IKARIKAR http://www.ikar.sk

Katarína Komarcová

 

Žobráci (Katarína Komarcová)1.12.2010
 

Dlane prosia, oči rosia ušpinenú tvár žobráka. Stojí ticho v rohu mesta s prosbou o pomoc. Ťažko je mu bez domova, ešte ťažšie bez lásky, dni sú mu rokmi a roky storočiami. Vystiera k nám ruky s prosbou tak veľkou, že sa zadúša. Neprosí o peniaze,... pokračovanie
 

Návštevník

 

Profil autora

Katarína Komarcová

O mne

Milujem knihy a rovnako som sa zamilovala aj do písania poézie - najskôr to bola próza ešte v mojom ranom detstve som si v hlave tvorila príbehy o tom ako medvede trávia vianoce alebo o neposlušných dievčatkách a všetky tieto príbehy som davala na papier dodnes ich odložené v šufliku. Neskôr som sa platonicky zamilovala do tvorby Jana Kostru. Začala som písať poéziu a zistila som, že mi to ide lepšie ako písanie prózy. V poézii viem vyjadriť všetky svoje pocity a pritom ich skryť tak, že len vnímavý čitateľ ich objaví nech po prvom prečítaní.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: