IKARIKAR http://www.ikar.sk

Jedného dňa (JaNi)14.3.2019
 

3
 počet hodnotení: 7
prečítané 25, Komentáre 8

 
Jedného dňa
Často sa zamýšľam nad nevyspytateľnosťou osudu. Kladiem si otázku prečo sa to všetko malo udiať?
Prečo práve v takej postupnosti?
Urobila som niekomu niečo zlé, aby sa to takým spôsobom vrátilo späť ku mne?
Bolo to ako z rozprávky. Dokonalý priateľ s ktorým sme mali rovnakú predstavu o budúcnosti, kopu spoločných plánov, cestovateľských snov. Neskôr prišla výborná práca. Popri ktorej som študovala školu, ktorá ma bavila a mala mi uľahčiť život.
Jedného dňa sa mi môj život začne rúcať rovno pred očami.
A čo ja? Čo som robila ja?
Snažila som sa zmeniť sled udalostí, zastaviť všetko zlé čo prichádzalo do našich životov. Mohla som sa snažiť akokoľvek, nešlo to, život si robil čo chcel.
Posielal mi znamenia, ale ja som sa tvárila, že ich nevidím alebo som ich vidieť nechcela. Nedokázala som si sama pred sebou priznať, že som sa ocitla v bode mrazu. Nedalo sa ísť dopredu, ani vrátiť späť. Nastal koniec.
Koniec, ktorý prichádzal postupom času, nebolo to zo dňa na deň. Vedome som vo svojom vnútri zabíjala pocit, že stále žijem. Môj vnútorný hlas mi hovoril dooko...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

JaNi23.4.2019
 

Ďakujem Vám veľmi pekne za milé slová a tak tiež som vďačná aj za kritiku. Uvedomujem si svoje nedostatky a práve preto som využila šancu pridať sem príspevok a dostať nejaké rady ako sa zlepšiť, po prípade niečo zmeniť.
Alia S. ďakujem aj Vám za vyjadrenie názoru a ako sa hovorí sto ľudí sto chutí. Možno Vám sa tam nepáčili nejaké veci, ktoré sú nereálne, ale ide o dej, ktorý nie je založený na skutočnosti. Váš komentár som si prečítala a usudzujem, že pár zmien by sa tam zišlo spraviť, ale niektoré veci čo Vám prekážajú, mne vyhovujú a stojím si za nimi. Ja osobne keď čítam dievčenské príbehy, mám chuť pri nich vypnúť a nezamýšľať sa nad tým či je to aj do detailu reálne.
Ďakujem každému kto si dal tú námahu a prečítal si môj príbeh dokonca.

čitateľka17.3.2019
 

Ahoj Nikoleta či Jamrich
Dlho som premýšľala či ti napísať. Či ti aspoň trochu poradím. Prečítala som len niekoľko viet, odsekov. Po prečítaní komentárov, som začala čítať znova a nedošla som ani do polovice. Je pravda, že nemôžeme od každého autora tu na stránke Mám talent očakávať profesionálne a perfektne bez chýb napísané vlastnou fantáziou vytvorené príbehy. Keďže ja nie som až tak dobrá v písaní a predsa vidím v iných príbehoch nedostatky, tak asi tie príbehy nebudú natoľko dobré, aby ich poniektorí neskritizovali. Áno, každému nevyhovieme, jednému sa páči, inému sa nemusí. Každý má vlastný názor. Rovnako ako recenzie na nemenovanú knihu. Piati dali štyri či päť hviezdičiek a dvaja po dve alebo len jednu hviezdičku spolu s nepeknou kritikou. Mohli tak čitateľa odradiť od kúpenia knihy. Keď som si ja kúpila, zistila som, že sa jedná o dobrú knihu. Preto sa nevzdávaj a veľa čítaj a píš. Domino po pár vetách nevedel odtrhnúť oči od tvojho príbehu. Moni napísala, že máš talent, Katka ti darovala milé slová a skúsená Alia ti zas napísala svoj názor, vie poradiť, (tomu ver) ibaže vie slovami aj pekne ublížiť. Nič si z toho nerob. Takže k tvojmu dielku. Podľa mňa mám pred sebou maličkú omeletu. Iný čitateľ sa o ten názor so mnou nemusí deliť. Slovo -pokaždé- mi prekážalo. Aj slovo -moc- Táto kapitola by sa dala skrátiť, niečo zmeniť, niečo vyhodiť. Potrebuje plynulosť, postupnosť. Sú tu chyby. Nemyslím pravopis, v tom ani ja nevynikám. Aj veta... Pili sme šampanské, rozprávali sme sa o našom začiatku.....atď. Je príliš dlhá. Na začiatku čítania ma zarazilo... Jedného dňa sa mi môj život začne rúcať rovno pred očami. Keď už tú vetu chceš použiť, tak...začal rúcať... keďže si pred tým vety písal v minulom čase. A slovo -môj- by som odstránila. A podľa mňa...čo je aj asi môj štýl písania...nepísať zbytočné litánie, lebo tie čitateľa môžu nudiť. Áno niektorí čitatelia vyžadujú podrobný a dlhý popis o jednej veci či udalosti. A ako nás Alia učí, písať o tom o čom máme znalosti, čo vieme s istotou, že je to reálne. Niekde sa dá fantazírovať a vymýšľať si, ale aj to treba vedieť. Nepíšeš až tak zle, dokonca niektoré vety sú fakt dobré napísané a ulahodili mi. Verím že to dáš. A čo sa týka vaty či bohemizmu alebo klišé...niektorí čitatelia ich majú radi. No sú aj čitatelia, ktorí ich nemusia, to sú skôr tí, ktorí sa vyznajú v písaní, alebo sú profesionálne skúsenejší. Nie je ľahké každému vyhovieť. Sčítanejší hľadajú niečo nové, čo by ich ohúrilo, prekvapilo, pretože sú už prešpikovaní stereotypnými románmi, poviedkami, v ktorých je dookola to isté čo už bolo napísané. Nie je pekné, keď niekto tvoje písanie, ktoré máš rada nazve brak (poznám to). Preto sa netreba vzdávať a stále skúšať, ísť si za svojím snom. Tak, ako sa človek každým rokom mení, môže sa aj tvoje písanie meniť. Dnes ti to možno nejde, no o dva roky už môžeš zabodovať a vydáš knihu. Každý spisovateľ začínal a určite nie najlepšie. Už som sa príliš rozpísala...prepáč, končím:))) Budem čítať ďalej.

JaNi23.4.2019
 

Ďakujem ti čitateľka :) potešila si ma svojím komentárom a hádam nebudeš ľutovať, že si to začala čítať. Vôbec mi nevadí, že si sa rozpísala práve naopak, rada si prečítam to čo si ľudia myslia.

Katka17.3.2019
 

Príbeh je od začiatku až dokonca pútavý a vyvolal vo mne zvedavosť. Je dôkazom toho, že v každom z nás drieme dostatok sily na to, aby sme sa dokázali postaviť zoči voči svojmu osudu, strachu a odpútať od ľudí,ktorí nám ubližujú.
Odporučila by som ju všetkým, ktorí hľadajú pohodové čítanie, ktoré zaručene zaujme.

Alia S. 15.3.2019
 

Začiatok = dlhé úvahy o ničom, boli o ničom, až kým ma neprekvapila veta:
„ZAČnem od ZAČiatku, odkiaľ, kde to všetko ZAČalo“.


Pokaždé, vadí mu, sakra (bohemizmus), môžte (si domyslieť - interakcia s čitateľom nie je namieste), dobre som si viedla – to všetko (a ešte viac) je nespisovné.

Medzi „nato“ a „na to“ je veľký rozdiel, rovnako i medzi „na čo“ a „načo“. A veľký rozdiel je medzi „pol“ (polovica) a „pól“ severný alebo južný. „Pól deviatej“ teda nemôže byť.

Chýb je v texte viac, treba si ho poriadne skontrolovať alebo dať niekomu skontrolovať.

Čiarky sú mnohokrát zle umiestňované.

Dej:
Ich prvé oficiálne (úradné, podľa predpisov) stretnutie sa uskutočnilo pri jej dome, keď on ako bežec zastal, aby sa zoznámil s ňou, sediacou na terase a listujúcou si v opačne otočenom katalógu, kým ju na to neupozornil.

Peter je „chalan“(?), ktorý pracuje vo firme ako vyhľadávač práce iným. Okrem toho je profesionálny (alebo skôr poloprofesionálny), neškolený, sám od seba, športovec - hráč tenisu, keďže má zápasy. Neviem, koľko má rokov, ale ak je po škole, ak len po strednej, tak cca 20, a to je neskoro začínať s profesionálnou kariérou. Lebo nie je isté, či začína, keďže si ho jeden z klubov všimol až dávno po dospelosti, inde je zas účastník turnajov, skvelý hráč. Ale toto nie je jediný prešľap, je ich v kapitole dosť.
Ak mal od detstva sen dostať sa do klubu, ktorý mu pomôže „stať sa hviezdou“, tak sa mal venovať športu od školských, ak nie predškolských, čias - v 20tke či neskôr si ho už nik nevšimne, neinvestuje doňho. Dokonca sa naňho chodili pozerať „agenti z celého Slovenska aj z Čiech“ – príliš naivné. Načo vlastne chodili, keď už vtedy bol špičkový hráč? Mali ho rovno získať do ich klubu, kým bol dieťa, nie až potom.
Nie je vhodné preháňať.

Skok: poznajú sa tri roky, takže má cca 23, ak nie viac. A zrazu mu „Bratislavský klub“ ponúkne honorovanú zmluvu na 5 rokov. „Ak bude bez zranenia.“ – A ak sa zraní, tak mu ju neponúkne? Vraj ho sledujú už dlhšie. Hm, a čo urobia s ich vlastnými zverencami? Profesionáli trénujú deti od začiatku, on si hrá len tak sám a ako starého ho pošlú nazbierať skúsenosti do Ameriky. Kto to zaplatí? Ten bohatý klub určite, veď kto iný. Rozpustí svojich zverencov, dá dokopy sponzorské príspevky a platy trénerov, aby jeho mohol trištvrte roka platiť u (načo by tam inak išiel) špičkových trénerov, dokonca absolvuje „dôležité“ turnaje. Zaiste medzi svetovými špičkami. A dokonca aj on za to dostane „kopec peňazí“. Zrejme sa mu na výplaty poskladajú aj politici, lebo platy trénerov „Bratislavského klubu“ mu na to všetko, čo bude v Amerike absolvovať, stačiť nemôžu. On dokonca vopred vie, že všetky turnaje povyhráva, keďže to robí pre nich dvoch (Lenu a seba), aby si mohli kúpiť byt, cestovať, navštíviť Sydney...

A príde veta: „máš pred sebou posledný rok školy“ – to sa s ním buď zoznámila ako 14 – 15 ročná, ak je tretiačka - stredoškoláčka, alebo študuje vysokú školu, a teda on je ešte o dosť starší, nie tých 23, keď má odísť do Ameriky. No, naozaj neskoro na začiatok budovania si kariéry.
Robiť z normálneho človeka poloboha má kontraproduktívny účinok.

Keď ju nazýval princeznou a kadejako, zalepila sa mi od toľkej sladkej vaty obrazovka. Pripadala som si ako v najtrápnejšej reality šou, až mám chuť sa spýtať, čo je to za bábovka, ten chlap, ale, napokon, autorke sa takí muži páčia, takže sa radšej nespýtam.

90 % tu uverejňovaných dievčenských románov sa deje ako pod kopírovacím papierom. A temer všetky „milujú“ palacinky s ovocím, poliate sirupom (karamelovým či javorovým), akoby žiadna autorka nedokázala vymyslieť nič iné, použije to, čo čítala x-krát.
Zobudila sa okolo obeda na vôňu palaciniek, čo sa niesla celým domom. Podľa toho jej ich spravil aspoň za varnicu. Robil jej ich každé nedeľné ráno (k obedu) ako budíček. Pooblizoval jej prsty od karamelu a rozhodol sa, opäť oficiálne, t.j. úradne, predpisovo, ju požiadať o ruku.

Prišla sobota, mama robila obložené studené misy, Nina, dvojča, karamelový koláč ako od profesionálnej cukrárky, prišiel Kristián s Andreou (Petrovou mamou).
Peter oslovuje Lenku snúbenica, seba snúbencom, postupne prišla aj Petrova mama. Otec ju „veľmi rád spoznáva po dlhom období“, ona jeho tiež.
Nadíde čas požiadať Lenu o ruku a mne sa obrazovka zalepí z tých cukrovaní úplne. Cítim sa trápne, ale čo už, chcem dočítať, nech sa deje, čo sa deje. Lene sa „nejakým spôsobom“ podarí vyčariť úsmev a jemu „bude cťou“, že povedala áno. Zvyšok poobedia sa deje „v historkách z turnajov“ a Nina má radosť, že jej budúci švagor bude známy tenista.
Kristián sa venuje Lene, pripomína jej „nejakého herca zo španielskej telenovely“ – to je presne to, čo si napísala, Nikoletka. Telenovelu, kde nejde o nič, len o nudu, ostatné je prikrášlené „do neuveriteľna“. Ako aj to, že Kristiánovi napadlo, že jeho sekretárka odchádza na MD, preto Lene na dva či tri mesiace prázdnin ponúkne voľné miesto. Nie je spomenuté čo a kde hlavná hrdinka študuje, ale zrejme dokonalú ekonomickú, keď už je všetko také dokonalé, aby bola hneď v obraze a mohla naskočiť do idúceho vlaku bez prípravy, nastúpiť hneď v pondelok. Skvelý šéf, ktorému v sobotu len tak mimochodom napadne, že nemá sekretárku, keďže si nevšimol, že mu v piatok odišla.

Znovu sa rozpútala debata o Amerike a „podobných omáčkach“, Peter sa už vidí na amerických kurtoch so svetovými hviezdami.

Prichádza odlúčenie. Pre Lenu ťažké, keď dovtedy bola s Petrom každý deň – ako to len všetko stíhal? Práca, behy, trénovanie wakelake, ktoré tiež ovláda dokonale, náročné tenisové tréningy, isto aj posilňovňa, keďže je dokonalo vyšportovaný.

Petrov let sa posunul z utorku na pondelok – predstavujem si situáciu tak, že desiatkam cestujúcich v sobotu alebo nedeľu oznámili z letiska, aby sa zbalili hneď, lebo odlietajú už v pondelok.

Nikoletka, ako vidíš, vŕšiš okrem klišé aj samé hlúposti, ako nasledovná – v nedeľu šla do jeho bytu, kde spomínali na začiatky: jej stužkovú, ako jej šliapal na nohy. Podľa tohto je teda (po troch rokoch známosti) vysokoškoláčka a má pred sebou posledný rok školy. Zas nepasuje. Poznajú sa tri roky, zoznámili sa, keď bola v štvrtom ročníku na strednej, a po troch rokoch končí vysokú. Peter má vlastne ešte viac ako len tých 23.
Nepohadzuj po texte časové údaje, ako sa ti zažiada, nesvedčí to o dôslednosti.

V pondelok ráno Lena spí, nevníma. Peter odíde na letisko a ona zmešká aj rozlúčku s ním, aj do práce. Ešte, že ju, madam nezodpovednú, šéf telefonicky zobudí.

Prečítala som prvú kapitolu až do konca a musím skonštatovať, že je dosť povrchná. Taká naivná detská romanca bez znalostí, bez premyslenia, Čo sa zachce, to sa zamontuje, mnoho záležitostí je odtrhnutých z reality, riadne prekombinovaných a premrštených.
Dúfam, Nikoletka, že nebudeš pokračovať, lebo dielo, resp. prvá kapitola, je riadny brak.

Domino16.3.2019
 

Milá pani/slečna nedalo mi nereagovať na Vašu reakciu. Trošku som nepochopil s čím ste sa chceli s ľuďmi a autorkou tohoto článku podeliť, možno ruka písala asi rýchlejšie ako hlava rozmýšľala, pokiaľ som to správne pochopil stránka slúži dat šancu ľuďom kt. maju vzťah k písaniu (áno aj amatérske písanie) ak sa pletiem prosím opravte ma. Mate pravdu časové údaje tam ako tak moc nesedia samozrejme čím viac názorov tým sa viac človek naučí, ale osobne si myslím, že tu konkretizovať ci ma slečna vzťah k citlivkám alebo nie, nieje Vaša a ani nikoho iného starosť. Ďalšia vec nezabudnime nato, že sa jedná o vymyslený dej a požadovať od niekoho aby tam pomaličky napísal účet v banke ma kt. mu budú chodiť peniaze je nepodstatné, slečna to sem pridala asi za účelom a snahou zlepšiť sa tak si myslím, že by sme problémy z vlastného života si nemuseli kompenzovať takouto formou (nič osobné).Prosím pod komentár hoďte link s Vašou knižkou, básničkou, poviedkou alebo narodeninovou vinšovačkou aby sme mali možnosť sa poučiť poprípade inšpirovať Vašim dielom. Ďakukem

Domino15.3.2019
 

Po pár vetách som od toho nevedel odtrhnúť oci, slečna dúfam a verím že čoskoro budem moc prečítať pokračovanie

Moni15.3.2019
 

Čitala som zopár člankov a možem napísať, že dievča čo to písalo má určite talent 😊

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

JaNi

O mne

„Ľudí poháňajú dve základné motivácie: strach a láska. Keď máme strach, stiahneme sa zo života. Keď sme plný lásky, otvárame sa všetkému, čo život prináša, so zanietením, nadšením. Najprv sa musíme naučiť milovať samých seba vo všetkej našej kráse aj nedokonalostiach. Ak sa nedokážeme milovať, nedokážeme plne využiť našu schopnosť milovať ostatných a náš potenciál tvoriť.“ – John Lennon

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: