IKARIKAR http://www.ikar.sk

K odvahe ma nútil strach (Mona )30.1.2017
 

3
 počet hodnotení: 6
prečítané 84, Komentáre 21

 

K odvahe ma nútil strach - kapitola 9


Napustila som si vaňu a regenerovala unavené svaly. Hnevala som sa na Miu. Mala by som jej to vytmaviť, ale, čert to ber, na konflikty som nemala náladu.


 


Hal: ahoj, čo robíš?


Ja: chystám sa do postele, všetko ma bolí :(


Hal: To ma mrzí. Idem si zabehať, tak ma napadlo, či sa nepridáš...


Ja: Ja a behať? Muselo by peklo zamrznúť :D


Hal: ale no tak, trochu kondičky by ti nezaškodilo


Ja: naznačuješ niečo? (smiech)


Hal: tak nabudúce?


Ja: zajtra? Ale musím ťa varovať, ja na behanie nie som, predpokladám, že budeme viac kráčať ako bežať


Hal: to mi nevadí :) zajtra mám tréning, vidíme sa o 11tej


Ja: Markus vie, že ty si Cross? Sa čudujem, že to odklepol


Hal: Asi nevie, telefonovali sme spolu :D


Ja: veľa s tým aj tak nezmôže, je to len manažér


Hal: kiež by nebol ani to, aspoň by som mu mohol rozbiť hubu (smiech)


Ja: nemôžeš ľuďom rozbíjať huby len preto, že sa ti niečo nepáči...


Hal: ale môžem! :D


Ja: krútim hlavou


Hal: mykám nedbalo plecami


Ja: smiech


Hal: :D :D zbláznim sa z teba


Ja: ešte to by nám chýbal ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Max22.2.2017
 

Ahoj Mona, hm, prečítal som si aktuálnu kapitolu. Čítam všetko na MT. Ešte nehodnotím a neradím. Som tu nový. Čítal som komentáre aj tvoje odpovede. Čítam a chcem sa učiť na chybách druhých. V jednom máš pravdu. Ignoruj ľudí, ako Alia S. ! Rozhodne ju ignoruj! Aj podobné komentáre! Nevšímaj si ľudí, ktorí venujú svoj drahocenný čas prečítaniu a nie práve laickému rozboru tvojho diela. Napíšu ti také hlúposti, ako pravopisné chyby, nespisovné slová, nelogické a nerealistické zvraty, nezadefinované povahy postáv a podobné nezmysly. Ignoruj to! Je pravdou, že do rozpáleného oleja by sa nemala prilievať ľadová voda, ale ktovie? Možno z toho niečo bude. Nič si z toho netreba robiť, aj keď priemerný kuchár kričí, aby sme to nerobili. Som presvedčený o tom, že ak sa po nejakej dobe rozhodnem aj ja niečo na stránkach MT publikovať, Alia. S. ma bude tvrdo kritizovať. Veľmi v to dúfam. Dúfam, že mi venuje aspoň toľko svojho času, ako venovala tvojmu dielu v svojích komentároch. Dopredu ďakujem Alia.S. Prisahám, že nepôjde o tortu. Iba čitateľ-zatiaľ. Nech sa darí Mona.

Alia S.19.2.2017
 

Mona, ani si sa nepolepšila. Opäť nemám pocit napínavého čítania. Naťahuješ, vsúvaš nič neriešiace pasáže. Ako predtým.

Nevieš sa zbaviť slov navyše:
Otočila hlavu (na neho)
Urobil krok (dopredu)
Postúpil (bližšie) k vchodu
Zoskočila (na podlahu - veď kam inam?)
Ranč poskytoval rekreačné jazdenie, preto je informácia v ďalšej vete o tom, že sú na ňom kone na ten účel vhodné, tiež zbytočná.


Apelovať na štýl obliekania – apelovať je odvolávať sa, obracať sa s výzvou, v tomto spojení je pojem zle zvolený.

Pohľad mal stratený na parkete – niekoľkokrát som vetu prečítala, no nepochopila.

Vadiť (prekážať) je nespisovné. V priamej reči môže byť, lebo postavy to vedieť nemusia, ale autor musí.

Zabodnúť pazúre = pazúry

Vzbĺkla vo mne iskra, postupne sa rozhorela – vzbĺknuť = rozhorieť sa.

Pocítila som, ako sa na mojej tvári objavil úsmev, o ktorého existencii som netušila – pocítila úsmev, no netušila ho.

Nemala som šajnu = šajn
Vyviesť z mieri = z miery
Tentokrát = nespisovné
Bubnovať po niečom, nie o niečo (o stôl)
Rýchlim krokom = rýchlym
Skrz - vhodnejšie je cez/prostredníctvom
Bývalí = bývalý (priateľ)
Pár krát = párkrát
Zmysli = zmysly


Zapamätaj si aj:
napadlo MA divé zviera, napadla MI myšlienka
a že medzi „nato“ a „na to“ je veľký rozdiel.

Rada a často postavám „ohŕňaš peru“ a „dvíhaš obočie“, ale mňa tieto mimické detaily už dosť otravujú.

S foťákmi – do priamej reči áno, v autorovej radšej nie, pokiaľ sa vyjadruje (lepšie povedané, snaží sa) spisovne počas celého textu.

Cez fólie auta nebolo nič vidieť – u nás je zákaz nepriehľadných fólií na predných a bočných predných sklách, len na povolenie, malé výnimky, predpokladám, že je to tak všade na svete. Zdá sa mi divné, že by v USA mohli autá mať zatemnené všetky okná, aby vôbec nebolo vidieť dnu. Máš to zistené, keď si použila?

Skoro na prekotilo – neznie literárne.

Robíš si prdel; dofrasa; čert to ber – isto v USA nepoznajú.
To sú tie úskalia, keď autor zvolí cudzie prostredie a zabudne sa ho držať každým vyjadrením.

Som si vydupkala = vydupala. Určite by som zmenila, je to ošúchaný slovný zvrat, patriaci skôr na ulicu ako do literárneho diela. Ak už ho použiješ, nedeformuj. Podobne: výstrely módy – výstrelky, nie výstrely.

Pozerať ako bacil do lekárne je stará detská táranina. Do textu by som takéto „šaškáriny“ nevkladala. Do pubertálneho dialógu sa hodí, tam, kde si ho použila, nie.


„Konverzácia s týmto fešákom“ – tento, táto, toto je poukázanie na niečo, niekoho v blízkosti ukazujúceho. Keďže čitateľ nestojí v blízkosti autora, sú tieto UZ nevhodné.


Dodržuj charakter postavy: najskôr vzbudíš dojem precíznosti v obliekaní - pri pozastavení sa sestry nad bratovým (asi pokrčeným) sakom, o pár riadkov nižšie už je z nej lajdák: „ponožky som trafila rovnaké, výnimočne“.

„Ozvem sa čo najskôr“ upozornil ma. – upozorniť v tomto prípade tiež nie je najvhodnejší výraz.


Bratova misia je divná. Nesmie s nikým nadviazať spojenie, napriek tomu „tajne“ bude komunikovať len s ňou. Ak podpísal a má za to riadne zaplatené, je naivné sa domnievať, že si so sestrou bude písať tajne. Ako tajne? Akože prepašuje, tam, kde je, pod dohľadom, komunikačné zariadenie a jeho zamestnávateľ nezistí? Predpokladám, že nie smetiar, dlaždič alebo hrobár dal bratovi podpísať protokol o absolútnej strate kontaktu s príbuznými. Určite je to niekto, kto ho vie aj skontrolovať a bude na tom trvať, keďže má v zmluve.

Nerozumiem, čo vlastne brat robí. Najskôr sestru presviedča, že je to jeho práca, teda to, že musí odísť, ranč je len doplnenie príjmov. Potom sa ona vyjadrí, že brigáda na ranči by ich mohla slušne živiť. Ona je rozprávačkou príbehu, prostredníctvom jej informácií sa dozvedám, že po smrti rodičov zostali dlhy, ktoré vďaka bratovej práci (plus výpomoc na ranči) splácali, teda mali dobrý život. I tak je ona presvedčená, že by ich samotná práca (brigáda, lebo prácu má inde a inú, kvôli nej predsa odchádza a predtým neustále cestoval) uživila. Informácie nesedia. Hypotéka, auto, ďalšie účty, sestra, on sám – toľké výdavky predsa nemôže pokryť výpomoc na ranči.


Každá priama reč nemusí mať doplnkovú vetu. Najmä v prípadoch:
„... to je omyl!“ povedala som prísnejšie. – Veta má výkričník, z neho je prísnosť, priam krik, zrejmá.
Alebo: „Minerálku?“ spýtal sa. „Tu sa nedá nepiť!“ zvolala som.

Nerozumiem, prečo mu vypisuje a žiada odpoveď. Brat má predsa, citujem: „podpísaný protokol, kde sa zaväzuje nekomunikovať s nikým“. Po tejto informácii čitateľ vie, že mu píše zbytočne, no ona to nevie. Dokonca si na bratove slová spomenula, len logicky jej nedošlo, že nesmie s nikým komunikovať. Pod pojmom komunikácia sa skrýva akýkoľvek dorozumievací styk – písomný, ústny. Potom jej volá priateľ a ten jej oznámi, že nesmie komunikovať s nikým. No sláva! Ešte, že si pred chvíľou na to sama spomenula, dokonca ju zamrazilo a zrazu o tom vôbec nevie, povie jej to priateľ. Napriek tomu bratovi píše a netrpezlivo čaká na odpovede a diví sa, že neodpovedá. Tak už neviem.

Nerozumiem, prečo si stále oblieka nerovnako farebné ponožky. Ako úsmevná situácia, keď bola doma, fajn, ale prečo v tom pokračovať? To má aký význam? Druhýkrát opakovaný vtip prestáva byť vtipom. A už vôbec mi neprišlo úsmevné, keď zistila, že jednu ponožku má tenkú a čiernu, druhú hnedú a hrubú. To by musela mať rozum drevenej bábky, aby si pri obúvaní nevšimla, dokonca, keď šla do klubu.
Preháňaš rovnako ako chybovosť v mailoch - zbytočných, ako som písala, veď vie ona i my, i priateľ, všetci, že „podpísal protokol nekomunikovaní s nikým okrem nadriadeného“.

„Chtiac-nechtiac som vypla svetlá“ – chtiac-nechtiac znamená proti svojej vôli. Ona konala účelne, nie proti vôli.

Deň predtým, keď vstala, vyšla na verandu, pozrieť, aké bude počasie. Ulice boli prázdne. Je teda deň. Ak by nebol, nešla by pozerať na oblohu, na čiernej predsa nič neuvidí. Ani na ulice by nedovidela. Na druhý deň ide o rovnakom čase do stajne, o šiestej ráno, keďže každý deň chodí pravidelne, lebo nemá stajníka, napriek tomu je hlboká tma.

Tiež nerozumiem, prečo je v stajniach sama. Ostatní mali zmienených stajníkov, len ona nie, preto musela chodiť do práce skôr. Ako tí stajníci. Napriek tomu je sama.
Kde sú tí, čo sa starajú o ostatné kone? Kde sú majitelia ranča? Účelovo hrdinku izoluješ, keď ti pasuje. Pritom logicky by v stajniach nemala byť sama.


Napäté situácie neodľahčuj „huňatým šimpanzom„ či „vietor by ho sfúkol do jarku“ a podobne, určite hlavnej hrdinke takéto slovné spojenia vo vypätých momentoch neprichádzajú na um. Už to je obdivuhodné, že si v život ohrozujúcej situácii stihla všímať detaily oboch násilníkov, zvyčajne mozog pracuje inak a nezaznamenáva také množstvo detailov, aké si poskytla, nie že sa pokúša o humorné prirovnania. Určite nie. Atmosféru ohrozenia umocňuj príhodnými pojmami, neruš úsmevnými vyjadreniami.

Mona, zle si začala, zle pokračuješ. Logické chyby rušia, ako aj tie nepodstatné doplnky jednak informácií, jednak priamej reči.

Vyvaruj sa aj takýchto klišé: čo čert nechcel – mimochodom, poznajú ho v USA? Asi tiež nie. Ako predošlé.

Niekde sa ti stalo, že si do riadku priamej reči jedného človeka priložila vetu, informáciu, ktorá už patrí inej osobe.

Dnes, zajtra – oboje sa do rozprávania príbehu, ktorý sa stal v minulosti, nehodí. Dnes je práve teraz, zajtra je bezprostredný deň po dneskajšku. Ich použitie mimo priamej reči znie nelogicky.

Brat šesť rokov niekde pracuje a ona netuší, kto ho zamestnáva. Nevie, kam tých šesť rokov odchádzal, čo robil, vie len, že križoval USA, čiže spravidla doma nebýval, no podľa informácií v prvej kapitole som sa domnievala, že bol v práci, pri nej a na ranči, ale zrejme nie, keď stále križoval USA... no, zas zlyhala autorská pamäť.

Teda: dievčina, dvadsaťjeden ročná, zostane sama doma. Sleduje ju džíp, volá jej v noci neznámy, vystriehnu ju v bare, držia pod krkom a vlečú k autu a ona potom pokojne odchádza domov, síce s novým priateľom, ale pre mňa sa správa nepresvedčivo. Už dávno by každá jedna volala na
políciu, dožadovala sa stráženia jej osoby i domu, vyšetrovania, no hlavná hrdinka sa správa maximálne neuveriteľne. Aj jej nový priateľ – berie ju na prechádzku tmavou nocou domov po incidente s nedokonaným únosom. Džíp sa zrazu niekam stratí, hoci traja chlapi sú značná presila oproti priateľovi. Musia byť traja, veď ju dvaja napadli, tretí sedel v džípe, keďže „džíp sa nebezpečne približoval“, keď ju doň ťahali. No a tie uchá zelené, keď sa rozhodli bez ŠPZ zastať na plnom parkovisku a spred preplneného baru odvliecť dievča cez parkovisko, kde je dokonca ochrankár, podľahnú presile jedného muža.

Predtým, ešte kým došlo k incidentu s odvlečením, keď už som pri ochrankárovi, si ten všimol, že auto nie je jej, pýta sa, čo v ňom robí, ona si vymyslí duchaplnú výhovorku, ktorej ochrankár uverí, zato si ale nevšimne, že auto nemá značky. Ani to ho netrápi, že džíp je odomknutý a bez majiteľa. Hlavne, že vie, že dievčine nepatrí. Ten má pamäť ako Rain Man! Dokonca telepatické schopnosti, keď vnútri klubu kontroluje preukazy a zároveň vidí, kto s akým autom parkuje vonku.

Podľa toho, ako si opísala Miu, tú, čo nosí dlhé nechty, vysoké opätky, sexi oblečenie, nápadný make-up a a kabelky a je v protiklade s HH, a oblieva sa Giorgiom Armanim, aby som nezabudla, sa naozaj hodí aj na ranč, kde kydá hnoj, stará sa o kone. Taká oná s maniermi vygumovanej pipky a kone? Veď si ide namiesto práce dať nechty predĺžiť, či čo. Priority sú nastavené jasne. Mám aj tomu uveriť, že má vzťah ku koňom a práci okolo nich?


Nič mi v príbehu nehrá, nepasuje a hrdinovia sa správajú nelogicky, tak, ako potrebuješ ty, ako autorka, aby sa správali. Akoby si sa nevedela pozrieť na príbeh z inej strany, z ich pohľadu, čo by asi robili. Činia len to, čo chceš, bez ohľadu, či to má logiku. Máš ich zavesených na nitkách, omotaných okolo prstov a pohybuješ nimi, ako pasuje. Nie ako by naozaj konali, keby boli samostatnými mysliacimi bytosťami. Akoby tí zelenáči, čo ju prenasledujú, boli brnkátka, Hal, ktorý ju vyslobodil a vedie opustenými nočnými ulicami, bol Herkules. A ona mi pripadá ako bábka s polovicou mozgu, keď jej chýba pud sebazáchovy. Vypisuje bratovi dokola, hoci vie, že sa nesmie ozvať, Herkules odradil nebezpečných chlapíkov, tí sa stiahli a prídu ju prenasledovať zas až vtedy, keď si zmyslí autorka. Dovtedy sa držia v ústraní, čakajú na mávnutie.
Nik z nich nie je presvedčivo reálny. Konajú nepochopiteľne nepremyslene, nie ako reálne bytosti, skôr ako pacienti s lobotómiou, s vygumovaním racionálneho myslenia.

Všetky spomínané záležitosti a niekoľko iných ma dosť rušili a presviedčali o nedôveryhodnosti. Hrdinovia sa nemusia správať celkom logicky, ale musí byť pre to logické vysvetlenie a tu nie je.

Sústredíš sa na jazdenie, kŕmenie koní, detaily okolo koní, posedenia, telefonáty s kamarátmi, na nového priateľa, jeho postavu a tetovanie, jedenie v reštaurácii a inde, na pípania esemeseiek, prenasledovanie džípom, nočné telefonáty a zabúdaš na bežný život – nakupovanie, platenie účtov...

Dialógy sú dlhé, nič neriešia, rovnako ako esemesky. Od zhruba druhej kapitoly sme sa nikam nepohli.

K nadpisu: K odvahe ma nútil strach – aký strach? Veď ju držia pod krkom a ona si z toho robí žarty, nevolá políciu, prechádza sa nocou, zostáva sama v dome...

Zápletky, vlastne ani nie sú to zápletky, len akési otázky, kam sa podel brat a kto sú tí, čo sa okolo nej obšmietajú, sú dve. Pravdepodobne sa budeme ťahať cez ďalšie kapitoly, motať okolo toho istého, namiesto toho, aby prenasledovatelia konečne povedali, o čo im ide. Dokola sa pýtajú na to isté a ona im dokola odpovedá, že nevie. Don je zrejme krycie meno jej brata a namiesto, aby sa pýtali, kde je brat, zahmlievajú a budú ešte dlho. Aj tak sú to amatéri – koľko kilometrov najazdili a minuli dolárov za naftu a telefonáty a nevedia sa dopátrať. Asi je pre nich problém zbaliť ju v noci – určite má opancierovaný dom a nie len na zámok a retiazku.

Komplikácia sa vlastne, ako som už naznačila, nekoná – len čakáme na odpoveď, kam išiel brat a koho hľadajú tí z džípu.

Toľko truľkov sa ti motá po diele, sprav s nimi voľačo! Už neviem, ako by som ti poradila, aby príbeh nabral na obrátkach, nemotal sa okolo jedného, posunul sa, postavy sa správali reálne, reálie zodpovedali prostrediu, aby dievča bolo pokakané až za ušami a nie tí v džípe, aby strážca parkoviska a klubu konal ako strážca parkoviska a klubu a okamžite volal políciu, keď sa na parkovisku objaví auto bez čísla: „normálne“ u kriminálnych živlov je chodiť s ukradnutými, falošnými ŠPZ-kami, nie si ich odstrániť a tak rovno pútať pozornosť, vlastne aj tými tmavými fóliami na všetkých sklách.
Sprav s dielom niečo, aby nekrívalo na oboch nohách a nemalo ruky uťaté od lakťov a hlavne tú spomínanú leukotómiu, nech nie je odstrihnuté od fištrónu.

Mona20.2.2017
 

Ahoj Alia. Zvyčajne sa nepozastavujem nad niekým, kto mi hodí síce kritiku, ale snaží sa mi tým poradiť. U teba som sa pozastavila, chvíľami ostala až v nemom úžase a chvíľami sa takmer urazila. Pripadáš mi ako človek, ktorý sa rýpe v torte, ktorá mu nechutí, už len preto, aby ju už nikto nejedol (snáď chápeš, ako som to myslela).
Nevyjadrím sa ku všetkému, to by bolo zdĺhavé, avšak pár vecí je nutné objasniť. K tým oknám – áno sú výnimky, kedy bočné sklá fólie mať môže. V texte sa písalo, že preklusala okolo, neotočila sa, aby zistila, či vidno cez čelné, bočné však fólie mali. Prečo? Neprezradím, v texte sa to objaví neskôr.
Ďalej musím nutne upozorniť, keď už máš snahu kritizovať, poriadne si prečítaj, čo kritizuješ. Pretože ak si text len preletela, o čom svedčí tvoj koment, nekritizuj ho, prosím ťa.
Bratova misia je divná, to máš pravdu. Kara netušila, že nemôže komunikovať ani s ňou, vedela iba o ľuďoch mimo rodiny. To, že nesmie komunikovať ani s ňou, zistila až od Ronyho. A vôbec, nechápem prečo sa v tom vŕtaš, keďže nikde nebolo oficiálne potvrdené, čo Derek robí. Nikto nevie, ani Kara. Myslíš, že existuje nejaký zamestnávateľ alebo protokol? Prečo potom hútaš, akým spôsobom Derek komunikuje. Domýšľaš si, čo v texte vôbec nie je. Derek odchádza z domu nepravidelne, bolo to spomenuté, a v čase, keď je doma, vypomáha na ranči. Treba čítať s porozumením. Informácie sedia úplne presne. Kara je presvedčená, že keby pracovali obaja na ranči, uživili by sa. Čo si o tom však myslí Derek? Prečo odchádza? Čo vlastne robí? Ako môžeš špekulovať, keď nepoznáš druhú stranu mince? Nepochopím...
Ak si to nepostrehla, Derek a Kara si písali vždy. Ešte sa nestalo, že by s ňou prestal komunikovať. Opäť to tam bolo spomenuté. Preto mu stále píše a dúfa v odpoveď. Ty by si svojmu blízkemu nepísala?
K tým ponožkám. Uznávam, s hrubšou som to už prehnala. Ale rozdielne ponožky nosím aj ja. Patrí to k jej osobnosti, niekoho hlavný hrdina si stále sťahuje vlasy gumičkou, moja postava nosí rozdielne ponožky. Pre tvoje upokojenie, bolo to tam spomenuté iba 2x, nevraciam sa k tomu stále. Nie je to jadrom príbehu, ale malé odbočky sú úplne bežné, stretávam sa s nimi často.
Chtiac-nechtiac je na mieste, keďže tie svetlá vypnúť nechcela.
K jej odchodu do práce za tmy. Opäť nečítaš, resp. nesleduješ, čo čítaš. Doobeda pršalo, takže mala na zvyšok dňa voľno ( kupovala tričko, čo si musela postrehnúť, keďže si ma upozornila na výstrelky módy). Potom zaspala a zobudila sa až večer. A keďže nemá stajníka, musela ísť nakŕmiť kone a to už za tmy. V stajni bola logicky sama, aj kone ju „hrešili“ za 3-hodinové meškanie. Alia, mrzí ma, že ti musím znovu vysvetľovať to, čo je v texte presne popísané. Vôbec nevnímaš, čo čítaš. Ako môžeš potom kritizovať?
K tej polícii – Kara volala už ohľadom džípu, dokonca aj po útoku na políciu ísť chcela, prečítaj si to, prosím ťa, ešte raz, je tam krásne vysvetlené, prečo nakoniec nešla. Hoci logicky ísť mala. Tak mi tu nepíš, že sa chová nelogicky. Bola opitá, pretancovala celú noc a je unavená. Chce na to zabudnúť. Chová sa úplne logicky.
K ostatnému sa už nevyjadrím, nie že by som nemala čím, ale skrátka na to. Ubezpečujem ťa, že všetko má logický smer a všetko, čo sa v príbehu deje, má opodstatnenie a bude neskôr vysvetlené. Aj auto bez ŠPZ, aj ochrankár, ktorý presne vedel, komu auto patrí. Aj tí DVAJA, ktorí ju ťahali k džípu. Na všetky tvoje otázky je odpoveď v príbehu, takže si ma akurát ubezpečila v tom, že píšem dobre, pretože presne to bolo mojím zámerom. Zmiatla som aj teba, pozastavila si sa pri detailoch, ktoré sú tam schválne a neskôr sa k ním vraciam (príbeh je už dokončený).
K nadávkam - je jedno, že prostredie je z USA. stále som Slovenska a rovnako ako nebudem používať zahraničné výrazy, vyhnem sa aj zahraničným nadávkam. Píšem po slovensky, tak budem po slovensky aj nadávať :)

Ale ešte jedna vec, ktorá ma urazila. Ohľadom Mii. Chceš naznačiť, že koniari sú len neohrabaný kydači hnoja? Prečo by sa Mia nemohla sobotu večer vystrojiť na koncert a pekne sa obliecť? Ja mám vlastný jazdecký klub a denne som pri koňoch, ale cez víkend som iný človek. Jeden čas som chodila aj k manikérke, už na to nemám čas. Ale nepôjdem predsa medzi ľudí v bagančách len preto, že som dievča od koní. Kuchárka tiež nepôjde na koncert v zástere. Zamysli sa nad tým, aký blud si napísala.
Na záver, Herkules? To ako vážne? Sama som sa venovala capoeire. Môžem ťa ubezpečiť, že pre človeka, ktorý sa tomu venuje už 14 rokov, nie je problém zložiť za sekundu dvoch chlapov. Preto ho považujeme za Herkulesa? Už to preháňaš, porozmýšľaj...Mám z teba dojem, že by si chcela všetko na začiatku vedieť. Ak by som všetko prezradila, o čom by som písala ďalej? Ak sa ti moje dielo nepáči, bohužiaľ. Vždy sa nájde niekto, komu nevyhovuje môj štýl. Ale uvedom si, že si na MT a všetci tu začíname. Dielo si si ani poriadne neprečítala, zato si ho prevŕtala so všetkých strán, ešte aj z tých, ktoré tam ani nie sú .. Prajem pekný deň a ďakujem za niektoré upozornenia :)

Alia S.21.2.2017
 

Nepochopila si ty mňa.
Nič sa nedeje, o nič nejde. Ranyiiia je príbehom aj hrdinami nadšená, dokáže upozorniť na tie najrušivejšie momenty, pokojne pokračuj tak, ako sa tebe a jej páči. Nedaj sa nikým ovplyvniť, kto by ti chcel inak poradiť, pokojne používaj slovenské výrazy a frázy v americkom prostredí, snaž sa nadviazať spojenie a div sa, prečo sa nedarí, s bratom, ktorý má zákaz komunikovať s kýmkoľvek na svete, nechaj, nech dievča vlečú dvaja a keď sa \"auto približovalo\", nie ona s nimi dvoma k nemu, značí to, logicky, že ho niekto šoféruje a blíži sa, takže prenasledovatelia musia byť zákonite DVAJA, ako píšeš, logicky. Lakuj nechty frndolíne, ktorá pohŕda jednoduchším oblečením, hoci si ho sama oblieka, keďže sa motá okolo koní, pokojne hrdinku nechaj, v ohrození života, prednášať veselé repliky, vtedy všetko má tú správnu atmosféru. A... a dosť. Do tejto torty sa viac nezavŕtam ani malíčkom, to ti sľubujem.

Raniya18.2.2017
 

A ku kapitole 9, divím sa Kare, že sa trochu viac nevypytuje Hala na jeho voľný čas, prácu, rodinu a pod, lebo o ňom stále akosi nič nevieme. :) :D A že prečo je Markus taký happy z nej a stále ju niekam volá. :)
Teším sa na ďalšiu.

Raniya17.2.2017
 

Ku kapitole 8:
Všimla som si také drobnosti ako:
- párkrát je spolu
- ked som sa prikryla, bolo mi teplo, odokrytá som nepríjemný chlad - chýba ti zrejme slovo \"cítila\"
Kara je teda riadne impulzívna, kvôli jednému telefonátu si rozdupať mobil. Sa mi zdala jej reakcia trochu prehnaná, ale to je čisto môj názor, nikto iný ho mať nemusí. Aspoň Hal jej vysvetlil, že to bola hlúposť. A že jej priniesol druhý, no teda. :D
- vedela som, čo potrebovala - mne by lepšie znelo: vedela som, čo potrebuje
- oprel svoje čelo o moje - oprel si čelo o moje
polonahý chlapi - polonahí

Teším sa na devinku, možno ju zvládnem ešte dnes. Koniec bol fajný, pekne si ich rozpálila. Páči sa mi jeho tetovanie. Potetovaných chlapíkov s dobrým srdcom teda môžem. :)

Mona19.2.2017
 

Ahoj, ďakujem, chybičky opravené (slovo párkrát som nenašla :D)
Čo sa týka ostatných postáv, každá ma svoju rolu, aj Markus. Je to príbeh na pokračovanie, takže nemôžem vyzradiť všetko naraz. Aj Halova tajoomnosť má veľké obodstatnenie, postupne Kara bude odhaľovať kúsky skladačky.

Raniya12.2.2017
 

Hal sa mi páči. Zjaví sa vždy, keď ho treba, je to temný a romantický chalan, fajne. Inak, slovo darebák by som možno pozmenila, pôsobí na mňa starodávne, najmä medzi slovami \"rajcovný\" a pod. Ale to je drobnosť. :)

Mona14.2.2017
 

Dlho som premýšľala nad správnym výrazom a nenapadlo ma nič lepšie. Ak máš typ, pokojne daj, mne sa tento výraz zatiaľ hodí najviac. A slovo rajcovné tiež. Nenašla som nič vhodnejšie :D i keď je nespisovné..

Raniya9.2.2017
 

Dnes som dala dve kapitoly. Dobre mi to padlo po dlhom dni. Hal sa mi páči, aj keď mi je podozrivý, som presvedčená, že musí byť nejako spojený s tým všetkým. :D
Páčili sa mi tie výhražné správy pre Dereka (počmáranie diplomov a strihanie trenok :D).
Mala si tam zopár gramatických chýb (zmysly, napadol mi, nie napadol ma...). A ešte pri priamej reči, keď ju píšeš takto napr.: \"Pôjdeme von?\" pozrel na ňu, \"som hladný.\"
Správne by to malo byť (dúfam, že sa nemýlim): \"Pôjdeme von?\" pozrel na ňu. \"Som hladný.\" Takých viet tam máš viac, že prvá je s otáznikom alebo výkričníkom a potom po uvádzacej vete pokračuješ čiarkou a malým začiatočným písmenom.
Teším sa na pokračko, Hal sa jej rýchlo votrel do života a som zvedavá na jeho úlohu, najmä keď tú druhú časť budeme mať z jeho pohľadu. :)

Mona9.2.2017
 

Ahoj, ďakujem za upozornenie, chyby som opravila. A k tej priamej reči: ak medzi dve priame reči vsúvaš vedľajšiu a stále to spolu súvisí, oddeľuješ čiarkami. Aspoň ja si to tak pamätám zo školy :D snáď sa nemýlim, pretože tak píšem celú knihu. Porazilo by ma, keby je to zle a musím celé opravovať. :)

R.9.2.2017
 

S tým vsúvaním súhlasím, ale vždy som tam videla len čiarku, nie otáznik alebo výkričník.
(Skopírované zo stránky slovenčina.všelico):
Uvádzacia veta sa začína malým písmenom, končí čiarkou, druhá časť priamej reči sa začína malým písmenom.
,,Takto som to nechcel urobiť,\" ticho poznamenal Peter, ,,nebudeme pokračovať.\"
Priama reč sa končí čiarkou, otáznikom alebo výkričníkom, uvádzacia veta sa začína malým písmenom.
,,Takto som to nechcel urobiť,\" ticho poznamenal Peter. ,,Pôjdeme?\"

Ale tak možno je výnimka a možno by to nikoho nerušilo, len mi to tak napadlo pri čítaní. Vždy je, podľa mňa, horšia logická a charakterová chyba, dej je podstatný. Gramatická sa dá ľahšie opraviť. ;)

Raniya5.2.2017
 

Kto by nechcel za ochrancu Hala? :) Chvíľu som si myslela, že by mohol na tom džípe byť on, ale koniec kapitoly ma vyviedol z omylu. Mám pocit, že Derek jej zatajil viac, ako by sme si mysleli. Žeby bol Don on?

Mona5.2.2017
 

Nič nie je tak ako sa na prvý pohľad javí. ;)

Raniya3.2.2017
 

Ahoj, Mona,
prvú verziu som nečítala, hoci si spomínam na názov Dupot kopýt. Musím povedať, že tento sa mi páči oveľa viac, predovšetkým ten ma primäl prečítať si tvoje dielo. Ak môžem poradiť, skús pridávať kapitoly aj s názvom diela, aby sa nezobrazovalo na hlavnej stránke len „Kapitola 3“ a pod, názov môže byť dobrý lákadlom. :)
Keďže som nečítala prvú verziu, netuším, akými zmenami príbeh prešiel, ale mne osobne sa čítal celkom dobre, plynulo, hoci niektoré vety by som možno ešte preformulovala (napr. na začiatku prvej kapitoly máš opis, ako sedí na linke a búcha do nej pätami. Tú druhú vetu by som celkom vyhodila, keďže o niekoľko riadkov nižšie máš napísané, že pätami udiera do skrinky; napriamila som sa - asi skôr vzpriamila som sa; uvedomila som si, že som na neho zízala - uvedomila som si, že na neho zízam... a pod.), ale to sú veci, ktoré sa dajú postupne vychytať a občas mám pocit, že je nemožné všimnúť si všetko skôr, než na to upozornia iní. :)
Pobavilo ma slovné spojenie „ako bacil do lekárne“, ešte som nepočula. Celkom ma zaujíma, akú prácu má Derek, keď je všetko tajné a kde sa podel, zrejme s tým súvisí aj džípový prenasledovateľ. A kto je Markus, keď sa vždy objaví na chvíľu, aby ju trochu obchytal a hneď zmizne zo scény. A na základe anotácie dúfam, že chlapík z obchodu sa tam nezjavil len tak, z dlhej chvíle, ale bude mať ešte nejaký význam pre pokračovanie. Pôsobil sympaticky. :)
Držím palce pri opravách.

Mona3.2.2017
 

Ahoj, k tomu \"napriamila som sa\", myslela som to tak, že sa narovnala (predtým sedela uvoľnene/zhrbene, neviem či je správne vzpriamila alebo napriamila. Celé dielo píšem v minulom čase,tak rozmýšľam, či môžem napísať \"zízam\". Úprimne, s týmto dosť zápolím, kde kedy aký čas :) Ale je pravda, že to znie lepšie. Chlapík z obchodu hrá dôležitú rolu v celom príbehu, celá druhá časť je písaná z jeho pohľadu, keďže je to príbeh na pokračovanie. A áno, snažím sa o to, aby všetko so všetkým súviselo, nič tam nie je len tak. V pôvodnej verzii bolo veľa zbytočných opisov, ktoré nemali žiadny význam, len som nafukovala dej. Tak som zbytočné zmazala a radšej pridala viac scén/dialógov, kde sa o HH čitateľ dozvie viac a nemusí čítať zdĺhavé opisy. Som rada, že sa páči. Slovné spojenie ako bacil do lekárne som si vymyslela :D

Mona31.1.2017
 

Ahoj, vďaka sa upozornenia, opravím. som začiatočník, stále sa učím. Určite to nie je dokonalé, ale úpravy boli a veľké. Prvé kapitoli sa nezmenili, skôr som 10 kapitol napchala do troch a vymazala zbytočné opisy. Opäť si mi svojimi radami pomohla, tieto chyby som si vôbec neuvedomila. Som ti vďačná za snahu :)

Alia S.31.1.2017
 

Ak si škrtala a zhustila, prídem sa presvedčiť.

HH sa volá Kara alebo Karin? V anotácii stojí: \"Karin bezstarostný život sa zmenil...\" - ak je Kara, veta je v poriadku. Ak Karin/Karina, tak: Karinin život sa zmenil.
Prečo bezstarostný? Už v prvej kapitole sme sa dozvedeli, že má starostí viac než dosť.
Nie je za čo. Uč sa, čítaj, všímaj si, veľa premýšĺaj nad detailami, informáciami, ktoré ponúkneš.

Mona31.1.2017
 

Volá sa Kara :) Bezstarostný som myslela tak, že jej brat sa o všetko staral a ona len prežívala. Oproti tomu, čo ju čaká, bol jej doterajší život skutočne bezstarostný, ale to sa ukáže až neskôr. Snažím sa zobrať si každú radu k srdcu, na románe pracujem vyše roka a stále sa nájdu nové chyby, ktoré som si neuvedomila, kým ma na ne niekto neupozornil. Mala som veľký problém so zdĺhavými a zbytočnými opismi, ktoré som veľmi eliminovala, ale napr, to nadmerné používanie zámen som vôbec nevnímala. No nič, jedine takto sa človek naučí, je super, že MT existuje. :) S prvými troma kapitolami stále zápolím, mám pocit, že je tam najviac chýb a niekedy mám chuť ich vymazať a napísať znovu a inak. Dúfam, že sa u mňa ešte zastavíš a poradíš. Ešte raz vďaka. :) Pekný deň

Alia S.30.1.2017
 

Mona, pamätám si Dupot kopýt ako rozvláčny málo hybný román bez komplikácií, skôr so zachádzaním do nepodstatností. Nenašla som zápletky možno mojou vinou, keď som po niekoľkých kapitolách popisov bežných činností, zbytočných detailov a štylistickej neobratnosti vzdala. Asi sa nezačítam ani tentoraz (tentokrát je nespisovné) z obavy, že sa dielom bude vinúť to, čo píšem vyššie.

Prvými náznakmi sú:
1. klišé: postavená pred hotovú vec, upli sme sa na seba, spečatené láskou, postaviť sa na nohy, utiahnuť si opasky, zlyhať na plnej čiare

2. nadužívanie ukazovacích, osobných, privlastňovacích zámen, prídavných mien ap., čiže spomaľovanie deja, narušenie plynulosti:
Už som (ti) vravel, že (to) neviem. Stojac (mi) chrbtom. Začal ukladať (pripravenú) hromádku šiat do (cestovnej) tašky. (To) ti nič nepovedali? Mohla by si (s tým) prestať? Nakoniec som (len) stisla pery (dokopy). (Tie) peniaze potrebujeme. (Veľký) otáznik okolo (celej) jeho práce ma ťažil (po všetky dni). Prešla som k (cestovnej) taške a skontrolovala (jej) obsah. Pohotovo ho chmatol (do rúk). So zamysleným výrazom (na tvári). Štuchla som mu do ramena a zaškerila sa (na neho). Po (tej) tragickej udalosti. Moji kamaráti (okamžite) reagovali. Splácali sme hypotéky a rôzne (iné) účty.

Súčasný čitateľ má radšej kratšie vety, skorý posun deja, nepoukazovanie na kontext.


3. kostrbatosť: Stojac (mi) chrbtom. Dôraz pohoršenia... Viacero viet je kostrbatých, nebudem vypisovať, zjednodušenie by text prevzdušnilo.

4. logika:
„po smrti rodičov sme prevzali ich dlhy“ - v texte ale stojí, že hlavná hrdinka mala 11 rokov. Mohol prevziať brat, ona nie. Ani tomu veľmi neverím, veď mal len 18.

Splácajú tri hypotéky. Na jeden dom. Hypotéka je pohľadávka zaistená nehnuteľnosťou, tri H na jednu N nemohli dostať. Ak máš dom zaistený hypotékou, ďalšiu dostaneš len na ďalší majetok. A oni nemajú tri domy.

5. chyby: načo sa zadíval = na čo sa zadíval; rýchlim = rýchlym; žiadne párty = nespisovné, ak, tak použiť len v priamej reči, ale nie žiadnE, ale žiadnA; pol-dňová = poldňová; majiteľ ranču = ranča; odfrkla som si = bez „si“; preves ho na vešiak = prevesiť CEZ a zavesiť NA je správne, nie zavesiť cez. Správne je aj prevesiť NA ale v spojení: prevesiť z niečoho (vešiaka, stoličky) na niečo (vešiak, stoličky). Snáď som zrozumiteľne vysvetlila.
Jazyk je autormi tu na MT podceňovaný, ale bez neho sa budúci spisovateľ nepohne. Neprejde cez skúsenejšie oko čitateľa ani cez redaktora vydavateľstva.

6. A zas nešťastné „dnes, teraz“, ktoré charakterizujú súčasný stav a do príbehu z minulosti sa nehodia.
Podobne: nachádzali sa TU – kde tu? TU pri mne? JA to čítam a TU pri mne stajne nie sú.

7. Na poschodí boli spálne, v záhrade bola terasa – odporúča sa nepopisovať, ale ukazovať. Tzn. asi toľko, že sa opis miestností, ľudí, vsunie do textu zručnejšie, prostredníctvom situácií. Nie: bol, mal.
Pr.:
Horšie: V izbe bola vľavo skrinka. Na nej bola váza.
Lepšie: Vošla do izby, zapotácala sa. Zachytila o skrinku tak nešťastne, že z nej zhodila vázu.

Namiesto „Bolo pred šiestou, keď som nasadla...“ je vhopdnejšie: Krátko pred šiestou som nasadla...

8. voľba nesprávnych slov: „uvedomila som si svoju nedbalosť“ – pýta sa ho, prečo TO (asi prácu) prijal, keďže odchádza. Nerozumiem, čo má jej nedbalosť spoločné s rozhovorom.

„Ohrnula som hornú peru“ – ohrnúť peru znamená zatváriť sa opovržlivo. Nedá sa ohrnúť ani horná ani dolná pera, keďže ide o slovné spojenie vyjadrujúce obraznosť.


9. Čiarky sú miestami zle umiestnené.

Všetky štylistické a iné neobratnosti vypovedajú o tom, že si dielo neupravila. Odradil ma už nadpis - musela som si ho prečítať trikrát, než som sa dostala k textu. Prečo opakovať?

Chyba je už v anotácii: príbeh o dievčati – TO dievča, nie TÁ dievča. Pokiaľ si nezmenila predmet, musíš dodržať rod.
Príbeh o (mladom – aj toto slovo je zbytočné, staré dievča predsa nemôže byť) dievčati, ktoré nachádza cestu k sebe samÉMU (nie samej). Vďaka JEHO (nie jej) osobnosti atď.

Alia S.30.1.2017
 

Oprava: 7. Zachytila sa o skrinku...

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Mona

12037983_1652829868322626_6654786985987795928_n.jpg
O mne

Milujem písanie, pretože písmom sa vyjadrujem lepšie ako slovom. Mám 29, som majiteľkou štyroch úžasných koníkov, preto si volím témy práve z tohto prostredia. Píšem vyše roka, doteraz som iba čítala. Ďakujem každému, kto sa zastaví a prípadne vyjadrí svoj názor, pretože stále sa len učím a rada si vypočujem aj kritiku.. :)

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: