IKARIKAR http://www.ikar.sk

Jedno srdce, jedna duša (Karin Kissová)13.9.2014
 

2
 počet hodnotení: 1
prečítané 32, Komentáre 2

 
1. kapitola
„Mamííí, prosím. Povedala si, že tento rok to neurobíš,“ ospalo som nadhodila tému, ktorá bola takmer každý rok mojím a maminým bodom zlomu. „Sľúbila si to.“
Bola som si tým istá. Len čo som tieto slová vyslovila, mysľou mi prebehla stará spomienka; bola som v nej ja, mama a môj mladší braček Max, ktorý si pred týždňom zahral rolu svedka trestuhodnej dohody. Sedeli sme na vysokých stoličkách, za panterovo čiernym stolom v kuchyni, ktorej atmosféra bola tichá a nevšedná. Pripísala som to skorému času. Mama sedela oproti mne. Viečka jej padali, no akosi sa prinútila hľadieť na mňa, keď som jej ústami naznačila, že sa s ňou potrebujem o niečom veľmi dôležitom porozprávať: „Môžeš mi niečo sľúbiť?“ Mamka položila šálku kávy, ktorá sa jej tisla na pery, znova podozrievavo prižmúrila oči, až vytvorili dve tenké čiaročky.
„Hmmm...“ Tiché zastonanie ponášajúce sa na vzlyk mi stačil, aby som pochopila, že sa jej môžem zveriť s vecou, ktorá mi ležala na srdci dva týždne dozadu.
„Prosím ťa,“ chcela som zdôrazniť vážnosť následujúcich slôv, tak som si položila pravú ruku...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Emmuš6.10.2014
 

Ako si hore napísala tak je to starý príbeh takže odhadujem že si ho mohla písať ako 12-13. ročná... Na začiatok je to dobré, pokračuj :)

Alia S.15.9.2014
 

Karinka, opäť prehnane dramatizuješ, preháňaš – narodeniny boli mojim a maminým bodom zlomu, rola svedka trestuhodnej dohody, ústami som naznačila (?), šálka sa jej tisla na pery (?), oči sa jej rozšírili na najväčšie možné maximum, ukončila existenciu kávy...

Nepoužívaš správne výrazy:
- „hmm – zastonanie, ponášajúce sa na vzlyk“ – stonanie aj vzlykanie vyzerá inak – ach, jaj, ou, joj...
- telefón začal neznesiteľne vibrovať: vibrovať = triasť sa, chvieť. Môže sa niečo neznesiteľne chvieť?

Priamu reč ďalšieho človeka nedávaš na nový riadok.


V čiarkach nemáš jasno, to je chyba mnohých, ale skús sa na ne pozrieť poriadne.

„Začalo to presne na deň pred pätnástimi rokmi. Keď som sa narodila. Mala som dvojča – Melániu. Zomrela 25 dní po narodení.“ – Toto je zhluk viet s viacerými chybami: číslovka sa vypisuje, druhá veta v poradí má byť súčasťou prvej, keď sa zamyslíš, tak si vlastne vyrobila nezmysel: kedy sa všetko začalo: pred pätnástimi rokmi – na deň narodenia či dvadsaťpäť dní po či kedy?
Koľko rokov má vlastne hlavná hrdinka, keď pášeš v texte, že pätnásť a v anotácii štrnásť? Náhliš sa a nepremýšľaš, nemyslíš na to, čo si napísala predtým.

Ďalší nezmysel je, že preživšie dieťa pre smrť svojho dvojčaťa plakávalo. Ako mohli rodičia vedieť dôvod, keď batoľa nevedelo rozprávať, a teda nemohlo povedať pravý dôvod plaču?

Vysvetľuješ, že hlavná hrdinka mala dvojča, ktoré zomrelo, zrazu preskočíš: odrazu ma mama prestala ťahať za rukáv... zrazu stoja v izbe, je päť hodín ráno, všade okolo ľudia - vraj sú to gratulujúci. Karin, to je taká, prepáč, hlúpa scéna – matka ju nasilu zobudí a v pyžame vovlečie medzi spolužiakov, ktorí už ráno o piatej stoja v ich dome... poriadna divočina! Pätnásťročnú dievčinu (či trinásťročnú? Či štrnásťročnú – lebo stalo sa to isté čo pred rokom a teraz má pätnásť. Text je celý akousi motaninou) matka prečo takto zahanbuje? A potom – dievčina je dosť veľká, aby ju mama len tak, bez najmenšieho odporu, vytiahla z postele, z izby, dolu schodmi do obývačky.
Aspoň, že rodina sa nesmiala, keď už spolužiaci hromadne. Asi preto vstávali zavčasu, aby si z nej spolu s mamou spravili pajáca.
Karinka, premýšľaj, netrep.

Opäť chyby – následujúcich = nasledujúcich,
slôv = slov (už som ťa na to upozornila),
tipický = typický,
Zem sa v tomto prípade píše s malým „z“ - jej nie je ľahká planéta ale hlina.

A opäť veľké písmená tam, kde nepatria.

Mel, Kory Nicolsonová - zas sme niekde v cudzine. Prečo?

Hlavu som mala položenú v dlaniach... mokré miesta som si utierala do rukávov – ako, keď v dlaniach má položenú tvár?

Druhú kapitolu sa mi ani komentovať nechce, upozorniť ťa na to, čo si zas vyrobila.

Karin, nič si nezmenila, robíš rovnaké chyby, dopúšťaš sa rovnakých omylov, nelogických situácií.
Prosím ťa, odlož text, vráť sa, keď prečítaš veľa kníh a trochu dospeješ, dozreješ.
Alebo pokračuj, ale je málo pravdepodobné, že dostaneš pozitívne ohlasy.
Ako chceš.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Karin Kissová

O mne

Ahoj!
Volám sa Karin a mám štrnásť rokov. Vo voľnom čase píšem, kreslím, počúvam hudbu a čítam.
Budem rada, keď sa so mnou podelíte o svoje názory na moje príbehy a zhodnotíte ich očami čitateľov.
Enjoy! :)

Moje naj
Demi Lovato- Nightingale

Demi Lovato- Nightingale <3

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: