IKARIKAR http://www.ikar.sk

Jožko Talentovaný na Kurze tvorivého písania. (7.3.2011) Celkový počet komentárov: 0
 

     Jožko Talentovaný v sebe cítil knihu, len nie a nie ju dostať von. Najskôr mal problém začať. Túžba niečo napísať mu priam zväzovala ruky. Ako začať? Čím? Napokon začal, ale pri písaní narážal na mnohé problémy. Nedarilo sa mu správne gradovať dej...nedokázal plasticky vymodelovať postavy...mal problémy s niektorými motívmi konania...a o blížiacej sa pointe ani nehovoriac. Jožko Talentovaný možno mal talent, ale cítil, že to nestačí.

A tak sa rozhodol navštíviť kurz Ako napísať knihu.

 

     Jožko si vyhľadal kurzy českej expertky na tvorivé písanie Markéty Dočekalovej a prihlásil sa na víkendový kurz. Tešil sa, že vypadne z domu a možno ho v cudzine budú múzy štekliť intenzívnejšie... a dráždivejšie. A tak nasadol do svojho fára a vyrazil do českého mestečka Sezimovo Ústí. Čím viac sa približoval, tým boli cesty užšie, bez krajníc až napokon chýbalo aj vodorovné značenie. „V akej diere to je ten kurz,“ dumal Jožko Talentovaný a takmer vyletel do priekopy, ako sa vyhýbal mľandravému traktoru, ktorý sa terigal stredom cesty.

     Napokon dorazil do mestečka, v ktorom si v lete užíval Eduard Beneš a kde kázal mistr Jan Hus. Teda nie spolu. Oddelene. Malé mestečko pôsobilo ospalo a decká mali jedinú zábavku – na malom námestí poťahovali z cigariet a popíjali minerálku. Teda tak aspoň bolo na fľaškách napísané... „To je nuda. Ako v Brne,“ pomyslel si Jožko.

  


     Na recepcii hotela čakala Jožka Talentovaného usmiata Markéta Skúsená, alias pani Dočekalová. Privítala ho, dala inštrukcie, strčila do ruky blok TvurčíPsaní.cz, pero a rozvrh kurzu. „V deset začínáme a upozorňuji, že na opozdilce nečekáme,“ inštruuje kurzistov Markéta a jej asistentka Věrka s vážnou tvárou prikyvuje.

 

Deň prvý

     Presne o desiatej vstupuje Jožko Talentovaný do Zelené učebny a jeho zámer vyvolať svojím presne načasovaným nástupom akosi nevyšiel. Nikto si ho poriadne nevšimol, nezatlieskal, nikomu sa nerozšírili zreničky od vzrušenia. Jožko sa usadil a zrazu pocítil malú dušičku. A stiahnutý žalúdok...´to tie párky na raňajky´, pomyslel si nešťastne. ´Čo keď tu budú samí spisovatelia, alebo oveľa skúsenejší ako som ja...veď ja som len talentovaný. Ešte sa potrebujem učiť. ´

     O pár minút všetka tréma a pochybnosti z Jožka opadli. Markéta rýchlo navodila rodinnú atmosféru, dobre sa počúvala a Jožko si uvedomil, že je nielen odborne na vysokej úrovni, ale aj ľudsky. Nenápadne si obzeral ďalších kurzistov. Športovo oblečená právnička Dana. Radek s nohou v sadre. Opálený Robert, ktorý bol nachytať bronz na horách. Sympatická Bohumila aj Barbora. A malá, čiperná asistentka Věrka, ktorá porozdávala minerálku a bola po ruke, keby čosi.

     ´Fajn, poďme na to,´ pomyslel si Jožko Talentovaný a zapichol pero na čistú stranu.

    

     Prvá prednáška mu vysvetlila, prečo by si mal viesť Autorský denník a ako si ho vlastne písať. Všetko si datujte, radí Markéta, a keď sa stane čosi dôležité, zaujímavé, určite si to do autorského denníka zapíšte. „Pohádali ste sa s partnerom? Vytočila vás svokra? Takmer vás zrazilo auto?“ pýta sa Markéta. „Opíšte to do autorského denníka, lebo skôr či neskôr mnohé z toho použijete v knihe. Vedome alebo podvedome...“

     Jožko si zapisuje päť základných častí Autorského denníka. Zaujali ho najmä rady Záverečné úpravy a odporúčania skúsených spisovateľov. Tých ponúka Markéta dostatok, takže je nad čím premýšľať.

     Nasleduje rozbor poviedky-novely-románu, čo je to premisa a aké sú funkčné a nefunkčné premisy. Jožko si horlivo zapisuje zaujímavosti o literárnom lokačnom paradoxe, ako konkretizovať premisu a ako si zvoliť cieľovú skupinu. Začína mať pocit, že už dlho nebude iba talentovaný...

 

     Po výdatnom obede nasleduje prednáška o spôsoboch a druhoch rozprávania. Jožko si zapisuje šesť vyjadrovacích spôsobov a podčiarkuje si hlavne dva, ktoré by chcel využiť vo svojej knihe. ´To bude trhák,´ začína sa tešiť Jožko a nasáva informácie ako suchá špongia. Ešte aj počas krátkej coffee break sa voľne diskutuje o rozprávačovi, uhle pohľadu, objektivite rozprávania...

     Po prestávke sa kurzisti venujú zápletke, konfliktu, extrémom...jednoducho príbehu. Jožko si krásnym zeleným zvýrazňovač označuje základný vzorec na fungovanie príbehu.

Príbeh = súhrn Zápletiek a Rozuzlení

pričom Zápletku tvorí Konflikt (chcenie + prekážka) + Akcia + Rozuzlenie. ´Hm, nádherné,´ potešil sa Jožko a nakreslil k vzorcu malé slniečko.


     Pozorne počúva vysvetľovanie Markéty, ako správne postaviť zápletku, ako má vyzerať fungujúca Kompozícia a prečo si má dať pozor na falošný/mŕtvy konflikt.
So zatajeným dychom počúva o využití extrémov a kontrastov v príbehu, či kde presne treba vložiť prekvapenia. „Nemusíte to brať ako dogmu,“ dodáva Markéta, „ale toto sa osvedčilo a odporúčajú to mnohí skúsení spisovatelia.“ Jožko píše ako divý a teší sa, ako to všetko použije vo svojom – teraz sa už nebojí povedať – budúcom bestselleri. Prvý deň sa končí úlohou – každý kurzista musí do druhého dňa vymyslieť zaujímavú zápletku.


     Nasledujúce hodiny sú ako zakliate. Jožko zrazu nevie poriadne rozmýšľať a nenapadá mu žiadna poriadna zápletka. Ide si zaplávať do hotelového bazéna...ale nič. Prešiel sa po malom mestečku a u Vietnamca si kúpil čokoládové medovníčky...a nič.


     Po ôsmej sa vybral na Literárny večer, na ktorom kurzisti čítajú zo svojich diel a všetci diskutujú o tom, čo počuli. ´Vydarený večer,´ pomyslel si Jožko Talentovaný. Počul zaujímavé príbehy, dozvedel sa niečo nové, analyzovali sa jednotlivé zápletky a tak si do jemných hotelových perín líhal unavený, no spokojný. ´Hmm, ešte tú zápletku musím vymyslieť,´ zaspával pred polnocou Jožko a snažil sa na čosi prevratné prísť.

 

Deň druhý

     ´Som tu! Plný síl a záujmu,´ vyskočil Jožko Talentovaný rezko z postele, rozhýbal svoje telo a v hotelovej reštaurácii svoju sánku.

     „Dnes si rozoberieme tri dejstvá v románe, poviedke a novele,“ začala Markéta a pustila sa do vysvetľovania. Nechýbali ukážky z príbehov, aby lepšie dokumentovala svoje rady. Jožko si opäť zapisoval množstvo rád ako začať písať príbeh, na čo sa sústrediť a prečo dobre funguje na začiatku zmena. Markéta ponúkla osvedčené recepty skúsených spisovateľov a radila, ako si užiť to najväčšie dobrodružstvo pri písaní: tvorbu postáv. Ako vymodelovať 3D postavu? Aké sú archetypy a stereotypy postáv a ako správne vytvoriť ich typológiu? Pozor na motivickú stránku, upozorňuje Markéta a vysvetľuje prečo. A pridáva milú definíciu Hommo fictus...

 

     Jožko Talentovaný nedočkavo dojedol obed a tešil sa na popoludňajšiu prednášku. V nej sa totiž rozoberali ukážky poviedok, hovorilo sa o štruktúre románu, klimaxe a ako udržať gradáciu príbehu, aby ho chcel čitateľ s radosťou dočítať až do konca.

     A záverečné vyhodnotenie úlohy zo soboty – vymyslieť zápletku – bola už čerešnička na torte.

     Jožko Talentovaný bol spokojný a plný. Plný informácií, tipov, nápadov. A plný odhodlania. Ani netušil, čo všetko si treba pri písaní všímať, aby príbeh fungoval. Posunul sa o krok, aj o dva a načerpal množstvo rád, ktoré určite využije pri písaní.

     Jožko Talentovaný dostal do ruky mapu písania a teraz sa v nej už vedel oveľa lepšie orientovať. Už sa v nej tak nestrácal. Vedel si vysvetliť, prečo mu nefunguje scénka s jednonohým psom a ako ju vylepšiť. Už tušil, prečo sa jeho frajerka Danka Hundravá nedokázala stotožniť s jeho hlavným hrdinom. Nebol totiž dostatočne plastický a 3D. A teraz vedel, ako to zmeniť.

     Jožka kurz Ako napísať knihu jednoznačne posunul dopredu a motivoval ho. A o to mu išlo. Lebo nechcel byť už iba Talentovaný... 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: