba sa venovať iba im dvom - očakávanie, či Lucia bola milo alebo nemilo prekvapená, ako vnímala Mišove reakcie. O čom sa spolu rozprávali na rande. A hlavne nepíš o potrebách a grgnutiach. Napriek tomu, že sú pre život nevyhnutné, v tomto prípade dehonestujú Luciu a jej citlivosť. Prdy,, grgy a iné zvratky patria do iného typu románov.

Ingrid Rudavska14.11.2011
 

Ahoj, Adam!
Veľmi, veľmi pekne ti dakujem. Toto vyzera uz inak. Da sa bsetko pekne opisat, a nie ako moje instrukcie na opravu chladnicky. Mas pravdu, odbieham od temy, miesam tri temy do jednej, ale to grganie a prdenie, to je nieco , o com nik nepise, a mne sa paci, ze to nie je tak tuctove. Aj o tom je zivot. Preco sa pise len o laske, vztahoch? Mozno si myslis, ze som nejaka psycho, to som. Vsetci okolo to hovoria. Mam rada inakost. Mozno to prehanam, asi som si to doteraz neuvedomila, ale ine veci, o kt. si mi napisal, ano. Este raz ti velmi pekne dakujem za sposob, ktorym by som sa mohla uberat. Dufam, ze sa mi podari pisat zaujimavejsie. Mam stale problem s: povedal, riekol, hlesol, stale, za chvílu, o chvilu, za moment a stal to opakujem. Ty si pouzil ine slova, ktore by mi nikdy nenapadli. Aspon budem viac premyslat. A ako sa zbavit slov: ticho, tichý, tichý, alebo smutný, smutná, smutno, náhle, zrazu, odrazu, potom, keď. Tieto slová chcem stále používať, ako aj stále, a stále sa ich neviem zbaviť. Vedel by si ich niečím inám nahradiť? Mohla by som ťa s týmto ešte raz otravovať?
Priznám sa, že Je to možné, je moja staršia tvorba. Momentálne pracujem na scifi drame, na kt. si davam trochu viac zalezat, aj na zaklade komentov na MT.
Srdecna vdaka za pomoc, cas, nemusel si tym zabijat tolko casu. Som ti velmi povdacna. Pochopila som vela veci a pokusim sa ich zmenit.

Romana10.11.2011
 

Milá Ingrid,
přesně jak píše Adam, tvůj námět má potenciál, akorát nechápu některé názory. Já jsem si najivně myslela, že na takovéhle portály píšou lidé povídky, aby získali zpětnou vazbu na svou tvorbu. Což přesně je typ komentáře od Adama. Takže hlavu vzhůru a piš dál, bude to jenom lepší a mimochodem obrázky máš moc hezké, mají duši.

Ingrid Rudavska10.11.2011
 

Ahoj, Romanka.
Velmi pekne dakujem. Budem na sebe pracovat. Toto je starsie dielo, momentalne pisem nove, a snad lepsie. Vsetky komentare beriem do uvahy a ak sa mi zdaju rozumne, riadim sa podla nich. Snad to uvidis v mojom novom rukopise, ktory na MT stranku raz dam.
Dakujem za pochvalu k mojim obrazom. Tam som asi viac doma, teda aspon podla komentarov druhych.

adam2.11.2011
 

Ahoj Ingrid, na začiatok musím povedať, že ten obrázok, ktorý je pridaný k tomuto románu je neuveriteľne krásny, veľmi sa mi páči. I keď sa možno nevyznám vo výtvarnom umení, raz by som chcel mať na stene obraz od maliara, ktorý obrázok maľoval - predpokladám, že autorkou si ty. Takže obrázok má sto bodov. Prejdime však k dielu, ku ktorému sa viaže obraz. Ingrid, čo sa týka tém, o ktorých píšeš, to dielo ma neuveriteľný potenciál, pretože využívaš (zrejme) autobiografické prvky, pretože je plné citov, ktoré tebou burcovali a ktoré, bohužiaľ, budú pravdepodobne lepšie v ústnom, respektíve v seba vnútornom podaní.
Ak dovolíš, tak budem vychádzať aj z tvojich komentárov pod ostatnými dielami. V jednom z nich si napísala, že vydavateľstvá ti odpisujú, že píšeš povrchne, prvoplánovo, umelo atď.. Ja viem, že to veľmi citlivého človeka raní, keď dostane negatívnu odozvu, no ver mi, že mnoho čitateľov by bolo veľmi sklamaných...Napriek množstvu trápenia, vnútornej ľútosti, ponižovania, ktoré hlavná hrdinka, Lucia, v tvojom príbehu prežíva, dávaš čitateľovi do pozornosti iba fakty. Strohé informácie, ktoré sa divno preplietajú s rôznymi časovými horizontmi a nezanechajú v čitateľovi dojem sebarealizácie a vnútorného rastu hlavnej hrdinky. Ak by si chcela, rád ti by som ti napísať moje verzie tvojich 4 kapitol...len neviem, či je o to záujem, nakoľko by zo 4 kapitol bolo nakoniec 8 až 9. Ak je tvojím cieľom dať čitateľovi iba informácie, čo robila Lucia v tom a tom mesiaci toho a toho roku, ak chceš, aby čitateľ žil spolu s Luciou, musíš dať do popredia Luciu...

adam2.11.2011
 

...toho a toho roku, alebo ak chceš, aby čitateľ žil spolu s Luciou, musíš dať do popredia Luciu....(tak je to zrozumiteľnejšie:-))) )

Ingrid Rudavská3.11.2011
 

Ahoj, Adam.
Ďakujem Ti za pochvaľu mojich obrazov. Áno, veštky, ktoré som tu použila a aj použijem, sú moja vlastná výroba. Odborník by obrazy odpísal. Každý vie posúdiť to, v čom sa vyzná. Prepáč, neviem, či sa vyznáš v maliarstve. Väčšine ľudí sa moje obrazsy páčia, ale som tam tiež len samouk.

Veľmi pekne ti ďakujem za komentár k môjmu písaniu. Toto isté mi povedali viacerí, asi je to tak. Veľmi by ma potešilo, keby si ktorúkoľvek kapitolu prepísal, pomohlo by mi to,lebo zatiaľ sa len asi hľadám, som začiatočník a ani neviem, či moje písanie má vôbec zmysel. Veľa názorov nedostávam, ale ak áno, sú väčšinou zlé: že moja štylistiak je slabá, že opisujem, a nepíšem, nenechávam priestor čitateľovi, všetko mu podávam priamo na tácke a pod. Veľmi veľmi rada by som vedela písať a moje heslo znie: Vydať knihu a zomrieť. Je to moje najväčšie želanie, ale ako ho môžem splniť, keď som neni ani len na začiatku. Ak by si teda mal chuť a čas, budem veľmi rada, ak mi s hocičím pomôžeš, budem ti veľmi vďačná. V dnešných časoch človek nemá čas na seba, nieto na ostatných, preto by som si to veľmi vážila.

Nenašla som tvoje príspevky na MT. Máš tu niečo? Je tam Adam, ale s nejakým priezviskom, či čo. To si ty?

G.V.M.1.11.2011
 

Prepáč, Ingrid, príde mi to ako zlý novinový článok. Nedokázal som to čítať - úvod úplne v kely. Napriek všetkému, prajem ti úspech.

Ingrid Rudavská1.11.2011
 

Ďakujem za komentár. Nemusíš sa ospravedlňovať. Je to vec vkusu.
Úspech sa mi zíjde, aj keď je to v keli. Myslím, že keli by malo byť s mäkkým i.

KattyNka30.10.2011
 

Pekne napísané. Držím palce a teším sa, čo bude ďalej.

Ingrid Rudavská31.10.2011
 

Veľmi pekne ďakujem. Čo skoro pridám ďalšiu kapitolku. Som rada, že sa našiel niekto, kto to číta. Je tu toľko veľa zaujímavých textov.

Ingrid Rudavká27.10.2011
 

Veľmi pekne Ti ďakujem, Stanka.
Som veľmi rada, že sa ti moje texty páčia. Väčšinou dostávam len zlú kritiku a tvoj komentár ma veľmi rozveselil.

Stanka27.10.2011
 

Veľmi, veľmi dobre napísané a zaujímavé Ingrid. Páčilo sa mi to, tak ako aj Tvoje predchádzajúce dielo. Rozhodne máš talent. Mňa si si uchmatla ako čitateľku už teraz na začiatku. Teším sa na pokračovanie.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ingrid Rudavská

Francees Line 29.10.09 COPY 9.JPG
O mne

V literatúre mám rada nevšednosť, v hudbe alternatívu. Nechápem načo je vrcholový šport.

Milujem umenie. Maľujem/obrazy na facebooku/, skladám hudbu/www.myspace.com/franceeslane/, hrám na husle, spievam...

Podľa mňa, práca a všedná realita zabíjajú, lebo kradnú čas na umenie.

Moje naj
www.myspace.com/franceeslane

moja hudba

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: